Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) je kľúčovou oblasťou, ktorá sa týka každého zamestnávateľa a zamestnanca. Cieľom je vytvoriť bezpečné a zdravé pracovné prostredie, kde môžu zamestnanci pracovať efektívne a bezpečne. Jedným z dôležitých aspektov BOZP je poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP), ktoré chránia zamestnancov pred rizikami spojenými s ich prácou. Tento článok sa zameriava na problematiku OOPP, vrátane nároku na ochranné pracovné pomôcky a krémy na ruky, a povinnosti zamestnávateľa v tejto oblasti.
Právny rámec BOZP a OOPP
Základným právnym predpisom upravujúcim BOZP na Slovensku je zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Tento zákon definuje povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca s cieľom zabezpečiť bezpečné a zdravé pracovné prostredie. Ďalším dôležitým predpisom je nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Týmto nariadením vlády sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie, konkrétne smernica Rady 89/656/EHS z 30. novembra 1989 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na používanie osobných ochranných prostriedkov pracovníkmi na pracovisku a smernica Komisie (EÚ) 2019/1832 z 24. októbra 2019, ktorou sa menia prílohy I, II a III k smernici Rady 89/656/EHS, pokiaľ ide o výlučne technické úpravy.
Definícia OOPP
Osobným ochranným pracovným prostriedkom je každý prostriedok, ktorý zamestnanec pri práci nosí, drží alebo inak používa vrátane jeho doplnkov a príslušenstva, ak je určený na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca. Patrí sem široká škála prostriedkov, ako napríklad:
- Pracovné odevy a obuv
- Ochranné rukavice
- Ochranné okuliare a štíty
- Prilby
- Ochrana sluchu
- Respirátory a masky
- Ochranné krémy na ruky a tvár
Povinnosti zamestnávateľa pri poskytovaní OOPP
Základnou povinnosťou zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci je vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Jedným z takýchto opatrení je aj poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.
Kedy je zamestnávateľ povinný poskytnúť OOPP?
Zamestnávateľ poskytuje osobné ochranné pracovné prostriedky zamestnancovi, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie práce. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť každému zamestnancovi osobné ochranné pracovné prostriedky. V prípade, že zamestnanec spĺňa podmienky, ktoré si vyžadujú osobné ochranné pracovné prostriedky, zamestnávateľ mu ich musí poskytnúť automaticky bez toho, aby o ne musel zamestnanec predtým žiadať.
Zoznam prác, pri ktorých zamestnávateľ v každom prípade musí zamestnancovi poskytovať osobné ochranné pracovné prostriedky, je uvedený v prílohe č. 3 nariadenia vlády č. 395/2006 Z. z. Samotné nariadenie o požiadavkách na OOPP uvádza, že zoznam prác uvedených v jeho prílohe č. 3 nie je úplný, a že môžu existovať aj iné práce, pri ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť osobné ochranné pracovné prostriedky. Ide o ďalšie práce neuvedené v tomto zozname, pri ktorých nebezpečenstvo poškodenia zdravia nemožno vylúčiť ani obmedziť iným spôsobom.
Analýza nebezpečenstiev a posúdenie rizika
Zamestnávateľ je preto povinný nebezpečenstvá a riziká práce a pracovného prostredia starostlivo analyzovať. Zamestnávateľ teda v rámci rozhodovania o tom, či má alebo nemá zamestnancovi poskytnúť osobný ochranný pracovný prostriedok, musí posudzovať riziká a hodnotiť nebezpečenstvá vyplývajúce z pracovného procesu a pracovného prostredia (napríklad si musí klásť otázky „Existuje objektívne nebezpečenstvo, že si zamestnanec pri svojej práci popáli pokožku?“). Následne zamestnávateľ určí tie nebezpečenstvá, ktoré nemožno vylúčiť a ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie práce a ktoré môžu ohroziť život alebo zdravie zamestnanca. Ako pomôcka môže zamestnávateľovi slúžiť zoznam nebezpečenstiev uvedených v prílohe č. 2 nariadenia o požiadavkách na OOPP, ale ako uvádza samotné nariadenie, nejedná sa o úplný zoznam a u zamestnávateľa môžu existovať aj iné nebezpečenstvá. Na základe takéhoto posúdenia nebezpečenstiev potom zamestnávateľ určí pre zamestnanca osobný ochranný pracovný prostriedok účinný pred týmito nebezpečenstvami.
Zoznam OOPP a evidencie
Zamestnávateľ poskytuje osobné ochranné pracovné prostriedky podľa svojho zoznamu poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len „zoznam“) vypracovanom na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev. Zamestnávateľ je povinný prehodnotiť zoznam vždy po posúdení vhodnosti poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov. Zoznam osobných ochranných pracovných prostriedkov je uvedený v prílohe č. 1 nariadenia o požiadavkách na OOPP a tiež nie je úplný, tzn. môžu sa poskytovať aj iné osobné ochranné pracovné prostriedky.
Zákon o BOZP ukladá zamestnávateľovi povinnosť mať na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vypracovaný zoznam osobných ochranných pracovných prostriedkov a zaznamenávať ich poskytnutie zamestnancovi formou evidencie.
Bezplatné poskytovanie a údržba OOPP
Zamestnávateľ je povinný osobné ochranné pracovné prostriedky zamestnancom poskytovať bezplatne. V žiadnom prípade zamestnávateľ nesmie zamestnancom povinne poskytované osobné ochranné pracovné prostriedky predávať, zrážať im ich cenu zo mzdy alebo podobným spôsobom získavať ich hodnotu naspäť. Povinnosťou zamestnávateľa je udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky vo vhodnom stave predovšetkým čistením, opravou a výmenou.
Inštruktážne video - správny postup používania OOPP– Stupeň ochrany 3
Pracovný odev a pracovná obuv
V praxi sa častokrát zamestnávatelia, ale aj samotní zamestnanci, zaoberajú otázkou, či je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať pracovný odev alebo pracovnú obuv. Odpoveď na túto otázku závisí od viacerých skutočností. V prvom rade je potrebné rozlišovať bežný pracovný odev a bežnú pracovnú obuv od ochranného pracovného odevu a ochrannej pracovnej obuvi.
- Odev a obuv na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia: Ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť alebo obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany či inými formami, zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi pracovný odev a obuv, ktoré zaistia jeho bezpečnosť a ochranu zdravia. V takomto prípade ide o ochranný pracovný odev a ochrannú pracovnú obuv považované za osobné ochranné pracovné prostriedky. Takýmto odevom je napríklad výstražná vesta s fluorescenčnými a odrazovými prvkami u zamestnanca pracujúceho na ceste alebo ochranný odev chrániaci zamestnanca pred chladom pri práci v mraziarenskom sklade potravín.
- Odev a obuv pri mimoriadnom opotrebení alebo znečistení: Zamestnávateľ je povinný zamestnancom bezplatne poskytovať pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu, ak sa stanú nepoužiteľné za čas kratší ako šesť mesiacov.
- Odev a obuv, ktoré nie sú mimoriadne opotrebovávané: Pokiaľ ide o bežný pracovný odev a bežnú pracovnú obuv, ktoré nie sú potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca, tie sa podľa nariadenia o požiadavkách na OOPP nepovažujú za osobné ochranné pracovné prostriedky a zamestnávateľ ich vo všeobecnosti nie je povinný zamestnancovi poskytovať. Ide napríklad o oblek, kravatu a iné pracovné odevy, ktoré pri vykonávaní práce nie sú mimoriadne opotrebovávané.
Doba používania OOPP
Doba používania OOPP je určená v Nariadení vlády SR č. 395/2006 Z. z. Zamestnávateľ je povinný na základe závažnosti nebezpečenstva a dĺžky jeho pôsobenia, charakteru práce určiť presné podmienky používania OOPP, najmä jeho dobu používania.
Ochranné krémy na ruky a ich význam
Ochranné krémy na ruky sú dôležitou súčasťou OOPP, najmä v pracovných odvetviach, kde sú zamestnanci vystavení častému kontaktu s vodou, chemikáliami, prachom alebo inými dráždivými látkami. Používanie ochranných krémov na ruky pomáha predchádzať vysušovaniu, popraskaniu a podráždeniu pokožky, čím sa znižuje riziko vzniku dermatitídy a iných kožných ochorení.
Povinnosť poskytovať ochranné krémy na ruky
Podľa nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancom ochranné krémy na ruky, ak to vyžaduje charakter ich práce a ak sú vystavení rizikám, ktoré môžu spôsobiť poškodenie pokožky. Zamestnávateľ by mal zabezpečiť, aby boli krémy dostupné na pracovisku a aby boli zamestnanci informovaní o ich správnom používaní.
Možnosť nahradiť poskytovanie krémov paušálnym príspevkom
Je dôležité zdôrazniť, že nahradenie poskytovania hygienických prostriedkov (mydlo, ochranné krémy na ruky a tvár, toaletný papier, prípadne iné čistiace prostriedky) paušálnym finančným príspevkom nie je v súlade s Nariadením vlády SR č. 395/2006 Z. z. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť OOPP priamo zamestnancom a zabezpečiť ich dostupnosť na pracovisku.
Zdaňovanie poskytnutých osobných ochranných pracovných prostriedkov
Výdavky (náklady) zamestnávateľa vynaložené na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci sú jeho daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) prvého bodu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Rovnako sú daňovými výdavkami zamestnávateľa aj výdavky na pracovný odev a pracovnú obuv, ktoré nie sú potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca, ale podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu a preto je zamestnávateľ v zmysle zákona o BOZP a nariadenia o požiadavkách na OOPP povinný ich zamestnancovi poskytovať.
Z pohľadu zamestnanca je bezodplatné prijatie osobných ochranných prostriedkov od zamestnávateľa nepeňažným príjmom. Podľa § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov ale nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov a pracovného oblečenia vrátane ich udržiavania nie je u tohto zamestnanca predmetom dane z príjmov. Rovnako nie je predmetom dane z príjmov zamestnanca ani suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely (ak si zamestnanci kúpia osobné ochranné pracovné prostriedky sami a potom im ich zamestnávateľ prepláca). Znamená to, že zamestnávateľ výdavky na osobné ochranné pracovné prostriedky zamestnancom nezdaňuje.