V súčasnosti existuje viacero spôsobov, ako komunikovať a vzdelávať deti s poruchou sluchu. Tieto metódy majú vlastné pravidlá a postupy, ako pri rozvoji reči postupovať. Tento článok načrtáva, aké metódy a aktivity sa používajú na Slovensku a ako podporiť vývin sluchovo postihnutého dieťaťa.
Sluch nám slúži nielen ako dôležitý prostriedok komunikácie, ovplyvňuje tiež rozvoj reči. Je dôležitý pri nácviku správneho čítania a písania, ovplyvňuje našu priestorovú orientáciu a rozvíja abstraktné myslenie.
Vývin sluchu u dieťaťa
Sluch sa dieťaťu vyvíja už v prenatálnom období. Rôzne zvuky vyvolávajú reakciu plodu. Po narodení dieťa reaguje na známy zvuk matky a vyľaká sa pri nečakaných hlasných sluchových podnetoch. Medzi 3. a 4. mesiacom dieťa začne reagovať na zvuk otočením. Vtedy sa začína u dieťaťa rozvíjať priestorové myslenie a snaží sa lokalizovať zvuk. Detské džavotanie, ktoré napodobňuje okolité zvuky, je medzi 6. a 8. mesiacom. Jeho prvé slová sa podobajú zvukom, ktoré počúva. Postupne reaguje na jednoduché otázky a odpovedá neverbálne alebo prvými slovami. V predškolskom veku dieťa vníma, čo mu iný človek hovorí, ale nie je schopné diferencovať, z akých hlások je prehovor zložený. V piatich rokoch vie dieťa rozložiť hlásky na začiatku alebo konci slova.
Porucha sluchu
Porucha sluchu u dieťaťa môže byť spôsobená funkčnými poruchami. Odhalenie a včasná liečba je dôležitá. Za rôznymi problémami s pozornosťou, výslovnosťou či pamäťou sa skrýva práve oslabené sluchové vnímanie. Je dôležité vedieť, kedy zbystriť pozornosť a na čo sa zamerať. Chyba sluchu sa môže prejavovať častým neporozumením inštrukcie, nápadným otáčaním sa na hovoriaceho, odčítaním z pier alebo natáčaním jedného ucha k zdroju zvuku. Oslabenie sluchového vnímania v predškolskom veku môže významnou mierou ovplyvniť vývoj reči, prejavuje sa často nesprávnou výslovnosťou, vynechávaním alebo zamieňaním hlások a slabík. Porucha sluchu predstavuje úplnú alebo čiastočne zmenšenú schopnosť počuť.
Typy sluchových postihnutí:
- Prelingválna hluchota: ohluchnutie pred vytvorením reči.
- Nedoslýchavosť: čiastočná strata sluchu.
Metódy komunikácie a vzdelávania
Orálna metóda
Za orálnu metódu sa považuje prístup, kedy sa dieťa s poruchou sluchu pokúša komunikovať jazykom spoločnosti, kde žije. Využívajú sa zvyšky sluchu podporené načúvacím prístrojom alebo kochleárnym implantátom a odzeranie, ktoré dopĺňa informáciu získanú sluchom. Dieťa chodí k logopédovi, ktorý ho pomocou pomocných artikulačných znakov učí správne vyslovovať jednotlivé hlásky. Už od mala sa využíva globálne čítanie (vnímanie celých slov). Dieťa by malo vyrastať v hovoriacom prostredí bez posunkov, prirodzené gestá sa pri rozvoji reči používajú.
Auditívno-verbálna (A-V) metóda
Pre tento program je charakteristické, že sa rodič a odborník snaží viesť dieťa tak, aby sa na rozdiel od orálnej metódy spoliehalo iba na sluch a odzeralo čo najmenej. Posunky sa nepoužívajú. V sluchovej výchove dieťa postupuje od uvedomenia si rozdielu medzi zvukom a tichom, cez rozpoznávanie jednotlivých zvukov a slov, chápanie jednoduchých viet až po porozumenie reči v hlučnejšom prostredí. Dieťa sa učí vnímať vlastný hlas a hlas iných ľudí, na základe čoho zlepšuje kvalitu svojho vlastného hlasu a artikuláciu. Predpokladom pre A-V metódu je skorá diagnostika poruchy sluchu a kvalitné, skoro pridelené a dobre nastavené kompenzačné pomôcky (načúvacie prístroje, kochleárny implantát), ktoré sú nosené po celý deň. Aktívne používanie A-V metódy v domácom prostredí znamená, že budete vyžadovať, aby dieťa svoje požiadavky vždy doprevádzalo hlasovým prejavom.
Totálna komunikácia
Je to filozofia, ktorá tvrdí, že sa majú použiť všetky dostupné prostriedky, ktoré dieťaťu pomôžu komunikovať a vzdelávať sa. Využívajú sa gestá, posunky, hovorenie, odzeranie, prstová abeceda, čítanie a písanie, sluch rozvíjaný načúvacím prístrojom alebo kochleárnym implantátom, nákresy, pomocné artikulačné znaky. Táto filozofia preferuje zavedenie posunkov v ranom detstve. Vychádza z toho, že je nehumánne žiadať od nepočujúceho dieťaťa, aby samo prekonávalo komunikačné problémy, a preto je nutné sa mu prispôsobiť a uľahčiť mu skorú komunikáciu používaním posunkov. Pochopenie informácie je v totálnej komunikácii dôležitejšie ako to, akým spôsobom informáciu dieťaťu podáme. Je najpoužívanejšia metóda totálnej komunikácie, využíva sa na dorozumievanie medzi počujúcimi a nepočujúcimi osobami. Je to vlastne hovorenie sprevádzané posunkovaním (do posunku sa prekladá každé slovo, ktoré sa hovorí, v niektorých prípadoch sa ukazuje aj gramatická koncovka). Posunkovaná slovenčina ani kontaktné posunkovanie nie je prirodzený jazyk nepočujúcich. Dôležité je vedieť, že nie všetci nepočujúci používajú posunkovú reč.
Bilingvizmus
Bilingvizmus je stav, kedy dieťa ovláda dva alebo viaceré jazyky. Podstatou bilingválneho vzdelávania u nepočujúcich je v prvom rade zvládnutie posunkového jazyka a prostredníctvom neho osvojenie si jazyka druhého - písomnej a hlasitej reči. Cieľom je pripraviť nepočujúce dieťa na život v dvoch komunitách - počujúcej aj nepočujúcej. Ak sa rozhodnete pre bilingválnu metódu, mali by ste byť ochotní akceptovať komunitu nepočujúcich a ich prirodzený posunkový jazyk a zabezpečiť dieťaťu prirodzený kontakt s oboma svetmi. Bilingvizmus na rozdiel od simultánnej komunikácie nie je súčasné posunkovanie a hovorenie. O bilingvizme hovoríme, ak sú plnohodnotne zastúpené oba jazyky a každý jazyk sa používa oddelene podľa toho, s akou osobou komunikujem. Vo vyučovaní sa strieda počujúci a nepočujúci pedagóg. Každý z nich sprostredkováva jeden jazyk, jednu kultúru, príslušnosť k jednej spoločnosti. Pre bilingválnu výučbu sú potrební počujúci i nepočujúci (plne kvalifikovaní) učitelia, ktorí by sa spolu zúčastňovali na bilingválnom vzdelávaní. Ak je niekto od narodenia nepočujúci, potom je jeho materinským jazykom posunková reč, ktorá je plnohodnotný jazyk.
Pomocné technológie a nástroje
Načúvací prístroj
Je miniatúrny elektrotechnický zosilňovač zvuku, ktorý používajú osoby so sluchovým postihnutím. Mikrofón prijíma zvuky z okolia, ktoré zosilní a vysiela do ucha. Preto je nutné, aby naslúchadlo v uchu dobre sedelo. Silu zvuku je možné nastaviť podľa indispozície (kvality sluchu) každého majiteľa načúvacieho prístroja.
FM systémy
Ide o bezdrôtové rádiové systémy podporujúce komunikáciu osôb s ťažkým sluchovým postihnutím. Pomocou malého FM prijímača napojeného na načúvací prístroj sa dokáže používateľ zamerať na hlas rečníka. FM systémy sú prenosné zariadenia a sú obzvlášť užitočné v situáciách, kde sa vyskytuje rušivý šum z okolia, ktorý je potrebné odfiltrovať. FM systémy sú rôznorodé, vyrábajú ich rôzne spoločnosti a líšia sa funkciami. Jeden vysielač umožňuje príjem/počúvanie veľkému počtu prijímačov (napríklad na prednáškach). Prenos je šifrovaný a počúvať môžu len prijímače, ktoré boli na vysielači povolené (ktoré sú s vysielačom spárované). Prenos je teda zabezpečený pred neoprávneným odpočúvaním. Pri veľkom počte prijímačov pripojených na jeden vysielač sa však batéria rýchlo spotrebuje.
Indukčná slučka
Indukčná slučka je kábel, ktorý ohraničuje oblasť počúvania. Vybrané zdroje zvukov sú pripojené na túto slučku, preto zvuky z týchto zdrojov môže prijímať používateľ načúvacieho prístroja s T-spínačom, ktorým sa pripojí na slučku. Indukčná slučka je sama osebe jednoduchý tenký izolovaný drôt, zvyčajne vedený na úrovni podlahy, obkolesujúci oblasť, v ktorej má zosilňovať zvuky. Je pripojená na zosilňovač, do ktorého vstupuje zvuk z mikrofónu a/alebo z ľubovoľného existujúceho zosilňovacieho systému. Dostupné sú aj prenosné verzie týchto zariadení, ktoré sa dajú využiť pri stretnutí dvoch alebo viacerých účastníkov na konverzáciu, napríklad pri informačnom pulte.
Písacie telefóny
Prvý písací telefón bol vytvorený v USA. Na prelome tisícročí sa používali písacie telefóny TDD - Telephone Device for the Deaf s niekoľkoriadkovým displejom a pamäťou. Umožňujú komunikovať ľuďom so sluchovým postihnutím alebo narušenou rečou.
Využitie technológií pri práci s počítačom
Systémy prevodu reči na text (STT) a automatické rozpoznávanie reči (ASR)
Tieto systémy prevádzajú hovorený zvuk na upraviteľný text v reálnom čase alebo z nahrávok. Počítač je vhodný prostriedok pre výučbu čohokoľvek.
Otitulkovanie
Ide o vizuálny textový pohľad na audio, ktoré je vo zvukovom súbore alebo videoklipe. Je to výborná pomôcka nielen pre sluchovo postihnutých, ale aj pre cudzincov, ktorí ľahšie rozumejú písanému ako hovorenému jazyku, alebo pre ľudí pracujúcich v hlučnom prostredí.
Práca s počítačom pre osoby so sluchovým postihnutím
Pre väčšinu osôb so sluchovým postihnutím neznamená sluchové postihnutie veľké sťaženie práce s počítačom. Problémy nastávajú, ak programy obsahujú podstatnú zvukovú informáciu.
Vzdelávanie a reformy
S rozbiehajúcou sa reformou školstva sa aj špeciálne školy pripravujú na zmeny. Jednou z nich je využitie moderných vyučovacích metód a IKT vo vyučovacom procese. S vypracovaním nových školských vzdelávacích programov sa otvárajú možnosti začleniť tieto nové metódy do vyučovania. Pre dosiahnutie dobrých vzdelávacích výsledkov zdravotne znevýhodnených žiakov je dôležité názorné vyučovanie s praktickými ukážkami. Súčasťou novej školskej reformy je posilnenie výučby cudzích jazykov. Pre žiakov so sluchovým postihnutím je rok 2012 zlomový, pretože všetci povinne maturujú z cudzieho jazyka. Pre cieľovú skupinu žiakov je nevyhnutné zefektívniť výučbu cudzieho jazyka tak, aby bez ohľadu na zdravotný hendikep zvládli maturitnú skúšku formou B2 ERR.
Aktivity na rozvoj sluchu
Dôležitá je samozrejme aj obratnosť rečových orgánov. Väčšinou sa pri nácviku kombinujú artikulačné aktivity s hrami na rozvoj sluchu. Aktivity sú rozdelené podľa toho, na čo sa hlavne zameriavajú, ale je dôležité si uvedomiť, že jednotlivé oblasti sa prelínajú.
Lokalizácia zvuku
Táto aktivita je výborná pre prácu s viacerými deťmi sediacimi v kruhu. Do ruky dajme každému dieťaťu šuštiaci papier, prípadne inú pomôcku vydávajúcu zvuk. Jedno dieťa sedí v strede. Deti sediace okolo sa striedajú pri šušťaní, vždy len jeden zašuští. Vzápätí deti čakajú, či vybraný jedinec v strede uhádne, odkiaľ počulo zvuk. Oboznámite deti, že sa nám zatúlal bubienok (ukážeme im aký) a že ho chcete privolať späť. Dieťaťu zaviažeme oči a vzdialime sa od neho na 6 metrov. Udierame tíško na bubienok. Dieťa ide za zvukom. Silu zvuku striedame a všímame si reakciu dieťaťa.
Rozlíšenie figúry a pozadia
Pri týchto aktivitách trénujeme sústredenie sa na jeden konkrétny zvuk a ignorovanie ostatných. Pomáhame tak dieťaťu sústrediť sa. Výborná aktivita je čítanie textu a tlieskanie na dohodnuté slovo.
Sluchové rozlišovanie (diferenciácia)
Rozlišovať počuté slová je dôležité pre správne písanie a čítanie. Väčšina porúch v čítaní (napríklad dyslexia) a písaní je spôsobená práve nedostatočným sluchovým rozlišovaním. Správne rozlíšiť počutý zvuk ovplyvňuje tiež výslovnosť jednotlivých hlások. Dyslália - zamieňanie si hlások v slove býva spôsobené práve ich nedostatočným počutím. Pripravíme si dvojice obrázkov, ktoré podobne znejú, ale majú iný význam. Spolu s dieťaťom ich pomenovávame a dôraz kladieme na odlišnú hlásku. Napríklad: nos - noc, pes - pec, koza - kosa, mak - rak, koža - koza. Pri sluchovom rozlišovaní sa môžeme zamerať aj na zisťovanie rýmov. Rýmovanie majú deti veľmi rady, stretávajú sa s ním v básničkách a baví ich hľadať, čo sa s čím rýmuje. Takto si scitlivujú sluch.
Sluchová analýza a syntéza
Pri týchto aktivitách pozornejšie rozoberáme, z čoho sa slovo skladá. Rozčleňujeme ho na jednotlivé časti. Pomenovávame hlásky na začiatku slova, v strede aj na konci. Určujeme, či sa v slove nachádza určitá hláska. Delíme slová na slabiky a určujeme počet slabík. Hráme sa hry na určenie dlhej a krátkej slabiky. Platí, že pre deti je vždy zaujímavejšie, keď do aktivít zaradíme nielen obrázky, ale aj predmety. Zapájame tak viacero zmyslov naraz, to, že si predmet vedia ohmatať, pomôže zanechať hlbšiu pamäťovú stopu.
Košík s predmetmi - určujeme hlásky
Je viacero variant, ako si môžeme pripraviť košík s predmetmi. Všetky predmety v košíku sa môžu začínať na rovnakú hlásku (napríklad koza, krava, klobúk, kameň, kvet). Môžeme do košíka schovať dvojice. Košíky môžeme mať pripravené dopredu, alebo aktivitu môžeme robiť aj neplánovane spoločne s deťmi. Každé dieťa, ktoré chce, môže priniesť jeden predmet.
Slabikovanie
Aktivita, kde slabiky vytlieskavame, je známa. Okrem toho môžeme slabiky aj vydupávať, pri každej slabike buchnúť paličkami a podobne. Vyrobiť si môžeme motorickú kocku. Pri tejto aktivite si dieťa rozprestrie stopy a spraví taký počet krokov, koľko má daná slabika (napríklad Pes - jeden krok, Mačka - dva kroky). Keď si do košíka prichystáme viacero predmetov, deti sa snažia zistiť, ktoré z nich sa skladá z najviac slabík. Predmety v košíku odporúčame častejšie obmieňať. Alternatívou ku krokovacím stopám je slabikovací/krokovací pás. Je jednoduchší, čo sa týka hrubej motoriky. Pri krokoch deti majú zvyk ísť aj pravou aj ľavou nohou a brať to ako jeden krok. Hoci k viacerým aktivitám sa používajú miniatúry predmetov, prípadne obrázky, hrať sa vieme aj bez nich. Hovoriť si slová a hľadať, či sa v nich nachádza „k“ či „c“. Aktivity na trénovanie sluchu sú perfektné na cesty autom.
Deti, ktoré počujú len čiastočne, sú vystavené veľkému tlaku, ak sa majú zabaviť v hrách, v ktorých je zahrnutá priama verbálna komunikácia alebo ak je táto hra zameraná na zvuky. Učiť hrou dieťa, ktoré takmer nepočuje a nemá trénovaný sluch, je náročné. Dieťa po čase stráca záujem a stáva sa netrpezlivé. Avšak je veľa iných hier, ktoré sú ľahké a nevyžadujú verbálnu komunikáciu. Majte na vedomí, že aj postihnutý sluch sa cvičí a napreduje v rámci svojich limitov. Patria sem všetky hry, ktoré podporujú kreativitu a predstavivosť dieťaťa. Tieto hry sa môžu hrať v skupinke alebo len vo dvojici. Verbálna komunikácia nie je dominantná. Tieto hry majú nespočetné množstvo výhod. Nevyžaduje sa 100%-ná verbálna komunikácia, dieťa je v interakcii s inými deťmi prostredníctvom pohybu. Sluchová výchova je špeciálny prístup, ktorý učí dieťa s poruchou sluchu využívať zvyšky sluchu pomocou správne nastavených načúvacích prístrojov alebo kochleárneho implantátu.
Hluchoslepota
Slepohluchota je stav, keď je niekto nevidiaci a nepočujúci zároveň. Svetová zdravotnícka organizácia WHO považuje hluchoslepotu za najťažšie zdravotné postihnutie. Žiadne iné postihnutie neprináša toľko bariér ako hluchoslepota. V odborných publikáciách sa uvádza výskyt osôb so slepohluchotou v počte 4 až 8 na 100 000 ľudí v rámci populácie. Hluchoslepota sa chápe ako ťažké viacnásobné postihnutie, ak je vrodená alebo získaná pred ukončením vývinu reči. To znamená, že k rozvinutiu viacnásobného postihnutia došlo ešte pred narodením alebo počas detstva. V takom prípade je dôsledkom tohto viacnásobného postihnutia vážna retardácia (narušenie až znemožnenie vývinu) psychiky, najmä myslenia. Je ťažké predpokladať vývin myslenia, ak sa dieťa s takýmto viacnásobným postihnutím narodí (nič nevidí, nepočuje, nevie hovoriť). Pokiaľ slepohluchota alebo slepohluchonemota vznikla po skončení vývinu reči (v dospelosti), intelekt nemusí byť znížený. To znamená, že k vzniku viacnásobného postihnutia došlo počas života. Jedinec sa mohol vyvíjať normálne, no vplyvom nepriaznivých životných okolností (autonehoda, požiar, výbuch, vážne ochorenie) utrpel poranenia s trvalými následkami vyúsťujúcimi do viacnásobného postihnutia. V každom prípade však majú osoby so slepohluchotou vážne problémy komunikovať s okolím. Hluchoslepí jedinci majú kombináciu poruchy rôzneho stupňa zraku a sluchu, ku ktorým sa môže pridružiť mentálna retardácia, telesné postihnutie a iné poruchy.
Komunikácia u hluchoslepých osôb
Osoby s týmto postihnutím zväčša komunikujú posunkovou rečou, ale musia počas komunikácie cítiť ruky komunikujúceho. Komunikácia u hluchoslepých detí a dospelých je vysoko individualizovaná a záleží na tom, aký je stav zraku a sluchu. Ak ide o totálnu stratu oboch zmyslov, pri komunikácii je dominantný hmat. Osoby, ktoré sa stali hluchoslepými počas života a mali rozvinutú reč, nemajú problém vyjadrovať svoje myšlienky a odovzdávať svoje informácie, pretože ovládajú orálnu reč. Problémy majú s prijímaním informácií pri komunikácii.
Sociálna rehabilitácia
Sociálna rehabilitácia je proces, v ktorom hluchoslepá osoba získava potrebné vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálne možnej miere s ohľadom na zdravotné postihnutie u tej ktorej osoby. Pri sociálnej rehabilitácii hluchoslepých osôb je dôležité urobiť diagnostiku a zhodnotiť úroveň vedomostí, zručností a návykov v oblasti percepčnej, v priestorovej orientácii, mobilite, sociálnej, emocionálnej, komunikačnej, kognitívnej, motorickej oblasti a aká je úroveň zručností pre každodenný život.
Deti a dospelí potrebujú žiť aktívny život, lebo len v konkrétnych činnostiach a situáciách sú schopní sa učiť, poznávať svet a rozumieť tomu, čo sa okolo nich deje. Potrebujú rozvíjať telesnú zdatnosť, pohyblivosť a pružnosť, vyrovnávať sa s dôsledkami hluchoslepoty v sociálnej oblasti, rozvíjať medziľudské vzťahy, učiť sa primeranému správaniu, rozvíjať jazyk a komunikáciu.
Hlavné oblasti sociálnej rehabilitácie:
- Zrak: stimulácia zraku, aby klienti vedeli využíva zvyšky zraku vo svoj prospech. Analýza obrázkov s pomenovaním v posunkoch, prezeranie fotografií s pomenovaním členov rodiny, priateľov, pozeranie videa s identifikáciou a pomenovaním, práca s farebnými tvarmi, diferenciácia farieb, grafické cvičenia, písanie, skladanie slov z písmen a iné.
- Sluch: stimulácia sluchu. Na stimuláciu všetkých zmyslov sú vhodné terapie, ktoré ich podporujú a zlepšujú ich používanie.
- Komunikačná oblasť: obohacovanie slovnej zásoby v posunkoch.
- Sociálna oblasť: budovanie vzájomných vzťahov v komunite, v ktorej hluchoslepé osoby žijú je veľmi náročné a trvá dlhé roky.
- Emocionálna oblasť: náročná oblasť, ktorá taktiež prináša výsledky po mnohých rokoch, ak sa s hluchoslepými osobami cieľavedome pracuje. Aj tu môžu terapie priniesť dobré výsledky.
- Zručnosti a návyky pre každodenný život: U hluchoslepých jedincov sa vytvárajú veľmi dlho. Záleží na akej úrovni je hluchoslepá osoba. Čím je ťažší stupeň postihnutia, tým dlhšie trvá osvojenie si zručnosti. Veľmi osvedčené sú vypracované postupy krokov u jednotlivých činností a tieto kroky sa musia dodržiavať. Ak niektorý krok klient zvládne, potom ho robí samostatne. Napríklad pri sprchovaní klient vie pustiť sprchu a opláchnuť celé telo. Ďalší krok namydlenie tela nezvláda, preto ho urobí asistent a spláchnutie mydla môže opäť urobiť klient. Osušenie tela urobí s pomocou.
Family Camp pre rodiny s hluchoslepými deťmi
Sociálna rehabilitácia môže byť zameraná aj na rodiny s hluchoslepým dieťaťom. Odborníci v tejto oblasti organizujú pravidelné letné tábory rodín s hluchoslepými deťmi, takzvaný Family Camp. Je to špecifická forma špeciálneho poradenstva, kde sa služby poskytujú nielen samotným osobám s postihnutím a ich rodičom, ale aj ich užšiemu rodinnému zázemiu (zdraví súrodenci, starí rodičia…). Rodičia, zdraví súrodenci a hluchoslepí členovia rodiny obyčajne vytvoria samostatné skupiny, s ktorými pracujú odborníci a ich sedenia sú zamerané na prehlbovanie vedomostí o hluchoslepote, čo im umožňuje poznať a pochopiť lepšie svoje dieťa, či súrodenca a nájsť k nemu cestu. Súrodenci a rodičia sa na týždeň stávajú žiakmi na sedeniach posunkovej reči a komunikácie s hluchoslepými, majú možnosť diskutovať s odborníkmi o problémoch, ktoré ich trápia, môžu si vymieňať skúsenosti nielen s odborníkmi, ale aj s ostatnými rodičmi. Súrodenci taktiež majú priestor na vzájomnú výmenu svojich skúseností. Všetci sa zapájajú do spoločných aktivít a takto majú možnosť poučiť sa, ako tráviť voľný čas s hluchoslepým členom rodiny, ako s ním komunikovať, ako riešiť problémové situácie. Pobytom sa prelínajú vzdelávacie, spoločenské, športové a voľno časové aktivity, v ktorých sú zapojené hluchoslepé deti, ich rodičia, súrodenci a odborníci, ktorí potom robia analýzy a hľadajú spätné väzby, ktoré dávajú zmysel celému týždennému pobytu. Človek s vrodenou hluchoslepotou si aj po ukončení školskej dochádzky vyžaduje neustále vzdelávanie a starostlivosť, čiže sociálna rehabilitácia je nevyhnutná po celý život. Ak by mu nebola poskytnutá ďalšia starostlivosť, ostáva izolovaný vo svojom svete, nastane stagnácia a postupne regres. Aby nenastala takáto situácia, je potrebné, aby hluchoslepá osoba bola v prostredí, ktoré ju stimuluje. Či už je to prostredie rodiny, prostredie DSS alebo akákoľvek komunita, v ktorej sa hluchoslepý človek nachádza. Každý jedinec potrebuje mať v blízkosti človeka, ktorý ho bude stimulovať. Je to upevňovanie zručností a návykov od ranného vstávania až po uloženie sa k spánku. Pri všetkých činnostiach je potrebné komunikovať, sprostredkovávať informácie o všetkom, čo sa okolo neho deje, kto je v jeho blízkosti, čo bude robiť, kam ide. Prostredie, v ktorom sa pohybuje, by mal poznať a vedieť sa v ňom orientovať. Každý nový priestor by mal s pomocou svojho sprievodcu a tlmočníka preskúmať. Je to nekonečný proces učenia sa, poznávania, prijímania podnetov a reagovania na ne za neustáleho spracovávania informácií. Hluchoslepý človek to nedokáže sám, preto potrebuje v čase aktívneho bdenia mať pri sebe asistenta, ktorý mu pomáha byť plnohodnotným človekom.
V Európskej únii existuje minimálne 150 000 hluchoslepých ľudí, ktorí reprezentujú jednu zo sociálne najviac vylúčených skupín občanov Európy. 1. apríla 2004 bola prijatá Európskym parlamentom písomná deklarácia 1/2004. Nový rok 2009 sa stal pre ľudí s hluchoslepotou významným medzníkom v histórii starostlivosti o hluchoslepých na Slovensku. Zákon o službách 448/2008 Z. z., ktorý vstúpil do platnosti 1. 1. 2009 prvýkrát na Slovensku rieši sociálnu situáciu a odkázanosť hluchoslepých osôb. Nový zákon prináša a definuje nový druh zariadenia - špecializované zariadenie pre vybrané druhy postihnutia, medzi ktoré je zaradená aj hluchoslepota. Jediné špecializované zariadenie pre hluchoslepých dospelých začalo svoju prevádzku v januári 2007. Je to domov sociálnych služieb Maják n.o. Hluchoslepota nie je v povedomí bežnej populácie, ba ani odborníkov na Slovensku. Je to spôsobené tým, že počet ľudí, ktorí majú toto postihnutie, je veľmi malý. Spoločnosť doteraz nebola naklonená tejto skupine ľudí a hluchoslepota nebola ani uznaná ako samostatné postihnutie. V roku 2005 sa v Prešove konala európska konferencia o hluchoslepote pod heslom „Od neviditeľného k viditeľnému“, na ktorej sa zúčastnili odborníci, rodičia hluchoslepých detí a samotní hluchoslepí dospelí z celej Európy. Cieľom tejto konferencie bolo zviditeľniť hluchoslepotu nielen na Slovensku. Možno aj následkom tejto konferencie sa môžeme tešiť z toho, že vzťah spoločnosti ku hluchoslepote sa začína meniť a je tu nádej, že uznanie hluchoslepoty za samostatné postihnutie umožní hluchoslepým ľuďom skvalitniť ich život.
Online zdroje a podpora
Na databáze Maják n.o. nájdete videá, ktoré boli v posledných 10 rokoch natočené „na kolene“ odborníkmi alebo rodičmi a zobrazujú rôzne hry a cvičenia. Rodičia ich dovolili uverejniť, pretože si spoločne uvedomujeme, že čoraz väčšie množstvo z Vás nemá prístup k surdopédovi (špeciálnemu pedagógovi pre deti s poruchou sluchu), a preto Vám nemá dočasne, kto poradiť, ako podporiť vývin vášho dieťatka od jeho raného veku. Hry môžete vyhľadávať podľa oblasti vývinu a veku, zakliknúť môžete aj obe kategórie naraz - vek aj vývinovú oblasť. POZOR - sluchová a rečová oblasť je daná sluchovým vekom dieťaťa, čiže vekom, ktorý je daný tým, koľko mesiacov (rokov) nosí vaše dieťa dobre nastavené načúvacie prístroje, kochleárne implantáty alebo kostné vibrátory. Ak vaše 4-ročné ťažko nedoslýchavé dieťa nosí kompenzačnú pomôcku iba 2 roky, tak je jeho sluchový vek cca 2 roky, a preto vyhľadávajte sluchové a rečové aktivity vhodné pre 2-ročné deti. Postupujte podľa jeho sluchového a nie fyzického veku. Na videách vidíte deti s poruchou sluchu s rôznou úrovňou myslenia, sluchových, jazykových aj motorických schopností. Uvidíte deti, ktoré majú iba poruchu sluchu rôzneho stupňa (od ľahkej po veľmi ťažkú), deti, ktoré majú k poruche sluchu pridruženú narušenú komunikačnú schopnosť nezávislú od poruchy sluchu, ale aj deti s viacnásobným postihnutím. Nájdete tu aktivity, kde sa hra/cvičenie „podarí“, ale aj také, kde dieťa úlohu nevie spraviť alebo dokončiť. Cieľom je ukázať realitu, nie ideálny scenár. Vaše dieťa s iným dieťaťom neporovnávajte. Ak vidíte aktivitu, kde dieťa s poruchou sluchu v určitom veku „lepšie“ rozpráva ako to vaše (má čistejšiu reč alebo väčšiu slovnú zásobu), dlhšiu pozornosť, lepšiu obratnosť…, nenechajte sa odradiť. Deti s poruchou sluchu sú veľmi rozdielne, niektoré „rozkvitnú“ skôr, iné neskôr, dôležité je nevzdávať sa a hľadať odborníkov, ktorí by Vám mohli s oneskoreným vývinom u vášho dieťaťa pomôcť. Aktivity berte ako inšpirácie, čo môžete v danom veku s dieťaťom robiť. Rozvoj dieťaťa, ktoré Vás nepočuje, sa môže najskôr zdať nemožný, no s podporou skúsených odborníkov nájdete spôsob, ako ho docieliť. Vyhľadajte logopéda, ktorý má skúsenosti so starostlivosťou o deti so sluchovým postihnutím. Dôležité je poskytovať stimuláciu v optimálnej intenzite zodpovedajúcej schopnostiam dieťatka. Nakoľko jeho mozog je od narodenia pripravený na učenie. Okrem iného je vybavený tzv. kognitívnymi inštinktami, čo sú mechanizmy, ktoré mu od prvej chvíle pomáhajú začať sa lepšie orientovať a spoznávať nové prostredie.
tags: #aktivity #zo #sluchovo #postihnutymi