Sociálny pracovník vo svojej každodennej praxi čelí mnohým výzvam, ktoré si vyžadujú nielen odborné znalosti, ale aj citlivý prístup. Jeho práca je regulovaná komplexným systémom zákonov a etických princípov. Na jednej strane sú to právne normy, ktoré stanovujú jasné povinnosti a oprávnenia, na druhej strane sú to etické kódexy, ktoré definujú morálny rámec profesie. Vzájomné prepojenie a niekedy aj rozpor medzi týmito dvoma systémami predstavujú pre sociálneho pracovníka častú dilemu.
Primárnou zodpovednosťou sociálneho pracovníka je slúžiť klientom a podporovať ich blaho. Zároveň má však zodpovednosť aj voči spoločnosti. Táto dvojaká zodpovednosť môže viesť k situáciám, kedy sa sociálny pracovník ocitne medzi rešpektovaním záujmu klienta a splnením zákonnej povinnosti, najmä v prípadoch, keď sa dozvie o trestnej činnosti.
Právne aspekty práce sociálneho pracovníka
Trestný zákon a oznamovacia povinnosť
Jedným z najkritickejších právnych rámcov, s ktorým sa sociálny pracovník stretáva, je Trestný zákon (Zákon č. 300/2005 Z. z.). Ten upravuje dve kľúčové skutkové podstaty, ktoré sú pre sociálnych pracovníkov mimoriadne dôležité: neoznámenie trestného činu a neprekazenie trestného činu.
- Neoznámenie trestného činu (§ 340 Trestného zákona): Ak sa sociálny pracovník hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal zločin alebo niektorý z presne špecifikovaných trestných činov, je povinný to oznámiť orgánom činným v trestnom konaní. Nesplnenie tejto povinnosti môže viesť k trestu odňatia slobody.
Od tejto povinnosti je oslobodený ten, kto by oznámením uviedol seba alebo blízku osobu do nebezpečenstva smrti, ublíženia na zdraví, inej závažnej ujmy alebo do nebezpečenstva trestného stíhania. Dôležité je zdôrazniť, že klient v zmysle zákona nie je považovaný za blízku osobu.
Ďalej je od povinnosti oznámiť spáchaný trestný čin oslobodený ten, kto by porušil spovedné tajomstvo, resp. podmienku mlčanlivosti osoby v pastorácii, ako aj ten, kto by oznámením porušil zákonom uznanú povinnosť mlčanlivosti.
- Neprekazenie trestného činu: Trestný zákon ukladá povinnosť osobne alebo prostredníctvom iného prekaziť spáchanie alebo dokončenie trestného činu, o ktorého príprave alebo páchaní sa sociálny pracovník dozvie, alebo aspoň včas oznámiť prípravu alebo páchanie činu.
Oslobodenie od tejto povinnosti sa vzťahuje okrem dôvodov uvedenia seba alebo blízkej osoby do nebezpečenstva a dôvodov porušenia spovedného tajomstva aj na nemožnosť prekaziť zločin bez značných ťažkostí.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že sociálny pracovník má povinnosť oznámiť alebo prekaziť spáchaný, páchaný alebo pripravovaný zločin, ak nie je splnená niektorá z podmienok oslobodenia. Pri zachovaní citlivého prístupu nemusí byť morálna ani profesijná povinnosť rešpektovať klientovo súkromie a zachovávať dôvernosť informácií v rozpore s oznamovacou povinnosťou.
Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele
Základná právna úprava týkajúca sa oprávnení osôb konajúcich vo veciach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa nachádza v zákone č. 305/2005 Z. z.
- Oprávnenia pracovníkov: Medzi základné oprávnenia pracovníkov orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately patrí vstup do obydlia. Na každý vstup do obydlia však potrebujú súhlas osoby, ktorá obýva nehnuteľnosť a stará sa o dieťa. Ak by bol vstup odmietnutý a tým by sa znemožnil výkon oprávnení, súd môže povoliť vstup do obydlia za účelom preverenia stavu dieťaťa (§ 93b ods. 2 v spojení s § 93f a 93g). Súčinnosť a asistenciu v takomto prípade poskytuje príslušník Policajného zboru SR.
Pred každým vykonaním oprávnenia podľa § 93b ods. 1 písm. a) až c) sa musí pracovník preukázať písomným poverením orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
- Povinnosti rodičov a iných osôb starajúcich sa o dieťa: Zákon v ustanovení § 93e upravuje povinnosti rodičov detí a iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Medzi tieto povinnosti patrí aj umožniť pracovníkovi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately výkon jeho oprávnení a poskytnúť mu potrebné informácie. Pracovník má právo žiadať od nich osobnú spoluprácu, ak je to pre výkon jeho oprávnení potrebné.
- Vyhotovovanie záznamov: Pracovník je podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. h) oprávnený vyhotoviť, a to aj bez súhlasu prítomnej fyzickej osoby, zvukový záznam na účely preukázania priebehu vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. O vyhotovovaní obrazového záznamu, obrazovo-zvukového záznamu a zvukového záznamu v prostredí dieťaťa musí byť osoba vopred písomne informovaná. Bez predchádzajúceho upozornenia môže vyhotoviť takéto záznamy iba v prípade, ak zistí okolnosti nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu. Z vykonania oprávnenia je pracovník povinný vyhotoviť písomný záznam, ktorý je súčasťou spisu.
- Preverovanie starostlivosti o dieťa: Pracovník je oprávnený osobne preverovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa alebo osobne zisťovať dôvody nevhodného správania sa detí. Toto môže vykonávať najmä návštevou dieťaťa a rozhovorom s dieťaťom, s rodičom dieťaťa, s inou osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo s fyzickou osobou, ktorá má s dieťaťom blízky vzťah. Pri pohovore s dieťaťom je na pracovníkovi, aby posúdil, či vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa je možné vykonať s ním pohovor aj osamote alebo je vhodnejšie ho vykonať v prítomnosti blízkej osoby.
Rodinné právo: Osobná starostlivosť o dieťa a striedavá starostlivosť o dieťa
Etické princípy v sociálnej práci
Popri právnych predpisoch je pre sociálneho pracovníka rovnako dôležitý Etický kódex, ktorý predstavuje normatívny systém morálnych noriem a princípov. Je vyjadrením mravného ideálu povolania, jeho hlavných hodnôt a slúži ako všeobecný návod, ako sa správať v konkrétnych situáciách a v profesijných vzťahoch.
V zmysle Etického kódexu sociálnych pracovníkov, prijatého Valným zhromaždením Asociácie sociálnych pracovníkov na Slovensku v roku 1997, sociálny pracovník okrem iného asistuje ľuďom pri rozvíjaní schopností, ktoré im umožnia vyriešiť ich individuálne alebo kolektívne sociálne problémy. Svoju prácu považuje za službu.
Kľúčové etické princípy:
- Zodpovednosť voči klientom: Sociálny pracovník má zodpovednosť v prvom rade voči svojim klientom. Má rešpektovať klientovo súkromie a dôvernosť informácií, získaných pri svojej práci. Nesklamať dôveru klienta je iste profesionálne.
- Rešpektovanie práva na sebaurčenie: Pri každej pomáhajúcej profesii je dôležité rešpektovať právo klienta na sebaurčenie, na slobodné rozhodovanie a voľbu. Sociálny pracovník má pomôcť klientovi porozumieť jeho možnostiam, ale aj dôsledkom, ktoré prinášajú jednotlivé možnosti výberu a rozhodnutia.
- Ochrana klienta: Môžu nastať situácie, kedy je potrebné ochrániť klienta, dokonca i pred jeho nesprávnymi požiadavkami, či ich dôsledkami. Cieľom poradenstva je zvýšiť kvalitu života klienta a eliminovať patológiu.
- Zodpovednosť voči spoločnosti: Sociálny pracovník má zodpovednosť aj voči spoločnosti, a to podporovaním jej všeobecného blaha. Etický kódex by mal ochraňovať nielen záujmy klienta a záujmy konkrétnej profesie, ale i verejné záujmy a mal by rešpektovať záujmy verejnosti.
Poradenstvo má pomôcť klientovi mobilizovať svoje vnútorné, psychické sily a zdroje a vonkajšie možnosti jeho okolia na to, aby si s pomocou poradcu dokázal vyriešiť problém viac-menej sám. Partnerský vzťah medzi poradcom a jeho klientom má rešpektovať autenticitu klienta, akceptovať jeho odlišnosti, dokázať sa vcítiť do jeho aktuálnej situácie, ale i motivovať a povzbudzovať klienta k zmene, pomáhať mu a spolu s ním hľadať optimálne vzorce správania a fungovania vo svete.
Vzťah práva a morálky
Právo a morálka regulujú z veľkej časti tie isté spoločenské vzťahy. Konanie jednotlivcov možno hodnotiť podľa oboch normatívnych systémov. Objektívne právo je obsiahnuté v právnych normách, ktoré nás zaväzujú zvonku a sú vynutiteľné štátnou mocou. Morálne normy zaväzujú človeka zvnútra a ich zachovávanie - pokiaľ nie sú obsiahnuté v právnej norme - je vynutiteľné len verejnou mienkou.
V rozoberanej problematike je právnou normou Trestný zákon a morálnou Etický kódex. Existuje možnosť porušiť právnu normu z dôvodu jej rozporu s normou morálnou, vyplývajúcou zo svedomia konajúceho. Prastarým kritériom posúdenia správneho konania je tzv. zlaté pravidlo: čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ani ty im. To znamená, že nikomu nemáme spôsobiť to, čo by bolo namierené proti jeho šťastiu a blahu.
