Starostlivosť o choré dieťa, najmä ak ide o dieťa so zdravotným postihnutím, predstavuje pre rodičov a rodinných príslušníkov náročnú situáciu. Slovenská legislatíva, konkrétne Zákonník práce a zákon o sociálnom poistení, však pamätá na túto skutočnosť a poskytuje zamestnancom určité práva a nároky. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na nárok zamestnancov na pracovné voľno v súvislosti s návštevami lekára a sprevádzaním rodinných príslušníkov, so zameraním na špecifiká týkajúce sa zdravotne ťažko postihnutých (ZŤP) detí. Cieľom je objasniť práva a povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov v tejto oblasti, a to na základe platnej legislatívy, najmä Zákonníka práce.
Základné princípy pracovného práva a návšteva lekára
Pracovný pomer prináša zamestnancovi a zamestnávateľovi mnohé povinnosti. Odo dňa vzniku pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, vytvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, pracovnou zmluvou, prípadne kolektívnou zmluvou. Práca, ktorú zamestnanec pre zamestnávateľa vykonáva, je prácou závislou. V živote sa však vyskytujú rôzne plánované alebo nepredvídané situácie, pre ktoré zamestnanec, prípadne zamestnávateľ nemôže plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru.
Zákonník práce zaraďuje vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení medzi dôležité osobné prekážky v práci, ktoré upravuje v § 141. Táto osobná prekážka je tak podstatná, že v prípade jej vzniku má zamestnanec nárok na pracovné voľno a v niektorých prípadoch aj nárok na náhradu mzdy.
Nárok na pracovné voľno a náhradu mzdy
Nárok na pracovné voľno z dôvodu návštevy zdravotníckeho zariadenia majú zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy. Zamestnancom pracujúcim na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa ust. § 223 a nasl. Zákonníka práce tento nárok nevzniká.
V zmysle § 141 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce máte nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ak takéto vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Zamestnávateľ je povinný Vám toto voľno poskytnúť a nahradiť mzdu za čas, ktorý ste strávili u lekára, vrátane nevyhnutného času na cestu.
Platené voľno znamená, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančnú náhradu k mzde za čas strávený na vyšetrení alebo ošetrení. Rozsah pracovného voľna síce Zákonník práce stanovuje maximálne na sedem dní v kalendárnom roku, zároveň však v ust. § 141 ods. 3 dáva zamestnávateľovi možnosť poskytnúť zamestnancom pracovné voľno s náhradou mzdy nad stanovený maximálny počet dní úpravou vo vnútornom predpise alebo v kolektívnej zmluve, ale taktiež na základe individuálnej žiadosti zamestnanca.
Ak zamestnanec nastúpi do zamestnania v priebehu kalendárneho roka, zamestnávateľ môže skrátiť nárok na platené voľno. Nemôže ho však odoprieť úplne. Zákonník práce limituje rozhodnutie zamestnávateľa, ktorý musí poskytnúť platené voľno pri návšteve lekára najmenej v rozsahu jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru.
Špecifické situácie a výnimky
Niektoré návštevy u lekára sa nepočítajú do bežných 7 dní plateného voľna. Ide o nevyhnutné návštevy u lekára súvisiace s tehotenstvom, s povinnou lekárskou prehliadkou či súvisiace s účasťou na darovaní krvi, aferéze alebo darovaní ďalších biologických materiálov. Pri týchto prípadoch Zákonník práce osobitne upravuje rozsah a podmienky, za ktorých zamestnávateľ ospravedlní neúčasť v práci a poskytne náhradu mzdy nad rámec spomínaných 7 dní.
Pracovné voľno pre tehotné zamestnankyne
Ak ide o pracovné voľno na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, podľa § 141 ods. 2 písm. a) bod 3. Zákonníka práce má tehotná zamestnankyňa nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na čas nevyhnutne potrebný na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ak takéto vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
Darovanie krvi a biologického materiálu
V prípade darovania krvi, aferézy alebo iných biologických materiálov bude poskytnuté platené voľno taktiež v nevyhnutne potrebnom rozsahu. Do nevyhnutne potrebného rozsahu je zahrnutý aj čas potrebný na cestu a čas potrebný na zotavenie.
Špecifiká pre rodičov ZŤP detí
Rodičia alebo iní rodinní príslušníci majú nárok na náhradu mzdy aj v prípade, ak sprevádzajú zdravotne postihnuté dieťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. V takomto prípade sa nejedná o bežné sprevádzanie, čiže nespadá do čerpania uvedených 7 dní plateného pracovného voľna. Zákonník práce definuje rozsah maximálne 10 dní v kalendárnom roku, vždy len jednému z rodinných príslušníkov.
Pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi platené pracovné voľno (voľno s náhradou mzdy) na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie v rozsahu sedem dní za rok. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
Sprevádzať je možné manžela, dieťa (vlastné alebo zverené do starostlivosti súdom), rodiča, súrodenca, manžela súrodenca, rodiča manžela, súrodenca manžela, prarodiča, prarodiča manžela, vnuka a osobu, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti. Zamestnávateľ nesmie od zamestnanca požadovať informácie o jeho rodinných pomeroch, preto si ani nemôže overovať, či sprevádzaná osoba skutočne je príbuzným zamestnanca (napríklad pri rozdielnych priezviskách).
Podmienky poskytnutia plateného voľna
Platené pracovné voľno musí zamestnávateľ poskytnúť pri náhlom ochorení alebo úraze, ako aj pri sprevádzaní na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. Ak zamestnanec vie, že v určitom termíne bude sprevádzať rodinného príslušníka k lekárovi, mal by o poskytnutie pracovného voľna včas požiadať. Inak zamestnávateľa informuje hneď, ako je to možné. Sprevádzanie sa preukazuje potvrdením od zdravotníckeho zariadenia. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov. Zdravotnícke zariadenie by preto nemalo vystaviť potvrdenie pre zamestnávateľa viac ako jednej sprevádzajúcej osobe. Podmienkou poskytnutia plateného, ako aj neplateného pracovného voľna je, že zdravotnícke zariadenie nebolo možné navštíviť mimo pracovného času (napríklad sa ordinačné hodiny prekrývajú s pracovným časom).
Sprevádzanie ZŤP dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi platené voľno aj na sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy najviac na desať dní v kalendárnom roku. Uvedené platí aj v prípade, keď syn už nie je nezaopatrené dieťa, nakoľko Zákonník práce nerozlišuje medzi zaopatreným a nezaopatreným dieťaťom.
Ako rátať pracovné voľno s náhradou mzdy
Ak ide zamestnanec napríklad na 1 hodinu k zubárovi, zamestnávateľ z celkového nároku platenej prekážky v práci odpočíta 1 hodinu. Na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku pri pracovnom voľne na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca a na sprevádzanie sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni.
Pri päť dňovom pracovnom týždni s 7,5 hodinovým pracovným časom máte ročne nárok počas 7 pracovných dní, t. j. 52,5 hodiny, na pracovné voľno s náhradou mzdy za účelom návštevy lekára. To, ako si to budete čerpať, či jeden deň budete u lekára 7,5 hodiny a iný deň len 2 hodiny je na Vás. Ak má zamestnanec 40-hodinový týždenný pracovný čas, ročný limit platenej náhrady v počte 7 dní je v prepočte na hodiny v rozsahu 56 hodín.
Okrem skutočnej doby vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca do nevyhnutne potrebného času sa započítava aj čakanie pred vyšetrením alebo ošetrením a nevyhnutná cesta do zdravotníckeho zariadenia a späť.
Pri uplatnení pružného pracovného času sa prekážka v práci z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení posudzuje ako výkon práce s náhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahla do základného pracovného času. Po odpadnutí prekážky je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu túto neodpracovanú časť pracovného času odpracovať v pracovných dňoch, ak sa so zamestnávateľom nedohodol inak.
Povinnosti zamestnanca a práva zamestnávateľa
Povinnosti zamestnanca
Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna, najčastejšie prostredníctvom priepustky, ktorú zamestnancovi schváli nadriadený. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu, napríklad telefonicky.
Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. V praxi je najčastejšie používaným dokladom priepustka zamestnávateľa, na ktorej lekár pečiatkou a podpisom potvrdí dátum a čas vyšetrenia.
V zmysle GDPR a Zákona o ochrane osobných údajov zamestnávateľ na spracovanie údajov uvedených v priepustke alebo v inom doklade o návšteve lekára nepotrebuje súhlas dotknutých osôb - zamestnanca a lekára, pretože ide o plnenie zákonnej povinnosti preukázať prekážku zamestnanca v práci. Toto platí v prípade, že doklad obsahuje len údaje v rozsahu meno a priezvisko zamestnanca, prípadne meno sprevádzanej osoby, dátum a čas vyšetrenia a pečiatka a podpis lekára.
Práva zamestnávateľa
Zamestnávateľ môže požadovať, aby ste vopred oznámili prekážku v práci z dôvodu vyšetrenia a po návrate predložili potvrdenie s časovým rozsahom. Zamestnávateľ si môže preveriť návštevu lekára zamestnanca. V prípade, že má zamestnávateľ oprávnené podozrenie o uskutočnenej návšteve lekára zamestnancom, môže si to preveriť akokoľvek. Zamestnávateľ však nemá právo kontaktovať vášho lekára a zisťovať, či ste u lekára skutočne boli, alebo aké boli dôvody vašej návštevy. Vaše zdravotné údaje sú chránené zákonom o ochrane osobných údajov a lekár ich nemôže poskytovať tretím osobám bez vášho súhlasu.
Riešenie problémov s neuznaním návštevy lekára zamestnávateľom
Ak sa stretávate s problémom, že zamestnávateľ neakceptuje možnosť čerpania voľna na návštevu lekára (teda tzv. paragraf), postupujte nasledovne:
- Informujte zamestnávateľa: Jemne vysvetlite zamestnávateľovi, že podľa zákona máte nárok na pracovné voľno za účelom návštevy lekára.
- Písomné potvrdenie: Ak zamestnávateľ neuznáva návštevu lekára podľa § 141 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce, treba mu písomne predložiť potvrdenie od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumu, času a poznámkou, že vyšetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, a zároveň ho upozorniť, že ide o zákonnú prekážku v práci na strane zamestnanca, ktorú je povinný ospravedlniť a nahradiť mzdu za nevyhnutne potrebný čas.
- Obráťte sa na inšpektorát práce: V prípade, že sa situácia nerieši, môžete podať podnet na príslušný inšpektorát práce.
Je dôležité, aby ste poznali svoje práva a nebáli sa ich uplatňovať. Vždy komunikujte slušne a vecne, snažte sa problém najskôr vyriešiť dohodou.
Integrovaná posudková činnosť a ZŤP
Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len osoba s ŤZP) sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.
Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta. Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík (metodika k sociálnej posudkovej činnosti a metodika k lekárskej posudkovej činnosti). Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely.
Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav.
Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP)
Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) má určité osobitné pravidlá. Cieľom je podporovať ich integráciu do pracovného prostredia a zabezpečiť im rovnaké príležitosti.
Povinnosti zamestnávateľa
Zamestnávateľ má voči zamestnancom so zdravotným postihnutím niekoľko povinností:
- Vytvárať vhodné pracovné podmienky: Zamestnávateľ je povinný prispôsobiť pracovné podmienky potrebám zamestnanca so zdravotným postihnutím, aby mu umožnil plnohodnotne vykonávať prácu. Toto zahŕňa úpravu pracoviska, zabezpečenie potrebných pomôcok a zariadení, a flexibilné pracovné usporiadanie.
- Zabezpečiť odbornú prípravu: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancovi so zdravotným postihnutím potrebnú kvalifikáciu, ako aj starať sa o jej zvyšovanie.
- Evidencia zamestnancov so zdravotným postihnutím: Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. g) zákona o službách zamestnanosti.
- Povinný podiel zamestnancov so zdravotným postihnutím: Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.
Príspevky pre zamestnávateľov
Štát poskytuje zamestnávateľom rôzne príspevky na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Tieto príspevky sú určené na úhradu nákladov spojených s prispôsobením pracoviska, zabezpečením pomôcok a zariadení, a úhradu časti mzdy zamestnanca.
Ochrana pred diskrimináciou
Zamestnávateľ je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania a zamedziť akejkoľvek diskriminácii zamestnancov so zdravotným postihnutím. Diskriminácia je zakázaná vo všetkých fázach pracovného pomeru, od prijatia do zamestnania až po jeho skončenie.
Ukončenie pracovného pomeru
Pri ukončení pracovného pomeru so zamestnancom so zdravotným postihnutím je zamestnávateľ ešte viac limitovaný. Výpoveď z pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je možná len s predchádzajúcim súhlasom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ak je daná z organizačných dôvodov alebo v prípade, ak sú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru. Bez predchádzajúceho súhlasu tohto úradu by bola výpoveď neplatná.
Kúpeľná liečba a alternatívna medicína
Kúpeľná liečba
Na to, aby sa kúpeľná liečba považovala za prekážku v práci, by musela pozostávať z vyšetrení, ošetrení a úkonov s nimi súvisiacich, ktoré by zamestnanec absolvoval v priebehu všetkých pracovných dní a počas celého pracovného času. Vyšetrenie a ošetrenie v zdravotníckom zariadení patrí medzi dôležité osobné prekážky v práci rovnako ako sprevádzanie do zdravotníckeho zariadenia. V praxi to znamená, že zamestnanec má nárok na pracovné voľno.
Návšteva zariadení alternatívnej medicíny
Častou otázkou je, či má zamestnanec právo na prekážku v práci, ak navštívi zariadenie alternatívnej medicíny, napr. neštátne zariadenie zamerané na fyzioterapiu, kde úkony nevykonáva lekár a potvrdenie o návšteve vystavuje fyzioterapeut/masér. V tomto prípade je potrebné posúdiť, či ide o zdravotnícke zariadenie v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Ak nie, zamestnanec nemá nárok na platené pracovné voľno.
Ošetrovné ako dávka nemocenského poistenia
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno na ošetrovanie člena rodiny. Ide o neplatené pracovné voľno (bez náhrady mzdy). Počas ošetrovania možno poberať dávku zo Sociálnej poisťovne, ktorá sa nazýva ošetrovné, ak si zdravotný stav blízkeho príbuzného podľa potvrdenia jeho ošetrujúceho lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou. Blízkym príbuzným je choré dieťa (aj dospelé), manžel/manželka, rodič a svokor/svokra (rodič manžela/manželky). Zákon o sociálnom poistení, ktorý ošetrovné upravuje, hovorí výslovne o manželovi a manželke, ošetrovné preto nie je možné poberať pri ošetrovaní chorého druha alebo družky (prípadne inej osoby žijúcej v spoločnej domácnosti) a ich rodičov. Rovnako nie je možné poberať ošetrovné pri ošetrovaní súrodencov.
Podmienky nároku na ošetrovné
Ošetrovné patrí medzi dávky nemocenského poistenia, čo znamená, že poberať ho môže iba osoba, ktorá je nemocensky poistená (je zamestnancom, SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenou osobou) alebo začala ošetrovať príbuzného počas tzv. ochrannej lehoty siedmych dní po zániku nemocenského poistenia (napríklad počas siedmych dní od skončenia pracovného pomeru).
Detský pacient a komunikácia v zdravotníctve
Pediatria ako samostatný vedný odbor sa zameriava na človeka v jeho najzraniteľnejších obdobiach života. Dieťa je viac-menej odkázané na starostlivosť dospelých, predovšetkým svojich rodičov, a je viac disponované na rôzne ochorenia. Osobitosťou detského pacienta je aj to, že dieťa neprichádza k lekárovi samo, ale v sprievode dospelých, a teda nie ako subjekt rozhodujúci z vlastnej vôle. Trojrozmerný vzťah dieťa - lekár - rodič je veľmi zložitý.
Charta práv hospitalizovaného dieťaťa
V snahe zabezpečiť optimálne prostredie pre harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa aj počas jeho hospitalizácie bola vypracovaná a schválená na prvej európskej konferencii o hospitalizovaných deťoch (máj 1988) Charta práv hospitalizovaného dieťaťa, ktorá obsahuje nasledovné najdôležitejšie zásady:
- Dieťa sa má hospitalizovať len vtedy, ak starostlivosť, ktorú jeho aktuálny stav vyžaduje, nie je možné rovnako dobre zabezpečiť doma a v ambulantnej starostlivosti.
- Dieťa v nemocnici má vždy právo mať pri sebe svojich rodičov alebo ich zástupcov.
- Dieťa má byť chránené pred zbytočnými vyšetreniami, výskumom a liečbou.
- Deti by mali mať všetky podmienky na odpočinok, hranie aj vyučovanie, nemali by byť hospitalizované na oddelení pre dospelých.
Zásady prístupu zdravotníckych pracovníkov k dieťaťu
Pokroky a úspechy pediatrie tak v prevencii, ako aj diagnostike a liečbe nezmenili veľa na skutočnosti traumatizácie dieťaťa v prípade jeho ochorenia. Traumatizácia dieťaťa chorobou sa môže ešte znásobiť diagnostickými a terapeutickými postupmi, najmä hospitalizáciou. Preto ošetrovanie chorých detí vyžaduje nielen adekvátne odborné vedomosti a zručnosti, ale najmä etický a láskavý prístup.
Deti v nemocnici, zvlášť dlhodobo hospitalizované, trpia mnohými emočnými poruchami, ktoré majú svoj pôvod v zmene prostredia, v odlúčenosti od rodičov a rodiny, prejavujúcich sa rôznymi formami strachu a úzkosti. Tento jav emocionálnej nestability charakterizovaný súborom fyzických ťažkostí a psychickej nerovnováhy sa nazýva hospitalizmus. Prejavuje sa stratou aktivity, zdanlivým nezáujmom o okolie a oneskorením mentálneho vývoja.
Prah vnímania bolesti je subjektívny fenomén. Strach pred bolesťou patrí k najčastejším pocitom človeka vo vzťahu k chorobe a liečbe. U dieťaťa je bolesť o to trýznivejšia, že ju nedokáže rozumovo prijať ako súčasť choroby a jej liečby. Jednou z najdôležitejších úloh pri diagnostike a terapii je predchádzať alebo redukovať bolesť pri zdravotníckych úkonoch na najmenšiu možnú mieru.
V kontakte s dieťaťom nie sme len zdravotníkmi - môžeme byť pre nich partnermi v hre, náhradou kamarátov a rodičov. Vždy by sme mali byť tými, čo zostávajú pokojní, vedia si rady, sú zdrojom istoty a porozumenia. Zásady komunikácie zahŕňajú očný kontakt a úsmev, postoj na úrovni dieťaťa, dotyk, pohladenie, držanie za ruku, nosenie na rukách, úpravu zovňajšku a zrkadlenie v gestikulácii a pohybe.