Materské je dávka nemocenského poistenia, ktoré sa poskytuje z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o dieťa. Na rozdiel od rodičovského príspevku, kde poznáme 2 výšky príspevku (vyšší a nižší rodičovský príspevok), výška materského nie je u každej ženy rovnaká a závisí od jej zárobku.
Rodičia, ktorí nastúpia na materskú dovolenku, už niekoľko rokov dostávajú pomerne štedrú dávku. Suma je približne na úrovni čistej mzdy, akú otec či matka dostávali pred nástupom na materskú. Zákon stanovuje aj maximálnu výšku materskej dávky. Ak chce rodič dosiahnuť na najvyššiu možnú sumu, musí zarábať aspoň dvojnásobok priemernej mzdy, alebo z takej sumy platiť odvody ako živnostník či dobrovoľne poistená osoba.
Dĺžka materskej dovolenky
Dĺžka materskej dovolenky je zákonom stanovená na:
- 34 týždňov pre štandardný prípad.
- 37 týždňov pre osamelé ženy.
- 43 týždňov pre ženy, ktoré zároveň porodili dve a viac detí.
- 28 týždňov pre mužov, ktorí sa starajú o narodené dieťa.
Je dôležité si uvedomiť, že ak žena požiada o materskú neskôr ako 6 týždňov pred pôrodom, neznamená to, že ju bude poberať dlhšie po narodení dieťaťa. Napríklad, ak má žena stanovený termín pôrodu na 15. októbra, nástup na materskú môže byť najskôr od 20. augusta (8 týždňov pred pôrodom). Najčastejšie však ženy nastupujú 6 týždňov pred pôrodom, teda 3. septembra.
Podmienky nároku na materské
Nárok na materskú dávku má zamestnanec, živnostník platiaci povinné odvody, dobrovoľne nemocensky poistená osoba a tiež osoba, ktorá už nie je nemocensky poistená, ale je v ochrannej lehote. Tá trvá maximálne sedem dní alebo osem mesiacov v prípade poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva.
Vo všetkých prípadoch musí budúci rodič platiť nemocenské poistenie minimálne 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Nárok na materskú vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred pôrodom a spravidla sa poberá 34 týždňov.
Nárok na materské pre absolventky stredných a vysokých škôl
Od roku 2024 sa do obdobia 270 dní započítava aj ukončené stredoškolské alebo vysokoškolské štúdium, ak patrí do dvoch rokov pred pôrodom. Táto úprava pomohla najmä mladým matkám, ktoré po škole krátkodobo pracovali alebo si platili dobrovoľné nemocenské poistenie.
K žiadosti o materské je potrebné priložiť:
- potvrdenie školy o dobe štúdia,
- doklad o ukončení štúdia (napr. maturitné vysvedčenie, vysvedčenie o záverečnej skúške alebo vysokoškolský diplom).
Štúdium musí byť úspešne ukončené. Stále však platí, že základnou podmienkou nároku na materské je existencia nemocenského poistenia alebo plynutie ochrannej lehoty v deň vzniku dôvodu na poskytnutie materského. Podmienka 270 dní nemocenského poistenia sa sleduje až následne.
Výpočet materského
Materská dávka sa počíta ako 75 percent vymeriavacieho základu rodiča. Pri zamestnancoch je to hrubá mzda, z ktorej platia sociálne odvody. Pri živnostníkoch a dobrovoľne poistených je to ich vymeriavací základ pre platenie odvodov.
Materské sa vypočíta ako 75 % denného vymeriavacieho základu (v prípade zamestnanca z hrubej mzdy, u SZČO sa berie do úvahy príjem z podnikania) alebo pravdepodobného vymeriavacieho základu.
Rozhodujúce obdobie
Pri výpočte materskej dávky je dôležité aj obdobie platenia odvodov, ktoré sa berie do úvahy. Spravidla je to rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na materskú dávku. To znamená, že rozhodujúcim obdobím pre výpočet materského je spravidla predchádzajúci kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na materské.
Takéto rozhodujúce obdobie sa uplatňuje u osôb, ktoré dlhodobo pracujú u toho istého zamestnávateľa. Predchádzajúci kalendárny rok ako rozhodujúce obdobie však nie je vždy pravidlom. Zákon o sociálnom poistení pozná aj kratšie rozhodujúce obdobie, ktoré reflektuje na rôzne situácie, ako je napr. zmena zamestnávateľa.
Podmienka 90 dní nového poistenia sa aplikuje v prípade, keď žena zmení zamestnanie a u nového zamestnávateľa je nemocensky poistená minimálne 90 dní pred dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky materské.
V takomto prípade je rozhodujúcim obdobím na zistenie DVZ obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského. V prípade, že by u nového zamestnávateľa bola poistená na nemocenské poistenie menej ako 90 dní, materské sa vypočíta z príjmov, ktoré mala v predchádzajúcom zamestnaní. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa vylučujú obdobia, kedy nebol poistenec povinný platiť poistné na nemocenské poistenie (napr. práceneschopnosť, ošetrovanie člena rodiny).
Ako sa vypočíta materské?
Denný vymeriavací základ (DVZ)
Denný vymeriavací základ zamestnanca je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Pre rok 2026 vypočítame denný vymeriavací základ ako súčet vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, delené počtom dní rozhodujúceho obdobia.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ)
Pravdepodobný denný vymeriavací základ na výpočet materského sa zisťuje v prípade, že materské sa počíta osobe, ktorá nemá v rozhodujúcom období vymeriavací základ, napríklad v prípade žien na rodičovskej dovolenke.
PDVZ sa rovná jednej tridsatine vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa rovná jednej tridsatine vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Výnimkou sú zamestnanci, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ z dôvodu poberania materského alebo prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca, ktorý nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského alebo prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (tzv. predpokladaný vymeriavací základ).
Ak je predpokladaný vymeriavací základ vyšší ako tzv. minimálny vymeriavací základ, ktorý platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, pravdepodobný denný vymeriavací základ sa rovná sume zodpovedajúcej jednej tridsatine minimálneho vymeriavacieho základu.
Príklad výpočtu materského
Ak mala budúca matka priemernú hrubú mzdu 1 000 eur, jej DVZ bude 32,88 eura. Materské bude predstavovať 75 % z tejto sumy, teda 24,66 eura denne.
Maximálna výška materskej dávky v roku 2026
Maximálna výška materskej dávky sa určuje podľa maximálneho denného vymeriavacieho základu. Ten sa počíta z dvojnásobku priemernej mzdy spred dvoch rokov. Z určeného maximálneho denného vymeriavacieho základu sa potom počíta maximálna výška za deň. Po výpočte tak vzniknú aj maximálna možná materská dávka za 30-dňový mesiac a maximálna možná dávka za mesiac, ktorý má 31 dní.
Maximálna výška materskej dávky sa od 1. januára 2026 zvýšila zo sumy 2 115,70 eur (pri 30-dňovom mesiaci) a 2 186,20 eur (pri 31-dňovom mesiaci) v roku 2025 na 2 254,70 eur (30-dňový mesiac) a 2 329,90 eur (31-dňový mesiac) v roku 2026.
Maximálna suma denného vymeriavacieho základu (DVZ) sa zvýšila z 94,0274 eura v roku 2025 na 100,2083 eura v roku 2026. Maximálna denná výška materského tak vzrástla na 75,156225 eura, čo predstavuje 75 % z maximálneho DVZ vo výške 100,2083 eura.
Nárok na maximálne materské v roku 2026 má osoba, ktorej vymeriavací základ v rozhodujúcom období dosiahol v priemere približne 3 048 eur mesačne. Ide o úroveň dvojnásobku priemernej mzdy za rok 2024, z ktorej sa odvíja maximálny denný vymeriavací základ 100,2083 eura.
To však neznamená, že zamestnankyňa musí mať počas celého obdobia hrubú mzdu vo výške 3 048 eur. Postačuje, ak priemer jej vymeriavacích základov za celé rozhodujúce obdobie dosiahne túto sumu. Napríklad: ak má zamestnankyňa pravidelnú hrubú mzdu 2 300 eur, zamestnávateľ jej môže v niektorých mesiacoch vyplatiť odmeny alebo prémie, čím sa priemer vymeriavacieho základu dorovná na úroveň potrebnú na priznanie maximálnej materskej.
Tabuľka maximálnej výšky materskej dávky
| Rok | Maximálna výška materskej dávky (31-dňový mesiac) | Maximálny denný vymeriavaci základ | Maximálna denná výška materského |
|---|---|---|---|
| 2026 | 2 329,90 eur | 100,2083 eur | 75,15623 eur |
| 2025 | 2 135,30 eur | 94,0274 eur | 68,9757 eur |
| 2024 | 1 993,60 eur | 85,7425 eur | 64,3069 eur |
| 2023 | 1 851,40 eur | 79,6274 eur | 59,7206 eur |
| 2022 | 1 732,10 eur | 74,4987 eur | 55,8741 eur |
Ako dosiahnuť maximálne materské v roku 2026?
Existujú rôzne spôsoby, ako dosiahnuť maximálne materské.
Vysoký príjem ako najjednoduchšia cesta
Najmenej komplikovanou možnosťou, ako získať maximálnu materskú, je dostatočne vysoká mzda. Rodič musí v práci zarábať aspoň 3 048 eur mesačne v hrubom a tento príjem mať dostatočne dlho. Ak ide o nového zamestnávateľa, zákon vyžaduje, aby tam pracoval minimálne tri mesiace. V takomto prípade sa materská vypočíta z reálneho príjmu bez potreby ďalších krokov. Nevýhodou je, že ide o mzdu, ktorú veľká časť ľudí nedosahuje. Navyše, nie každý rodič si môže dovoliť zmeniť zamestnanie alebo vyjednať výrazné zvýšenie platu len kvôli materskej.
V praxi sa objavujú prípady, kedy jeden z partnerov, ktorý napríklad vlastní firmu, len papierovo zamestná toho druhého a dohodnú si takú mzdu, aby z nej vyšla aj maximálna materská dávka. Len pre ilustráciu, celkové náklady práce budú pre firmu od januára pri tak vysokej mzde až na úrovni 3 895 eur mesačne. Len odvody zamestnávateľa, ktoré platí z vlastných peňazí, budú vo výške viac ako 1 035 eur mesačne.
Zmena zamestnania
Ďalšou možnosťou, ako zoptimalizovať výšku materského, je zmena zamestnania. Žena môže ukončiť pracovný pomer, v ktorom má nižší vymeriavací základ (nižšiu hrubú mzdu), a uzatvoriť nový pracovný pomer s vyššou hrubou mzdou. Aby sa však nový príjem zohľadnil, musí byť v novom zamestnaní nemocensky poistená minimálne 90 kalendárnych dní pred vznikom nároku na materské.
Dobrovoľné nemocenské poistenie
Druhou cestou k maximálnej materskej je samostatné dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie. To však neprichádza do úvahy pre každého. Uzatvoriť si ho môžu napríklad nezamestnaní, študenti, živnostníci, ktorým nevznikla povinnosť platiť povinné odvody, alebo policajti a profesionálni vojaci, ktorí sú nemocensky zabezpečení podľa osobitného zákona.
Podmienkou je, aby si rodič platil dobrovoľné poistenie minimálne šesť a pol mesiaca pred nástupom na materskú. Ak chce dosiahnuť maximum, musí si nastaviť vymeriavací základ na úrovni 3 048 eur. Za celé obdobie tak rodič zaplatí približne 6 560 eur. Ide o vysokú sumu, ktorá sa však pri maximálnej materskej môže vrátiť. Počas 34 týždňov poberania dávky môže rodič získať takmer 19 500 eur, čo znamená čistý rozdiel v prospech rodiča vo výške približne 13-tisíc eur.
Ak rodič túto hranicu nedosiahne, druhá možnosť v podobe kombinácie povinného a dobrovoľného poistenia mu už nepomôže. V minulosti bolo možné poberať materskú z dvoch nemocenských poistení naraz, dnes to však zákon neumožňuje. Dobrovoľné nemocenské poistenie si nemôže uzatvoriť osoba, ktorá je zároveň povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo živnostník.
Rizikové tehotenstvo a PN
Existuje aj špecifický scenár, pri ktorom rodičia nemusia platiť dobrovoľné poistné v plnej výške. Ak je budúca matka dobrovoľne poistená, následne otehotnie, odíde z práce a lekár ju pre rizikové tehotenstvo pošle na práceneschopnosť (PN), automaticky sa stáva poistencom štátu.
Počas PN si dobrovoľné poistenie neplatí, no pri výpočte materskej sa na ňu nazerá ako na osobu s dostatočne vysokým vymeriavacím základom. Podmienkou je, aby práceneschopnosť trvala aspoň 26 týždňov. V takomto prípade môže získať maximálnu materskú, pričom na poistnom zaplatí len niekoľko stoviek eur. Ide však o riešenie, ktoré závisí od zdravotného stavu a rozhodnutia lekára. Preto sa naň nedá automaticky spoliehať. Aj tu platí, že rodičia musia plánovať niekoľko mesiacov dopredu.
Materské pre otcov
V súčasnosti odchádza čoraz viac otcov na materskú dovolenku, najmä odkedy nemusia na jej získanie splniť toľko podmienok. Status „otec na materskej“ je čoraz bežnejší a medzi rodičmi získava na popularite. Podmienky na priznanie materského a výpočet jeho výšky sú u otca v roku 2026 rovnaké ako u matky. Posudzuje sa výška vymeriavacieho základu, existencia nemocenského poistenia (alebo ochranná lehota) a splnenie podmienky 270 dní nemocenského poistenia.
Rozdiel nastáva v dĺžke poberania materského:
- 28 týždňov pri bežnej situácii,
- 31 týždňov, ak ide o osamelého otca,
- 37 týždňov, ak sa stará o dve alebo viac detí naraz.
Otec si však nemôže požiadať o materské hneď po narodení dieťaťa - urobiť tak môže až po tom, ako matke uplynie jej nárok na materské, prípadne sa ho písomne vzdá. V praxi sa otcovia často rozhodujú pre materské po skončení materskej matky a pred začiatkom čerpania rodičovského príspevku. Výnimkou je situácia, keď každý z rodičov poberá materské na iné dieťa, napríklad matka na mladšie a otec na staršie. Dôležité je vedieť, že počas poberania materského nemôže rodič súbežne poberať rodičovský príspevok.
Ako požiadať o materskú dávku
Materskú dávku vypláca Sociálna poisťovňa na základe „Žiadosti o materské dávky“. Tlačivo si nemôžete stiahnuť a vytlačiť, vystavuje ho gynekológ v období od 8 do 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Potvrdenie dopĺňa váš gynekológ a v prípade zamestnankyne aj zamestnávateľ.
Pre zhrnutie, ako požiadať o materskú dávku:
- Návšteva gynekológa: Najskôr je nutné navštíviť svojho gynekológa, ktorý vystaví tlačivo žiadosti o materské.
- Vyplnenie tlačiva: Následne je nutné všetky potrebné údaje, vrátane vyhlásenia vyplniť.
- Potvrdenie zamestnávateľom: V prípade, ak ste zamestnaná, je potrebné tlačivo predložiť svojmu zamestnávateľovi na potvrdenie.
- Odovzdanie na Sociálnej poisťovni: Po jeho potvrdení sa odovzdáva na pobočke Sociálnej poisťovne. Toto by ste mali urobiť do začiatku nasledujúceho kalendárneho mesiaca od nástupu na materskú dovolenku.
Sociálna poisťovňa vypláca materskú dávku mesačne a spätne. Dávka chodí na účet príjemcu, vypláca sa (po žiadosti) v hotovosti alebo na účet manžela či manželky. Vo väčšine prípadov prichádza materská dávka na účet koncom mesiaca. Najčastejšie v posledný pracovný deň.
Ak ste nestihli podať žiadosť o materské pred pôrodom, môžete tak urobiť aj po pôrode. Dôležité je podať žiadosť v zákonnej lehote a mať splnené podmienky nároku na materskú dávku.
Ako sa vypočíta materské?
Čo robiť v prípade nízkeho materského?
Aj keď minimálne materské nie je zákonom určené, nižšiu materskú dávku dostanú ženy, ktoré zarábajú minimálnu mzdu. Ešte nižšie materské môže získať žena, ktorá pracuje na dohodu a poberá odmenu nižšiu ako minimálnu mzdu - v tomto prípade je jej vymeriavací základ nižší, čo sa priamo odrazí na výške materského.
V prípade, že má žena nižšie materské ako je rodičovský príspevok, príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny jej doplatí rozdiel medzi materským a rodičovským príspevkom.
Od 1. januára 2026 platí, že rodičovský príspevok je vo výške:
- 364,80 eur mesačne - ak rodič predtým nepoberal materské,
- 500,10 eur mesačne - ak rodič predtým poberal materské.
Pri viacpočetnom pôrode sa základná suma rodičovského príspevku zvyšuje o 25 % na každé ďalšie súčasne narodené dieťa. To znamená, že v roku 2026 je rodičovský príspevok:
- pri dvojičkách: 456,00 eur (nižší) / 625,10 eur (vyšší),
- pri trojičkách: 547,20 eur (nižší) / 750,20 eur (vyšší).
Ak teda materské je nižšie ako 364,80 eur, štát doplatí rozdiel. V prípade, že má žena nárok na vyšší rodičovský príspevok, môže byť tento doplatok až do výšky 500,10 eur mesačne.