Sociálna práca predstavuje náročnú, no zároveň veľmi dôležitú profesiu, ktorá si vyžaduje nielen teoretické znalosti, ale aj praktické skúsenosti a osobnostné predpoklady. Sociálni pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu v pomoci jednotlivcom, rodinám a komunitám, ktoré sa ocitli v ťažkých životných situáciách. Tento článok sa zameriava na priblíženie reality práce sociálneho pracovníka, s dôrazom na terénnu sociálnu prácu a špecifické výzvy, ktorým čelia sociálni pracovníci v rôznych oblastiach, najmä pri práci so seniormi.
Úvod do problematiky sociálnej práce
Sociálna práca je profesia, ktorá sa zameriava na pomoc ľuďom pri riešení ich sociálnych, ekonomických a osobných problémov. Sociálni pracovníci pracujú v rôznych prostrediach, ako sú zdravotnícke zariadenia, školy, úrady, komunitné centrá a terén. Ich úlohou je poskytovať podporu, poradenstvo a sprevádzanie klientom s cieľom zlepšiť ich životné podmienky a umožniť im plnohodnotné zapojenie do spoločnosti. V kontexte starnúcej populácie nadobúda sociálna práca so seniormi čoraz väčší význam.
Terénna sociálna práca: Realita v praxi
Terénna sociálna práca predstavuje špecifickú formu sociálnej práce, ktorá sa vykonáva priamo v prostredí klienta. Terénni sociálni pracovníci navštevujú klientov v ich domovoch, komunitách a iných miestach, kde sa stretávajú s ich problémami a potrebami. Cieľom terénnej sociálnej práce je poskytnúť klientom pomoc a podporu priamo v ich prirodzenom prostredí, čo umožňuje lepšie pochopenie ich situácie a efektívnejšie riešenie ich problémov. V prípade seniorov to znamená prispôsobenie pomoci ich špecifickým potrebám a možnostiam, s ohľadom na ich zdravotný stav, mobilitu a sociálne zázemie.
Špecifiká terénnej práce so seniormi
Práca so seniormi v teréne si vyžaduje špecifický prístup a zručnosti. Terénny pracovník pre seniorov musí mať nielen odborné znalosti zo sociálnej práce, ale aj vedomosti z oblasti geriatrie, psychológie starnutia a práva. Dôležitá je schopnosť empatie, trpezlivosti a rešpektu voči seniorom. Medzi hlavné špecifiká patrí:
- Posúdenie potrieb seniora: Identifikácia zdravotných, sociálnych, ekonomických a psychologických potrieb seniora.
- Individuálny prístup: Zohľadnenie jedinečnosti každého seniora a prispôsobenie pomoci jeho individuálnym potrebám.
- Komunikácia: Efektívna komunikácia so seniorom, jeho rodinou a inými zainteresovanými stranami (lekár, opatrovateľ, susedia).
- Koordinácia služieb: Zabezpečenie prístupu seniora k potrebným službám (zdravotná starostlivosť, sociálne služby, finančná pomoc, právne poradenstvo).
- Podpora samostatnosti: Podpora seniora v udržiavaní si samostatnosti a nezávislosti, ako dlho je to možné.
- Ochrana práv seniora: Zabezpečenie dodržiavania práv seniora a ochrana pred zneužívaním a diskrimináciou.
- Riešenie krízových situácií: Poskytovanie pomoci a podpory v krízových situáciách (úraz, náhle zhoršenie zdravotného stavu, strata blízkej osoby).
Ako vyzerá deň terénneho sociálneho pracovníka pre seniorov?
Deň terénneho sociálneho pracovníka je rôznorodý a nepredvídateľný. Náplň práce závisí od potrieb klientov a špecifík danej komunity. Medzi kľúčové činnosti patria:
- Návštevy klientov v ich domovoch: Cieľom návštev je zhodnotiť životnú situáciu klienta, identifikovať jeho potreby a poskytnúť mu poradenstvo a podporu. Počas návštevy sa terénny pracovník zameriava na zistenie, ako senior zvláda bežné denné činnosti, aký je jeho zdravotný stav, aké má sociálne kontakty a či mu nehrozí sociálna izolácia.
- Sprevádzanie klientov na úrady, k lekárovi a do iných inštitúcií: Terénny sociálny pracovník pomáha klientom orientovať sa v systéme sociálnej pomoci a zabezpečiť im prístup k potrebným službám. Seniorom často chýba informovanosť o dostupných službách alebo majú problémy s ich vybavovaním. Terénny pracovník im môže pomôcť s vyplňovaním žiadostí, sprostredkovaním kontaktu s úradmi a sprevádzaním na lekárske vyšetrenia.
- Pomoc pri zabezpečovaní opatrovateľskej služby: Ak senior potrebuje pomoc s osobnou hygienou, stravovaním, obliekaním alebo inými činnosťami, terénny pracovník mu pomôže zabezpečiť opatrovateľskú službu. Zhodnotí rozsah potrebnej starostlivosti, pomôže s výberom vhodnej opatrovateľky a monitoruje kvalitu poskytovanej služby.
- Poskytovanie krízovej intervencie: V prípade akútnych krízových situácií, ako sú pády, úrazy, náhle zhoršenie zdravotného stavu alebo strata blízkej osoby, terénny sociálny pracovník poskytuje okamžitú pomoc a podporu. Zabezpečí lekársku pomoc, kontaktuje rodinu alebo iné relevantné inštitúcie a poskytne seniorovi emocionálnu podporu.
- Práca s komunitou: Terénny sociálny pracovník sa aktívne zapája do života komunity, organizuje komunitné aktivity a podporuje rozvoj sociálnych sietí. Pre seniorov je dôležité, aby mali možnosť stretávať sa s inými ľuďmi, zapájať sa do spoločenského života a cítiť sa súčasťou komunity. Terénny pracovník môže organizovať stretnutia seniorov, záujmové krúžky, kultúrne podujatia alebo dobrovoľnícke aktivity.
- Administratívna práca: Súčasťou práce terénneho sociálneho pracovníka je aj vedenie dokumentácie, písanie správ a komunikácia s inými inštitúciami. Dôkladná dokumentácia je dôležitá pre sledovanie pokroku klienta, koordináciu služieb a zabezpečenie kontinuity starostlivosti.
Najčastejšie problémy riešené v teréne u seniorov
Terénni sociálni pracovníci sa stretávajú s rôznymi problémami, ktoré ovplyvňujú život seniorov. Medzi najčastejšie patria:
- Sociálna izolácia a osamelosť: Seniori často žijú sami a majú obmedzené sociálne kontakty, čo vedie k pocitom osamelosti a sociálnej izolácie. Terénny pracovník sa snaží seniora zapojiť do spoločenského života, sprostredkovať mu kontakt s rodinou, priateľmi alebo inými seniormi.
- Zdravotné problémy: Seniori často trpia chronickými ochoreniami, ktoré obmedzujú ich schopnosť samostatne sa starať o seba. Terénny pracovník im pomáha zabezpečiť prístup k zdravotnej starostlivosti, dodržiavať liečebný režim a zvládať zdravotné ťažkosti.
- Finančné problémy: Seniori s nízkym dôchodkom majú problémy s platením účtov, nákupom potravín a liekov. Terénny pracovník im pomáha orientovať sa v systéme sociálnych dávok a hľadať možnosti na zlepšenie ich finančnej situácie.
- Bývanie: Seniori často žijú v nevyhovujúcich podmienkach, v bytoch bez výťahu alebo s bariérami, ktoré im sťažujú pohyb. Terénny pracovník im pomáha pri hľadaní vhodného bývania a riešení problémov s bývaním.
- Zneužívanie a týranie: Seniori sú zraniteľní voči zneužívaniu a týraniu zo strany rodiny, opatrovateľov alebo iných osôb. Terénny pracovník je povinný takéto prípady nahlásiť a zabezpečiť seniorovi ochranu.
- Problémy s demenciou: Starostlivosť o seniora s demenciou je náročná pre rodinu aj pre samotného seniora. Terénny pracovník poskytuje rodine poradenstvo a podporu, pomáha im zvládať správanie seniora s demenciou a zabezpečiť mu adekvátnu starostlivosť.
Zákony a predpisy v sociálnej práci so seniormi
Sociálni pracovníci musia ovládať relevantné zákony a predpisy, ktoré upravujú ich prácu a práva klientov. Medzi najdôležitejšie patria:
- Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách: Tento zákon upravuje podmienky poskytovania sociálnych služieb a práva a povinnosti poskytovateľov a prijímateľov sociálnych služieb. Upravuje podmienky poskytovania sociálnych služieb pre seniorov, ako sú opatrovateľská služba, denné stacionáre, domovy pre seniorov a špecializované zariadenia.
- Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele: Hoci sa primárne zameriava na ochranu detí, niektoré ustanovenia sa môžu týkať aj ochrany zraniteľných seniorov pred zneužívaním a zanedbávaním.
- Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci: Tento zákon upravuje podmienky výkonu sociálnej práce a zriadenie Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce.
- Občiansky zákonník: Upravuje právne vzťahy medzi osobami, vrátane seniorov, a ich práva a povinnosti.
- Trestný zákon: Upravuje trestné činy, vrátane tých, ktoré sa týkajú zneužívania a týrania seniorov.
Výzvy a ťažkosti v terénnej práci so seniormi
Práca terénneho sociálneho pracovníka je náročná nielen fyzicky, ale aj psychicky. Sociálni pracovníci sa denne stretávajú s ľudským utrpením, chudobou a bezmocnosťou. Sú vystavení stresu, emocionálnemu vyčerpaniu a riziku syndrómu vyhorenia. Okrem toho, práca v teréne môže byť aj nebezpečná, najmä v rizikových komunitách. Pri práci so seniormi sa terénni pracovníci stretávajú s týmito špecifickými výzvami:
- Nedostatok zdrojov: Nedostatok finančných prostriedkov, personálu a služieb pre seniorov.
- Byrokracia: Komplikovaný systém sociálnych služieb a dávok, ktorý sťažuje prístup seniorov k potrebnej pomoci.
- Nedostatok informovanosti: Seniori a ich rodiny často nemajú dostatočné informácie o dostupných službách a možnostiach pomoci.
- Sociálna stigma: Niektorí seniori sa hanbia požiadať o pomoc alebo sa boja, že budú stigmatizovaní.
- Komunikácia: Problémy s komunikáciou so seniormi s poruchami sluchu, zraku alebo demenciou.
- Emocionálne zaťaženie: Práca so seniormi, ktorí trpia osamelosťou, chorobami a stratou blízkych osôb, môže byť emocionálne veľmi náročná.
Dôležitosť vzdelávania a supervízie
Vzhľadom na náročnosť a komplexnosť práce sociálneho pracovníka je nevyhnutné, aby sociálni pracovníci mali kvalitné vzdelanie a neustále sa vzdelávali v nových poznatkoch a metódach sociálnej práce. Dôležitá je aj supervízia, ktorá umožňuje sociálnym pracovníkom reflektovať svoju prácu, riešiť problémy a predchádzať vyhoreniu. V kontexte práce so seniormi je dôležité, aby sa sociálni pracovníci vzdelávali v oblasti geriatrie, psychológie starnutia, práva a etiky. Interné školenia realizované aj formou prezentácií sa dotýkajú rôznych oblastí profesionálneho výkonu práce ako napr. opatrovatelia a opatrovateľky domácej opatrovateľskej služby majú možnosť zúčastňovať sa aj školení, ktoré na rôzne odborné témy (ošetrovanie dekubitov, výživa, diabetes,…) organizuje úsek opatrovateľskej služby Zobor, pričom školitelia sú prizvaní odborníci v danej problematike.
Vzdelávanie sociálnych pracovníkov v oblasti civilizačných ochorení
Nepretržitý nárast civilizačných ochorení a nutnosť ich komplexného riešenia si vyžaduje nevyhnutné vzdelávanie sociálnych pracovníkov v tejto oblasti. Sociálna práca by mala reagovať na výzvy v oblasti vzdelávania, vzhľadom na hlavné národné zdravotné problémy, ktoré sú spôsobené starnutím populácie, chronickými stavmi, vznikajúcimi a znovu sa objavujúcimi hlbokými nerovnosťami v oblasti zdravia, ktoré sú dôsledkom sociálnej nespravodlivosti.
Na medzinárodnej vedeckej konferencii „Zdravotno-sociálne a ošetrovateľské aspekty civilizačných ochorení“ v Michalovciach sa zaoberali danou problematikou. Tejto konferencie sa zúčastnilo 200 účastníkov a to vysokoškolskí pedagógovia z VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave, LFUK v Bratislave, LFUPJŠ v Košiciach, SZÚ v Bratislave, Trnavskej univerzity, Prešovskej univerzity, Karlovej univerzity a Husitskej Teologickej fakulty v Prahe, lekári, zdravotné sestry, sociálni pracovníci, vedeckí pracovníci, nutriční terapeuti, fyzioterapeuti, verejní zdravotníci. Na konferencii odzneli aj prednášky zahraničných prednášajúcich z Poľska a Ukrajiny.
Doc. MUDr. Ivan Mironyuk PhD. z Užhorodu, ktorý isté obdobie pôsobil v pracovnej skupine Ministerstva zdravotníctva Ukrajiny pre personálnu politiku v oblasti zdravotnej starostlivosti, navrhol zavedenie novej špecializácie na Ukrajine, konkrétne sociálneho pracovníka v oblasti zdravotnej starostlivosti. Táto téma je podľa jeho názoru málo pertraktovaná. Prikláňa sa k názorom ďalších odborníkov, ktorí tvrdia, že účasť sociálnych pracovníkov v systéme zdravotnej starostlivosti bude v budúcnosti naďalej rásť a rozširovať sa. Preto je dnes potrebné zmeniť prístupy k príprave sociálnych pracovníkov v tvorbe systému vzdelávania sociálnych pracovníkov týkajúcich sa špecializácií klinickej a zdravotnej sociálnej práce s praktickým výcvikom v zdravotníckych zariadeniach. Silnou výzvou pre systémy zdravotnej starostlivosti a verejného zdravia je obohatiť štúdium sociálnych pracovníkov na vysokých školách v oblasti civilizačných ochorení.
V Českej republike inštitúcia MOUSOU, ktorá poskytuje akreditované kurzy pre sociálnych pracovníkov, rovnako ako aj Inštitút ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov na Slovensku, nedisponuje takýmto typom kurzu pre sociálnych pracovníkov v oblasti civilizačných ochorení. Napriek tomu považujú takúto formu vzdelávania za potrebnú. Takéto vzdelávanie by mohlo rozšíriť obzory ich zamestnancov, ktorí by následne mohli kvalitnejšie edukovať svojich klientov, ktorí trpia civilizačným ochorením.
USA na rozdiel od SR a ČR má ministerstvo zdravotníctva, ktoré ide ruka v ruke so sociálnymi službami. Ich prioritným cieľom je chrániť zdravie všetkých Američanov, zároveň kladú veľký dôraz na vzdelávanie a školenie sociálnych pracovníkov v zdravotníctve, ktoré majú slúžiť potrebám ľudí, ktorí trpia chronickými ochoreniami.
Charakteristika osobnosti sociálneho pracovníka
Osobnosť sociálneho pracovníka sa prirodzene prezentuje ako ideálny typ jedinca, ktorý disponuje s potrebnými profesionálnymi znalosťami a s pozitívnymi vlastnosťami, v ktorých nesmie chýbať humánnosť, schopnosť pracovať v tíme, schopnosť sebainštrumentalizácie, iniciatívnosť a dynamickosť, morálna integrita, sociálne cítenie, rešpektovanie súkromia a pod. Vedomosti sociálneho pracovníka vychádzajú z interdisciplinárneho poňatia sociálnej práce, z filozofického, psychologického, sociologického, etického, politického, právneho, ekonomického a iných prístupov. Sociálny pracovník k svojej činnosti potrebuje mať poznatky o konkrétnej spoločnosti. Musí ju poznať, rozumieť koncepcii vývoja spoločnosti, mať vlastný názor na vývojové trendy spoločnosti. Potrebuje poznať medzinárodné dokumenty, dohovory, ktoré Slovenská republika prijala, zákonodarstvo, na základe ktorého spoločnosť existuje a celú sieť starostlivosti o človeka.
Kľúčové vlastnosti a zručnosti
- Iniciatíva a dynamickosť: Bez iniciatívy by sociálny pracovník nemohol pracovať v oblasti prevencie a tiež by vo svojich konkrétnych praktických činnostiach nehľadal ani nové metodické postupy.
- Morálna integrita: K zásadným požiadavkám kladených na sociálneho pracovníka určite patrí aj požiadavka jeho morálneho kreditu. Je založená na predpoklade, že sociálny pracovník akceptuje všeobecné zásady kladené na túto profesiu ako napr. zásada rovnosti klientov, zásada sociálnej solidarity, požiadavka diskrétnosti a pod.
- Sociálne cítenie a empatia: Sociálne cítenie však nie je v žiadnom prípade súcit. Empatické chápanie situácie, v ktorej sa klient ocitol, umožňuje sociálnemu pracovníkovi zvoliť nielen optimálnu formu komunikácie s klientom, ale tiež aj optimálnu mieru pomoci.
- Zmysel pre humor a životný optimizmus: Životný optimizmus znamená, že sociálny pracovník aj napriek reálnemu vnímaniu situácie má dostatok viery v klientov potenciál, v jeho možnosť pozitívnej zmeny. Zmysel pre humor má byť nápomocný sociálnemu pracovníkovi zvládať každodennú rutinu a prekonávať životné a pracovné problémy.
- Zrozumiteľný jazyk: Jazyk ako hlavný komunikačný prostriedok medzi sociálnym pracovníkom a klientom má byť zrozumiteľný. Pri výbere jazykových prostriedkov by mal sociálny pracovník prihliadať na úroveň jazykovej kultúry klienta.
- Schopnosť práce v tíme: Neustále bude pracovať s ľuďmi, ktorí sa sústreďujú na spoločné dielo, t.j., že sociálny pracovník bude spolupracovať s produktívnymi členmi skupiny, ktorí maximálne prispievajú k realizácii cieľa.
- Schopnosť sebainštrumentalizácie: Teda schopnosť využívať samého seba ako pracovný nástroj - inštrument, predpokladá, že bude so svojimi vedomosťami, vlastnosťami, schopnosťami a zručnosťami disponovať tak, aby ich využil v prospech klienta.
- Kognitívna sebadištancia: Osobné zaangažovanosti musí mať pod kontrolou, čo si žiada tzv. kognitívnu sebadištanciu, čo znamená, že sociálny pracovník reflektuje svoje vlastné city, myslenie a samozrejme konanie a nenecháva sa ovplyvňovať tzv. citovou nákazou.
- Komunikácia a kooperácia: Zmysel komunikácie v práci sociálneho pracovníka je daný potrebou nepretržitej interakcie s klientmi, kolegami, či inými odborníkmi. Ako jedna zo základných požiadaviek na výkon tejto profesie je znalosť verbálnej a nonverbálnej stránky komunikácie.
- Reflexívna kompetencia: Je založená na schopnosti nestratiť a nepoprieť vývoj v jeho základných črtách, ale integrovať ho do svojej profesionálnej výbavy.
- Sociálna kompetencia: Je schopnosť porozumieť vzniku a vývoju určitých sociálnych situácii v ich integratívnej súvislosti s určitým historickým vývojom spoločnosti a vedieť nájsť aj tie skutočnosti, ktoré v prítomnej realite spôsobujú vznik individuálnych problémov klientov.
Zariadenia pre seniorov na Slovensku: Príklad Dominika
Slovensko starne. Dlhodobo známy fakt potvrdzuje aj tohtoročná správa štatistického úradu, ktorá ukázala, že vlani počet seniorov prvýkrát prevýšil počet detí. Vek dožitia sa v populácii zvyšuje a ľudia vo veku 65 a viac rokov už tvoria šestnásť percent obyvateľstva. Vlani ich u nás žilo 874-tisíc. S týmto trendom prirodzene narastá potreba zabezpečenia služieb a starostlivosti o seniorov. Hoci je obvyklá predstava o živote v zariadení sociálnych služieb skôr negatívna, existujú na Slovensku aj také, v ktorých sa posledné roky života dajú stráviť naozaj dôstojne a dokonca radostne.
Zariadenie Dominik vo Veľkej Lehote
Príkladom je zariadenie Dominik vo Veľkej Lehote, ktoré v oblasti sociálnych služieb získalo viacero ocenení a po skúsenosti si tam chodia aj iní poskytovatelia. Zariadenie pre seniorov, špecializované zariadenie a domov sociálnych služieb Dominik vo Veľkej Lehote založil miestny rodák a podnikateľ František Garaj. Jeho predstavy o poskytovaní služieb pre seniorov sa stretli s názormi Eriky Sučanskej, sociálnej pracovníčky, ktorá sa neskôr stala riaditeľkou Dominika. Ešte pred vznikom neziskovej organizácie Dominik spolu s Garajom navštívili viac ako dvadsať zariadení vo Švajčiarsku, aby sa inšpirovali a odpozorovali konkrétne prvky, ktoré vytvárajú kvalitné sociálne zariadenie. Navštívili najmä tie, ktoré sa starali o ľudí s demenciou. Oslovila ich hlavne voľnosť, ktorú tamojší klienti dostávajú, a veľmi ochotný prístup personálu. Všímali si aj také faktory ako farebnosť priestorov, bezbariérovosť či záhrady.
Aktivizačné činnosti a program pre seniorov
V zariadení Dominik sa snažia predchádzať tomu, aby boli seniori izolovaní a aby neupadali do negatívnych myšlienok. Sociálna pracovníčka Cecília Šályová, ktorá v zariadení pracuje už deväť rokov, vymýšľa pre klientov aktivity, ktorými každý deň vypĺňajú čas. Vždy sa snažia robiť niečo zmysluplné. Celotýždňový program zahŕňa:
- Dopoludňajšia komunita: Každý deň po raňajkách si spoločne prečítajú príbeh s myšlienkou, rozprávajú sa o ňom a neskôr sa voľne zhovárajú o bežných veciach.
- Cvičenia pamäti: Pravidelne v pondelok.
- Pracovná činnosť: V utorky a štvrtky.
- Fyzické cvičenie: V stredu.
- Reminiscenčná terapia: V piatok spomínajú na zážitky z minulosti v tzv. reminiscenčnom domčeku, kde prebieha každý týždeň reminiscenčná terapia.
Popoludnie býva zväčša oddychové, klienti si môžu posedieť pri káve alebo sa poprechádzať v záhrade. Seniori sa zapájajú aj do rôznych pomocných činností, starajú sa o kvety, prestierajú na obed. Nečakajú, že všetko spraví personál za nich, ale sami sa starajú o prostredie, v ktorom žijú.
Priestory a vybavenie zariadenia
Niektoré z prvkov, ktoré si všimli vo Švajčiarsku, preniesli do Veľkej Lehoty. Príjemné farebné steny, nábytok či doplnky, veľké presklené okná aj dvere a celková útulnosť miestností neevokujú zažité predstavy o domove dôchodcov ako nejakom obskúrnom mieste. Farebne sú odlíšené i podlahy v celom zariadení, napríklad spojovacie miestnosti sú červené. Takisto izby klientov sa farebne líšia, čo im pomáha v lepšej orientácii. Celé zariadenie je bezbariérové. Chodby sú dostatočne široké, aby sa po nich dalo bez problémov prechádzať aj na vozíkoch. Izby klientov, ktorých je v celom zariadení dokopy 66, sú jednoposteľové a dvojposteľové s bezbariérovou kúpeľňou a WC. Okná v izbách sú schválne posunuté nižšie, aby klient videl von aj z polohovateľného lôžka. Každý z nich má k dispozícii vlastný telefón a pripojenie na internet.
Súčasťou zariadenia je aj kaderníctvo, lekár či malý obchodík, ktoré navštevujú i ostatní obyvatelia Veľkej Lehoty. Pre ľudí s demenciou je to výborná vec, pretože ide o miesta, ktoré navštevovali celý život. Pri domčeku spomienok chovajú sliepky a kohúta, čo tiež prispieva k domácej atmosfére.
Personál a prístup k seniorom
Personál zariadenia Dominik momentálne tvorí 46 zamestnancov, z čoho je takmer polovica opatrovateľov. Ďalej sú to zdravotníci, ekonomické oddelenie, sociálne pracovníčky, kuchárky, upratovačky a údržbári. Erika Sučanská hovorí: „Kedysi sa pri starostlivosti v zariadeniach pre seniorov robilo všetko za nich. My ich vedieme k samostatnosti, pokiaľ im to ich zdravotný stav umožňuje.“ A dodáva: „Jednoducho chceme, aby sa tu cítili dobre a naozaj prežili posledné obdobie života dôstojne a s radosťou. Veľa starých ľudí dnes býva opustených a zanedbaných. Túžime, aby tu u nás nielen prebývali, ale naozaj žili a cítili sa ako doma.“ Podľa Sučanskej nechcú, aby boli v zariadení vytesnení zo sveta ako v nejakom väzení.