V pracovnoprávnych vzťahoch je zodpovednosť zamestnanca za škodu upravená predovšetkým v Zákonníku práce. Všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu upravuje ustanovenie § 179 Zákonníka práce. Podľa § 179 ZP sa posudzujú také prípady zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktoré vznikli zavineným porušením povinností zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a nie sú upravené iným osobitným ustanovením.
Kedy zamestnanec zodpovedá za škodu?
Na to, aby zamestnanec zodpovedal za škodu, musia byť splnené kumulatívne, t. j. súčasne, tri základné podmienky: vznik škody, protiprávny stav (t. j. porušenie pracovných povinností zamestnanca) a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním zamestnanca. Samotný vznik škody bez zavineného konania zamestnanca nebude zakladať zamestnancovu zodpovednosť. Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ má právo požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. V zmysle § 191 ods. 1 Zákonníka práce teda zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Zamestnávateľ nemá právnu povinnosť od zamestnanca požadovať náhradu škody, za ktorú zodpovedá. Ak sa však zamestnávateľ rozhodne vymáhať od zamestnanca škodu, Zákonník práce od neho vyžaduje, aby so zamestnancom prerokoval požadovanú výšku náhrady škody a oznámil mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla.
Rozsah a spôsob náhrady škody
Zákonník práce v prípade rozsahu a spôsobu náhrady škody vychádza zo zásady náhrady skutočnej škody a v niektorých prípadoch aj náhrady ušlého zisku (napr. pri škode spôsobenej úmyselne). V prípade pracovnoprávnej zodpovednosti má ten, kto je v právnej pozícii škodcu, právo voľby. Ak nenahradí škodu uvedením do predchádzajúceho stavu, škodu je povinný nahradiť v peniazoch. Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
Rozsah náhrady škody závisí od toho, či škoda bola spôsobená úmyselne, z nedbanlivosti alebo v opitosti.
- Pri náhrade škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie výška náhrady škody u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.
- Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.
Obmedzenia a výnimky pri náhrade škody
Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok. Maximálna výška náhrady škody vo výške štvornásobku priemerného mesačného zárobku sa na osobitnú zodpovednosť zamestnanca nevzťahuje a takisto ani na spoločnú hmotnú zodpovednosť a na škodu spôsobenú v opitosti, pod vplyvom omamných prostriedkov alebo v prípade, ak zamestnanec úmyselne spôsobí škodu.
Zodpovednosť pri dočasnom pridelení
Počas dočasného pridelenia poskytuje mzdu, náhradu mzdy a cestovné náhrady zamestnancovi agentúra dočasného zamestnávania, ktorá zamestnanca dočasne pridelila. V prípade, ak agentúra dočasného zamestnávania neposkytne dočasne pridelenému zamestnancovi mzdu najmenej rovnako priaznivú, ako patrí porovnateľnému zamestnancovi užívateľského zamestnávateľa, je v zmysle § 58 ods. 10 Zákonníka práce užívateľský zamestnávateľ povinný do 15 dní od výplatného termínu zamestnanca poskytnúť mu túto mzdu alebo rozdiel medzi mzdou porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa a mzdou, ktorú mu poskytla agentúra dočasného zamestnávania.
V prípade, že dočasne pridelený zamestnanec spôsobí škodu užívateľskému zamestnávateľovi, uplatnia sa všeobecné ustanovenia Zákonníka práce o zodpovednosti zamestnanca za škodu. Užívateľský zamestnávateľ má nárok na náhradu škody, ak zamestnanec porušil svoje povinnosti a spôsobil mu škodu zavineným konaním. Rozsah náhrady škody sa bude posudzovať podľa vyššie uvedených princípov - či bola škoda spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti, pričom platia aj obmedzenia týkajúce sa maximálnej výšky náhrady škody.
Je dôležité poznamenať, že zamestnávateľ musí preukázať zavinenie zamestnanca na vzniku škody. Ak sa zamestnávateľovi nepodarí preukázať, že škodu zavinil zamestnanec, zodpovednosť zamestnanca neprichádza do úvahy.
Procedurálne kroky zamestnávateľa pri uplatňovaní náhrady škody
V súlade s § 191 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskriev do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá (§ 191 ods. 1 ZP). V prípade, ak škoda prevyšuje 50,- EUR je zamestnávateľ povinný prerokovať požadovanú výšku náhrady škody so zástupcami zamestnancov. Toto prerokovanie má charakter poriadkovej procesnoprávnej podmienky.
Dohoda o spôsobe náhrady škody
Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Dohoda o spôsobe náhrady škody má obsahovať uznanie zamestnanca nahradiť škodu v určenej výške, ako aj dohodu o spôsobe náhrady škody. Uznanie záväzku nahradiť škodu je jednostranným právnym úkonom, v ktorom zamestnanec výslovne uznáva výšku nárokov zamestnávateľa na náhradu škody ako aj jeho dôvody.
Premlčanie nároku na náhradu škody
Keďže ide o vzťah upravený Zákonníkom práce, ktorý neobsahuje osobitnú úpravu premlčania nároku na náhradu škody, premlčanie sa spravuje § 106 Občianskeho zákonníka. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Preukázanie zavinenia a výška náhrady škody sú kľúčové pri riešení nárokov zamestnávateľa voči zamestnancovi.
Príklad:
Spoločnosti Potraviny s.r.o. bola spôsobená škoda vo výške 1 000 eur z dôvodu nesprávneho uskladnenia tovaru, ku ktorému došlo zavinením predavačky Anny. Priemerná mesačná mzda predavačky bola vo výške 800,00 eur. Zamestnávateľ si môže od Anny požadovať náhradu skutočnej škody vo výške 1 000 eur. Keďže škoda bola spôsobená z nedbanlivosti, maximálna výška náhrady škody, ktorú môže zamestnávateľ požadovať, je štvornásobok jej priemernej mesačnej mzdy, t. j. 4 x 800,- eur = 3 200,- eur. V tomto prípade je skutočná škoda (1 000 eur) nižšia ako maximálny limit, takže zamestnávateľ môže požadovať celú sumu 1 000 eur.
Kto zaplatí škodu, keď zamestnanec spraví chybu? Ty alebo poisťovňa? #firma #peniaze #benefit
Pri určení rozsahu zodpovednosti jednotlivých zamestnancov právna úprava vychádza z princípu delenej zodpovednosti. V Zákonníku práce na rozdiel od Občianskeho zákonníka je zásada delenej zodpovednosti uvedená ako výlučná, nakoľko solidárna zodpovednosť sa v prípadoch posudzovaných podľa Zákonníka práce nepripúšťa, a to ani ako výnimka. Každý zo zodpovedných zamestnancov je povinný uhradiť zamestnávateľovi len podiel zodpovedajúci miere svojho zavinenia. Spoluzodpovední zamestnanci nemajú ani kolektívnu zodpovednosť. U každého zamestnanca zvlášť je potrebné preukázať zavinenie a zodpovednosť.