Ukončenie pracovného pomeru z dôvodu odchodu do dôchodku je téma, ktorá sa dotýka mnohých zamestnancov aj zamestnávateľov. Novela Zákonníka práce priniesla zmeny, ktoré ovplyvňujú možnosti ukončenia pracovného pomeru s ohľadom na vek zamestnanca a nárok na starobný dôchodok. V tomto článku sa pozrieme na najdôležitejšie aspekty tohto procesu, vrátane práv zamestnancov na odstupné a odchodné, ako aj na relevantné súdne rozhodnutia.
Novela Zákonníka práce a vek ako výpovedný dôvod
Novela Zákonníka práce mala priniesť možnosť pre zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dosiahol 65 rokov veku a zároveň mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Táto zmena, zakotvená v § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce, mala nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2022. Podľa tohto znenia novely Zákonníka práce mali byť tieto dve podmienky, čiže dosiahnutie veku 65 rokov a dosiahnutie dôchodkového veku, splnené kumulatívne, teda súčasne.
Dôvodom pre zakotvenie tohto nového výpovedného dôvodu bola podpora celkovej zamestnanosti, medzigeneračná výmena zamestnancov na pracovisku, zlepšenie zamestnávania mladých ľudí - absolventov vysokých a stredných škôl, ako aj zníženie celkovej nezamestnanosti.
Uvedená novela Zákonníka práce, čiže zakotvenie možnosti zamestnávateľa ukončiť so zamestnancom pracovný pomer z dôvodu veku, nie je novinkou v slovenskom právnom poriadku. Od roku 2017 je dosiahnutie veku 65 rokov dôvodom na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Rozhodnutie Ústavného súdu SR
V stredu, 15. decembra 2021, Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o pozastavení účinnosti § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce. Toto rozhodnutie Ústavného súdu SR znamená, že predmetné ustanovenie zákona sa od 1. januára 2022 nebude uplatňovať a zamestnávatelia ho teda nebudú môcť využiť. V praxi to znamená, že dôchodkový vek nemôže byť dôvodom na výpoveď. Ak teda zamestnanec požiada o penziu a zároveň sa rozhodne ďalej pracovať, z dôvodu veku mu zamestnávateľ výpoveď dať nemôže.
Zásada zákazu diskriminácie
Dôvodom rozpačitých postojov tak laickej, ako aj odbornej verejnosti k zakotveniu tohto výpovedného dôvodu je fakt, že jednou zo základných zásad, na ktorých je postavený Zákonník práce, je zásada zákazu diskriminácie. Podľa § 13 ods. 1 Zákonníka práce je zakázaná diskriminácia zamestnancov z dôvodu veku.
Odstránenie diskriminácie zamestnancov z dôvodu veku bolo riešené aj na úrovni Európskej únie, a to najmä v sekundárnom práve EÚ formou prijatia smernice Rady 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní. Článok 6 smernice však upravuje odôvodnené rozdiely v zaobchádzaní podľa veku. Podľa tohto článku môžu členské štáty stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.
Právne úpravy v iných štátoch EÚ
Právne úpravy niektorých štátov EÚ síce obsahujú odlišný prístup k skončeniu pracovného pomeru a jeho podmienkam pri zamestnancoch, ktorí dosiahli určitý vek. Možno tak konštatovať, že v rámci európskych štátov a ich právnych poriadkov sa uplatňuje odlišný prístup vo vzťahu k zamestnancom, ktorí dosiahli dôchodkový vek.
Príklady z praxe:
- V Írsku zamestnanec starší ako 66 rokov nemá v prípade skončenia pracovného pomeru nárok na odstupné.
- Pracovný pomer zamestnancov vo Švédsku, ktorí dosiahli vek 67 rokov, sa končí uplynutím výpovednej doby v trvaní 1 mesiaca bez ohľadu na to, ako dlho trval ich pracovný pomer u zamestnávateľa.
- Vo Veľkej Británii nemôžu zamestnanci starší ako 65 rokov namietať pri skončení pracovného pomeru nespravodlivé ukončenie pracovného pomeru súdnou alebo inou cestou.
Zakotvenie priamo nového všeobecného výpovedného dôvodu, ktorým je dosiahnutie veku 65 rokov zamestnanca a súčasne veku vzniku nároku na starobný dôchodok, je v tomto porovnaní podľa nášho názoru reštriktívnejším opatrením.
Odchodné a odstupné pri odchode do dôchodku
Odchodné ako pracovnoprávny inštitút predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok.
Podmienky nároku na odchodné
- Odchodné patrí zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %.
- Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.
- Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.
- Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 6á ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Nárok na odstupné
Zamestnanec má taktiež nárok na odstupné, ktorého výška je Zákonníkom práce odstupňovaná taktiež podľa počtu odpracovaných rokov. Avšak v prípade ukončenia pracovného pomeru z dôvodu dosiahnutia veku zamestnancom nemá zamestnávateľ tzv. „ochrannú lehotu“.
Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu dosiahnutia 65 rokov veku za splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, patrí odstupné v závislosti od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa ku dňu ukončenia pracovného pomeru. Použité slovíčko „najmenej“ v danom ustanovení zákona znamená, že zamestnávateľ môže dať takémuto zamestnancovi aj vyššie odstupné, ako mu patrí zo zákona.
tags: #vypoved #odchod #do #starobneho #dochodku