Nárok na náhradu škody v práve EÚ: Komplexný pohľad

Európska únia si stanovila dva hlavné ciele ohľadne smernice o niektorých pravidlách upravujúcich žaloby podávané na základe vnútroštátneho práva s cieľom získať náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia predpisov členských štátov a Európskej únie na ochranu hospodárskej súťaže, prijatej v novembri 2014. Týmito cieľmi sú efektívna a úplná kompenzácia škody, ktorú utrpela osoba z dôvodu porušenia práva hospodárskej súťaže (čl. 1 (1) Smernice 2014/104/EÚ), ako aj koordinácia presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže medzi orgánmi hospodárskej súťaže a poškodenými osobami (čl. 1 (2) Smernice 2014/104/EÚ).

Zodpovednosť za škodu tvorí širokú a pomerne zásadnú kategóriu zodpovednostných vzťahov v práve, ktorá sa môže, po splnení predpokladov jej vzniku, uplatniť v každom záväzkovom vzťahu. Za prevažujúcu skupinu právnych vzťahov, pri ktorých obzvlášť záleží na právnej úprave zodpovednosti za škodu, považujeme práve záväzkové vzťahy, ktoré podliehajú obchodnoprávnemu režimu.

Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie a jej vplyv na nárok na náhradu škody

Ohľadne uplatňovania nároku na náhradu škody za porušenie práva EÚ je dôležité na úvod spomenúť prípad Francovich. V tomto prípade išlo o to, že členský štát EÚ sa dopustil neimplementácie smernice garantujúcej ochranu zamestnancov spoločnosti, ktorá sa v priebehu času stala insolventnou. SDEÚ tu konštatoval, že štát musí niesť zodpovednosť za škodu spôsobenú jednotlivcom z dôvodu porušenia práva EÚ. Z toho vyplýva právo súkromných osôb domáhať sa náhrady škody voči štátu z dôvodu porušenia ustanovení zmlúv.

V rámci práva EÚ možno za zlomový považovať rozsudok SDEÚ vo veci Eco Swiss. V rámci neho spoločnosť Benetton (Holandsko) uzavrela na dobu 8 rokov licenčnú zmluvu s hongkonskou spoločnosťou Eco Swiss, ktorá spoločnosti Eco Swiss umožňovala výrobu hodiniek s označením „Benetton by Bulova“ ako aj ich následný predaj. Spor medzi oboma stranami riešil Netherlands Institute for Arbitrators a rozhodcovia mali na základe rozhodcovskej doložky postupovať v zmysle platného holandského práva. Spoločnosť Benetton vypovedala v roku 1991 (3 roky pred uplynutím licenčnej zmluvy) zmluvu. Na základe toho začala druhá strana rozhodcovské konanie, kde v zmysle rozhodcovského nálezu mala spoločnosť Benetton zaplatiť spoločnosti Eco Swiss okolo 24 miliónov $. Spoločnosť Benetton napadla rozhodcovský nález z dôvodu jeho rozporu s verejným poriadkom (ordre public). Otázky položené SDEÚ sa týkali aplikácie čl. 101 ZFEÚ. SDEÚ konštatoval, že v prípadoch, kedy národné právo členského štátu EÚ ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského nálezu zohľadňuje rozpor s verejným poriadkom, je potrebné čl. 101 ZFEÚ aplikovať.

K odpovedi na otázku možnosti uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej porušením súťažného práva EÚ voči súkromnej osobe pristúpil SDEÚ v prípade Courage. Jeho význam spočíva v tom, že SDEÚ potvrdil možnosť súkromnoprávneho vymáhania súťažného práva EÚ prostredníctvom žaloby na náhradu škody pred národnými súdmi členských štátov EÚ a tiež, že možnosť uplatnenia takého práva predstavuje dôležitý nástroj v rámci dodržiavania súťažného práva EÚ. Rozsudok vo veci Courage nadobudol na význame v súvislosti s prijatím nariadenia č. 1/2003, umožňujúceho členským štátom EÚ priamu aplikáciu čl. 101 a 102 ZFEÚ.

V prípade Manfredi SDEÚ uviedol, že riadne uplatňovanie čl. 101 ZFEÚ pojednávajúcom o zákaze dohôd obmedzujúcich súťaž by mohlo byť ohrozené, pokiaľ by súkromná osoba nemala právo na uplatnenie nároku na náhradu škody. Každá súkromná osoba má podľa SDEÚ právo na náhradu škody za podmienky existencie súvislosti medzi škodou a konaním, ktoré je sankcionované čl. 101 ZFEÚ. Medzi podmienky súkromnoprávneho vymáhania súkromného práva EÚ patrí, že toto právo môže uplatniť súkromná osoba voči inej súkromnej osobe, konanie je v rozpore so súťažným právom EÚ a existuje príčinná súvislosť medzi konaním a spôsobenou škodou.

Vplyv porušovania pravidiel hospodárskej súťaže

Zatiaľ čo nárok na náhradu škody spadá do pôsobnosti práva EÚ, uplatnenie tohto práva je ponechané na členské štáty EÚ. V roku 2008 Európska komisia priniesla analýzu o vplyve porušovania pravidiel hospodárskej súťaže v EÚ. Podľa jej údajov, porušovanie čl. 101 a 102 ZFEÚ (zákaz dohôd a praktík, ktoré narúšajú hospodársku súťaž a zákaz zneužívania dominantného postavenia) majú negatívny vplyv na vnútorný trh EÚ, ako aj na samotnú hospodársku súťaž.

Celkové ročné náklady za tvrdé kartely v EÚ možno odhadnúť medzi "25 miliardami € (pri konzervatívnom predpoklade) až približne 69 miliardami €. Vyjadrené podielom na hrubom domácom produkte (HDP) EÚ, negatívny dopad týchto kartelových dohôd na spotrebiteľov sa odhaduje v rozmedzí od 0,23% do 0,62% HDP EÚ v roku 2007, čo ešte nezahŕňa škody, ktoré boli spôsobené nekalými praktikami a porušením čl. 101 ZFEÚ. Pre ilustráciu škody spôsobenej kartelmi a tým aj možného prínosu súkromnoprávneho presadzovania súťažného práva možno uviesť, že pokiaľ by účinnejšie mechanizmy viedli k zníženiu tvrdých kartelov, napríklad o 5%, negatívne dôsledky na spotrebiteľov by sa znížili o 1,25 až 3,45 miliárd €.

Citované dokumenty boli z veľkej časti ovplyvnené rozsiahlou štúdiou (Ashurská štúdia) súkromnoprávneho vymáhania práva hospodárskej súťaže v členských štátoch EÚ. Slávna prvá veta Ashurskej štúdie uvádza, že "výsledok, ktorý vyplýva z tejto štúdie o žalobách o náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže v rozšírenej EÚ je výsledkom jej rozmanitosti a nedostatočného vývoja." Bez ohľadu na skutočnosť, že podľa posledných štúdií je viac žalôb a platieb za náhradu škody za porušenie práva hospodárskej súťaže, dôsledky pre spoločnosť sú obrovské.

Smernica 2014/104/EÚ a jej ustanovenia

Aby sa zabránilo taktizovaniu pri výbere súdu (forum shopping), aby vnútorný trh EÚ bol viac konkurencieschopnejší, ako aj aby došlo k odškodneniu tých, ktorí utrpeli škodu v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže, bola prijatá smernica 2014/104/EÚ, ktorou sa v plnej miere rešpektujú základné práva a zásady v zmysle Charty základných práv EÚ. Cieľom smernice 2014/104/EÚ je kompenzovať všetky obete, ktoré utrpeli ujmu v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže EÚ. Za týmto účelom smernica 2014/104/EÚ zavádza spôsoby, ktorými sa odstraňujú prekážky, ktorým mnoho obetí čelí pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody na súde.

Smernica 2014/104/EÚ upravuje, okrem iného, aj oblasti ako:

• Nárok na plné odškodnenie obetí kartelov: t.j. strát, ušlého zisku, úrokov (čl. 1-3). Zatiaľ čo právo na plnú náhradu škôd z kartelov je uznané judikatúrou SDEÚ, iná situácia je ohľadne získavania dôkazov týkajúcich sa obetí kartelu, ktoré je mimoriadne náročné.
• Sprístupnenie dôkazov: (čl. 5-8). Smernica sa zameriava hlavne na uľahčenie prístupu k dôkazom v prospech žalujúcej strany. Články 5-7 smernice 2014/104/EÚ upravujú rôzne kategórie dôkazných prostriedkov s rôznou úrovňou ochrany. Článok 5 stanovuje všeobecné požiadavky na zverejnenie dôkazov, ktoré dostatočne preukazujú odôvodnenosť žalobcovho nároku na náhradu škody. V súvislosti s dôkazmi, ktoré pochádzajú zo spisu orgánu hospodárskej súťaže v zmysle čl. 6, platia osobitné, prísnejšie ustanovenia. Článok 7 rozširuje ochranu v zmysle čl. 6 (6) smernice, podľa čoho majú členské štáty EÚ zabezpečiť, aby vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti a podania v rámci konania o urovnaní sa považovali za neprípustné, alebo boli inak chránené podľa príslušných vnútroštátnych pravidiel. Článok 8 ustanovuje sankcie za porušenie režimu zverejňovania, zničenie dôkazov alebo nedodržania obmedzenia použitia dôkazov.
• Záväznosť rozhodnutí národných orgánov hospodárskej súťaže: (čl. 9). Rovnako ako je tomu v prípade čl. 16 (1) nariadenia č. 1/2003, kde pokiaľ vnútroštátne súdy rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podľa čl. 101 alebo čl. 102 ZFEÚ, ktoré sú už predmetom rozhodnutia Európskej komisie, nemôžu prijať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Európskou komisiou a musia sa vyhnúť takýmto rozhodnutiam, sleduje čl. 9 smernice 2014/104/EÚ rovnaké účinky (t.j. záväznosť rozhodnutí).
• Premlčacie lehoty: (čl. 10). Smernica 2014/104/EÚ stanovuje, že členské štáty EÚ zabezpečia, aby premlčacia lehota na podanie žaloby o náhradu škody bola najmenej 5 rokov. Táto začína ukončením porušenia práva hospodárskej súťaže a okamihom, kedy sa žalobca dozvie alebo mal možnosť dozvedieť o tom, že toto správanie predstavuje porušenie práva hospodárskej súťaže, utrpel škodu, a totožnosti porušiteľa.
• Spoločná a nerozdielna zodpovednosť: (čl. 11). Podniky, ktoré sa dopustili porušenia práva hospodárskej súťaže spoločným správaním, spoločne a nerozdielne zodpovedajú za škodu spôsobenú porušením práva hospodárskej súťaže. Pri malých a stredných podnikoch (MSP) je ručenie obmedzené len voči priamym a nepriamym odberateľom (čl. 11 (2) smernice 2014/104/EÚ).
• Prenesenie zvýšenia ceny: (čl. 12-15). Smernica 2014/104/EÚ sa venuje v čl. 12 až 15 prípadom prenesenia zvýšenia ceny. Na základe toho každá osoba, ktorá utrpela škodu (bez ohľadu na to, či ide o priameho alebo nepriameho odberateľa), môže uplatniť voči porušiteľovi nárok na náhradu škody.
• Kvalifikácia a stanovenie rozsahu škôd: (čl. 17). Výška náhrady škody v zmysle čl. 16 smernice 2014/104/EÚ bola a je jedným z najzložitejších problémov pri nárokoch na náhradu škody za porušenie práva hospodárskej súťaže. Uplatňuje sa domnienka, že kartelové porušenie spôsobuje škodu a že porušiteľ má právo vyvrátiť túto domnienku.

Pokrok EÚ v súkromnom presadzovaní súťažného práva

Nemožno poprieť pokrok EÚ smerom k efektívnemu systému súkromného presadzovania súťažného práva v posledných desaťročiach. Po mnohých rokoch existencie roztrieštených režimov v EÚ nastal čas na vytvorenie harmonizovaného rámca vďaka smernici 2014/104/EÚ o žalobách na náhradu škody pri porušení práva hospodárskej súťaže EÚ. Nová smernica 2014/104/EÚ po prvýkrát vytvára európsky regulačný rámec v tejto oblasti práva. Snaží sa dosiahnuť rovnováhu posilnením postavenia poškodených a zachovať a podporovať systém zhovievavosti.

Na strane žalobcov smernica 2014/104/EÚ významne uľahčuje prístup k dôkazom prostredníctvom povinnosti zverejňovať informácie, ako aj formalizáciou princípu solidárnej zodpovednosti. Z pohľadu žalovaných bude mať smernica 2014/104/EÚ vplyv na odhaľovanie porušení práva hospodárskej súťaže. Smernica 2014/104/EÚ podporuje žaloby, čo by malo viesť k zvýšeniu počtu súkromných žalôb o náhradu škody okrem správnych pokút ukladaných Európskou komisiou a národnými orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže.

Slovenská legislatíva a náhrada škody v hospodárskej súťaži

Tento článok sa zaoberá problematikou nároku na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže v kontexte práva Európskej únie a slovenskej legislatívy. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, s dôrazom na zákon č. 350/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže, ako aj na relevantnú judikatúru a ďalšie právne predpisy.

Právny rámec náhrady škody v hospodárskej súťaži

Zákon č. 350/2016 Z. z. upravuje právne vzťahy súvisiace s právom na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže a pravidlá uplatňovania tohto práva. Porušením práva hospodárskej súťaže sa rozumie porušenie článkov 101 alebo 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Orgánmi hospodárskej súťaže sú Európska komisia a Protimonopolný úrad Slovenskej republiky. Program zhovievavosti je definovaný ako program podľa osobitného predpisu alebo program, ktorý sa týka uplatňovania článkov 101 alebo 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Rozsah náhrady škody

Náhrada škody pozostáva z náhrady skutočnej škody, ušlého zisku a úrokov z omeškania zo sumy skutočnej škody a ušlého zisku plynúcich od okamihu vzniku škody.

Dôkaz o porušení práva hospodárskej súťaže

Konečné rozhodnutie o porušení práva hospodárskej súťaže vydané v inom členskom štáte Európskej únie sa považuje za dôkaz o porušení práva hospodárskej súťaže, pokiaľ v súdnom konaní o náhradu škody nebude preukázaný opak.

Premlčacia doba

Nárok na náhradu škody sa premlčí uplynutím piatich rokov od splnenia podmienok alebo uplynutím doby podľa § 6 ods. 9 zákona č. 136/2001 Z. z.

Zodpovednosť porušiteľov

Ak porušiteľ v rozsahu uplatneného nároku poškodenej osoby škodu uhradil, má právo požadovať náhradu od ostatných porušiteľov podľa ich účasti na spôsobenej škode. Osoba oslobodená od pokút je spoločne a nerozdielne zodpovedná len voči svojim priamym odberateľom, nepriamym odberateľom, priamym dodávateľom a nepriamym dodávateľom. Voči iným poškodeným osobám je spoločne a nerozdielne zodpovedná, len ak od ostatných porušiteľov, ktorí sa zúčastnili na tom istom porušení práva hospodárskej súťaže, nemožno získať náhradu škody.

Prenesenie zvýšenia ceny

Náhrada škody nesmie na ktoromkoľvek stupni dodávateľského reťazca presiahnuť škodu, ktorá vznikla zvýšením ceny na danom stupni. Žalovaný môže v konaní o náhradu škody namietať, že žalobca preniesol celé zvýšenie ceny, ktoré vzniklo v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže, alebo jeho časť na iné osoby. Ak nepriamy odberateľ preukázal porušenie práva hospodárskej súťaže, predpokladá sa, že na nepriameho odberateľa bolo prenesené zvýšenie ceny.

Sprístupnenie dôkazov

Ak žalobca v súdnom konaní o náhradu škody predložil odôvodnený návrh obsahujúci primerane dostupné skutočnosti a dôkazy, ktoré dostatočne preukazujú odôvodnenosť jeho nároku na náhradu škody, môže súd nariadiť žalovanému alebo tretej osobe, aby sprístupnili dôkazy, ktorými disponujú a sú podstatné na rozhodnutie vo veci. Rovnaké právo má voči žalobcovi alebo tretej osobe aj žalovaný.

Súd môže od osoby žiadať, aby písomne odôvodnila označenie informácií alebo podkladov ako obchodné tajomstvo alebo ako dôvernú informáciu a aby predložila iné znenie alebo vyhotovenie informácií alebo podkladov vrátane popisu chránených informácií a podkladov, ktoré neobsahujú obchodné tajomstvo alebo dôvernú informáciu. Súd chráni informácie a podklady, ktoré sú obchodným tajomstvom alebo dôvernou informáciou.

Súd umožní nahliadnuť do informácií a podkladov, ktoré sú obchodným tajomstvom alebo dôvernou informáciou, strane v konaní, ak k tomuto postupu dá písomný súhlas osoba, ktorá tieto informácie a podklady poskytla. Ak táto osoba súhlas neposkytne, súd sprístupní tieto informácie a podklady na nazretie výlučne len zástupcovi strany v konaní. Ak ide o postup podľa odsekov 3 a 4, súd stranu v konaní alebo jej zástupcu vopred poučí o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela, o čom súd spíše zápisnicu, ktorú strana v konaní alebo jej zástupca podpíše.

Sprístupnenie dôkazov orgánom hospodárskej súťaže

Súd môže na návrh strany v konaní nariadiť orgánu hospodárskej súťaže, aby sprístupnil dôkazy z jeho spisu, ak po nariadení sprístupnenia dôkazov súdom inej osobe požadované dôkazy neboli sprístupnené a bolo preukázané, že strana v konaní alebo tretia osoba podľa § 11 ods. 1 nemá k dispozícii požadované dôkazy. Návrh na nariadenie sprístupnenia dôkazov, ktorý nespĺňa podmienky podľa odseku 3, súd zamietne.

Žalobca môže podať návrh, aby súd posúdil, či obsah dokumentov, ktoré sú vylúčené zo sprístupnenia podľa odseku 1, zodpovedá ich povahe podľa § 2 písm. g) a h). Na náležitosti návrhu sa primerane použije ustanovenie § 14 ods. 2. Predtým ako súd posúdi obsah dokumentov podľa odseku 3, umožní osobe, ktorá urobila vyhlásenie podľa odseku 1 písm. a) alebo podanie podľa odseku 1 písm. b), aby sa k návrhu vyjadrila. Ak súd pristúpi k posúdeniu obsahu dokumentov podľa odseku 3, na tento účel zabezpečí, aby nedošlo k ich sprístupneniu stranám v konaní a tretím osobám s výnimkou osoby, ktorá vyhlásenie podľa odseku 1 písm. a) alebo podanie podľa odseku 1 písm. b) urobila.

Vykonávanie dôkazov

Súd dôkazy podľa § 16 ods. 3 vykoná len v rozsahu, v akom je to nevyhnutné na zistenie skutkového stavu veci. Súd dôkazy podľa § 15 ods. 1 získané výhradne zo spisu orgánu hospodárskej súťaže v rámci súdneho konania o náhradu škody nevykoná, a ak budú v konaní predložené, tieto nepripustí dovtedy, pokým orgán hospodárskej súťaže neukončí konanie v súlade s § 15 ods. 2.

Mediácia a mimosúdne urovnanie

Súd neprizná poškodenej osobe náhradu škody spôsobenú niektorým z porušiteľov v rozsahu, v ktorom bola už uspokojená na základe úspešného riešenia sporu mediáciou alebo mimosúdnym urovnaním, ak dohoda o mediácii alebo dohoda o mimosúdnom urovnaní neurčuje inak. Ak sa porušiteľ dohodol na urovnaní sporu a náhrade škody, nemôžu ostatní porušitelia od porušiteľa, ktorý uzavrel dohodu o mediácii alebo dohodu o mimosúdnom urovnaní, požadovať, aby sa podieľal na uspokojení zvyšného nároku na náhradu škody. To neplatí, ak porušitelia, ktorí neuzavreli dohodu o mediácii alebo dohodu o mimosúdnom urovnaní, nie sú schopní uhradiť náhradu škody, ktorá zodpovedá zvyšnému nároku poškodenej osoby, ktorá uzavrela dohodu o mediácii alebo dohodu o mimosúdnom urovnaní. Pri určení nároku porušiteľa na náhradu od ostatných porušiteľov podľa § 6 ods. 3 sa zohľadní podiel porušiteľa na spôsobenej škode, ktorý už uspokojil poškodeného.

Civilný sporový poriadok a prechodné ustanovenia

Pri uplatnení nároku na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže sa postupuje podľa Civilného sporového poriadku, ak tento zákon v § 3 ods. 1 až 3, § 5, § 6, § 7 ods. 3 a § 10 neustanovuje inak. Pri uplatnení nároku na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže sa postupuje podľa Civilného sporového poriadku, ak tento zákon v § 3 ods. 4, § 4, § 7 ods. 1 a 2 a § 8 neustanovuje inak.

Ustanovenia tohto zákona sa použijú na nároky na náhradu škody vzniknuté po 26. decembri 2014 a na konania o náhradu škody začaté po 26. decembri 2014.

Zodpovednosť za chybné výrobky

Smernica 85/374/EHS stanovuje princíp zodpovednosti bez zavinenia, ktorý sa uplatňuje na výrobcov z Európskej únie. Ak chybný výrobok spôsobí spotrebiteľovi škodu, výrobca môže niesť zodpovednosť aj bez nedbalosti alebo chyby z jeho strany. Smernica sa vzťahuje na škodu spôsobenú úmrtím alebo zranením osôb a vzniknutú na súkromnom majetku.

Výrobca môže byť výrobca surovín, výrobca finálneho výrobku alebo súčiastky, dovozca výrobku, každá osoba, ktorá na výrobku uvedie svoje meno, ochrannú značku alebo iný rozlišovací znak, a každá osoba dodávajúca výrobok, ktorého výrobcu alebo dovozcu nemožno zistiť. Ak sú za rovnakú škodu zodpovedné dve osoby alebo viacero osôb, nesú spoločnú zodpovednosť.

Výrobok je chybný v prípade, ak nezabezpečuje bezpečné používanie, ktoré jednotlivec od výrobku právom očakáva s ohľadom na všetky okolnosti, vrátane predvádzania výrobku, logického používania výrobku a časového obdobia, v priebehu ktorého sa výrobok uviedol do obehu. Dôkazné bremeno nesie poškodená osoba, ktorá musí preukázať skutočnú škodu, chybu vo výrobku a príčinnú súvislosť medzi škodou a chybou. Táto osoba však nemusí preukázať nedbalosť alebo zavinenie výrobcu alebo dovozcu.

Výrobca môže byť oslobodený od zodpovednosti na základe niekoľkých faktorov, vrátane prípadu, ak neuvedie výrobok do obehu, chyba sa vyskytla až po uvedení výrobku do obehu, výrobok nebol vyrobený výrobcom na účely predaja alebo distribúcie za zisk, výrobok nebol vyrobený alebo distribuovaný výrobcom na akýkoľvek účel v rámci obvyklých transakcií a postupov jeho obchodnej činnosti, chyba vznikla z dôvodu súladu výrobku s povinnými nariadeniami vydanými verejnými orgánmi a chyba súčiastky bola spôsobená počas výroby finálneho výrobku. Ak je na vine poškodená osoba, zodpovednosť výrobcu možno znížiť.

Poškodená osoba si musí uplatniť náhradu škody do 3 rokov. Toto obdobie sa začína dňom, kedy sa poškodená osoba dozvedela o škode, chybe a totožnosti výrobcu. 10 rokov po dátume uvedenia výrobku na trh už výrobca nenesie zodpovednosť. Žiadne zmluvné ustanovenie nemôže výrobcovi umožňovať obmedzenie jeho zodpovednosti v súvislosti s poškodenou osobou. Naďalej sa uplatňujú vnútroštátne právne predpisy o občianskoprávnej zodpovednosti. Smernica 85/374/EHS bude od 9. decembra 2026 zrušená a nahradená smernicou (EÚ) 2024/2853.

Premlčanie práva na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka

Podľa ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež odlišné.

• Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
• Objektívna premlčacia doba je trojročná, resp. desaťročná pri úmyselne spôsobenej škode, a začína plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.

Náhrada škody v trestnom konaní

V prípravnej fáze trestného konania by ste mali vyhlásiť, že chcete vzniesť občianskoprávny nárok na náhradu škody (politikós enágon) predložením sťažnosti na príslušnej prokuratúre alebo policajným orgánom, pričom toto vyhlásenie by ste mali uviesť v sťažnosti. Ak sa vyhlásenie o tom, že chcete vzniesť občianskoprávny nárok na náhradu škody týka náhrady za bolesť a utrpenie a nemajetkovú ujmu, nevyžaduje sa písomný postup. V takých prípadoch poškodený zvyčajne požiada o symbolickú sumu, a nie o celú výšku nároku. Ak súd uzná obvinenú osobu za vinnú, nariadi, aby sa vám ako náhrada škody vyplatila táto symbolická suma. Pokiaľ ide o zvyšnú časť nároku, budete musieť podať samostatnú žalobu na občianskom súde. Neexistuje žiadny osobitný formulár. Vaše vyhlásenie musí obsahovať všetky uvedené informácie. Pred prerokovaním veci musíte predložiť všetky dokumenty, ktoré preukazujú váš nárok, t. j. napríklad lekárske správy, faktúry a podobne.

Ak trestný súd rozhodne, že by trestné konanie nemalo pokračovať alebo by sa malo z akéhokoľvek dôvodu zamietnuť, nemôže sa občianskoprávnou žalobou zaoberať. Ak mi súd prizná náhradu škody, ako zaistím, aby sa rozsudok proti páchateľovi vykonal? Náhrada škody, ktorú vám prizná trestný súd, je v zásade uznaním občianskoprávneho nároku. O náhradu škody môžete požiadať v ktoromkoľvek štádiu trestného konania až do začatia preskúmania veci na súde prvého stupňa. Svoju žiadosť môžete podať v písomnej forme alebo ústne. Vo svojej žiadosti musíte uviesť dôkazy na podporu výšky náhrady škody za akúkoľvek majetkovú škodu, ale za morálnu ujmu a fyzické utrpenie stačí uviesť len výšku náhrady škody, ktorú požadujete.

Ak sa domnievate, že náhrada škody nebola poskytnutá v plnom rozsahu, máte právo uplatniť si nárok na náhradu škody podľa postupu stanoveného v Občianskom súdnom poriadku (Civilprocesa likums). Súdny exekútor z vlastnej iniciatívy vykoná nevyhnutné opatrenia a použije prostriedky a spôsoby určené na výkon súdnych rozhodnutí rýchlo a efektívne. V prípade neskoršieho zastavenia trestného stíhania alebo zrušenia uznesenia o vznesení obvinenia dochádza v mnohých prípadoch k tomu, že osoby, ktoré podliehali vyšetrovaniu a boli povinné strpieť procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, si v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov uplatňujú nárok na náhradu škody.

Slovenská a rakúska právna úprava

Uvedená zákonná právna úprava Slovenskej republiky v oblasti náhrady škody v trestnom konaní je obsiahnutá v zákone č. 514/2003 Z. z. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa § 4 ods.1 zákona o náhrade škody vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., koná v mene štátu:

• a) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škodu spôsobili orgány im priamo podriadené,
• b) iný štátny orgán, ak škodu spôsobil tento orgán alebo jeho zamestnanec.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o náhrade škody, ak nemožno príslušný orgán určiť podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., koná v mene štátu Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

S poukazom na vyššie uvedenú právnu úpravu možno vyvodiť, že zákon o náhrade škody upravuje postup a podmienky náhrady škody vzniknuté v dôsledku nezákonného výkonu celej verejnej moci. Už táto skutočnosť predstavuje základný a zásadný rozdiel medzi právnou úpravou náhrady škody v Slovenskej republike a vo vybranom členskom štáte Európskej únie, ktorým je Rakúska republika.

Podľa tzv. „Strafrechtliches Entschädigungsgesetz“ (Zákon o odškodňovaní v trestnom práve) z roku 2005, spolková republika Rakúsko odškodňuje osoby, ktoré boli v dôsledku rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní nezákonne alebo nedôvodne pozbavené osobnej slobody alebo boli právoplatne odsúdené na nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa § 2 ods. 1 zákona o odškodňovaní v trestnom práve, nárok na náhradu škody má každá osoba, ktorá bola v dôsledku nezákonnej väzby, nezákonného zatknutia alebo nedôvodného odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktoré bolo aspoň čiastočne vykonané, poškodená na zdraví, majetku alebo iných právach. Podľa § 8 cit. zákona nárok na náhradu škody podľa § 1 zákona sa premlčí po uplynutí 3 rokov od uplynutia dňa, odkedy boli poškodenej osobe oznámené zákonné predpoklady odôvodneného nároku na náhrady škody, nie skôr ako pred 1 rokom po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia alebo uznesenia, od ktorého možno nárok na náhradu škody odvodiť.

tags: #narok #na #nahradu #skody #v #prave