Sociálny fond je kľúčovým nástrojom sociálnej politiky, ktorým zamestnávateľ akumuluje zdroje určené na starostlivosť o svojich zamestnancov. Z prostriedkov fondu je výnimočne možné poskytovať príspevky aj bývalým zamestnancom (dôchodcom) a rodinným príslušníkom zamestnancov. Tieto prostriedky môžu byť tiež použité na úhradu niektorých nákladov vynaložených odborovou organizáciou v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním, avšak len vtedy, ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Problematiku tvorby sociálneho fondu a oblasti možného použitia vytvorených prostriedkov sociálneho fondu upravuje osobitný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“), je však ovplyvnená aj niektorými ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Kto je zamestnávateľom na účely sociálneho fondu?
Zamestnávateľom na účely zákona o sociálnom fonde je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, hoci aj na kratší pracovný úväzok. Z daného vyplýva, že za zamestnávateľa sa nepovažuje osoba, ktorá zamestnáva iba osoby vykonávajúce práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Rovnako sa sociálny fond nevzťahuje na spoločníkov s. r. o.
Povinnosť tvoriť sociálny fond za svojich zamestnancov a následne aj využívať finančné prostriedky v sociálnom fonde v prospech svojich zamestnancov má každý zamestnávateľ so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva čo i len jediného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na právnu formu alebo spôsob financovania. Táto povinnosť im vyplýva zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z.
Osobitné prípady: starostovia a primátori
Niektoré osobitné zákony nepriamo rozšírili pôsobnosť zákona o sociálnom fonde. Napríklad, podľa § 2 ods. 3 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest sa starosta obce, resp. primátor mesta počas výkonu funkcie na účely tvorby a použitia sociálneho fondu a na účely zabezpečovania stravovania a prispievania na stravovanie posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere a obec vo vzťahu k starostovi na uvádzané účely podľa odseku 4 vystupuje ako zamestnávateľ. Obdobná úprava je obsiahnutá aj v § 25 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Funkcia starostu obce a primátora mesta je podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov verejnou funkciou, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. S účinnosťou od 1. januára 2016 bolo zákonom č. 377/2015 Z. z. znenie ods. 3 tohto paragrafu rozšírené o posudzovanie starostu na účely sociálneho fondu.
Obec (mesto) podľa § 2 ods. 4 predmetného zákona vo vzťahu k starostovi na účely uvedené v odseku 3, teda aj na účely tvorby a použitia prostriedkov sociálneho fondu, vystupuje ako zamestnávateľ. V súlade s ustanovením § 18a zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov je hlavný kontrolór zamestnancom obce a vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca. Ako zamestnanec teda riadne tvorí aj čerpá sociálny fond (v zmysle pracovného úväzku určeného obecným zastupiteľstvom).
Tvorba sociálneho fondu
Zamestnávateľ tvorí sociálny fond v rozsahu a za podmienok presne ustanovených zákonom o sociálnom fonde. Tvorbu delíme na povinnú a nepovinnú.
Povinný prídel
Povinný prídel do sociálneho fondu predstavuje 0,6 % až 1 % zo základu. Ak ide o zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti nie je zameraný na dosahovanie zisku (rozpočtová, príspevková organizácia), tento tvorí sociálny fond v rámci možnosti svojho rozpočtu. Minimálny povinný prídel do sociálneho fondu predstavuje 0,6 % zo základu, ktorým je súhrn miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny mesiac a za príslušný kalendárny rok a je spodnou hranicou pre každého zamestnávateľa. Horná hranica pre tvorbu povinného prídelu v podiele 1 % je maximálna.
Základ pre výpočet
Základom na určenie mesačného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Obdobne v prípade ročného podielu je základom súhrn hrubých miezd/platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Ide o mzdy, z ktorých sa vypočítava priemerný zárobok. To znamená, že plnenie, ktoré nie je mzdou, sa do základu na výpočet tvorby sociálneho fondu nezapočítava. Príklady takýchto plnení sú všeobecne uvedené napr. v druhej vete § 118 ods. 2 Zákonníka práce; ide napr. o náhrady mzdy, odstupné a odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a pod.
Základom pre výpočet prídelu do sociálneho fondu zamestnancov odmeňovaných podľa Zákonníka práce je na základe odvolávky 3) Zákona o sociálnom fonde napr. mzda (hrubá mzda) podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Základom pre výpočet prídelu do sociálneho fondu zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 (pri výkone práce vo verejnom záujme) je plat vymedzený v § 4 ods. 3 zákona č. 553/2003.
Ďalšie zdroje tvorby sociálneho fondu
- zdroje podľa zákona o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov
- dary
- dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu
- prídelmi z použiteľného zisku (u zamestnávateľov, ktorí vytvárajú zisk)
Čo je to Sociálny fond?
Spôsob tvorby a vedenia sociálneho fondu
Podľa zákona o sociálnom fonde tvorbu a čerpanie prostriedkov sociálneho fondu vedie zamestnávateľ na osobitnom analytickom účte sociálneho fondu alebo na osobitnom účte sociálneho fondu v Štátnej pokladnici alebo v banke. Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých výplatných termínoch, musí si túto povinnosť splniť najneskôr v posledný dohodnutý deň výplaty mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Po skončení kalendárneho roka musí zamestnávateľ najneskôr do 31. januára vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok.
Použitie sociálneho fondu
Prostriedky sociálneho fondu primárne slúžia zamestnancom, výnimočne možno poskytnúť tieto prostriedky aj bývalým zamestnancom (dôchodcom) a rodinným príslušníkom zamestnancov. Prostriedky sociálneho fondu možno použiť aj na účely úhrady niektorých nákladov vynaložených odborovou organizáciou v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním, avšak použitie prostriedkov fondu na tento účel možno dohodnúť výlučne v kolektívnej zmluve.
Použitie sociálneho fondu ustanovuje § 7 zákona o sociálnom fonde v podobe viacerých možných príspevkov zamestnávateľa. Okrem príspevkov uvedených v § 7 ods. 1 písm. a) až d) zákona o sociálnom fonde môžu byť prostriedky fondu použité aj na úhradu nákladov vynaložených odborovou organizáciou v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním. Celková suma prostriedkov fondu použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu pre tvorbu sociálneho fondu.
Príspevok na dopravu
Na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnávateľ povinne prispieva zamestnancovi, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.
Poskytovanie tohto príspevku z osobitne na tento účel tvoreného ďalšieho prídelu do sociálneho fondu sleduje kompenzáciu časti alebo celých nákladov na dopravu v prípade zamestnancov najnižších príjmových kategórií. Zamestnávateľ je povinný poskytovať tento príspevok najneskôr v termíne určenom na výplatu mzdy alebo platu po preukázaní nároku zamestnanca na príspevok.
Celková suma vyplatených príspevkov na dopravu všetkým zamestnancom, ktorým na ne vznikne nárok, je v § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o sociálnom fonde limitovaná maximálne možnou tvorbou ďalšieho prídelu do sociálneho fondu na tento účel vo výške 0,5 % zo základu.
Obmedzenia pri použití sociálneho fondu
V zmysle § 7 ods. 7 zákona o sociálnom fonde nie je možné poskytovať príspevok zo sociálneho fondu na účely odmeňovania za prácu. Zamestnávateľ je tiež povinný dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z.z.).
Nie je možné použiť prostriedky sociálneho fondu na:
- odmeňovanie za prácu
- úhradu rekreácie v sume prevyšujúcej 55 % oprávnených výdavkov
- iné účely, ktoré nie sú v súlade so zákonom
Zdaňovanie príjmov zo sociálneho fondu
Príjmy zo sociálneho fondu sú obvykle predmetom dane. U zamestnancov sú vo všeobecnosti príjmy z prostriedkov sociálneho fondu súčasťou zdaniteľnej mzdy, avšak výnimkou sú tie plnenia, ktoré podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú oslobodené od dane z príjmov. Najčastejšie ide o plnenia, z ktorých zamestnanec ani zamestnávateľ neplatia daň z príjmov ani poistenie bez ohľadu na to, či sú poskytované zo sociálneho fondu, alebo z iných zdrojov.
Príjmy oslobodené od dane definuje Zákon o dani z príjmov v § 5 ods. 7. Ide napríklad o:
- príspevky na stravovanie za určitých podmienok (§ 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov)
- nepeňažné plnenia do výšky 500 eur ročne za splnenia určitých podmienok (§ 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov)
- sociálna výpomoc z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ak trvá prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, do výšky 2 000 eur (§ 5 ods. 7 písm. z) zákona o dani z príjmov)
Všetky ostatné príjmy a v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov sa považujú za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje v čase plnenia spolu s ostatnými zložkami príjmu zo závislej činnosti, t. j. nepeňažné plnenia poskytnuté bývalým zamestnancom, poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov.
Daňové hľadisko pre zamestnávateľa
Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom. Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok.
Kolektívne vyjednávanie a sociálny fond
Pre sociálny fond je potrebné poznať možnosti zamestnávateľa, či sociálny fond bude riešiť cez podnikovú kolektívnu zmluvu, teda cez kolektívne vyjednávanie, alebo viacmenej samostatne cez tzv. vnútorný predpis. Kolektívne vyjednávanie podlieha zákonu č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“). Zákon upravuje kolektívne vyjednávanie medzi odborovou organizáciou a zamestnávateľom, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy, ako nástroj podpory účinného sociálneho dialógu a dosahovania sociálneho mieru.
V zmysle § 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní kolektívne zmluvy upravujú individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán.
Pre oblasť sociálneho fondu je dôležitá informácia, že v zmysle § 7 ods. 4 zákona o sociálnom fonde tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Len ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, má tieto postupy možnosť upraviť zamestnávateľ vo vnútornom predpise v podstate aj samostatne.
Zákonník práce upravuje uzatváranie podnikovej kolektívnej zmluvy v § 231 ods. 1. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, môže (mala by) u zamestnávateľa pôsobiť zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník má právo spolurozhodovať formou dohody alebo formou udelenia predchádzajúceho súhlasu podľa tohto zákona, len ak pracovné podmienky alebo podmienky zamestnávania, pri ktorých sa vyžaduje spolurozhodovanie zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka, neupravuje kolektívna zmluva.
Sociálny fond a finančná kontrola
Sociálny fond - tvorba aj čerpanie sú súčasťou systému finančného riadenia v zmysle zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole“). Finančné riadenie je orgán verejnej správy povinný vytvoriť, zachovávať a rozvíjať v zmysle § 5 ods. 1 zákona o finančnej kontrole. Finančným riadením sa rozumie súhrn postupov pri zodpovednom a prehľadnom plánovaní, rozpočtovaní, účtovaní, výkazníctve a finančnej kontrole verejných prostriedkov, ktorých cieľom je ich hospodárne, efektívne, účinné a účelné využívanie. Všetky finančné operácie sociálneho fondu podliehajú finančnej kontrole. Pri sociálnom fonde tak posudzujeme pri prvom vstupe do záväzku - pri uzatvorení podnikovej kolektívnej zmluvy alebo pri vydaní vnútorného predpisu napr. primeranosť stanovených podmienok.
Novinky od 1. januára 2025
Novela Zákonníka práce zákonom č. 324/2024 Z.z. od 1. januára 2025 priniesla zmenu v § 152b Zákonníka práce v podobe povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa len u jedného zamestnávateľa. Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada. Zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na športovú činnosť dieťaťa predložením dokladu do 30 dní odo dňa jeho vydania oprávnenou osobou, ktorého súčasťou musí byť meno a priezvisko dieťaťa, ktoré vykonáva športovú činnosť, a obdobie, na ktoré sa vzťahuje tento doklad. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na športovú činnosť dieťaťa posudzuje zamestnávateľ ku dňu začatia obdobia, na ktoré sa vzťahuje doklad podľa prvej vety. Novelou Zákonníka práce zákonom č. 324/2024 Z.z. od 1. januára 2025 nastala zmena aj v príspevku zamestnávateľa podľa § 152a na rekreáciu zamestnancov.