Dovolenka je nielen zaslúžený oddych, ale aj významný zamestnanecký benefit. Nastolenú problematiku komplexne upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorý v zmysle ustanovenia § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme subsidiárne upravuje aj pracovnoprávne vzťahy zamestnancov. Zákonník práce ustanovuje viacero pravidiel, ktoré je potrebné dodržiavať. Dovolenku je v zmysle Zákonníka práce potrebné považovať za dobu odpočinku a nárok na ňu určený Zákonníkom práce je potrebné považovať za minimálny zákonný nárok.
Základná výmera dovolenky a jej úpravy
Štandardne má zamestnanec v trvalom pracovnom pomere nárok na štyri týždne dovolenky za kalendárny rok. Zamestnanec, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanec, ktorý sa trvale stará o dieťa, má nárok na dovolenku v trvaní najmenej päť týždňov. V prípade učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov sa nárok na dovolenku zvyšuje na 8 týždňov. Jej dĺžku môže upravovať aj kolektívna zmluva.
V zmysle § 1 ods. 6 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie, ako to upravuje tento zákon. V ustanoveniach upravujúcich výmeru dovolenky Zákonník práce uvádza, že ide o výmeru „najmenej“ v zákonom ustanovenom rozsahu. To znamená, že výmera dovolenky môže byť určená aj vo väčšom rozsahu, ako predpokladá Zákonník práce. Naopak, menšia výmera dovolenky, ako predpokladá Zákonník práce, nie je prípustná.
| Kategória zamestnanca | Základná výmera dovolenky |
|---|---|
| Zamestnanec do 33 rokov | 4 týždne |
| Zamestnanec nad 33 rokov / trvale sa starajúci o dieťa | 5 týždňov |
| Učitelia a riaditelia škôl | 8 týždňov |
Podmienky vzniku nároku na dovolenku
Zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak u toho istého zamestnávateľa pracoval celý rok. Ak zamestnanec nepracoval celý rok u toho istého zamestnávateľa, ale odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku, vzniká mu nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny.
Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.
Nastavenie nároku na dovolenku
Čerpanie a preplácanie dovolenky
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. Cieľom tohto dokumentu je naplánovať rozloženie dovolenky zamestnancov na celý kalendárny rok. Dovolenku je zamestnávateľ povinný oznámiť pracovníkovi aspoň 14 dní vopred, ak sa nedohodnú inak. Zamestnanec by si mal vyčerpať dovolenku spravidla do konca daného kalendárneho roka, ktorému jej čerpanie prislúcha.
V prípade, že u zamestnanca nastali prekážky v práci (napr. dočasná pracovná neschopnosť, materská dovolenka, rodičovská dovolenka), resp. zamestnávateľ neurčil jej čerpanie, presúva sa mu táto dovolenka do ďalšieho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí čerpanie tejto zostatkovej dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnanec si môže určiť jej čerpanie sám. Vyčerpať si ju však musí do konca príslušného kalendárneho roka.
Za tú časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný nevyčerpanú dovolenku preplatiť, ak si ju zamestnanec nemohol vyčerpať počas výpovednej lehoty.
tags: #narok #na #dovolenku #nepedagogickych #zamestnancov