Náhrada straty na zárobku a rozhodnutie o priznaní dôchodku na Slovensku

V tomto príspevku sa budeme zaoberať všeobecnou úpravou náhrady škody podľa Občianskeho zákonníka, základnými druhmi zodpovednosti za škodu, spôsobom a rozsahom náhrady škody, ako aj náhradou straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v kontexte rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku.

Pojem škody

V rámci odbornej verejnosti, ale aj judikatúry slovenských súdov prevláda ustálený názor, že škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Môže ísť nielen o škodu na majetku, škodu na zdraví, škodu spôsobenú zamestnancom či zamestnávateľom na pracovisku vrátane otázky pracovných úrazov, ale aj o škodu vzniknutú v podnikateľskom prostredí.

Náhrady škody podľa Občianskeho zákonníka

Základom právnej úpravy zodpovednosti za škodu je zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Zodpovednosť za škodu je predmetom úpravy šiestej hlavy, konkrétne ustanovení § 415 až § 450 Občianskeho zákonníka.

Základné druhy zodpovednosti za škodu

Občiansky zákonník upravuje (1) všeobecnú zodpovednosť za škodu (ustanovenia § 420 a § 420a Občianskeho zákonníka), ktorá sa týka všetkých subjektov so spôsobilosťou mať práva a povinnosti a (2) prípady osobitnej zodpovednosti (ustanovenia § 421 až § 437 Občianskeho zákonníka), vzťahujúce sa na konkrétne subjekty za určitých špecifických podmienok a okolností.

Prípady osobitnej zodpovednosti

Prípadmi osobitnej zodpovednosti sú napríklad:

• zodpovednosť za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania (ustanovenia § 422 a § 433 Občianskeho zákonníka),
• zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom (ustanovenie § 424 Občianskeho zákonníka),
• zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (ustanovenia § 427 až § 431 Občianskeho zákonníka),
• zodpovednosť za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou (ustanovenie § 432 Občianskeho zákonníka),
• zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach (ustanovenia § 433 až § 437 Občianskeho zákonníka).

Náhrada škody

Spoločná zodpovednosť a zavinenie

V zmysle občianskoprávnej úpravy sa nezabúda ani na situáciu, keď škodu spôsobí viac škodcov. V uvedenom prípade títo škodcovia zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch však súd môže rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

Škodca, ktorý zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými škodcami sa s týmito vysporiada podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody a ten, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného škodcu, má proti takémuto škodcovi právo na postih.

Legislatíva ošetruje aj prípady, kedy okrem škodcu zodpovedá za škodu aj samotný poškodený. Ak bola totiž škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša poškodený škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša takúto škodu sám poškodený.

Spôsob a rozsah náhrady škody

Z pohľadu rozsahu samotnej škody je potrebné odlišovať (A) skutočnú škodu a (B) to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). V prípade náhrady škody sa uhrádzajú obe zložky (skutočná škoda aj ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.

Spôsob a forma úhrady škody

Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. V prípade, ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol.

Na uvedený spôsob náhrady škody nemá vplyv ani situácia, ak inak podľa ustanovení Exekučného poriadku nepodliehajú takéto veci výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

Význam času vzniku škody

Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Škoda na zdraví

Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú (A) bolesti poškodeného a (B) sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

Strata na zárobku a strata na dôchodku

Náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov.

Náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitných predpisov.

Náhrada za stratu na dôchodku patrí poškodenému v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok, a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, ak by do priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôchodok, bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorú poškodený poberal v období rozhodnom pre vymeranie dôchodku. Ak o to požiada poškodený a je na to dôležitý dôvod, prizná súd namiesto peňažného dôchodku jednorazové odškodné.

Príklad výpočtu náhrady straty na zárobku po skončení PN:

Poškodený pracoval ako obchodný zástupca a v pracovnom pomere by naďalej zotrval, ak by nedošlo k poškodeniu jeho zdravia. V dôsledku zdravotných následkov však stratil spôsobilosť vykonávať dohodnutý druh práce, a preto bol nútený ukončiť pracovný pomer. Práceneschopnosť poškodeného trvala od XX do XX. Na základe odborného posudku o invalidite zo dňa XX bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %. K rovnakému dátumu mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 550 EUR mesačne. V prípade, že by poškodený nebol nútený ukončiť pracovný pomer, naďalej by vykonával svoju pôvodnú prácu a poberal pravidelný príjem. Vzhľadom na trvalé zdravotné obmedzenie však stratil nielen svoju predchádzajúcu pracovnú pozíciu, ale jeho zdravotný stav mu neumožňuje, a ani do budúcna neumožní, opätovné uplatnenie sa na trhu práce. Poškodený tak zostáva „nezamestnaný“. Z uvedeného dôvodu si uplatňuje nárok na náhradu straty na zárobku po skončení PN nasledovne:

• Pred vznikom poškodenia zdravia dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 1.700 EUR.
• Jeho jediným súčasným príjmom je invalidný dôchodok v sume 550 EUR mesačne.
• Za obdobie od XX (dátum priznanie invalidného dôchodku) do XX by mu za bežných okolností vznikol nárok na mzdu v celkovej výške 40.000 EUR.
• V uvedenom období však poškodený reálne poberal len invalidný dôchodok v celkovej výške 12.000 EUR.
• Rozdiel medzi potencionálnym príjmom a skutočne dosiahnutým príjmom predstavuje zaostalú rentu v sume 28.000 EUR.
• Poškodenému zároveň vzniká nárok na náhradu straty na zárobku vo forme mesačnej renty vo výške 1.100 EUR od XX, a to až do zmeny pomerov.

Usmrtenie

Pri usmrtení uhrádza ten, kto spôsobil škodu, formou peňažného dôchodku náklady na výživu pozostalým, ktorým bol poškodený ku dňu svojej smrti povinný poskytovať výživu. Peňažný dôchodok pre pozostalých sa uhrádza vo výške rozdielu medzi tým, čo by poškodený mal podľa primeraného očakávania pozostalým na nákladoch na výživu poskytovať, ak by k usmrteniu nebolo došlo, a dávkami podľa osobitného predpisu poskytovanými z rovnakého dôvodu.

Rozsah náhrady škody na zdraví a škody v prípade usmrtenia

Pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. Pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení. Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhrádzajú tomu, kto ich vynaložil.

Zníženie náhrad

V praxi existujú aj situácie kedy možno výšku škody aj primerane znížiť. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži, vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Premlčanie nároku na náhradu straty na zárobku

Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (§ 447 OZ) začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení, prípadne kedy bolo vydané rozhodnutie o priznaní (nepriznaní) invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel. Lehota na premlčanie nároku na náhradu straty na zárobku začína plynúť najneskoršie po dni doručenia rozhodnutia o priznaní (nepriznaní) invalidného dôchodku.

Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nárok na jednotlivé, mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce, poskytované vo forme dôchodku (tzv. renty). Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Plynutie premlčacej doby je viazané na subjektívny moment, ktorý spočíva vo vedomosti poškodeného o spôsobenej škode a o tom, kto zodpovedá za škodu.

Zodpovednosť zamestnávateľa a úrazové poistenie

Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zákon o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2004 vymedzuje v sociálnom poistení úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania - pojmov, ktoré sú v tomto zákone presne definované. Povinné úrazové poistenie podľa zákona o sociálnom poistení je viazané na zamestnávateľa, vyplýva zo zodpovednosti, ktorá je založená v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľ zamestnávajúci aspoň jedného zamestnanca je povinný poistiť tohto zamestnanca.

Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok podľa zákona o sociálnom poistení je zamestnanec okrem sudcu a prokurátora a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2. Zákonné úrazové poistenie sa aplikuje na úrazovej rente. Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť ako pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Predpokladom začatia konania o úrazovú rentu je uplatnenie si nároku zo strany poškodeného v pobočke Sociálnej poisťovne podaním žiadosti o túto úrazovú dávku. Poškodený zamestnanec má nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu, má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.

Suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca určeného podľa § 84 zákona o sociálnom poistení a koeficienta určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti zamestnanca a čísla 100.

tags: #nahrada #straty #na #zarobku #rozhodnutie #o