Vzdelávanie žiakov so sluchovým postihnutím je komplexný proces, ktorý si vyžaduje špecifický prístup a učebný plán prispôsobený ich potrebám. Tento článok sa zameriava na aspekty učebného plánu pre žiakov so sluchovým postihnutím, pričom vychádza z dostupných zdrojov a poznatkov o ich vzdelávaní a rozvoji. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, ktorý môže slúžiť ako podpora pre učiteľov, pedagógov a všetkých, ktorí sa podieľajú na vzdelávaní týchto žiakov.
Špecifiká vzdelávania žiakov so sluchovým postihnutím
Žiaci so sluchovým postihnutím predstavujú heterogénnu skupinu s rôznymi stupňami a typmi sluchovej straty. Ich vzdelávanie si vyžaduje individuálny prístup, zohľadňujúci ich komunikačné preferencie, jazykové kompetencie a kognitívne schopnosti. Dôležité je vytvoriť inkluzívne vzdelávacie prostredie, ktoré podporuje ich plnohodnotnú účasť na vyučovacom procese.
Základné pojmy a charakteristiky
Je nevyhnutné mať jasno v základných pojmoch a charakteristikách týkajúcich sa detí a žiakov so sluchovým postihnutím. To zahŕňa porozumenie rôznym stupňom sluchovej straty a typom sluchových postihnutí. Sluchové postihnutie predstavuje úplnú alebo čiastočne zmenšenú schopnosť počuť. Rozlišujeme prelingválnu hluchotu, čo je ohluchnutie pred vytvorením reči, a nedoslýchavosť, ktorá znamená čiastočnú stratu sluchu. Ak je niekto od narodenia nepočujúci, potom je jeho materinským jazykom posunková reč, ktorá je plnohodnotným jazykom. Je dôležité vedieť, že nie všetci nepočujúci používajú posunkovú reč. Odzeranie z pier je druh umenia, pri ktorom je potrebná intuícia a dobrý odhad. Slepohluchota je stav, keď je niekto nevidiaci a nepočujúci zároveň. Osoby s týmto postihnutím zväčša komunikujú posunkovou rečou, ale musia počas komunikácie cítiť ruky komunikujúceho.
Slepohluchota sa chápe ako ťažké viacnásobné postihnutie, ak je vrodená alebo získaná pred ukončením vývinu reči. To znamená, že k rozvinutiu viacnásobného postihnutia došlo ešte pred narodením alebo počas detstva. V takom prípade je dôsledkom tohto viacnásobného postihnutia vážna retardácia psychiky, najmä myslenia. Je ťažké predpokladať vývin myslenia, ak sa dieťa s takýmto viacnásobným postihnutím narodí (nič nevidí, nepočuje, nevie hovoriť). Pokiaľ slepohluchota alebo slepohluchonemota vznikla po skončení vývinu reči (v dospelosti), intelekt nemusí byť znížený. To znamená, že k vzniku viacnásobného postihnutia došlo počas života. V každom prípade však majú osoby so slepohluchotou vážne problémy komunikovať s okolím. V odborných publikáciách sa uvádza výskyt osôb so slepohluchotou v počte 4 až 8 na 100 000 ľudí v rámci populácie.
Problémy pri vzdelávaní
Vzdelávanie žiakov so sluchovým postihnutím môže byť spojené s rôznymi problémami, ako sú komunikačné bariéry, oneskorený vývin reči a jazyka, ťažkosti s porozumením abstraktných pojmov a sociálna izolácia. Učebný plán prispôsobený potrebám žiakov by mal byť flexibilný a prispôsobiteľný individuálnym potrebám každého žiaka. Mal by zohľadňovať ich komunikačné preferencie, jazykové kompetencie a kognitívne schopnosti. Dôležité je, aby bol učebný plán zameraný na rozvoj ich komunikačných zručností, jazykových kompetencií, akademických vedomostí a sociálnych zručností.
Učebný plán pre žiakov so sluchovým postihnutím
Výber vhodného vzdelávacieho prostredia závisí od individuálnych potrieb a možností žiaka. Nižšie je uvedený príklad rámcového učebného plánu, ktorý je možné prispôsobiť individuálnym potrebám žiakov so sluchovým postihnutím:
I. Komunikácia a jazyk
Cieľ: Rozvíjať komunikačné a jazykové zručnosti, slovnú zásobu, gramatiku a porozumenie.
Aktivity:
- Logopedické cvičenia
- Rozhovory a diskusie na rôzne témy
- Čítanie a písanie textov rôznych žánrov
- Využívanie vizuálnych pomôcok a AAK (augmentatívna a alternatívna komunikácia)
- Práca s posunkovým jazykom (ak je relevantné)
Sluch nám slúži nielen ako dôležitý prostriedok komunikácie, ovplyvňuje tiež rozvoj reči. Je dôležitý pri nácviku správneho čítania a písania. Ovplyvňuje našu priestorovú orientáciu a rozvíja abstraktné myslenie. Porucha sluchu u dieťaťa môže byť spôsobená funkčnými poruchami. Odhalenie a včasná liečba je dôležitá. Za rôznymi problémami s pozornosťou, výslovnosťou, či pamäťou, sa skrýva práve oslabené sluchové vnímanie. Je dôležité vedieť, kedy zbystriť pozornosť a na čo sa zamerať. Chyba sluchu sa môže prejavovať častým neporozumením inštrukcie, nápadným otáčaním sa na hovoriaceho, odčítaním z pier, natáčaním jedného ucha k zdroju zvuku. Oslabenie sluchového vnímania v predškolskom veku môže významnou mierou ovplyvniť vývoj reči. Prejavuje sa často nesprávnou výslovnosťou, vynechávaním alebo zamieňaním hlások a slabík. Dôležitá je samozrejme aj obratnosť rečových orgánov. Väčšinou sa pri nácviku kombinujú artikulačné aktivity s hrami na rozvoj sluchu.
Aktivity na rozvoj sluchu
Aktivity sme rozdelili podľa toho, na čo sa hlavne zameriavajú. Je dôležité si ale uvedomiť, že jednotlivé oblasti sa prelínajú.
Lokalizácia zvuku
Táto aktivita je výborná pre prácu s viacerými deťmi sediacimi v kruhu. Do ruky dajme každému dieťaťu šuštiaci papier, prípadne inú pomôcku vydávajúcu zvuk. Jedno dieťa sedí v strede. Deti sediace okolo sa striedajú pri šušťaní. Vždy len jeden zašuští. Vzápätí deti čakajú, či vybraný jedinec v strede uhádne, odkiaľ počulo zvuk. Oboznámite deti, že sa nám zatúlal bubienok (ukážeme im aký) a že ho chcete privolať späť. Dieťaťu zaviažeme oči a vzdialime sa od neho na 6 m. Udierame tíško na bubienok. Dieťa ide za zvukom. Silu zvuku striedame a všímame si reakciu dieťaťa.
Rozlíšenie figúry a pozadia
Pri týchto aktivitách trénujeme sústredenie sa na jeden konkrétny zvuk a ignorovanie ostatných. Pomáhame tak dieťaťu sústrediť sa. Výborná aktivita je čítanie textu a tlieskanie na dohodnuté slovo.
Sluchové rozlišovanie (diferenciácia)
Rozlišovať počuté slová je dôležité pre správne písanie a čítanie. Väčšina porúch v čítaní (napr. dyslexia) a písaní je spôsobená práve nedostatočným sluchovým rozlišovaním. Správne rozlíšiť počutý zvuk ovplyvňuje tiež výslovnosť jednotlivých hlások. Dyslália - zamieňanie si hlások v slove býva spôsobené práve ich nedostatočným počutím. Pripravíme si dvojice obrázkov, ktoré podobne znejú, ale majú iný význam. Spolu s dieťaťom ich pomenovávame a dôraz kladieme na odlišnú hlásku. Napríklad: nos - noc, pes - pec, koza - kosa, mak - rak, koža - koza. Pri sluchovom rozlišovaní sa môžeme zamerať aj na zisťovanie rýmov. Rýmovanie majú deti veľmi rady. Stretávajú sa s ním v básničkách a baví ich hľadať, čo sa s čím rýmuje. Takto si scitlivujú sluch.
Sluchová analýza a syntéza
Pri týchto aktivitách pozornejšie rozoberáme, z čoho sa slovo skladá. Rozčleňujeme ho na jednotlivé časti. Pomenovávame hlásky na začiatku slova, v strede, aj na konci. Určujeme, či sa v slove nachádza určitá hláska. Delíme slová na slabiky a určujeme počet slabík. Hráme sa hry na určenie dlhej a krátkej slabiky. Platí, že pre deti je vždy zaujímavejšie, keď do aktivít zaradíme nielen obrázky, ale aj predmety. Zapájame tak viacero zmyslov naraz. To, že si predmet vedia ohmatať, pomôže zanechať hlbšiu pamäťovú stopu.
#1 Úvod do metódy vzdelávania hrou
Košík s predmetmi - určujeme hlásky
Je viacero variant, ako si môžeme pripraviť košík s predmetmi. Všetky predmety v košíku sa môžu začínať na rovnakú hlásku. Koza, krava, klobúk, kameň, kvet. Môžeme do košíka schovať dvojice. Košíky môžeme mať pripravené dopredu, alebo aktivitu môžeme robiť aj neplánovane spoločne s deťmi. Každé dieťa, ktoré chce, môže priniesť jeden predmet. Aktivita, kde slabiky vytlieskavame, je známa. Okrem toho môžeme slabiky aj vydupávať, pri každej slabike buchnúť paličkami a podobne. Vyrobiť si môžeme motorickú kocku. Pri tejto aktivite si dieťa rozprestrie stopy a spraví taký počet krokov, koľko má daná slabika. Pes - jeden krok. Mačka - dva kroky. Keď si do košíka prichystáme viacero predmetov, deti sa snažia zistiť, ktoré z nich sa skladá z najviac slabík. Predmety v košíku odporúčame častejšie obmieňať. Alternatívou ku krokovacím stopám je slabikovací/krokovací pás. Je jednoduchší, čo sa týka hrubej motoriky. Pri krokoch deti majú zvyk ísť aj pravou aj ľavou nohou a brať to ako jeden krok. Hoci k viacerým aktivitám sa používajú miniatúry predmetov, prípadne obrázky, hrať sa vieme aj bez nich. Hovoriť si slová a hľadať, či sa v nich nachádza k, či c. Aktivity na trénovanie sluchu sú perfektné na cesty autom.
II. Matematika
Cieľ: Rozvíjať matematické myslenie, zručnosti a vedomosti.
Aktivity:
- Riešenie matematických úloh a problémov
- Práca s číslami, geometrickými tvarmi a meraním
- Využívanie názorných ukážok a praktických aktivít
- Aplikácia matematických poznatkov v reálnych situáciách
III. Prírodné vedy
Cieľ: Rozvíjať poznanie prírodných javov, zákonitostí a procesov.
Aktivity:
- Experimenty a pozorovania
- Práca s prírodovednými textami a obrázkami
- Využívanie vizuálnych pomôcok a modelov
- Exkurzie do prírody
IV. Spoločenské vedy
Cieľ: Rozvíjať poznanie histórie, geografie, spoločnosti a kultúry.
Aktivity:
- Práca s historickými textami, mapami a obrázkami
- Diskusie a prezentácie na rôzne témy
- Návštevy múzeí a kultúrnych pamiatok
- Rozvoj kritického myslenia a občianskej angažovanosti
V. Umenie a estetika
Cieľ: Rozvíjať kreativitu, fantáziu, estetické cítenie a umelecké zručnosti.
Aktivity:
- Kreslenie, maľovanie, modelovanie a iné výtvarné techniky
- Hudobné aktivity (spev, hra na hudobné nástroje, rytmické cvičenia)
- Dramatické aktivity (hraní rolí, divadelné predstavenia)
- Návštevy galérií a divadiel
VI. Telesná výchova
Cieľ: Rozvíjať telesnú zdatnosť, pohybové zručnosti a zdravý životný štýl.
Aktivity:
- Cvičenia na rozvoj sily, vytrvalosti, ohybnosti a koordinácie
- Hry a športy
- Aktivity v prírode
- Podpora zdravého stravovania a hygieny
Podpora a technológie pre sluchovo postihnutých
Pre väčšinu osôb so sluchovým postihnutím neznamená sluchový postih veľké sťaženie práce s počítačom. Problémy nastávajú, ak programy obsahujú podstatnú zvukovú informáciu. Otitulkovanie je vizuálny textový pohľad na audio, ktoré je vo zvukovom súbore alebo videoklipe. Je to výborná pomôcka nielen pre sluchovo postihnutých, ale aj pre cudzincov, ktorí ľahšie rozumejú písanému ako hovorenému jazyku, alebo pre ľudí pracujúcich v hlučnom prostredí. Speech-to-text systémy, teda systémy na rozpoznávanie reči, konvertujú hovorenú reč do textu.
Asistívne zariadenia
- Načúvací prístroj: Je miniatúrny elektrotechnický zosilňovač zvuku, ktorý používajú osoby so sluchovým postihnutím. Mikrofón prijíma zvuky z okolia, ktoré zosilní a vysiela do ucha. Preto je nutné, aby naslúchadlo v uchu dobre sedelo. Silu zvuku je možné nastaviť podľa indispozície (kvality sluchu) každého majiteľa načúvacieho prístroja.
- FM systémy: Ide o bezdrôtové rádiové systémy podporujúce komunikáciu osôb s ťažkým sluchovým postihnutím. Pomocou malého FM prijímača napojeného na načúvací prístroj sa dokáže používateľ zamerať na hlas rečníka. FM systémy sú prenosné zariadenia a sú obzvlášť užitočné v situáciách, kde sa vyskytuje rušivý šum z okolia, ktorý je potrebné odfiltrovať, napr. v triede. FM systémy sú rôznorodé, vyrábajú ich rôzne spoločnosti a líšia sa funkciami. Jeden vysielač umožňuje príjem/počúvanie veľkému počtu prijímačov (na prednáškach). Prenos je šifrovaný a počúvať môžu len prijímače, ktoré boli na vysielači povolené (ktoré sú s vysielačom spárované). Prenos je teda zabezpečený pred neoprávneným odpočúvaním. Pri veľkom počte prijímačov pripojených na jeden vysielač sa rýchlo spotrebuje batéria.
- Indukčná slučka: Je kábel, ktorý ohraničuje oblasť počúvania. Vybrané zdroje zvukov sú pripojené na túto slučku, preto zvuky z týchto zdrojov môže prijímať používateľ načúvacieho prístroja s T-spínačom, ktorým sa pripojí na slučku. Indukčná slučka je sama osebe jednoduchý tenký izolovaný drôt, zvyčajne vedený na úrovni podlahy, obkolesujúci oblasť, v ktorej má zosilňovať zvuky. Je pripojený na zosilňovač, do ktorého vstupuje zvuk z mikrofónu a/alebo z ľubovoľného existujúceho zosilňovacieho systému. Dostupné sú aj prenosné verzie týchto zariadení. Dajú sa využiť pri stretnutí dvoch alebo viacerých účastníkov na konverzáciu, napr. pri informačnom pulte.
Na prelome tisícročí sa používali písacie telefóny TDD - Telephone Device for the Deaf s niekoľkoriadkovým displejom a pamäťou. Systémy prevodu reči na text (speech to text system - STT) alebo automatické rozpoznávanie reči (ASR) prevádzajú hovorený zvuk na upraviteľný text v reálnom čase alebo z nahrávok.
Hodnotenie a monitorovanie
Hodnotenie a monitorovanie pokroku žiakov so sluchovým postihnutím je dôležitou súčasťou vzdelávacieho procesu. Je potrebné využívať rôzne metódy a nástroje hodnotenia, ktoré zohľadňujú ich individuálne potreby a možnosti. Dôležité je poskytovať im spätnú väzbu a podporu, aby sa mohli neustále zlepšovať.
Spolupráca s rodinou a odborníkmi
Spolupráca s rodinou a odborníkmi (logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg, audiológ) je nevyhnutná pre úspešné vzdelávanie žiakov so sluchovým postihnutím. Dôležité je pravidelne komunikovať s rodinou a informovať ju o pokroku žiaka. Program inovačného vzdelávania je zameraný na výchovu a vzdelávanie detí s poruchou sluchu v predškolskom veku. Inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania v rozsahu 50 hodín sa realizuje v súlade s § 55 ods. 3 a 4 zákona č. 138/2019 Z.z. Lektorka PaedDr. Martina Rzymanová je špeciálna pedagogička - surdopédka, ktorá už 22 rokov pôsobí v poradenskom systéme, kde pracuje s rodinami detí s poruchou sluchu od raného veku až po dospelosť. V rámci odbornej starostlivosti sa intenzívne venuje téme inklúzie detí s poruchou sluchu do bežných materských, základných, stredných a vysokých škôl. Pravidelne navštevuje školy, v ktorých sa vzdelávajú deti s poruchou sluchu, a poskytuje poradenstvo a podporu pedagógom, asistentom učiteľa a podporným tímom v školách. Je spoluautorkou kníh Máme dieťa s poruchou sluchu I. a II., ako aj metodickej príručky Dieťa s poruchou sluchu v materskej škole. Podieľala sa tiež na tvorbe katalógu podporných opatrení pre deti s poruchou sluchu a na odborných štandardoch pre poradenské zariadenia.
Program inovačného vzdelávania má za cieľ:
- Identifikovať potreby detí s poruchou sluchu.
- Orientačne popísať najčastejšie ťažkosti detí s poruchou sluchu v školskom prostredí. Dokázať identifikovať potreby dieťaťa s poruchou sluchu a ovládať stratégie na podporu dieťaťa pri ich napĺňaní.
- Vytvárať podnetné prostredie pre vývin a rozvoj osobnosti detí aj so zreteľom na osobitosti detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
- Vytvárať v prostredí triedy inkluzívne prostredie. Spolupracovať so zákonnými zástupcami, s inkluzívnym tímom v škole, s poradenským zariadením a inými zainteresovanými, ktorí poskytujú starostlivosť o dieťa.
tags: #moznosti #volnocasovych #aktivit #pre #sluchovo #postihnutych