Predoperačná starostlivosť je komplexný proces, ktorý zabezpečuje optimálnu pripravenosť pacienta na operačný výkon. Zahŕňa lekárske vyšetrenia, úpravu liečby, psychologickú podporu a edukáciu pacienta. Cieľom je minimalizovať riziká spojené s operáciou a zabezpečiť čo najlepší výsledok liečby.
Príjem pacienta a plánovanie operácie
Pacient sa dostáva na štandardné lôžko buď akútne, alebo plánovane. V prípade plánovaného príjmu predchádza hospitalizácii niekoľko dôležitých krokov. Prvým krokom je kontakt pacienta s chirurgom, zvyčajne kvôli ochoreniu vyžadujúcemu operačné riešenie. Prvý kontakt chirurga s pacientom sa hodnotí ako kritický a vyžaduje od lekára seriózny prístup s využitím jeho odborných vedomostí a skúseností z praxe. Nasleduje naplánovanie operačného výkonu. Plánovaný výkon je definovaný ako výkon, ktorý nie je časovo ohrozený náhlym zhoršením ochorenia, pre ktoré bol pacient indikovaný k operácii. Realizácia takéhoto výkonu je výsledkom dohody medzi pacientom a chirurgom.
Je dôležité, aby chirurg pacienta upozornil na možné zhoršenie jeho stavu pri odkladaní výkonu a aby sa v prípade hroziaceho nebezpečenstva našlo spoločné rozumné riešenie termínu operácie. Každý chirurg musí pred operáciou dokonale poznať klinický stav pacienta. Po absolvovaní základného chirurgického vyšetrenia a po zhodnotení výsledkov pomocných vyšetrení nasleduje stanovenie diagnózy.
Ochorenia s náhlym vznikom, rýchlym priebehom a zhoršovaním stavu skracujú celkový čas vyšetrenia na hodiny, prípadne minúty. Týka sa to aj predoperačnej prípravy pacienta.
Typy operácií podľa naliehavosti
- Urgentné stavy: Indikované sú ochorenia, resp. komplikácie základného ochorenia, ktoré bezprostredne ohrozujú pacienta na živote. Ide o ochorenia, kde pacienta môže zachrániť len urgentný chirurgický výkon.
- Akútne stavy: Indikované sú ochorenia, resp. komplikácie základného ochorenia, ktoré majú náhly vznik a priebeh, ale nie je taká časová tieseň pre výkon ako v prípade urgentných stavov.
Starostlivosť o pacienta pri príjme na oddelenie
Starostlivosť o chirurgického pacienta začína jeho príjmom na oddelenie. Príjem pozostáva z lekárskeho (chirurgického) a sesterského príjmu. Nasleduje kontrola potrebnej dokumentácie, všetkých predoperačných vyšetrení (vrátane anesteziologického vyšetrenia) a umiestnenie pacienta na lôžko.
Predoperačné vyšetrenia a úprava liečby
Predoperačná starostlivosť sa začína rozhodnutím o operačnom zákroku ako jednej z možností liečby chirurgického ochorenia pacienta a končí sa transportom a prevzatím pacienta na operačnú sálu. Ako prvé v rámci predoperačnej prípravy by mal mať pacient vyhotovené dôkladné predoperačné vyšetrenie obvodným lekárom, prípadne internistom. Vopred je dôležité upozorniť, že operácie, kde postačuje regionálna (lokálna) anestézia, si nevyžadujú predoperačné vyšetrenie, rovnako ako akútne stavy.
Hlavnou podstatou predoperačného vyšetrenia je v maximálnej možnej miere pripraviť pacientku zo zdravotného hľadiska na operáciu, ako aj odhaliť prípadné ochorenia, ktoré sa doteraz nemuseli prejaviť. Ak to zdravotný stav pacienta vyžaduje, je potrebné doplniť kardiologické, diabetologické, neurologické a nefrologické vyšetrenie. Predoperačné interné vyšetrenie je možné realizovať cestou vášho obvodného všeobecného lekára, ktorý má prakticky všetky potrebné informácie o vašom zdravotnom stave vo vašej zdravotnej karte. Ak nepochodíte u všeobecného lekára, tak ďalšou možnosťou predoperačného interného vyšetrenia je interná ambulancia. Bez týchto vyšetrení nie je možné operačný výkon uskutočniť.
S predoperačným interným vyšetrením pacientka následne absolvuje predoperačné anesteziologické vyšetrenie, ktoré sa realizuje v poliklinickej ambulantnej časti nemocnice. Toto vyšetrenie je potrebné absolvovať maximálne 7 dní pred operačným výkonom.
Úprava chronickej medikácie
Z chronickej medikácie je potrebné vysadiť lieky na riedenie krvi a previesť pacienta na LMWH (nízkomolekulárny heparín). Podobný postup platí aj pri užívaní perorálnych antidiabetík. Minimálne 48 hodín pred operačným výkonom je vhodné pacienta previesť na aplikáciu inzulínových preparátov. V prípade akútnych výkonov sa pri úvode hospitalizácie PAD (perorálne antidiabetiká) vysadia a pacientovi sa podáva krátkodobo účinkujúci inzulín podľa aktuálnej hodnoty glykémie.
Krvná skupina a transfúzia
Ak sa predpokladá počas plánovanej alebo urgentnej operácie podanie krvnej transfúzie, je nevyhnutné zistiť krvnú skupinu a pred operáciou zabezpečiť potrebné množstvo krvi.
Nutričná podpora v predoperačnej starostlivosti
Operačný výkon je trauma sprevádzaná stresovou reakciou, ktorá je úmerná rozsahu a dĺžke trvania výkonu. Operačný stres u malnutričných pacientov sa manifestuje vo forme autokanibalizmu, s uvoľňovaním nutričných molekúl z vlastných štruktúr orgánov a tkanív, so zvýšeným rizikom multiorgánovej dysfunkcie. Malnutrícia znižuje imunitu, zvyšuje frekvenciu septických komplikácií a zhoršuje ich priebeh. Chýbajú molekuly potrebné na reparačné pochody, viazne rekonvalescencia.
Parenterálna výživa predstavuje pohodlnú alternatívu výživy pri zlyhaní GIT funkcií alebo v čase lačnenia pred operačným výkonom. Negatívum parenterálnej výživy viedlo k vývoju nutričných prípravkov enterálnej výživy so živinami v polymérnej a oligomérnej forme, ktoré sú ľahko vstrebateľné bez potreby digescie. Je indikovaná u malnutričných pacientov pripravovaných na elektívny výkon. Zvyčajne stačí 10 dní kvalitnej enterálnej výživy. V prípadoch neefektívnej enterálnej výživy alebo pri problémoch s pasážou GIT, je indikovaná parenterálna výživa.
Dychová rehabilitácia
V rámci predoperačnej prípravy je potrebné zvládnuť nácvik správneho ekonomického dýchania.
Perioperačné obdobie a starostlivosť v deň operácie
Perioperačná starostlivosť sa delí na tri obdobia: tesne pred operáciou, starostlivosť prebiehajúca počas výkonu a bezprostredne po ňom. V perioperačnom období, resp. v deň operácie, je pacient lačný a vhodne premedikovaný, so zabezpečeným periférnym žilovým vstupom. Po rannej vizite je preložený na operačný trakt.
V deň pred operáciou by ste mali vypiť minimálne 2 litre tekutín. V deň pred operáciou alebo ráno v deň operácie sa osprchujete, operačné pole si umyjete dezinfekčným mydlom, ktoré vám v deň pred operáciou dáme, a až potom užijete rannú premedikáciu (lieky v rámci bezprostrednej predoperačnej prípravy). Od 24.00 hod v deň operácie už nejedzte, nepite, nefajčite!
Ráno v deň operácie si zbalíte toaletné veci pre prípad, že po operácii zostanete 1-2 dni na pooperačnej izbe. Odložte si šperky, zubnú protézu alebo iné protetické pomôcky. Ženy si odlakujte nechty a nelíčte sa. Po užití rannej premedikácie už nebehajte, mohla by sa vám "zatočiť" hlava s rizikom pádu a úrazu. Zdravotná sestra dostane pokyn z operačnej sály, aby vám podala premedikáciu. Príde vám oznámiť, že pôjdete na operačný sál, a pod jej dohľadom môžete ísť ešte na WC a oblečiete si operačnú košeľu. Sestra vám obviaže dolné končatiny, čo je prevencia vzniku žilovej trombózy, a podá injekciu ordinovaného lieku. Potom vás odvezieme na operačnú sálu.
Pacient s varixami dolných končatín, ale aj bez nich, v rámci prevencie tromboembolických komplikácií, je nutná bandáž DK (dolných končatín). Ráno v deň operácie zabezpečiť periférny žilový vstup a vyšetriť základné fyziologické funkcie (tlak krvi, pulz, telesná teplota). Pred prevozom pacienta na operačnú sálu je nevyhnutné vyhotoviť jeho osobnú identifikáciu a prezliecť pacienta do jednodielneho oblečenia. Na operačnú sálu berie pacient celú svoju zdravotnú dokumentáciu vrátane RTG, USG, CT, angiografie či iných vyhotovených vyšetrení.
Špecifická predoperačná starostlivosť: Operácia šedého zákalu
Operácia šedého zákalu je jedna z najčastejších a najbezpečnejších očných zákrokov v súčasnosti. Pred operáciou je nutné navštíviť očného a praktického lekára a úspešne podstúpiť predoperačné vyšetrenie.
Očné vyšetrenie pred operáciou šedého zákalu
Očný lekár berie do úvahy anamnézu, očné príznaky pacienta a zhodnotí typ, umiestnenie alebo fázu zakalenia šedého zákalu a skontroluje celkový zdravotný stav očí. Pokiaľ to pôjde, zmeria vnútroočný tlak a po rozkvapkaní očí zhodnotí stav očného pozadia. Nutné je podstúpiť biometrické meranie postihnutého oka, ktoré zmeria veľkosť vlastnej očnej šošovky, refrakčný stav oka a predozadnú dĺžku oka. Vďaka biometrii oka budú zistené potrebné parametre pre výpočet novej umelej vnútroočnej šošovky, ktorá bude implantovaná namiesto zakalenej očnej šošovky. Pomocou OCT (optická koherentná tomografia) očný lekár zistí podrobnejší stav sietnice a ich jednotlivých vrstvách. Vhodné je doplniť vyšetrenie o reliéfe rohovky.
Indikácie a kontraindikácie operácie šedého zákalu
Hlavným dôvodom na podstúpenie operácie je závislé predovšetkým na obťažujúcej zníženej zrakovej ostrosti obmedzujúcej každodenné potreby postihnutej osoby a na prípadných ďalších celkových a očných chorobách. Nie je vhodné zákrok odporučiť, ak by hrozili veľmi vážne operačné komplikácie alebo pri neštandardne narušených štruktúrach vnútroočných tkanív, a to najmä u sietnice, u pokročilého zeleného zákalu alebo pri prebiehajúcom zápale v oku alebo krátko po ňom.
Príprava na operáciu šedého zákalu
Pred operáciou do oka, ktoré bude operované, je vhodné kvapkať predpísané kvapky podľa odporúčania očného lekára. Pokiaľ užívate nejaké lieky, dohovorte sa vopred s lekárom o jeho užívaní v deň zákroku. Na operáciu je nutné vziať so sebou výsledky predoperačného vyšetrenia a odporúčania od lekára. V deň zákroku príďte nalačno a nepite.
Priebeh operácie šedého zákalu
Pacient je oblečený do operačnej zástery. Sestrička nakvapká do postihnutého oka kvapky na navodenie rozšírenia zrenice a utlmenie bolesti oka počas operácie. Pacient si ľahne na chrbát na operačné lôžko a pokrčí nohy, ktoré môžu byť podoprené vankúšom. Oko a jeho okolie je očistené roztokom dezinfekčnej látky. Tvár je prekrytá sterilným rúškom. Očné viečka sú po celú dobu operácie roztiahnuté a pridržané rozvieračom, aby nedošlo k prípadným komplikáciám počas žmurkania. Akýkoľvek pohyb tela, kašeľ alebo kýchanie je vhodné nahlásiť operatérovi, aby sa zamedzilo prípadným následkom. Počas operácie je možné cítiť jemný tlak v oku.
Zákrok trvá zhruba 20 minút. Počas tejto doby bude operovaný neustále pod dohľadom snímača tepu a hladiny kyslíka v krvi. Operácia vo väčšine prípadov prebieha pomocou ultrazvukovej sondy, ktorá rozdrví a odsaje zakalený obsah vlastnej očnej šošovky. Do puzdra očnej šošovky sa voperuje umelá vnútroočná šošovka, ktorá sa v puzdre rozvinie do požadovaného tvaru. Počas operácie je do oka vstrekovaný viskoelastický materiál pre lepšie uchytenie vnútroočnej šošovky a zníženie následných očných komplikácií. Väčšina pacientov je operovaná technikou umožňujúcou operovať bez stehov, v iných prípadoch sa väčšinou používa jeden steh, ktorý sa odstraňuje za niekoľko týždňov po operácii. Po operácii je oko chránené krycím obväzom, prípadne je na oko priložená špeciálna loptička na zníženie tlaku v oku.
Možné komplikácie operácie šedého zákalu
Komplikácie vzniknuté počas operácie šedého zákalu sú minimálne, a ak sa objavia, tak sa väčšinou môže jednať napr. o prasknutie puzdra vlastnej očnej šošovky, poškodenie uchytenia závesného aparátu očnej šošovky, spadnutie očnej šošovky do sklovca alebo krvácanie pod sietnicou.
Pooperačná starostlivosť
Po preložení na štandardné oddelenie je potrebné pacienta lekársky vyšetriť a skontrolovať jeho fyziologické funkcie a zhodnotiť jeho subjektívne ťažkosti. Meria sa tlak krvi, tepová frekvencia, teplota, saturácia kyslíkom, kontroluje sa prípadne zavedená drenáž - obsah, množstvo, funkcia. Ďalej je potrebné kontrolovať operačné incízie a vylúčiť komplikácie v rane. Pri operačných výkonoch na končatinách je nutné vyšetriť aj perifériu končatiny.
Bezprostredná pooperačná starostlivosť predstavuje starostlivosť v prvej hodine po operácii, kedy je jedinec ohrozený vážnymi komplikáciami vyplývajúcimi najmä z účinkov celkovej anestézie. Následná pooperačná starostlivosť sa pacientovi poskytuje na bežnej ošetrovateľskej jednotke po stabilizácii celkového zdravotného stavu. Cieľom ošetrovateľskej starostlivosti v tomto období je eliminovať riziko vzniku pooperačných komplikácií na minimum a podporiť návrat zdravotného stavu pacienta na optimálnu úroveň. Sestra v tomto období okrem realizácie ordinácií lekára a skríningových vyšetrení realizuje sesterské intervencie s cieľom uspokojenia potrieb pacienta.
Pooperačná starostlivosť po operácii šedého zákalu
Po operácii je nutné používať očné kvapky podľa pokynov očného lekára, jedná sa väčšinou o antibiotiká a kortikosteroidy. Je nevyhnutné na operované oko nesiahať, nemnúť a chrániť ho pred úrazom. Je nutné vyhnúť sa na niekoľko týždňov fyzickej námahe, nič ťažké neťahať, silovo necvičiť, nepredkláňať sa a nestáť na hlave. Odporúča sa vyhýbať sa infekčným priestorom, ako sú nemocnice, poľnohospodárstvo alebo kúpanie vo verejných priestoroch. Nie je na mieste používať líčidlá a manipulovať s chemikáliami. Pokiaľ je operovaný citlivý na svetlo, je vhodné používať slnečné okuliare s kvalitným UV filtrom ako ochrana proti oslneniu a nadmernému slzeniu. Pri silnej bolesti oka je vhodné ihneď zájsť k očnému lekárovi. Dôležité je nevynechať pravidelné kontrolné vyšetrenia na zhodnotenie stavu operačnej rany, vnútroočnej šošovky a ďalších častí oka pre prípadné zachytenie pooperačných komplikácií.
Pooperačné komplikácie po operácii šedého zákalu
Operačný zákrok je v dnešnej dobe relatívne bezpečný a bezbolestný. Pooperačné komplikácie väčšinou vznikajú na základe nedodržania odporúčaní očného lekára. Po niekoľkých dňoch až týždňoch môže dochádzať napr. k zvýšenému vnútroočnému tlaku, vzniku syndrómu suchého oka alebo môže vznikať filtrácia operačnou ranou. Pomerne častou reakciou je opuch rohovky prejavujúci sa zahmleným videním, tento stav sa väčšinou behom pár dní sám upraví. Najobávanejšou očnou komplikáciou je vznik ťažkého vnútroočného zápalu tzv. endoftalmitída vznikajúci väčšinou počas prvého týždňa po operácii. Tá sa vyznačuje stupňujúcou sa bolesťou a začervenaním oka, ďalej k nečakanému zhoršenému videniu a k opuchu spojivky a viečok. Po niekoľkých mesiacoch alebo až za niekoľko rokov sa môže vyskytnúť opuch centrálnej krajiny sietnice, odlúčenie sietnice alebo môže vzniknúť sekundárny šedý zákal.
Obdobie rekonvalescencie po operácii šedého zákalu
Ustálenie zrakovej ostrosti býva dosiahnuté väčšinou za niekoľko dní až 6 týždňov po zákroku, kedy je ukončený proces hojenia. Ak pociťuje dotyčný, že nevidí ostro do diaľky alebo do blízka, je vhodné, aby navštívil očného doktora a optometristu. Optometristi väčšinou zisťujú výskyt očných chýb, najčastejšie to býva astigmatizmus prejavujúci sa rozdvojením obrazu alebo zníženie zrakovej ostrosti s tieňom. Výnimkou nie je ani vznik myopie, hypermetropie alebo presbyopie. Postihnutí sa môžu sťažovať aj na tzv. haló efekt prejavujúci sa dúhovým svetlom okolo zdroja žiarenia. Tento jav môže byť vyvolaný niektorými druhmi vnútroočných šošoviek alebo môže vzniknúť vplyvom tvorby zakalenia šošovkového puzdra.
Pooperačná a poúrazová fyzioterapia
Fyzioterapia je neoddeliteľnou súčasťou liečebného procesu v prípade plánovaných, ale aj urgentných operáciách, po úrazoch riešených konzervatívne (sádrou, imobilizáciou) či chirurgicky. Pre optimálne zostavenie fyzioterapeutického plánu a programu je potrebná je spolupráca špecialistov - operatéra, chirurga, traumatológa s FBLR lekárom a fyzioterapeutom. Priebeh rehabilitácie je vždy individuálny - vzhľadom na široké spektrum diagnóz, ktoré spadajú do tohto okruhu (stavy po operácii, po úraze) sa môže líšiť v závislosti od rozsahu poškodenia, traumy, samotného operačného zákroku, procesu a priebehu hojenia a celkového aktuálneho stavu.
Samotná operácia spôsobí narušenie integrity organizmu (počas nej dochádza k zásahu nielen do podkožia, fascií, ciev a svalov, ale dochádza k zmene mnohých ďalších systémov). Liečebný telocvik, alebo aj LTV, vplýva pozitívne na mnohé tieto negatívne následky. Vo všeobecnosti LTV v tejto fáze:
- prinavracia stratenú či obmedzenú funkciu
- podporuje správnu kĺbnu pohyblivosť
- zlepšuje koordináciu a svalovú silu
- zabezpečuje normálne cirkulačné pomery
- pôsobí preventívne voči vzniku zrastov, svalových kontraktúr a iných komplikácií
- adekvátny pohyb mobilizuje bielkovinové rezervy, zlepšuje sa hojenie rany, vďaka cievnej a dýchacej gymnastike sa znižuje riziko tromboembolickej choroby a pneumónie
- ovplyvňuje pozitívne aj psychiku pacienta
- podieľa sa na znovuzískaní sebestačnosti a sebaobsluhy.
Prvá fáza pooperačnej/poúrazovej rehabilitačnej starostlivosti je spravidla započatá ešte v nemocnici počas hospitalizácie a po prepustení domov by mala nasledovať plynule ambulantná fáza.
tags: #specialna #predoperacna #starostlivost