Volebné moratórium je dôležitým obdobím pred voľbami, ktoré má zabezpečiť voličom čas na rozmyslenie a nerušené rozhodovanie. Počas neho platia určité obmedzenia týkajúce sa volebnej kampane a informovania o kandidátoch. Cieľom volebného moratória je zabezpečiť nezávislé rozhodovanie voličov a zabrániť vplyvu posledných politických kampaní alebo medializovaných udalostí na ich voľbu.
Na Slovensku začína volebné moratórium 48 hodín pred začiatkom volieb a končí sa zatvorením poslednej volebnej miestnosti. Počas tohto obdobia sú zakázané všetky formy volebnej kampane a zverejňovanie výsledkov prieskumov verejnej mienky. Toto obdobie má znížiť politické napätie, pretože obdobie pred voľbami je často plné intenzívnych a náročných kampaní.
Volebná kampaň pred voľbami do Národnej rady sa skončila 48 hodín predo dňom konania volieb, teda v stredu o 23:59 h. Od štvrtka 28. septembra 00:00 h začína plynúť volebné moratórium, ktoré trvá až do skončenia hlasovania v deň volieb. Voľby sa uskutočnia v sobotu 30. septembra.
Čo je počas volebného moratória zakázané?
- Vedenie volebnej kampane: Kandidujúce politické subjekty nemôžu viesť volebnú kampaň. To zahŕňa organizovanie mítingov, rozdávanie letákov, umiestňovanie reklám a iné formy propagácie. Počas moratória nemôžu kandidáti na prezidenta vykonávať žiadnu vlastnú propagáciu.
- Zverejňovanie prieskumov verejnej mienky a volebných ankiet: Je zakázané zverejňovať výsledky prieskumov verejnej mienky a výsledky volebných ankiet.
- Informovanie o kandidujúcich subjektoch: Zakazuje sa zverejňovať informácie o kandidujúcich politických subjektoch v ich prospech alebo neprospech v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, v periodických a neperiodických publikáciách a v agentúrnom spravodajstve. RTVS a vysielatelia s licenciou majú počas moratória zakázané vysielanie politickej propagácie.
- Platená politická reklama na sociálnych sieťach: Platená politická reklama na sociálnych sieťach, ako aj sponzorované príspevky sa počas moratória nesmú zobrazovať. Bezplatné statusy na sociálnej sieti sa za volebnú kampaň nepovažujú.
- Presun dopravných prostriedkov s kampaňovým vizuálom: Za volebnú kampaň sa považuje aj presun dopravných prostriedkov s kampaňovým vizuálom.
- Prijímanie finančných prostriedkov: Počas moratória už nemôžu politické subjekty prijímať finančné prostriedky na osobitný transparentný účet. To neplatí v prípade, ak politická strana musí v tejto lehote uhradiť prípadné doručené faktúry za volebnú kampaň.
Volebná kampaň na Slovensku sa skončila, od polnoci plynie moratórium. Počas neho je podľa zákona o volebnej kampani zakázaná činnosť v prospech či neprospech kandidujúcich strán, hnutí a koalícií. Moratórium trvá až do skončenia hlasovania v deň volieb. Predčasné parlamentné voľby boli v sobotu 30. septembra od 7.00 do 22.00 h.
Čo nie je porušením moratória?
- Výzvy na účasť vo voľbách: Výzvy na účasť vo voľbách nie sú porušením moratória.
- Bilbordy a volebné plagáty: Bilbordy a volebné plagáty, ktoré boli vylepené počas volebnej kampane, nie je potrebné odstrániť pred začiatkom volebného moratória. Ministerstvo vnútra (MV) SR upozornilo, že bilbordy a volebné plagáty, ktoré boli vylepené počas volebnej kampane, nebolo potrebné pred začiatkom volebného moratória odstrániť.
- Prieskum verejnej mienky v deň volieb (exit poll): V deň volieb sa môže konať prieskum verejnej mienky, no len s voličmi, ktorí opustili volebnú miestnosť, a len tak, aby nemohlo dôjsť k ovplyvňovaniu voličov alebo narušovaniu priebehu hlasovania. Výsledky tohto prieskumu sa budú môcť zverejniť až po skončení hlasovania.
- Osobné statusy politikov na sociálnych sieťach: Politici môžu naďalej pridávať osobné statusy, videá, aj fotografie. Ak ich nesponzorujú, teda nepriplatia si za to, aby ich videlo viac ľudí, nejde o porušenie zákona.
Bilbordy a volebné plagáty, ktoré boli vylepené počas volebnej kampane, nemuseli kandidáti pred začiatkom volebného moratória odstrániť. Videoreklama je však už zakázaná.
Internet a volebné moratórium
Právnik Martin Solík z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave vysvetlil, že „Žiaľ pokiaľ ide o internet, i napriek tomu, že správanie sa na internete je rovnaké ako každé iné správanie (v zmysle zásad občianskeho, či trestného práva), vysielanie na internete a statusy nevieme upraviť tak ako vysielanie v televízii, či v rozhlase. Iné by bolo, ak by v piatok niekto roznášal do schránok letáky. Takže na internete si politici a kandidáti môžu robiť čo chcú a nikto ich nevie adekvátne potrestať. Nastáva tak zvláštna situácia, kedy je na dva dni síce úplne zakázané, aby televízie vysielali a noviny písali čokoľvek v prospech či neprospech kandidátov."
Na internetových vysielateľov, ktorí programovú službu vysielajú výhradne prostredníctvom internetu, a na poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie sa zákaz vysielania politickej reklamy nevzťahuje. Zákaz akejkoľvek volebnej kampane 48 hodín pred začiatkom volieb a v deň volieb, teda počas volebného moratória, však platí aj pre nich.
Sankcie za porušenie volebného moratória
Za porušenie volebného moratória hrozia sankcie. V prípade vysielateľov (televízií, rádií, internetových vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie) sankcionuje porušenie zákonných pravidiel Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR). Rada uloží pokutu v prípade, že vysielateľ vysiela v rozpore s povinnosťami stanovenými vo volebnom zákone, čo zahŕňa aj porušenie volebného moratória. V prípade televízneho vysielateľa môže byť pokuta od 663 do 66 387 eur a v prípade rozhlasového vysielateľa od 99 do 19 916 eur.
V prípade ďalších foriem vedenia kampane rozhoduje štátna volebná komisia. Ako uviedla riaditeľka odboru volieb, referenda a politických strán Ministerstva vnútra (MV) SR Eva Chmelová, „za porušenie volebného moratória ukladá sankcie Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Ak kandidát na prezidenta SR poruší volebné moratórium, štátna komisia mu uloží pokutu od päťtisíc do 50-tisíc eur."
História a kontroverzie
Volebné moratórium je na Slovensku zavedené už dlhé roky. V minulosti sa viedli diskusie o jeho dĺžke a rozsahu. V roku 2019 bola poslanecká snaha o zavedenie 50-dňového moratória na zverejňovanie volebných prieskumov. Prezidentka Zuzana Čaputová zákon nepodpísala a vrátila ho do parlamentu, ktorý prelomil jej veto.
Na Slovensku sa z dôvodu rôznych prekážok či incidentov vo volebných miestnostiach moratórium často predlžuje. Pri posledných voľbách, v ktorých Slovensko volilo poslancov do Európskeho parlamentu, bola jedna z volebných miestností nútená prerušiť hlasovanie. Moratórium sa tým predĺžilo o tri hodiny.
V Českej republike sa volebné moratórium na kampaň neuplatňuje. Platí len pre prieskumy, ktoré sa nemôžu zverejňovať od troch dní pred konaním volieb a zákaz platí až do momentu skončenia hlasovania. Kampaň tamojší zákon považuje za ukončenú momentom vyhlásenia výsledkov volieb.
V prípade parlamentných volieb v roku 2020 bolo v parlamente navrhnuté predĺženie 14-dňovej lehoty na 50-dňovú. Za hlasovali všetci poslanci Smeru, SNS a ĽSNS, traja odídenci zo Sme rodina, traja bývalí poslanci ĽSNS a poslanec Eduard Adamčík z Mosta-Híd. Prezidentka Zuzana Čaputová zákon nepodpísala a vrátila ho do parlamentu.
