V súčasnej dobe, keď sa čoraz viac zdôrazňuje dôležitosť ochrany životného prostredia a udržateľného rozvoja, obce hľadajú inovatívne riešenia pre nakladanie s odpadmi. Jednou z efektívnych metód je kompostovanie biologicky rozložiteľného odpadu (BRO), ktoré nielenže znižuje množstvo odpadu uloženého na skládkach, ale zároveň produkuje kvalitný kompost využiteľný v poľnohospodárstve a záhradníctve. Tento článok sa zameriava na podmienky a možnosti získania nenávratného príspevku na vybudovanie kompostárne v obci.
Význam kompostárne pre obec
Kompostáreň predstavuje moderné zariadenie, ktoré spracováva biologicky rozložiteľný odpad z domácností a verejných priestranstiev. Tento odpad sa premieňa na kompost prostredníctvom kontrolovaného procesu, ktorý zabezpečuje optimálne podmienky pre rozklad materiálov. Výsledkom je kvalitný kompost, ktorý môže byť využitý na rôzne účely.
Bioodpad tvorí až 40 % obsahu čiernych nádob a jeho skládkovanie prispieva k vzniku metánu, ktorý má podľa medzinárodných štúdií až 80-krát vyšší otepľovací účinok ako CO₂. Riešením sú moderné kompostárne. Slovenské obce už dnes ukazujú, že vďaka finančnej podpore z Environmentálneho fondu a Programu Slovensko možno bioodpad efektívne spracúvať a meniť na cenný zdroj pre pôdu.
Fyzické analýzy zloženia zmesového komunálneho odpadu (ZKO), ktoré sa realizovali v rámci viacerých miest a obcí, systematicky potvrdzujú, že najväčší podiel v čiernych nádobách tvorí biologicky rozložiteľný odpad (BRO). Ide predovšetkým o zelený odpad z údržby verejnej zelene (pokosená tráva, konáre, rastlinné zvyšky) a kuchynský biologicky rozložiteľný odpad z domácností. V prípade, že sa tento bioodpad nezbiera oddelene a nespracováva v špecializovanom zariadení, končí najčastejšie na skládke. V prostredí bez prístupu kyslíka sa následne rozkladá anaeróbnym spôsobom, pri ktorom vzniká metán - skleníkový plyn, ktorý má podľa medzinárodných štúdií až 80- krát vyšší otepľovací účinok ako oxid uhličitý. Zmena klímy zasahuje najmä poľnohospodárstvo - častejšie suchá, intenzívne zrážky, horúčavy a extrémne výkyvy počasia obmedzujú pestovanie plodín ako pšenica, vinič či chmeľ a narúšajú tradičné hospodárenie v krajine.
Na druhej strane, ak je BRO spracovaný aeróbnym spôsobom v priemyselných kompostárňach, dochádza k jeho rozkladu za prítomnosti kyslíka, čím sa zabraňuje vzniku metánu. Slovenské kompostárne prešli za ostatné roky výraznou technologickou transformáciou. Práve vďaka týmto zmenám už kompostárne nepôsobia iba ako zariadenia na spracovanie odpadu. Čoraz viac sú vnímané ako moderné prevádzky zamerané na výrobu organického hnojiva vysokej mikrobiálnej kvality. Modernizácia existujúcich kompostární bola v mnohých prípadoch kľúčovým krokom k zvýšeniu ich efektivity aj kapacity. Zahŕňala napríklad doplnenie vhodnej techniky na manipuláciu s materiálom, zavedenie technológie aktívneho prevzdušňovania či nákup prekopávačov, ktoré urýchľujú a stabilizujú kompostovací proces. Významným prvkom boli aj hygienizačné kontajnery, vďaka ktorým sa portfólio prijímaných vstupov rozšírilo zo „zelenej“ zložky aj na kuchynský bioodpad z domácností.
Systematická podpora štátu a samospráv v uplynulých rokoch umožnila vybudovať alebo modernizovať desiatky priemyselných kompostární. Budovanie kompostární prináša obciam environmentálne aj ekonomické benefity. Aj vďaka príspevkom z Environmentálneho fondu na zber K-BRKO a aktuálnej výzve z Programu Slovensko je pre samosprávy jednoduchšie ako kedykoľvek predtým spracúvať bioodpad lokálne a efektívne.
Biologických odpadov vhodných na domáce kompostovanie je široká škála. Aj keď sa jedná o svojpomocné kompostovanie v jednotlivých domácnostiach, samosprávam by nemalo byť ľahostajné, koľko z nich bude túto aktivitu vykonávať. Mali by tento spôsob kompostovania podporovať a vytvárať na to také podmienky, aby ich bolo čo najviac. V zákone č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov je ustanovená povinnosť pre obce od 1.1.2013 zaviesť na území obce triedený zber biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov. Zákon o odpadoch stanovil aj štyri výnimky z tejto povinnosti. Pri splnení aspoň jednej z nich, nemusí obec tento zber od obyvateľov organizovať a vykonávať. Ako je vidieť, pre obec/mesto je každá domácnosť, ktorá samostatne kompostuje svoj biologicky odpad výhodou. K tomuto účelu je vhodné, aby si obce/mestá vypracovali Program na rozvoj domáceho kompostovania, ktorý zohľadňuje miestne podmienky a potreby ich obyvateľov.
Samosprávy by sa mali zamyslieť, do akej miery môžu domáce kompostovanie podporovať, aké sú ich možnosti. Tých je veľa, len si treba trochu popustiť fantáziu a porozmýšľať, čo by pomohlo každému z nás doma pri kompostovaní. Je nevyhnutné nájsť takého človeka, ktorí bude dostatočne schopný a hlavne ochotný vykonávať množstvo práce, ktorá počas programu vznikne.
Dotazník by mal obsahovať také otázky, na ktoré odpovede nám jasne naznačia kam sa máme v kampani/programe na rozvoj domáceho kompostovania uberať. Musia byť jasné a jednomyseľné, aby sa dalo na ne jednoducho odpovedať. Najviac sa osvedčilo pri vyplňovaní dotazníkov v domácnostiach využívať dobrovoľníkov. Platí to hlavne pri väčších obciach a mestách. Takto dokážeme vyzbierať vyplnené dotazníky zo 70 až 80 % domácností. Musíme rátať s tým, že vyplnenie jedného dotazníka s 5 až 10 otázkami trvá minimálne 10 až 15 minút (aj s presunom, bez zbytočných diskusií).
c. Vytipovaných dobrovoľníkov musíme zaškoliť. Rovnako by mali byť pripravený na možné otázky - tie je dobré s nimi vopred precvičiť. d. Pokiaľ robíme dotazníkovú akciu vo väčšej obci/meste s viacerými ľuďmi, tak je potrebné, aby obec bola rozdelená na rajóny. e. Dotazníkovú akciu je najlepšie robiť tak, že sa postupne navštevujú jednotlivé domácnosti a priamo na mieste sa dotazníky vypĺňajú. Čím viac odpovedí od obyvateľov vyzbierame, tým reprezentatívnejšie budú výsledky po vyhodnotení dotazníkov. Keď robia dotazníkovú akciu Priatelia Zeme - SPZ, tak je za minimum vyzbieraných dotazníkov považovaná 80 percentná hranica navštívených domácností.
f. Vyhodnotením dotazníkov by sme mali spoznať okruhy problémov obyvateľov, ktoré ich vedú k tomu, že si doma nekompostujú svoje vlastné biologické odpady. Po vyhodnotení dotazníkov sa môže vo výnimočných prípadoch stať, že množstvo domácností, ktoré svojpomocne kompostujú svoje biologické odpady je také vysoké, že nemá význam robiť investične náročné aktivity popísané v tejto brožúre. Aj v takom prípade sa odporúčajú robiť aspoň informačné aktivity. V praxi sme mali aj obce s 85 %-tami domácností, ktoré deklarovali, že kompostujú, ale zistili sme aj to, že len 30 % z nich kompostuje všetky biologické odpady, ktoré sú vhodné na kompostovanie. Zvyšné spaľovali, ukladali na čierne skládky odpadov alebo vhadzovali do nádob na zmesový odpad.
Na túto službu je potrebné mať k dispozícii dostatočne silný a bezpečný drvič. Osvedčilo sa požičiavanie drviča potvrdiť podpisom zmluvy o zapožičaní stroja medzi obcou a požičiavateľom - obyvateľom. Vo väčšine obcí navrhujeme zakúpenie drvičov na elektrický pohon, ale aj s benzínovým motorom. Elektrický drvič je výhodný preto, lebo nie je problém so stanovením ceny za phm alebo, že by niekto nalial do nádrže iný typ paliva. Elektrická energia je odoberaná pri drvení z domácnosti, ktorá si drví a tým sa znižujú náklady obce. „Benzínový“ drvič je vhodný hlavne tam, kde nie je elektrická energia - záhradkárske osady, sady atď. Táto služba môže byť poprípade vykonávaná formou objednávky drviča spolu s obsluhou. Ak je to mimo vopred stanoveného kalendára, tak objednávateľ platí formou hodinovej sadzby (napr.
b) Alternatívou sú tzv. Tie sú založené na zverejnení dátumu a presného času, kedy tou, ktorou ulicou bude prechádzať napr. traktor s vlečkou a drvičom. Ak majú domácnosti materiál vhodný na drvenie (konáre, kukuričné stonky...), nechajú ho na dvore alebo na okraji chodníka (poprípade inom stanovenom mieste), aby ich bolo možné podrviť mobilným drvičom. Drvina je rovno z drviča vyfukovaná za plot do záhrady alebo odoberaná obcou - podľa požiadavky obyvateľa. Osvedčilo sa zahrnutie tejto služby do miestneho poplatku za odpady. Každá domácnosť má tak napr. 1/2 hodiny drvenia ročne bezplatne (jedná sa o výkonné drviče). Ak je potrebné drviť aj nad rámec predplateného času, tak si to domácnosť už doplatí.
Samospráva môže na zvýraznenie podpory poskytovať záujemcom kompostovacie zásobníky alebo materiál na zásobníky alebo zľavy na ich nákup. nakúpiť plastové zásobníky priamo od výrobcu s výraznou množstvovou zľavou a ich ponúknutie obyvateľom (predaj alebo čiastočný predaj napr. Ako je vidieť, zásobníky môžu byť dávané bezplatne alebo aj za poplatok. Aby táto aktivita mala zmysel, je dobré, ak je zľava za zásobník dostatočne výrazná. Ak je zásobník spoplatnený, môže stanovená cena pokryť časť nákladov na materiál (v niektorých prípadoch aj celé náklady). Osvedčilo sa so zástupcami domácnosti, ktoré prebrali kompostér alebo s kupujúcimi so zľavou uzatvárať zmluvu/dohodu o jeho používaní (o kompostovaní v domácnosti).
V záujme predchádzať vzniku nelegálnych “čiernych” skládok odpadov a zamedzeniu zmiešavania biologického odpadu so zmesovým komunálnym odpadom je potrebné poskytnúť aj pri programe na rozvoj domáceho kompostovania možnosť doniesť nadbytočný, pre daného pôvodcu nevyužiteľný, biologický odpad na určené miesto - obecnú kompostáreň, komunitné kompostovisko, zberný dvor alebo určené zberné miesto. Ďalšou možnosťou je zavedenie extenzívneho zberu prebytočného biologického odpadu priamo od pôvodcov.
organizovaným zberom od prahu domu (v čase najväčšieho výskytu biologického odpadu - napr. na jar a na jeseň). Domácnosti môžu vo vopred stanovenom čase vyložiť pred svoj dom určené druhy biologického odpadu napr. na objednávku. Pri pristavovaní veľkokapacitných kontajnerov v čase jarných a jesenných orezov stromov, nesmieme zabudnúť na zabezpečenie obsluhy (najlepšie aj s drvičom, aby sme zmenšili objem vyzbieraného materiálu). Pre obyvateľov, ktorí samostatne prinesú biologický odpad na určené miesto je vhodné ako motivačný prvok zabezpečiť možnosť bezplatného (popr. cenovo veľmi lacného - za symbolickú cenu) odobratia určitého množstva kvalitného kompostu.
Informačná kampaň a osveta
Informačná kampaň je základom každého programu, do ktorého potrebujeme zapojiť verejnosť. Od miery zapojenia verejnosti do programu budú závisieť dosiahnuté výsledky. Je preto potrebné, aby sme verejnosti poskytli všetky informácie k danej téme.
b) Osveta „od domu k domu“ - je najefektívnejšou formou oslovovania jednotlivých domácností. Efektívnosť je v tom, že nečakáme na ľudí, že prídu na akciu niekde do Kultúrneho domu, ale prídeme s informáciami za nimi - k ním domov. Odporúčame ju vykonať na začiatku programu/projektu. Túto aktivitu by mali robiť výhradne vyškolení aktivisti/brigádnici/pracovníci, ktorí danej problematike rozumejú do takej miery, že budú vedieť splniť vyššie popísané úlohy (môžu ich v tom zaškoliť napr. Priatelia Zeme - SPZ). Osvedčilo sa však, keď aspoň jeden z nich má dostatočné skúsenosti s domácim kompostovaním priamo z praxe.
c) Priebežné poradenstvo - odporúčame zaviesť aj priebežné poradenstvo o kompostovaní, ktoré bude prebiehať počas celého projektu (ideálne aj po jeho skončení). Zvýši sa tým informovanosť obyvateľov a hlavne hneď sa dokážu riešiť problémy, ktoré im pri kompostovaní môžu vzniknúť.
d) Akcie na verejných alebo súkromných priestranstvách - môžu významne pomôcť spropagovať celý projekt a aj samotné domáce kompostovanie. Informačné stánky - tie sa konajú väčšinou na verejných priestranstvách a sú určené hlavne pre mestá, kde je predpoklad väčšieho výskytu ľudí. Ďalšou možnosťou je využitie rôznych akcií (výstavy, kultúrne podujatia, predajné trhy, jarmoky...). „Kompost párty“ - jedná sa o akciu, ktorá sa väčšinou uskutočňuje v záhrade nejakej prirodzenej miestnej autority. Jej cieľom je poukázať na dobrú prax v kompostovaní a podeliť sa o skúsenosti hostiteľa s návštevníkmi. Na akcii je k dispozícii malé občerstvenie a nejaká kultúrna vložka na spestrenie (napr. spevácka alebo tanečná skupina z miestnej školy...). Prednášky - tie by mali byť zamerané na témy, ktoré úzko súvisia s projektom. Je dobré stanoviť viaceré termíny prednášok, aby sa ich mali možnosť zúčastniť čo najviac obyvateľov. Prednášať by mal fundovaný odborník, aby dokázal kompostovanie poslucháčom dostatočne vysvetliť a hlavne zodpovedať na ich otázky (využite ponuku Priateľov Zeme - SPZ). Osvedčilo sa, keď bola účasť na prednáške podmienkou na to, aby domácnosť dostala od obce bezplatne kompostér. K tomuto účelu je vhodné nájsť a využiť rôzne akcie, ktoré sú organizované v obci/meste (výročné schôdze záhradkárov, stretnutia dôchodcov, poľovníkov, miestnej organizácie červeného kríža...). Verejné zhromaždenia - slúži hlavne na informovanie obyvateľov, že chystáme/začíname projekt. Na zhromaždeniach sa môžeme dozvedieť množstvo inšpiratívnych informácii a nápadov, ktoré potom môžeme zahrnúť do ďalšej realizácie projektu. Výstavy - sú podporným prvkom v kampani. Môžu to byť výstavy detských prác na danú tému, jesenná výstava plodov (ovocia, zeleniny, kvetov...), predajné záhradkárske výstavy.
e) Vydávanie a distribúcia informačných materiálov - tie musia pravdivo, ale aj pútavo informovať o danej téme. Dôležitý je aj spôsob distribúcie. Neosvedčilo sa vhadzovanie do schránok. Môžeme ich distribuovať napr. počas osvety „od domu k domu“, pomocou predajní so záhradkárskymi potrebami, na všetkých akciách... Kvalitné a hlavne osvedčené informačné materiály sú už vymyslené a preto nemrhajte zbytočne časom - využite ponuku Priateľov Zeme - SPZ na poskytnutie/predaj už vydaných informačných materiálov alebo na prípravu informačných materiálov priamo na mieru vášmu projektu.
f) Medializácia problematiky kompostovania - pomocou médií môžeme rýchlo a jednoducho informovať širokú verejnosť o danej problematike, o chystaných aktivitách... K tomuto účelu treba využiť miestnu, regionálne ale aj celoslovenské televízie, noviny, rádia, nástenky, webovú stránku obce/mesta atď.. Ideálne by bolo zverejniť 2-3 rôzne informácie/správy mesačne počas celého projektu, ktoré budú slúžiť ako aktualizačné momenty. Ich úlohou bude mobilizovať obyvateľov k aktivite. Môže sa jednať napr.
g) Súťaž - ľudia radi súťažia, a preto by sme nemali zabudnúť na túto možnosť motivácie. Súťaže môžu byť rôzne - “nádoba bez biologického odpadu”, “najkvalitnejší kompost”, “o najväčšiu tekvicu vypestovanú na komposte”...
Financovanie a ekonomické aspekty
Ekonomická motivácia sa v súčasnej dobe javí ako najdôležitejšia časť programu. Najúčinnejšiu a najspravodlivejšiu ekonomickú motiváciu dosiahnete zavedením množstvového zberu odpadov. Občan pri tom platí len za skutočné množstvo odpadov, ktoré vyprodukuje. Čím menej odpadu vyprodukuje, tým nižší poplatok zaplatí. Tu si však treba dať pozor na to, že občania musia mať v takom prípade vytvorené dostatočne komfortné podmienky na nakladanie s komunálnymi odpadmi. To im v praxi umožní pohodlne a legálne nakladať so všetkými zložkami komunálneho odpadu a tým znižovať množstvá zmesových odpadov. Pri paušálnom poplatku je možné znížiť poplatok za odpady obyvateľom, ktorí preukážu, že spĺňajú podmienky stanovené na zníženie poplatku. Je pravdepodobné, že o zníženie poplatku požiada veľké množstvo domácností.
Ekonomika domáceho kompostovania je z hľadiska nákladov celkom jasná. Samotné domáce kompostovanie nestojí obec nič. Ako sme už písali, je dobré ak obec domáce kompostovanie podporuje. Pri tom už nejaké náklady vznikajú. Môžu to byť prevádzkové a investičné náklady. Pri prevádzkových nákladoch sa jedná o prípady, kedy obec pre občanov vykonáva napr. tzv. drviace dni, zabezpečuje údržbu požičiavaných drvičov, poskytuje pomoc s využitím plateného kompost majstra, organizuje prednášky a školenia, kupuje/tlačí informačné materiály atď. Tieto náklady sú však oveľa nižšie, ako ročné úspory, ktoré sa dajú domácim kompostovaním dosiahnuť. V prípade investičných nákladov ich výška záleží na forme podpory zo strany obce a od výberu a ceny jednotlivých častí programu. Najväčšou položkou je vo väčšine prípadov nákup kompostérov do domácností. Drvič na požičiavanie (benz.
Ak si prepočítame tieto náklady na jednu domácnosť, tak nám vyjde suma 92,30 EUR/domácnosť. Z toho jednorazová investícia (drviče a kompostéry) sú vo výške 88,72 EUR/domácnosť. Informačné aktivity, ktoré je potrebné opakovať vychádzajú 3,58 €/domácnosť.
Každú aktivitu, ktorú vykonávame, by sme si mali vedieť vyhodnotiť. To platí aj pre Program na rozvoj domáceho kompostovania. Jednou z možností je urobenie porovnania prieskumu/prehliadok vo všetkých domácnostiach uskutočnených pred projektom a po jeho ukončení. Najpresnejšie sa dá zistiť účinnosť programu podľa sledovania množstva zmesových odpadov ukladaných na skládky odpadov (k tomu nám poslúži vážny lístok zo skládky odpadov), poprípade s množstvom vyvezených nádob na zmesový odpad (tu sa nespoliehajme na údaj zberovej spoločnosti - často krát sa výrazne líši od reality. Kontrolu si zabezpečme radšej sami, vlastnými silami). Ideálne je to kombinovať s rozbormi odpadov. Musíme však vykonať rozbor odpadov na začiatku a na konci projektu. Zníženie množstva biologického odpadu v zmesovom odpade je výborným indikátorom úspešnosti našich aktivít.
Príklady úspešných projektov
Mesto Púchov, ako držiteľ titulu Enviromesto, sa rozhodlo vybudovať kompostáreň s cieľom posilniť ochranu životného prostredia a ovzdušia. Okrem environmentálnych prínosov však zohrala rolu aj úspora nákladov, keďže doteraz mesto riešilo vývoz bioodpadu cez externých dodávateľov. Vybudovaním vlastnej kompostárne chce mesto predísť zvyšovaniu poplatkov za odpad.
V utorok 20. júna 2023 sa v Púchove konalo slávnostné otvorenie novej kompostárne. Medzi pozvanými hosťami boli minister životného prostredia a podpredseda Vlády SR Tomáš Taraba, predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja a poslanec Národnej rady SR Jaroslav Baška, generálny tajomník služobného úradu Ministerstva životného prostredia Marek Chovan, prednosta Okresného úradu Púchov Stanislav Taraba, prezident Združenia podnikateľov regiónu Púchov Vladimír Taraba, zástupca hlavného dodávateľa Cronson, s. r. o., Ing. Juraj Krajčovič a ďalší zástupcovia dodávateľov (JRK Slovensko, s. r. o., Grif plus, s. r. o., Grif plus, s. r. o.). Slávnostné otvorenie kompostárne spríjemnilo vystúpenie folklórneho súboru FS Váh a Ľudovej hudby Váh Púchov.
Primátorka mesta Púchov vyjadrila vďaku všetkým, ktorí sa podieľali na realizácii projektu: „Chcem sa poďakovať všetkým, či už zamestnancom MsÚ Púchov, ktorí pracovali na tomto projekte, zhotoviteľom a dodávateľom, ministerstvu životného prostredia za ústretovosť v rámci všetkých projektov, do ktorých sme sa ako mesto zapájali a že sme mohli získať financie na túto kompostáreň vo forme nenávratného finančného príspevku a úveru.
Technologický proces kompostovania
Po slávnostnom prestrihnutí pásky nasledovala prehliadka priestoru, ktorou sprevádzal Vladimír Petráš, zástupca spoločnosti JRK Slovensko, s. r. o.. V kompostárni sa nachádzajú spolu tri boxy, v ktorých dochádza k procesu kompostavania. Biologicky rozložiteľný odpad sa po dovezení do kompostárne roztriedi, poseká, rozdrví, zmieša a uloží do dozrievacích boxov. Čerstvo donesený odpad sa uloží na plochu vyhradenú pre príjem čerstvého biologického odpadu.
V prvom boxe sa odpad uloží po dobu 2 týždňov. Po 2 týždňoch sa materiál presunie do ďalších dvoch kompostovacích a hygienizačných boxov, kde strávi minimálne ďalšie 4 týždne. Po 6 týždňoch kompost dozrieva na špeciálnych plochách ďalších 8 týždňov. Po dokončení celého procesu vzniká kvalitný kompost, ktorý sa preosieva na požadovanú veľkosť.
Financovanie projektu
Celková výška výdavkov na vybudovanie kompostárne v Púchove predstavuje 2 645 873,93 €, pričom z Ministerstva životného prostredia SR bol poskytnutý nenávratný finančný príspevok vo výške 1 831 130,12 € v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia. Tento rozdiel mesto financovalo z úveru, ktorý bol poskytnutý z Environmentálneho fondu.
Mesto Brezno podalo žiadosť o nenávratný finančný príspevok na realizáciu projektu Kompostáreň Brezno a bolo úspešné. Snahou breznianskej samosprávy je v súlade s platnou legislatívou zabezpečiť v rámci zberu komunálneho odpadu vyseparovanie biologicky rozložiteľných zložiek kuchynského komunálneho odpadu z rodinných a bytových domov a ich následnú ekologickú likvidáciu v kompostárni.
Moderná kompostáreň pre Brezno
Mesto pracovalo na tom, aby malo modernú kompostáreň, ktorá by mala význam pri spracovaní odpadu. Kompostáreň v Brezne ročne spracuje 3500 ton biologicky rozložiteľného odpadu - konárov z orezu drevín, trávy z kosenia aj zvyšky ovocia, zeleniny či varených pokrmov, z čoho dokáže vyprodukovať až 2100 ton kompostu.
Ako uviedol primátor Tomáš Abel, samotný proces výroby bude prebiehať v uzavretom areáli situovanom na okraji priemyselnej zóny mesta v časti starý Mazorník za betonárkou. Stavba bude tvorená súborom pomerne jednoduchých a nenáročných stavebných objektov, na ktoré nie sú kladené žiadne veľké architektonické ani výtvarné požiadavky.
Zber biologicky rozložiteľného odpadu
Nová kompostáreň s tromi kontajnermi zabezpečí likvidáciu biologicky rozložiteľného odpadu z domácností. Podľa slov riaditeľa Technických služieb Lukáša Jeremiáša, obyvatelia bytových domov budú mať k dispozícii kompostovacie vrecúška, v ktorých budú môcť dvakrát do týždňa vykladať svoj kompostovateľný odpad. Zber od rodinných domov ešte nie je presne určený akým spôsobom bude prebiehať. Rodinné domy väčšinou svoj kuchynský odpad využívajú na prikrmovanie domácich zvierat.
Ekonomické a environmentálne prínosy
Z ekonomického hľadiska mesto na zber kuchynského odpadu má výnimku, ktorá končí tento rok. „Samospráva má zákonnú povinnosť likvidovať aj kuchynský odpad a ak sa ho v značnej miere podarí odkloniť od skládkovania odpadov, zlacnie zvoz komunálneho odpadu. Biologicky rozložiteľný odpad budeme vedieť spracovať a ďalej využiť.
Podmienky pre získanie nenávratného príspevku
Získanie nenávratného príspevku na vybudovanie kompostárne v obci je podmienené splnením určitých kritérií a podmienok, ktoré sú stanovené v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia alebo iných relevantných dotačných schém.
Oblasti Rozvoj odpadového a obehového hospodárstva (C) sa delí na oddiel I. Sú v ňom zahrnuté činnosti C1, C2, C3. Jednou z podmienok získania dotácie je minimálne 5 % spolufinancovanie projektu, keďže sa jedná o podporu činností zameraných na dosiahnutie cieľov stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni (z pohľadu § 4 ods. 1 písm. a) zákona o EF). Sú v ňom zahrnuté činnosti C4, C5, C6. Dotácia je poskytovaná do výšky 100 %, keďže sa jedná o dotácie z príjmov z poplatkov za uloženie odpadov, (z pohľadu § 4 ods. 1 písm. 1.) zakúpenie nových, doposiaľ neregistrovaných vozidiel (t. j.
Webinár II. Ako vyplniť žiadosť o dotáciu v systéme Grant?
Ak sa na území obce nenachádza skládka odpadov alebo odkalisko alebo jej územím neprechádza príjazdová účelová komunikácia, obec je oprávneným žiadateľom pre celú oblasť C, teda aj pre I. oddiel (činnosti C1, C2, C3), aj pre II. V každom oddiele môžu podať len jednu žiadosť. Ak sa na území obce nachádza skládka odpadov alebo odkalisko alebo jej územím prechádza príjazdová účelová komunikácia, obec je oprávneným žiadateľom len pre II. oddiel (činností C4, C5 a C6). Môžu podať len jednu žiadosť. Spisovú dokumentáciu z nepodporených žiadostí nie je možné presunúť do nasledujúceho kalendárneho roka. Zároveň akúkoľvek spisovú dokumentáciu nie je možné ani vrátiť, nakoľko Environmentálny fond má v súlade so zákonom č. 395/2002 Z. z.
Preplatiť náklady za projektovú dokumentáciu je možné v oprávnenom období, t. j. od 01. 01. 2023 do 31.08. Niektoré obce (žiadatelia z minulých rokov) majú zriadené prístupy do systému, ktorý sa využíval do tohto roku EGRANT. Ak chce obec opätovne žiadať musí si vytvoriť registráciu nanovo - resp. Áno, Environmentálny fond prechádza na nový systém na podávania žiadostí. V prípade, že žiadateľ predkladá dokument obsahujúci prvky elektronickej autorizácie, riadi sa ustanoveniami v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o eGovernmente) - §35 až §39.
3. V prípade, že predmet žiadosti, ešte žiadateľ nemá obstaraný, resp. nemá na neho vyhlásené verejné obstarávanie, dôrazne odporúčame uvádzať iba základné/všeobecné parametre (napr. výkon, výška, dĺžka a pod.), pričom najlepšie je definovať ich formou rozsahu (t.j. min./max./od-do), a to tak, aby neodkazovali na žiaden konkrétny výrobok, či zariadenie, teda podobne ako sa to robí aj pri samotnom procese verejného obstarávania.
Môže si podať žiadosť o dotáciu žiadateľ , ktorý nie je 100% vlastníkom nehnuteľnosti/pozemku? 1. Žiadateľ môže aktivity v rámci definovaných činnosti môže žiadateľ realizovať len na pozemku/-och, ktoré má vo vlastníctve resp., ktoré je oprávnený užívať na základe iného právneho titulu (napr. nájomná zmluva), a to minimálne po dobu udržateľnosti projektu. V prípade, ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku/ov, je povinný predložiť súhlas vlastníka pozemku s realizáciou projektu na danom pozemku, pokiaľ tento súhlas nevyplýva z právneho titulu resp. dokumentu, na základe ktorého je oprávnený pozemok užívať.
Rozhodlo o tom Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR), ktoré je riadiacim orgánom Operačného programu Kvalita životného prostredia. Práve z neho sa financuje eurofondová výzva zameraná na bioodpad, ktorá je otvorená už od roku 2019 a do ktorej ministerstvo tento rok presunulo viac peňazí. Žiadateľmi o dotáciu môžu podľa podmienok výzvy byť obce, združenia obcí, ako aj právnické osoby oprávnené na nakladanie s odpadom, ktoré sú v 100 % vlastníctve obcí. O príspevok môžu ďalej žiadať tiež príspevkové alebo rozpočtové organizácie obcí, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia, ktoré sú v 100 % vlastníctve obcí alebo združenia právnických osôb, ktorých členmi sú výlučne obce, resp. subjekty v 100 % vlastníctve obcí.
Medzi žiadateľmi, ktorým sa najnovšie podarilo uspieť so žiadosťou o príspevok, figurujú tri obce a tri mestá. Celkovo si majú rozdeliť približne štyri milióny eur.
