Od 1. januára 2024 došlo k významným zmenám vo vystavovaní a riadení dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) na Slovensku, ktoré majú za cieľ zefektívniť systém, pomôcť pacientom, zamestnávateľom aj lekárom a znížiť administratívnu záťaž. Tieto zmeny sú súčasťou širšieho procesu elektronizácie zdravotníctva a prinášajú so sebou aj nové pravidlá pre spätné úpravy a stornovanie PN.
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Kľúčovou zmenou je, že PN sa od 1. januára 2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN). To znamená, že komunikácia medzi lekárom, pacientom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom prebieha výhradne elektronicky a pacient/zamestnanec už nedoručuje žiadne „papiere“.
- ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, bez ohľadu na špecializáciu (všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný špecialista, nemocničný špecialista).
- O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, čím sa eliminuje možnosť zneužitia.
- Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN; je povinný mu ju vystaviť sám.
- Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.
Údaje o uznaní dočasnej pracovnej neschopnosti sú z Národného zdravotníckeho informačného systému automaticky zasielané do informačného systému Sociálnej poisťovne a následne do eSlužieb SP pre zamestnávateľov.
Spätné vystavenie a ukončenie ePN
Hoci je cieľom minimalizovať spätné úpravy, existujú určité výnimky a pravidlá.
- Pacient môže byť uznaný za práceneschopného aj spätne, najviac za tri kalendárne dni. Toto je možné len na základe lekárskeho nálezu lekárskej služby prvej pomoci alebo ústavnej pohotovostnej služby.
- V prípade chrípkového ochorenia môže príslušný ošetrujúci lekár uznať človeka za dočasne práceneschopného spätne najviac tri kalendárne dni, tiež len na základe lekárskeho nálezu LSPP alebo ÚPS.
- Ak nie sú splnené podmienky na spätné vystavenie PN, ošetrujúci lekár uzná dočasnú pracovnú neschopnosť odo dňa, kedy sa k nemu poistenec dostavil, ak v tom čase ešte trvá medicínsky dôvod na jej uznanie.
- Spätné vystavenie PN nie je možné ani v prípade, že zamestnanec čerpal dovolenku.
O ukončení DPN je možné rozhodnúť len ku dňu, v ktorom bolo vykonané vyšetrenie. To znamená, že deň, kedy bolo vykonané vyšetrenie, je posledným dňom práceneschopnosti (Dátum predpokladaného skončenia).
Opravy a stornovanie ePN
V praxi môžu nastať situácie, kedy je potrebné už vystavenú ePN opraviť alebo stornovať:
- Ak bola ePN vystavená nesprávnemu pacientovi, je potrebné ju stornovať a vystaviť náhradnú ePN so správnym pacientom.
- Ak bola ePN vystavená s nesprávnym dátumom „PN od“, je potrebné ju stornovať a vystaviť náhradnú ePN so správnymi dátumami.
- Ak bola ePN ukončená omylom skorším dátumom ako je reálny koniec PN, je možné vytvoriť ďalšiu ePN, tzv. pokračujúcu, ktorej dátum „PN od“ musí byť zhodný s dátumom „PS od“ prvej skôr ukončenej.
- Ak bola ePN ukončená omylom neskorším dňom ako je správny dátum, prípadne v prípade technických problémov so zápisom ePN alebo jej storna do eZdravia, je vždy potrebné najprv kontaktovať svojho dodávateľa ambulantného IS.
- Keďže ePN nie je možné spätne ukončiť, lekár ju stornuje a vystaví náhradné papierové tlačivo, ak napríklad ukončenia neprešli z dôvodu technických problémov.
Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky. Pacient už nemusí prenášať ani doručovať žiadne potvrdenia o práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, žiadať o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nahlasovať číslo účtu v banke, na ktorý mu bude poukazovaná dávka nemocenské, ani oznamovať ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
Nemocenské a jeho výpočet
Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ.
Výška nemocenského
| Kategória poistenca | Dni PN | Výška náhrady/dávky | Platí |
|---|---|---|---|
| Zamestnanec | 1. - 3. deň | 25 % z vymeriavacieho základu | Zamestnávateľ |
| Zamestnanec | 4. - 14. deň | 55 % z vymeriavacieho základu | Zamestnávateľ |
| Zamestnanec | od 15. dňa | 55 % z vymeriavacieho základu | Sociálna poisťovňa |
| SZČO | 1. - 3. deň | 25 % z vymeriavacieho základu | Sociálna poisťovňa |
| SZČO | od 4. dňa | 55 % z vymeriavacieho základu | Sociálna poisťovňa |
| Dobrovoľne nemocensky poistená osoba | 1. - 3. deň | 25 % z vymeriavacieho základu | Sociálna poisťovňa |
| Dobrovoľne nemocensky poistená osoba | od 4. dňa | 55 % z vymeriavacieho základu | Sociálna poisťovňa |
| Osoba v ochrannej lehote | 1. - 3. deň | 25 % z vymeriavacieho základu | Sociálna poisťovňa |
| Osoba v ochrannej lehote | od 4. dňa | 55 % z vymeriavacieho základu | Sociálna poisťovňa |
Podmienkou poberania nemocenského pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.
Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez ktorého Sociálna poisťovňa nemocenské za príslušný mesiac nevyplatí.
Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN, pokiaľ medzi nimi neuplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.
Liečebný režim a kontrola
Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu je kľúčové, pretože v opačnom prípade môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské.
- Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
- Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Pacient si môže zmeniť adresu pobytu aj v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne.
- Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky, spravidla v rozsahu štyroch hodín denne (od 10.00 do 12.00 hod. a od 14.00 do 16.00 hod.). Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená v ePN.
- Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúča sa mať pokladničný blok ako doklad pre prípad kontroly.
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.
Zmeny od roku 2026
Od 1. januára 2026 prichádzajú ďalšie zásadné zmeny:
- Zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa.
- Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €.
- Sprísňujú sa kontroly a uznávanie PN v krátkom čase po sebe.
- Rozširujú sa právomoci posudkových lekárov Sociálnej poisťovne (SP) pri posudzovaní pracovnej neschopnosti (PN). Ošetrujúci lekár bude potrebovať súhlas posudkového lekára na vystavenie novej PN, ak chce tak urobiť do 7 pracovných dní od ukončenia predchádzajúcej PN, ktorú posudkový lekár ukončil.
- Ruší sa výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien (napr. 13. plat, prémie) vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej, či OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo (dlhšie ako jeden rok), je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského.
Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.
Pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by však nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná, pokiaľ nedochádza k prechodnému zhoršeniu ochorenia nad rámec invalidity, alebo ide o iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.