Delfíny, vedecky nazývané Delphinidae, sú fascinujúce morské cicavce, ktoré právom považujeme za pánov oceánu. Ich inteligencia, pohyblivosť a priateľská povaha priťahujú pozornosť ľudí už od nepamäti. Zoológovia sa domnievajú, že do mora sa dostali druhotne, no dôvody ich odchodu zo súše, či už išlo o nedostatok potravy alebo množstvo suchozemských nepriateľov, nie sú celkom jasné. Nie je ani isté, ktorého suchozemského tvora majú za predka. Delfíny sú cicavce, ktoré rodia živé mláďatá a kŕmia ich mliekom, napriek tomu sa podobajú rybám.
Janka a Boris Kubínci z obce Cabaj-Čápor pri Nitre sú rodičmi 7-ročnej Terezky, ktorá bojuje s viacerými vážnymi ochoreniami. Jednou z vecí, ktoré jej pomáhajú, je tzv. delfinoterapia, ktorú absolvuje niekoľkokrát do roka. Táto liečba je však finančne náročná. Malej bojovníčke Terezke lekári v troch rokoch diagnostikovali detský autizmus. Neskôr sa u nej začala prejavovať epilepsia a postupne pribúdajú aj ďalšie diagnózy ako narušená komunikačná schopnosť, či hypotónia celého tela, hlavne dolných končatín. Taktiež je inkontinentná. Našťastie sa pridružili aj ďalšie choroby ako ADHD, srdcová vada, mentálna retardácia, je neverbálna a v niektorých momentoch, ak sa jej niečo nepáči alebo s niečím nesúhlasí, nastupuje sebapoškodzovanie. Mamina Janka je pri nej neustále, 24 hodín denne a otec Boris robí pre rodinu aj nemožné, hoci je doma veľmi málo, pretože má dve práce. „Čo sa ale týka hygieny a stravy, všetko robíme spoločne. Bežný deň u nás vyzerá asi tak, že všetko prispôsobujeme Terezke a jej potrebám. Navštevuje špeciálnu materskú školu a rôzne terapie. Raz do týždňa chodíme plávať a tiež je to terapia na stimuláciu,“ hovorí Janka a popisuje aj veci, ktoré ich milovanú dcérku tešia.
Terezka má rada zvukové hračky, rada sa hrá s balónikmi, miluje vodu, rozprávky, videá s delfínkami, skákanie na trampolíne a ich psíka, ktorého tiež neraz zapája do hier. Občas ju spoločnosť unaví a potrebuje byť sama, vtedy jej rodičia púšťajú svetielka. Starostlivosť o takéto dieťatko je podľa rodičov špecifická. Ale najmä v tom, že práve Terezka učí ich ako správne žiť, pracovať, ako sa správať medzi ľuďmi a pomáhať si navzájom. „Ona nám ukazuje pravé hodnoty v živote, o ktorých mnohí z nás nemajú ani potuchy. V láske sa dá zvládnuť všetko,“ poznamenáva.
Terezke pri jej liečbe okrem iných liečebných metód výrazne pomáha najmä tzv. delfinoterapia a tiež špecializovaná klinika - obe sa nachádzajú na Ukrajine v meste Truskavec, ktoré je od slovenských hraníc vzdialené asi 280 km. Chodievajú sem pravidelne, podľa možností aj 2-3 krát do roka. Medzinárodná klinika profesora Kozyavkina sa špecializuje na detičky s Downovým syndrómom i s autizmom. Ide o kliniku zameranú na pohybovo-nervový systém a spoločne si tu prechádzajú náročnými desaťdňovými procedúrami. Prebieha to tak, že po príchode na kliniku pacienta prevezme ošetrujúci lekár a podľa zisteného zdravotného stavu stanoví procedúry, ktoré sa v priebehu nasledujúcich dní rutinne opakujú. V meste Truskavec sa nachádza aj známe delfinárium, kam chodia približne na desať dní. Jedna terapia denne trvá asi 30 minút. Na začiatku prebieha spoznávanie delfína hracou formou na súši a ďalšie minúty s ním už pacient príde do kontaktu priamo vo vode.
„Našej Terezke to veľmi pomáha. Je viac sústredená, je viac v psychickej pohode, je kontaktná, citlivá a vnímavejšia. Začína jesť nové jedlá, upravuje sa jej metabolizmus, má menšie sebapoškodzovanie a očný kontakt je na inej úrovni. Ako keby sa dostávala viac do “nášho” sveta,“ teší sa mamina. Dodáva však, že takáto liečba je ale zároveň finančne náročná a celý pobyt spojený s rehabilitáciou na spomínanej klinike a delfinoterapiou vyjde približne na 5500 eur.
Manželia Kubínci sa z Ukrajiny vrátili len pred pár dňami a počas svojho pobytu nám posielali najnovšie informácie priamo z miesta. Aj keď rátali s tým, že situácia v krajine nebude kvôli prebiehajúcim konfliktom ideálna, zostali zaskočení. Kubínci boli aj s Terezkou ubytovaní v apartmánovom dome na 8. poschodí bez generátora a teploty tu v posledných dňoch dosahovali naozaj vysoké čísla. Bez elektriny zostávali v rôznych intervaloch aj 9-12 hodín denne. „Mesto je rozdelené na bloky. V pondelok dostanete nejaký harmonogram na týždeň a sledujete si, kedy elektrinu vypnú a kedy pôjde. Naposledy sme tu boli v marci a situácia bola úplne iná ako teraz. Nikto nás neupozornil, že niečo také sa tu deje. Napokon sme to ale našťastie zvládli a prišli sme šťastlivo domov,“ dodáva Janka. Aj keď v minulosti robili rodičia Kubínci rôzne zbierky, momentálne tomu tak nie je. Každý rok však organizujú benefičnú akciu zameranú na pomoc ťažko chorému dievčatku.
„Avšak, ozývajú sa nám dobrí ľudia, že nám chcú pomôcť. Bez ich pomoci by sme neboli tam, kde sme. Ďakujeme im za všetko a naoplátku im chceme ukázať, že s dcérkou naozaj pracujeme. Každý, kto nám pomáha, by totiž mal vedieť, kde boli jeho financie použité,“ hovorí Boris. Obaja sa zároveň zhodli, že Terezku liekmi tlmiť nechcú.
Niekoľko desiatok rokov sme si vedomí zvláštnej schopnosti delfína, nazývanej echolokácia. Delfíny sú cicavce, ktoré rodia živé mláďatá a kŕmia ich mliekom. Avšak, podobajú sa rybám. Zatiaľ sa nevysvetlilo, prečo delfíny cítia potrebu, družiť sa s človekom. Nejasné je priateľstvo delfína k človeku. Delfín skákavý má v čeľustiach 88 tesákovitých zubov, pripomínajúcich zuby tigra. Delfíny nie sú pritom ľuďom nebezpečné, dokonca koľkokrát zachránia topiaceho sa človeka. Delfíny trpezlivo znášajú aj laboratórne testy, hoci v prírode sa vedia úspešne brániť aj žralokom. Ďalšou nejasnosťou pre vedu je vysoká rýchlosť delfínej plavby, dosahujúca 40 km/h. Delfíny sú rýchlejšie ako niektoré lode. Podľa biomechaniky: aby delfín dosahoval túto rýchlosť, resp. s ohľadom na odpor vodnej masy, mal by mať až 7-krát väčšie svaly ako objektívne má. Tento fenomén je známy ako Grayov paradox. Snáď, za všetko môže koža delfína, ktorá naozaj znižuje odpor vody. Delfín totiž dosahuje ideálnu plavbu, keď jeho telo, je laminárne obtekané vodou bez vzniku turbulencií a vodných kavitácii. Delfíny netrpia kesonovou chorobou. Sú výbornými potápačmi. Nami spomenutí (sexuálne náruživí) „páni oceánov„ sa vedia ponárať do hĺbky 300 metrov bez známky kesonovej (dekompresnej) choroby. Priemerný delfín hravo zadrží dych na 15 minút, z veľkých hĺbok dokáže vyplávať promptne na hladinu. Ak je delfín cicavec, potom nie je jasné, ako dokáže prežiť bez sladkej vody. Najskôr vodu získava z rýb či odbúravaním telesného tuku. Hoci žije delfín vo vode, má vodný metabolizmus, podobný púštnym živočíchom, ktorí musia prežiť bez priameho zdroja vody. Samice spia nad vodou, samce pod vodou. Pozoruhodné komunikačné schopnosti. Nepoužívajú pravé hlasivky, ale svaly a rezonátory hlavy. Strategicky udržujú „ticho v éteri„ ak sú blízko dravé kosatky. Pokusne „rozsadené delfíny„, ktoré sa nevidia, ale počujú, spolu reálne hovoria. Každý delfín má vlastný volací signál: „Haló, to som ja!“ Keď je delfínovi zle alebo má radosť, mierne modifikuje volačku. Volačka sa čiastočne zhoduje s menom matky. Jazyk delfínov je plný emócií. Musia sa stále hrať a baviť sa, keď nelovia. Nespokojný delfín búcha chvostom o vodnú hladinu (paraverbálny fenomén) - môže tiež vyfukovať veľa bublín (delfíny majú len jeden dýchací otvor). Pri ohrození vydá delfín dynamické lusknutie (cvaknutie). Randiaci „poštekáva„. Delfín má 400-krát lepší sluch ako človek. Za milióny rokov evolúcie sa títo ladní krásavci naučili používať podvodný echolokátor (hydroakustický radar). Ich chápadlom sa stal ultrakrátky vysokofrekvenčný impulz, majúci formu cvaknutia či lupnutia. K jeho produkcii slúži zložitý labyrint kanálikov a vakov v lebke. Dĺžka lupnutia je stotisícina sekundy. Týmito vydávanými zvukmi núti okolité predmety znieť. Odrazené lupnutie (echo) od predmetu delfín zaznamenáva. Delfíny vedia vychyľovať echolokačný lúč ultrakrátkych lokačných pulzov do rôznych smerov. Delfín ušami vidí tvary objektov, ich povrchové vlastnosti, veľkosť, rýchlosť pohybu, a tiež smer… Vie sa pozerať aj dovnútra predmetov a využívať svoje uši ako röntgenový prístroj. Delfín počuje tiež veľmi slabé zvuky na pozadí všetkého hlučného chaosu podmorskej reality. Počuje aj slabé echo, bez toho, aby mu prekážala komunikácia iných delfínov či ich echolokačný prieskum. Neohlušujú ho pritom pulzy, ktoré vydáva on sám ani večne šumiace more so všetkou faunou. Rôznorodé ozveny od morského dna či samotnej vodnej masy mu tiež neprekážajú. Delfín uši zvláda „zatvárať„ a „otvárať„, a to vtedy, keď očakáva odrazené echo, predtým vyslaných echolokačných impulzov. Vďaka tomu klesá jeho vnímavosť k možným ruchom. Tento jav sa nazýva delfíni stroboskopický auditívny efekt. Delfíni mozog musí mať úctyhodný výkon, aby zvládol tento zložitý proces. Vedci popísali dva typy sluchu, ktorými disponuje - lokátorový a „normálne„ priestorovo perimetrový.
Delphinidae je vedecký názov delfína ktorý sa tiež nazýva oceánsky delfín, považovaný za veľryby odontocéty. Infrarad veľrýb zahŕňa všetky tie cicavce s placentami, ktoré žijú v mori, všetky z tejto čeľade majú vretenovité telá, ktoré im umožňujú byť hydrodynamickejšie ako iné ryby. Veľryby zase patria do rádu Artiodactyla, podrad whippormopha a triedou delfínov sú cicavce. Je možné ich vidieť na pobrežiach a na miestach, kde ich bežne vidno, dochádza k interakcii s ľuďmi, ich vzťah k ľuďom je pomerne blízky. Tieto morské živočíchy používajú zvuky na komunikáciu s ostatnými, ako aj na tanec a skoky na rovnaké účely a na navigáciu alebo lov. Echolokácia je spôsob, akým sa delfíny môžu dozvedieť o prostredí, v ktorom sa nachádzajú, a miestach, ktoré sú od nich ďalej, prostredníctvom zvukov, ktoré s touto schopnosťou vydávajú. Zistilo sa, že delfíny a veľryby dokážu využívať echolokáciu po tom, čo sa zistilo, že to robia netopiere vydávaním zvukov a prijímaním ozvien. Napriek tomu táto ozvena nedosahuje všetky zvieratá s rovnakou intenzitou, ani v rovnakom čase, ani s rovnakou frekvenciou, berúc do úvahy, že okolo nich sú rôzne predmety, ktoré odrážajú vydávaný zvuk.
Medzi aktivity, ku ktorým boli delfíny vedené, patrí show, kde sa cvičia na akrobaciu, vzdušné piruety, pohyby chvostom, okrem iného v aquaparkoch a zoologických záhradách. Delfíny boli tiež videné pri vykonávaní vojenských činností, ako je odhaľovanie mín a námorná ochrana armádnych zariadení, ako aj nájazdy. Pozoruje sa to v programe, ktorý existuje od 60. rokov. Môžu vydávať rôzne zvuky nosovými vzduchovými vakmi pod fúkacou dierkou, ako sú pískanie, cvakanie (s echolokáciou) a výbuchy impulzívnych zvukov. Na slobode môžu plávať rýchlosťou viac ako 30 kilometrov za hodinu, čo je znakom ich veľkej rýchlosti.
Predtým, ako sa dozviete, ako sa rodia delfíny, odpovedať na otázku o Ako sa delfíny rozmnožujú? V prvom rade treba vedieť, že tieto zvieratá nie sú veľmi plodné, samice nemajú toľko potomkov, hoci majú veľakrát pohlavný styk. Sexujú nielen preto, aby sa rozmnožovali, preto sú libidinózne, vykonávajú rôzne sexuálne polohy len pre potešenie, tak ako ľudia a primáty, príkladom toho môže byť napr. Horská gorila. Samce dospievajú skôr ako samice a sú aktívnejší ako oni. Keď ho prijme na párenie, nechá samca priblížiť svoj penis a semenníky k vaginálnemu otvoru, ktorý majú, potom si priblížia brucho a po sexuálnom akte vykonajú oplodnenie, potom sa začne proces, ktorý vysvetľuje, ako sa delfíny rodia. Keď sa pária dva delfíny rôznych druhov, ktoré sú aspoň rovnakého pohlavia, volajú sa hybridizácia, Príkladom toho sú veľryby, ktoré sú zmesou falošnej kosatky alebo čiernej kosatky a delfína skákavého, a preto majú 66 zubov (počet medzi počtom zubov ich rodičov). Pohlavný akt vykonávajú mnohokrát bez ohľadu na ročné obdobie, no na rozmnožovanie uprednostňujú leto alebo jar (teplé ročné obdobia). Robia to aj v miernych pásmach mora. O samiciach nemožno povedať, že majú obdobie párenia, hoci sú menej sexuálne aktívne ako samce. V každom prípade môžu ovulovať dvakrát až sedemkrát ročne, čo, rovnako ako dĺžka života, závisí od druhu v rámci rodiny delfínov. Keď dôjde k oplodneniu, začína sa tehotenstvo, ktoré trvá dvanásť mesiacov u mláďaťa delfína v matkinom lone, hoci v závislosti od druhu môže byť aj dlhšie. Po skončení obdobia gravidity uvidíte, ako sa delfíny rodia: najprv vystrčením chvosta a úplným vytiahnutím sa pupočná šnúra týchto zvierat neudrží, ale preruší sa, keď vyjde plod. Ako dlho trvá, kým sa vyliahnu? Môže to trvať 40 minút alebo hodinu, ale môže to trvať aj oveľa dlhšie (tri hodiny). Najzaujímavejšie na tom je, ako sa majú ostatné delfíny v tomto momente narodenia, asistujú jej a po strážení toho, ako sa delfíny rodia, ostatní samicu ako formu ochrany obklopia. To je ďalší znak ich inteligencie a ich spoločenského správania, ktoré ich vedie k vzájomnej pomoci, keď sú v skupinách.
Delfíny sú veľmi mierumilovné zvieratá a celkom hravé nielen s ľuďmi, ale aj s inými delfínmi akéhokoľvek druhu. Vedieť koľko detí môžu mať delfíny výskumníci pozorovali tento druh roky, aby zistili, že majú iba jedného potomka každé dva alebo tri roky. Novorodenci však môžu merať meter alebo meter a pol na dĺžku a môžu vážiť 30 až 40 kilogramov. Pri kŕmení delfínov si všimneme, že dostávajú materské mlieko, to znamená, že prvé mesiace musia byť s matkou, aby prežili. Toto sa nazýva obdobie laktácie a trvá dvanásť mesiacov alebo dvakrát tak dlho po tom všetkom, čo sme videli o tom, ako sa rodia delfíny. Počas týchto rokov prebieha proces učenia, ktorý im umožňuje naučiť sa rýchlejšie plávať, komunikovať s inými delfínmi, získavať jedlo pre seba a loviť svoju korisť rôznymi technikami, ktoré zvyčajne používajú. Cieľom je naučiť ich samostatnosti a tomu, že dokážu žiť aj bez mamy po boku, hoci delfíny vždy nájdeme v skupinách, každý z nich môže loviť individuálne.
Mláďatá delfínov sa ako cicavce živia materským mliekom počas prvých mesiacov svojej existencie až do veku jedného roka, potom začnú jesť ryby alebo chobotnice. Ich metódy lovu siahajú od prenasledovania pomocou ich rýchlosti až po používanie echolokácie na objavenie koristi ukrytej v piesku, majú tiež tendenciu zahnať korisť do kúta na pobreží, pričom využívajú, keď ich lovia vlny. Iný spôsob lovu je natáčanie skupín rýb do zákruty, ale to sa robí, keď sú v svorkách, alebo prenasledovaním koristi a jej vyvedením z rovnováhy údermi do ľadovcových brehov. Metódy sa líšia v závislosti od koristi, ktorú sa chystajú loviť. Je dôležité zdôrazniť, že málo informácií o rozmnožovaní a o tom, ako sa delfíny rodia, vo voľnej prírode nebolo možné získať veľa informácií, a preto všetko, čo je o nich známe, zodpovedá dobe ich života vo vodných parkoch, napr. Okrem toho sa veľa vecí líši v závislosti od príslušného druhu, ako sme videli v tomto príspevku. Delfíny skákavé sú najviac študované, to však neznamená, že sú najznámejšie, pretože kosatky, delfíny a iné zvieratá sú rovnako bežné.
Tieto živočíchy spia aj keď sú v priestore v neustálom pohybe kvôli morským prúdom, aj tak to robia tak, že odpoja polovicu mozgu, aby si mohli oddýchnuť a zároveň zostať v strehu, aby sa ubránili pred predátormi ako napr. Ich inteligencia sa prejaví, keď sú trénovaní na inováciu pomocou nových trikov, keď komunikujú s ľuďmi, keď pozorujú ich správanie, keď vidia, ako sa rodia delfíny, keď študujú počet zvukov, ktoré vydávajú, a zložitý systém, ktorý sa im zdá.
Súčasťou tejto čeľade nie sú len delfíny obyčajné, tento druh má v sebe niekoľko členov a je rozdelený podľa pohlavia, pričom je schopný odlíšiť jedného delfína od druhého podľa jeho fyzických vlastností.
Podmorský svet láka ľudí všetkých vekových kategórií, výnimkou nie sú ani deti. Ich početné zbierky plastelíny zahŕňajú suchozemské zvieratá, ako aj vtáky a obyvateľov hlbokého mora. Deti milujú experimenty a často formujú delfíny vlastnými rukami zo všetkých druhov plastelíny. Telo delfína vytvarujeme z modrej hmoty. Najprv môžete guľôčku miesiť v rukách a keď sa plastelína stane pružnou, vytiahnite jeden koniec (v tvare plutvy). Bližšie k hlave by malo byť telo širšie, okrem toho musíte vytvoriť čenicu. Teraz sa postarajme o oči. Vytvarujte brucho zvieraťa z bielej plastelíny a vyrovnajte ho k telu. Oči vyrábame z bielej a čiernej plastelíny. Na chvost pripevníme aj plutvu. Za týmto účelom vyrovnáme 2 trojuholníky, spojíme ich a pripevníme ich k chvostu. Pre vlnu potrebujete 2 farby: modrú a bielu. Modrú vymiesime na koláč a potom ho zahneme. Poznámka! Pre efekt môže byť remeslo krásne zdobené. Na to sú vhodné hviezdice. Z oranžovej plastelíny vyvalkáme guľôčky a potom ich vyrovnáme. Rodičia sa vždy snažia z akejkoľvek spoločnej aktivity s deťmi urobiť pre deti zaujímavú aktivitu. Pri vytváraní zvieratiek alebo postavičiek môžete sochárstvo sprevádzať zaujímavými príbehmi. Vďaka tomu budú aktivity vášho dieťaťa zaujímavejšie. Rodičia by si mali pamätať, že účelom sochárstva s dieťaťom nie je v dôsledku toho ideálne remeslo.
tags: #delfin #na #susi #starostlivost