Sociálny pedagóg v materskej škole: Legislatíva a prax

V súčasnosti narastá potreba odborníkov, ktorí sa venujú prevencii a riešeniu sociálno-výchovných problémov u detí už v predškolskom veku. Jednou z kľúčových pozícií v tejto oblasti je sociálny pedagóg. Tento článok sa zameriava na úlohu sociálneho pedagóga v materskej škole, jeho kompetencie, kvalifikačné požiadavky a význam pre rozvoj detí, pedagogických zamestnancov a rodín. Analyzuje legislatívny rámec a zameriava sa na zmeny, ktoré priniesli novely zákonov v oblasti školstva.

Kto je sociálny pedagóg? Definícia a legislatívne ukotvenie

Profesia sociálneho pedagóga bola v Slovenskej republike legislatívne ukotvená v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. V roku 2018 uplynulo 10 rokov od jeho zaradenia medzi odborných zamestnancov škôl a školských zariadení. Napriek tomu ide o pomerne novú a v školskej praxi i laickej verejnosti málo známu profesiu. V základných školách sa vyskytuje pomerne zriedka, v stredných školách výnimočne.

Sociálny pedagóg je odborný zamestnanec školy, ktorý sa zameriava na prevenciu a riešenie rizikového správania detí a žiakov, ako aj na predchádzanie a elimináciu sociálno-patologických javov. Podľa § 23 písm. f) zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sociálny pedagóg vykonáva pracovnú činnosť ako odborný zamestnanec školy.

Podľa zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sociálny pedagóg spadá do kategórie odborných zamestnancov a jeho činnosť sa vymedzuje v § 24: „Sociálny pedagóg vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislým alebo inak znevýhodneným deťom a žiakom, ich zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom škôl a školských zariadení. Sociálny pedagóg plní úlohu sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálno-pedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálno-pedagogického poradenstva, prevencie sociálno-patologických javov a reedukácie správania. Vykonáva expertíznu činnosť a osvetovú činnosť.“

Vymedzenie činnosti sociálneho pedagóga odráža zameranie činnosti sociálnych pedagógov, ale aj sociálnej pedagogiky ako vedy od jej vzniku do súčasnosti. Pozitívne hodnotíme, že sociálny pedagóg na Slovensku je oproti situácii v Českej republike legislatívne ukotvený v školách od roku 2008. V Čechách sa však situácia legislatívne rieši a od roku 2021 bude musieť sociálny pedagóg pôsobiť v každej škole.

Sociálny pedagóg je spôsobilý realizovať preventívne aktivity nielen na úrovni primárnej, ale aj sekundárnej a terciárnej prevencie. Sociálny pedagóg v škole pri realizácii prevencie sociálno-patologických javov sa zaoberá najmä primárnou a sekundárnou prevenciou, no nie je vylúčená ani terciárna prevencia pri deťoch a mladých ľuďoch, ktorí čakajú na umiestnenie do špeciálno-výchovných zariadení, resp. sa z týchto zariadení vrátili.

Aby prevencia bola úspešná, treba zabezpečiť jej komplexnosť, a to nielen zo strany odborníkov, ale hlavne zo strany pedagógov v školách a školských zariadeniach a prioritne rodičov. Na všetkých úrovniach prevencie má nezastupiteľné miesto spolupráca školy s rodinou a jej podpora. Dysfunkčná rodina má veľký vplyv na vznik deviantného správania u žiakov, no rodina ako výchovná inštitúcia výrazne napomáha aj pri odstraňovaní a eliminovaní rizikového správania u detí a mládeže. Sociálno-výchovná práca s rodinou, osobitne s dysfunkčnou a sociálne znevýhodnenou rodinou, patrí k ťažiskovým oblastiam školskej preventívnej práce sociálneho pedagóga, čo je zdôraznené aj v § 24 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.

Primárnou prevenciou sociálneho pedagóga v školách by mala byť sociálno-výchovná činnosť, ako sú besedy, prednášky, ďalej poradenská a diagnostická činnosť, metodické konzultácie, realizácia preventívnych programov a monitorovanie sociálnej klímy v škole prostredníctvom depistáží. Sociálny pedagóg v škole musí byť pripravený aj na realizáciu sekundárnej prevencie, musí poznať klímu tried, školy, vedieť na ňu čo najrýchlejšie zareagovať. Vykonávanie primárnej, ale aj sekundárnej a terciárnej prevencie v podobe poradenstva pre žiakov, učiteľov, rodičov môže sociálny pedagóg vykonávať priamo v škole.

Legislatívna možnosť zamestnávať v slovenských školách sociálneho pedagóga je zatiaľ v školskej praxi málo využívaná, čo potvrdzuje aj výskum V. Zemančíkovej (2012, s.165), ktorá uvádza: „V podmienkach Slovenska je profesia sociálneho pedagóga „mladou“ a pre mnohých zároveň nepoznanou profesiou.“

V Slovenskej republike stále na väčšine škôl a školských zariadení absentuje pozícia sociálneho pedagóga. Pritom jeho nevyhnutné pôsobenie ako odborného zamestnanca by malo byť pre školy samozrejmosťou. Sociálny pedagóg v prvom rade pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý vie bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám, ktoré spôsobuje výskyt sociálno- výchovných problémov. V súčasnosti sa so zvyšujúcimi problémami žiakov by dokázal veľmi efektívne pomôcť v prípade akútnych aj chronických potrieb. Dôvodom je nárast diagnostikovania dôsledkov sociálno - patologických javov v prostredí, v ktorom sa žiak pohybuje, pri riešení ktorých je činnosť sociálneho pedagóga nenahraditeľná.

V príspevku poukazujeme na nevyhnutné zastúpenie sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach, nakoľko práve on pomáha a správne usmerňuje nielen žiakov, ale aj samotných rodičov a učiteľov. Každého jednotlivca motivuje hlavne to, čo má pre neho nejaký zmysel.

Svoje uplatnenie si nájdu v školských podporných tímoch, kde majú svoje nezastupiteľné miesto v poradenstve a v prevencii. Nepochybne má veľký význam pre pozitívne fungujúcu spoločnosť.

Absolventi po absolvovaní vysokoškolského štúdia v odbore sociálna pedagogika dokážu vykonávať odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi. Týka sa to aj žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených, ich rodičov, resp. zákonných zástupcov, taktiež aj pedagogických zamestnancov škôl a ďalších školských zariadení. Absolventi sociálnej pedagogiky dokážu podporovať prosociálne a etické správanie, plniť úlohy sociálnej výchovy, stanoviť sociálno - pedagogickú diagnostiku, viesť sociálno - pedagogické poradenstvo, stanoviť úlohy v rámci prevencie sociálno - patologických javov, ako aj reedukáciu nežiaduceho správania. Mali by disponovať s poznatkami z oblasti teoretických komponentov sociálnej pedagogiky, rozumieť teórii edukácie, princípom a podstatným súvislostiam. Súčasťou toho majú byť dobré znalosti z ekonomického, politického a kultúrneho kontextu rozvoja osobnosti edukáciou. Príprava sociálnych pedagógov spočíva aj v orientovaní sa v školských zákonoch a dokumentoch.

„Sociálneho pedagóga môžeme chápať ako odborníka (profesionála) vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým, kde prostredie jednotlivec či skupina pôsobí deštruktívnym alebo nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb.“ (Kraus, 2008, s. 15)

Činnosť práce sociálneho pedagóga zaraďujeme medzi pomáhajúce profesie. Jeho profesionálna stránka sa rokmi formovala po teoretickej, ale aj po praktickej stránke v závislosti od vývoja spoločnosti. V súčasnej dobe začína byť profesia sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach čoraz viac žiadaná a potrebná.

Podľa § 107, ods. 3 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní na základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg. Špeciálnymi sociálnymi zariadeniami výkonu profesie a praxe sociálneho pedagóga podľa §120 zák. č. 245/2008 Z. z. sú zariadenia, ktoré sa zameriavajú na deti a žiakov s poruchami správania.

Sociálny pedagóg v zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, spoločne so školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terénnymi špeciálnymi pedagógmi, kariérovými poradcami, školskými logopédmi a liečebnými pedagógmi spadá do kategórie odborných zamestnancov.

Kompetencie sociálneho pedagóga

Kompetencie sociálneho pedagóga sú rozsiahle a rôznorodé. V Pokyne ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení, sa nachádza kompetenčný profil sociálneho pedagóga. Medzi hlavné kompetencie patrí:

• Diagnostika sociálnych vzťahov a prostredia: Sociálny pedagóg sa venuje diagnostike sociálnych vzťahov a prostredia, v ktorom dieťa žije a vyrastá. Cieľom je identifikovať rizikové faktory, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať jeho vývoj.
• Prevencia rizikového správania: Sociálny pedagóg sa zameriava na prevenciu rizikového správania detí a žiakov, ako aj na predchádzanie a elimináciu sociálno-patologických javov.
• Poradenstvo a intervencia: Poskytuje poradenstvo a intervenciu pre deti a žiakov, ktorí majú sklony k rizikovému správaniu alebo sú ohrození sociálno-patologickými javmi, a tiež pre tých, ktorí pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.
• Konzultácie a poradenstvo: Konzultuje a radí zákonným zástupcom, pedagógom a odborným zamestnancom.
• Vzdelávanie: Venuje sa vzdelávaniu a ďalším aktivitám v oblasti sociálnej a výchovnej práce.
• Terapia a reedukácia: Uskutočňuje sociálno-pedagogické poradenstvo, terapiu a reedukáciu.

Náplň práce sociálneho pedagóga v materskej škole

Náplň práce sociálneho pedagóga v materskej škole je zameraná na podporu zdravého vývoja detí, prevenciu problémov a pomoc pri ich riešení. Medzi hlavné činnosti patrí:

• Individuálna práca s deťmi: Sociálny pedagóg individuálne pracuje s deťmi, ktoré vyžadujú špeciálnu pozornosť, nápravu vzťahov, elimináciu nežiaduceho správania, vytvára lepšiu atmosféru v triedach, čím sa predchádza konfliktom. Individuálna práca sociálneho pedagóga má charakter psychodiagnostiky, jedná sa o rozhovory so žiakom, nácviky a osvojenie si nového správania, sebareflexie, relaxačné cvičenia a iné.
• Skupinová práca s deťmi: Skupinová práca s deťmi prebieha v triede, zameriava sa na všestranný rozvoj osobnosti dieťaťa na nonkognitívne schopnosti detí, rozvíja komunikáciu, kreativitu, kultivovanosť, socializáciu, sebareflexiu, emočnú inteligenciu, či upevňuje správne hodnoty dieťaťa. Deti sú vedené k zodpovednosti a dodržiavaniu dohodnutých pravidiel. S konkrétnou triedou (skupinou) využíva techniky sociálno-psychologických výcvikov.
• Práca s rodinou: Sociálny pedagóg spolupracuje s rodinami detí, poskytuje im poradenstvo a podporu pri výchove a riešení problémov. Sprostredkúva prepojenie školy s poradenskými zariadeniami a inými odbornými zariadeniami zaoberajúcimi sa starostlivosťou o deti a rodinu, psychológom, pedopsychiatrom, pediatrom a lekárom.
• Spolupráca s pedagógmi: Sociálny pedagóg spolupracuje s pedagógmi materskej školy, pomáha im pri riešení výchovných problémov a vytváraní inkluzívneho prostredia pre všetky deti. Zúčastňuje sa na vzdelávacích podujatiach určených pre asistentov učiteľa v rámci NP PRIM alebo na iných vzdelávaniach pedagogických zamestnancov.
• Prevencia sociálno-patologických javov: Sociálny pedagóg sa aktívne podieľa na prevencii sociálno-patologických javov, ako je šikanovanie, kyberšikanovanie, agresia, delikvencia, krádeže, drogové závislosti, syndrómu CAN a iné.
• Vytváranie inkluzívneho prostredia: Sociálny pedagóg sa podieľa na vytváraní inkluzívneho prostredia v materskej škole, kde sa každé dieťa cíti prijaté a podporované. Hlavným cieľom projektu je vytváranie inkluzívneho prostredia v MŠ a prostredníctvom práce s rodinou zvýšiť počet detí z marginalizovaných komunít, predovšetkým Rómov, ktoré navštevujú MŠ. Týmto spôsobom zabezpečiť zvyšovanie vzdelanostnej úrovne príslušníkov týchto komunít, ako jeden z nástrojov sociálno-ekonomickej integrácie.

Môže sociálny pedagóg učiť v materskej škole? Kvalifikačné požiadavky a legislatívne zmeny

Otázka, či sociálny pedagóg môže učiť v materskej škole, je komplexnejšia a závisí od splnenia kvalifikačných predpokladov.

Kvalifikačné predpoklady

Sociálny pedagóg na výkon svojej profesie podľa vyhlášky č. 1/2020 Z. z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, musí absolvovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a to v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy.

Legislatívne zmeny

V príspevku priblížime pozíciu učiteľa materskej školy so zameraním na kvalifikačné požiadavky. Pozrieme sa na zmeny, ktoré nastali prijatím zákona č. 182/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Učiteľ pri uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu poskytuje výchovu a vzdelávanie deťom, žiakom alebo poslucháčom. Zodpovedá za kvalitu priebehu a výsledky výchovy a vzdelávania. Zákon č. 182/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z.

Podľa dôvodovej správy požiadavka na zvýšenie vzdelania vyplýva zo všeobecného opisu Reformy 1 Komponentu 6 Plánu obnovy a odolnosti SR, ako aj z míľnika uvedeného vo Vykonávacom rozhodnutí. Požadovaným stupňom vzdelania pre učiteľa MŠ je najmenej úplné stredné odborné vzdelanie. Od 1. septembra 2029 sa požiadavka na vzdelanie mení, pretože nadobudne účinnosť časť zákona č. 182/2023 Z. z. Zákon definuje ako požadované vzdelanie pre kategóriu učiteľ MŠ najmenej vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa pre učiteľa materskej školy, ktorý poskytuje výchovu a vzdelávanie deťom, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné.

Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“) ak ide o učiteľa MŠ, ktorý nezískal vysokoškolské vzdelanie, vyžaduje sa okrem splnenia kvalifikačných predpokladov podľa odseku 1 aj absolvovanie inovačného vzdelávania v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania v rozsahu 50 až 100 hodín; učiteľ materskej školy ho absolvuje do siedmich rokov od začiatku výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca.

Legislatívne aspekty a financovanie

Zákon č. 245/2008 Z. z. explicitne neurčuje druhy a typy škôl a školských zariadení, v ktorých sociálny pedagóg môže vykonávať svoju činnosť. Všeobecne záväzné právne predpisy pôsobenie sociálneho pedagóga v škole spájajú so slovom „môže“ (v zmysle nie je daná povinnosť zamestnania - pôsobenia sociálneho pedagóga v škole alebo školskom zariadení). Takisto nie sú normatívne stanovené okolnosti, za akých odborný zamestnanec, resp. sociálny pedagóg, by mal byť vo všeobecnosti zamestnaný.

Na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, podľa § 4e ods. 8 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení (ďalej len „zákon č. 597/2003 Z. z.“) „zriaďovateľ základnej školy, v ktorej sa vzdeláva viac ako 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, je povinný použiť najmenej 50 % z celkového príspevku na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia pre základnú školu na osobné náklady asistenta učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo sociálneho pedagóga.“ S uvedeným korešponduje znenie § 107 ods. 3 zákona č. 245/2003 Z. z.

Pracovný čas a činnosť sociálneho pedagóga

Na rozdiel od pedagogických zamestnancov, ktorí majú definovaný týždenný pracovný čas v § 7 zákona č. 138/2019 Z. z. vzdelávacej činnosti podrobne upravená v nariadení vlády SR č. 201/2019 Z. z., pre sociálneho pedagóga táto úprava neplatí. Podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“), týždenný pracovný čas zamestnanca vykonávajúceho pracovnú činnosť odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. je 37,5 hodiny.

Spôsob, akým zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas zamestnanca, je plne v kompetencii zamestnávateľa, ktorý ho upraví v pracovnom poriadku. Miesto, kde si tento týždenný pracovný čas (resp. jeho časť) zamestnanec odpracuje, t. j. či na pracovisku alebo prácou z domu (tzv. domácka práca), si zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú v pracovnej zmluve, resp. v pracovnom poriadku.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ:

• a) môže povoliť pedagogickému zamestnancovi vykonávanie „ostatných činností“ aj mimo pracoviska za podmienok upravených v pracovnom poriadku, to znamená, môže mu povoliť vykonávanie práce z domu,
• b) sa môže s odborným zamestnancom (teda aj so sociálnym pedagógom) dohodnúť na vykonávaní práce z domu, ak vykonáva taký druh práce, ktorý to umožňuje. Ide o obdobné činnosti, ktoré pod pojmom „nepriama činnosť“, resp.

Vykonávanie práce z domu je riadnym výkonom práce, resp. Ak zamestnávateľ povolí prácu z domu v určenom časovom rozsahu, resp. povolí časť výkonu práce mimo pracoviska, v pracovnom poriadku určí, kedy pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec je povinný byť na pracovisku v škole (pozri napr. čl. 14 ods. 5).

Zákon č. 138/2019 Z. z. zaviedol aj pre odborných zamestnancov jednotný pojem pracovná činnosť. Pracovná činnosť odborného zamestnanca, ktorá môže byť vykonávaná len na základe pracovnoprávneho vzťahu (čiže nie napr. na základe živnosti alebo ako dobrovoľnícka práca) je definovaná v § 6 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že sociálnemu pedagógovi sa do vykonávania pracovnej činnosti odborného zamestnanca započítava vykonávanie všetkých uvedených pracovných činností s výnimkou činností, na vykonávanie ktorých kvalifikačné predpoklady sociálneho pedagóga nie sú relevantné (napr. činnosť psychologická, logopedická, liečebnopedagogická, špeciálnopedagogická). Zo znenia § 87 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. vyplýva, že odborná činnosť podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019 je pracovnou činnosťou podľa predpisov účinných od 1. septembra 2019. Splnenie predpokladov na výkon odbornej činnosti podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019 sa považuje za splnenie predpokladov na výkon pracovnej činnosti podľa predpisov účinných od 1. septembra 2019.

Prínos sociálneho pedagóga pre materskú školu

Prítomnosť sociálneho pedagóga v materskej škole prináša množstvo benefitov:

• Zlepšenie sociálnej klímy v škole: Vytváranie bezpečného a podporujúceho prostredia pre všetky deti.
• Zníženie výskytu rizikového správania: Efektívna prevencia a intervencia v oblasti sociálno-patologických javov.
• Podpora inkluzívneho vzdelávania: Integrácia detí so špeciálnymi potrebami a zo sociálne znevýhodneného prostredia.
• Posilnenie spolupráce s rodinou: Aktívna podpora rodín v ich výchovnej funkcii.
• Zvýšenie kompetencií pedagógov: Pomoc učiteľom pri riešení výchovných problémov a podpora ich profesionálneho rozvoja.
• Včasná identifikácia a riešenie problémov: Predchádzanie závažnejším problémom v neskoršom veku.

Prekážky a výzvy

Legislatívna možnosť zamestnávať v slovenských školách sociálneho pedagóga je zatiaľ v školskej praxi málo využívaná. Mnohé z činností, ktoré odborní zamestnanci vykonávajú, môžu vykonávať z domu. Príchodom európskych projektov prišlo síce množstvo zamestnancov na podporu deťom, ale problémy, ktoré začali vyvstávať, často neboli riešené právne, vecne a zároveň odborne správne.

Ako už mnohí viete, pre pracovníkov v školstve je primárne smerodajný zákon 138/2019 o PZ a OZ. Ten síce v § 7 ods. 1 stanovuje možnosť výkonu ostatných (tzv. nepriamych) činností u PZ aj mimo pracoviska podľa pracovného poriadku, ale nevymedzuje nič ohľadne OZ. V tomto prípade sa na odborných zamestnancov vzťahuje Zákonník práce, ktorý v § 52 umožňuje jednak stanoviť domácku prácu (tzv. home office) priamo v pracovnej zmluve. Časť práce tak môže vykonávať zamestnanec z domu, alebo, ako nám zareagovalo v stanovisku z 19. marca 2021 Ministerstvo školstva, môže postupovať podľa § 52 ods. 1 písm. a) môže povoliť pedagogickým zamestnancom vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamo výchovno-vzdelávacou činnosťou, špecializovanými činnosťami, činnosťami vedúceho pedagogického zamestnanca a profesijným rozvojom aj mimo pracoviska za podmienok upravených v pracovnom poriadku, to znamená, môže mu povoliť vykonávanie práce z domu, b) sa môže s odborným zamestnancom dohodnúť na vykonávaní práce z domu, ak vykonáva taký druh práce, ktorý to umožňuje.

„Z toho vyplýva, že školský psychológ, sociálny pedagóg, ale aj poradenskí pracovníci (psychológ, logopéd, sociálny pedagóg, špeciálny či liečebný pedagóg a i.) môžu vykonávať časť alebo aj všetku prácu z domu. Príležitostne je to na dohodu, v prípade pravidelného je potrebné to zakotviť priamo v pracovnej zmluve, ale následne aj podľa § 52 Zákonníka práce dohodnúť podmienky výkonu práce doma. Pre školských špeciálnych pedagógov to platí obdobne, hoci oni môžu byť podobne ako učitelia riešení cez pracovný poriadok. Inklucentrum sa dôrazne stavia za rovnaký prístup k všetkým zamestnancom na pracovisku, či ide o učiteľov, vychovávateľov alebo psychologičku, ak to druh práce umožňuje.“

Tabuľka: Porovnanie kompetencií sociálneho pedagóga a učiteľa v materskej škole

tags: #moze #socialny #pedagog #ucit #v #ms