Výchovná a komplexná rehabilitácia postihnutých v ponímaní špeciálnej pedagogiky

Cieľom špeciálnej pedagogiky v rámci starostlivosti je vychovávať, vyučovať a vzdelávať jedincov so špecifickými potrebami. Špeciálna pedagogika sa utvárala pomerne neskoro, až na prelome 19. a 20. storočia, pričom jej vznik podmienila úroveň vedeckých poznatkov z oblasti medicíny, psychológie, sociológie a pedagogiky.

Starostlivosť o postihnuté osoby sa datuje už od vzniku ľudskej spoločnosti. Spočiatku prevažovali represívne prístupy, ktoré časom stratili svoje opodstatnenie. Neskôr postihnutí vykonávali ťažké pracovné činnosti. Nástupom kresťanstva sa začali uplatňovať charitatívne prvky starostlivosti o postihnutých. Renesancia hľadala ľudský prístup k postihnutým.

Na území Slovenska sa inštitucionálna starostlivosť o jedincov so špeciálnymi výchovnými potrebami začala realizovať v prvej polovici 19. storočia, týkala sa ťažko zmyslovo postihnutých. Koncom 19. storočia sa inštitucionálna starostlivosť sústreďovala na mentálne postihnutých a psychosociálne narušených a v prvej polovici 20. storočia na telesne a zdravotne postihnutých. Všeobecný rozvoj špeciálnej pedagogiky u nás nastal až v druhej polovici 20. storočia.

Špeciálna pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených (TPCHZO)

Špeciálna pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených (Somatopédia - TPCHZO) je vedný odbor, ktorý skúma osobitosti edukácie jedincov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva. Zameriava sa na ciele, obsah, metódy a prostriedky edukácie týchto jedincov so zreteľom na špecifické osobitosti ich postihnutia.

Definícia jedincov TPCHZO

• Telesne postihnutý jedinec: Vyznačuje sa chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ktoré zapríčiňujú poruchy hybnosti. Patria sem všetky odchýlky tvaru tela a končatín, deformity a abnormality.
• Chorý jedinec: Je jedinec v stave choroby, ktorá predstavuje poruchu rovnováhy medzi organizmom a prostredím. Choroby sa delia na rôzne skupiny, ako napríklad choroby tráviaceho, dýchacieho, srdcovo-cievneho, pohybového, nervového, pohlavného systému, žliaz s vnútornou sekréciou, kožné, krvné a onkologické choroby.
• Zdravotne oslabený jedinec: Je jedinec v stave rekonvalescencie, má zníženú odolnosť voči chorobám, tendenciu k recidíve alebo je jeho zdravotný stav ohrozený pre nevhodný životný režim alebo nesprávnu výživu.

Spoločné znaky edukácie TPCHZO

Edukácia TPCHZO je podmienená tromi spoločnými základnými znakmi:

• Poruchy hybnosti: Môžu byť primárne (následky priameho postihnutia pohybového ústrojenstva) alebo sekundárne (iné orgány zasiahnuté chorobou znemožňujú pohyb).
• Poruchy vyššej nervovej činnosti: Majú organický pôvod alebo funkčný charakter, súvisia s mimoriadnou životnou situáciou pri telesnej chybe, chorobe či oslabení.
• Psychické zmeny: Vyskytujú sa najmä v emocionálnej oblasti, v oblasti sebavedomia a sociability.

Vrodené a získané telesné postihnutia

Medzi vrodené poruchy patria:

• Detská mozgová obrna (DMO): Je porucha hybnosti, ktorá vzniká v dôsledku mozgového poškodenia.
• Vrodené poruchy vývinu končatín (Dysmelie): Dysmelie sú poruchy vo vývine končatín, ktoré vznikajú medzi 20. a 46. dňom tehotenstva.

Medzi získané telesné postihnutia patria:

• Úrazy mozgu a miechy: Môžu mať rôzne následky, ako napríklad poruchy pamäte, poruchy pozornosti, senzorické poruchy, mentálna retardácia, parézy (čiastočné ochrnutia) a plégie (úplné ochrnutia). Medzi konkrétne typy úrazov mozgu a miechy patria otras mozgu, stlačenie mozgu, pomliaždenie mozgu a krvácanie do mozgu a miechy.
• Amputácie: Oddelenie časti orgánu alebo časti, či celej končatiny od ostatného tela. Môžu byť primárne (včasné), sekundárne (volené) alebo terciárne (neskoré). Príčiny amputácií sú úrazy a chorobné zmeny končatín z cievnych alebo metabolických príčin.
• Svalové ochorenia: Spôsobujú poškodenie priečne pruhovaného svalstva. Progresívna svalová dystrofia sa vyznačuje degeneratívnym rozpadom svalstva, ktorého príčinou je chromozómová porucha.

Druhy zdravotného oslabenia

• Obezita (tučnota): Nadmerné hromadenie tuku, predovšetkým v podkožnom väzive. Spôsobuje zmeny vo fyzickej, psychickej a spoločenskej sfére postihnutých.
• Asténia: Celková telesná slabosť, pocity slabosti a úzkosti.

Psychické osobitosti TPCHZO

Edukácia TPCHZO je podmienená poruchami hybnosti a odchýlkami v psychickom vývine. Rozlišujeme medzi tými, ktorí v neskoršom období vývinu osobnosti prežili traumu spojenú s nadobudnutím telesnej chyby. Najčastejšie uvádzanou črtou je komplex menejcennosti, pocit izolácie, osamelosti a odlišnosti, prejavy pasivity a pesimizmu, neprimeraný strach, slabšia prispôsobivosť, veľké výkyvy v emocionalite a kritický vzťah k iným.

• Mentálna úroveň jedinca: Popri zdravotnom stave je základnou podmienkou jeho edukácie. Títo žiaci dosahujú normálnu mentálnu úroveň alebo jej dolnú hranicu až mentálne postihnutie, alebo majú nadanie v určitej oblasti. Od mentálne postihnutých sa odlišujú jedinci, u ktorých so zreteľom na zdravotný stav nastalo oneskorenie mentálneho vývinu. Osobitnú skupinu tvoria žiaci s tzv. špecifickými psychickými deficitmi, ktorí dosahujú takmer normálnu mentálnu úroveň, majú však primárne narušené jednotlivé mentálne funkcie.
• Schopnosť dorozumievania: Súvisí predovšetkým s poruchami motoriky reči, so senzorickými poruchami alebo s mentálnou retardáciou, najmä detí s DMO. Je to problém izolovaných detí v domácom prostredí alebo aj v zdravotníckom zariadení, ak nie je zabezpečená potrebná edukačná starostlivosť.
• Reaktívne psychické zmeny: Sú psychickými následkami telesnej chyby, choroby, pôsobenia medikamentov, celého liečebného režimu, izolácie od rodiny a prirodzeného prostredia. Súvisia s negatívnymi skúsenosťami v sociálnych kontaktoch a s uvedomovaním si dôsledkov vlastného postihnutia. Prejavujú sa v oblasti poznávacích procesov, v emocionálnej aj vôľovej oblasti, čo sa nepriaznivo odráža v edukačnej činnosti a v celkovom správaní jedinca.

Osobitosti edukácie TPCHZO

Edukácia TPCHZO je proces cieľavedomého a systematického pôsobenia na ich osobnosť v rôznych obdobiach ich vývinu, pričom treba rešpektovať ich vekové, somatické a psychické osobitosti súvisiace s postihnutím.

Pohybová výchova detí s DMO v predškolskom veku

Vychádza z kinezioterapie, ktorá je súčasťou liečebnej rehabilitácie, pričom hlavným prostriedkom liečby je pohyb. Kinezioterapia sa praktizuje u detí s DMO v najútlejšom veku a obsahuje viacero metód (Vojtova, Kabátová, Bobathových a ďalšie). Reflexológia má okrem využitia v lekárskej praxi nezastupiteľné miesto aj v edukácií detí s DMO. Kábele rozpracoval uplatňovanie reflexnej teórie v edukácií detí s DMO a vyslovuje požiadavku súčasného rozvoja hybnosti a reči na základe zásad pohybovej výchovy:

• Zásada vývinu: Požaduje, aby nácvik pohybových a rečových schopností detí s DMO postupoval podľa ontogenetického vývinu týchto funkcií.
• Zásada reflexnosti: Požaduje využívať polohové a pohybové reflexy pri nácviku pohybových a rečových zručností detí s DMO.
• Zásada rytmizácie: Využíva priaznivý vplyv rytmu pri nácviku pohybových a rečových zručností detí s DMO.
• Zásada komplexnosti: Umožňuje viaczmyslovo pôsobiť na dieťa prostredníctvom sluchových, zrakových, polohových a pohybových podnetov.
• Zásada kolektívnosti: Vyžaduje, aby sa cvičenie reči a hybnosti u detí s DMO realizovalo v detskom kolektíve.

Ciele výchovnej rehabilitácie

Výchovná rehabilitácia si kladie za cieľ:

• Výchova k pohybu: Zahŕňa rozvoj jemnej motoriky, hrubej motoriky a motoriky artikulačných orgánov a mimiky. Cieľom je vzbudiť záujem, zvýšiť aktivitu a viesť ich k prežívaniu radosti.
• Výchova k citovej a sociálnej adaptácii dieťaťa: Základy sa kladú v rodine, predovšetkým sa podieľa matka. Ciele: posilňovať pocit istoty, rozvíjať vzťah k iným deťom, pestovať lásku a sympatie k človeku.
• Výchova k poznaniu, mysleniu, reči: Cieľ: rozvíjať pociťovanie, vnímanie, pamäť, pozornosť, predstavivosť, myslenie, reč.
• Výchova rozvíjania návykov sebaobsluhy a manipulačných schopností: Cieľom sebaobsluhy je urobiť dieťa nezávislým vo všetkých denných potrebách. Cieľom manipulačných schopností je rozvíjanie úchopu a manipulácie s predmetmi rôzneho tvaru a konzistencie.
• Výchova akceptovania telesného obmedzenia so snahou o jeho prekonanie: Akceptovanie je motivačná tendencia, ktorá vedie postihnutého k emocionálnemu, poznávaciemu a neskôr i praktickému využitiu všetkých životných možností a obmedzení.
• Výchova rozvíjania hudobných a výtvarných schopností: Hudobná výchova detí s DMO má výchovný i zdravotný význam, uvoľňuje svalové napätie a rozvíja hudobnosť. Cieľom výtvarnej výchovy je rozvoj spontánnej tvorivosti a vyvolávanie radosti z výtvarného prejavu.

Pomôcky pre TPCHZO

Zaraďujeme sem pomôcky určené na sebaobsluhu (špeciálny príbor), vzdelávanie (pomôcky na písanie), zamestnanie, lokomočné pomôcky (špeciálne vozíky, trojkolky) a rehabilitačné a ortopedické pomôcky.

• Rehabilitačné pomôcky: Upravujú orgánový defekt alebo úplne alebo čiastočne obnovujú funkciu orgánu a slúžia na uľahčovanie nácviku rôznych úkonov.
• Ortopedické pomôcky (protézy): Dopĺňajú alebo nahrádzajú stratené alebo poškodené (nevyvinuté) časti tela, resp. orgánu.

Komplexná rehabilitácia (KRS)

Rehabilitácia je uspôsobenie alebo znovu uspôsobenie dieťaťa, ktoré je od narodenia telesne alebo zdravotne postihnuté, alebo dieťa, ktoré toto postihnutie získalo v priebehu života. Komplexná rehabilitácia (KRS) zahrňuje komplexné a koordinované využívanie medicínskych, sociálnych, výchovných a pracovných prostriedkov na skvalitnenie života dieťaťa s telesným postihnutím.

Zložky komplexnej rehabilitácie

• Liečebná rehabilitácia: V širšom zmysle sa chápe ako celá zdravotnícka starostlivosť o telesne a zdravotne postihnutých. Smeruje k vyliečeniu choroby, k úprave zdravotného stavu, k odstráneniu alebo zmierneniu orgánového alebo funkčného defektu a k vytvoreniu priaznivých somatických podmienok pre spoločenské začlenenie. Zahŕňa diagnostickú činnosť a určenie programu liečby. V užšom zmysle zahŕňa komplex liečebných postupov v oblasti rehabilitácie, ako sú chirurgická, medikamentózna, dietetická, fixačná, protetická a režimová terapia. Medzi najviac prepracované liečebné postupy patrí fyzioterapia, kinezioterapia a ergoterapia.
  • Fyzioterapia: Predstavuje súbor postupov, v ktorých sa využívajú prírodné prostriedky ako elektrina, teplo, voda, žiarenie, vzduch (elektroterapia, hydroterapia, balneoterapia, fytoterapia, klimatoterapia).
  • Kinezioterapia: Ide o terapiu založenú na pohybe. Správne indikovaná a realizovaná kinezioterapia má veľký vplyv na pohybové ústrojenstvo, ale priaznivo ovplyvňuje aj liečbu chorôb srdca, dýchacích orgánov. Patrí sem aj liečebná telesná výchova a hippoterapia.
  • Ergoterapia: Využíva ako terapeutický prostriedok prácu alebo nejakú činnosť.
• Výchovná rehabilitácia: Zahŕňa oblasť výchovy a vzdelávania detí s telesným postihnutím. Deti s telesným postihnutím sa vzdelávajú v špeciálnych školách alebo sú integrované do bežných škôl. Dôležitou otázkou je určenie reálneho stropu, ktorý pri danom postihnutí môže dieťa dosiahnuť, vychádzajúceho z analýzy zdravotného stavu, osobnostných a psychických predpokladov. Výchovná rehabilitácia predstavuje jeden zo základných predpokladov prípravy dieťaťa s telesným postihnutím pre život.
• Pracovná rehabilitácia: Zabezpečuje uplatnenie telesne a zdravotne postihnutých v zamestnaní. Smeruje k tomu, aby mohli telesne a zdravotne postihnutí jedinci vykonávať dovtedajšie prípadne iné vhodné zamestnanie. Zahŕňa poradenskú službu, prípravu na prácu a umiestnenie do zamestnania.
• Sociálna rehabilitácia: Prispôsobuje postihnutého jedinca na to, aby sa realizoval v práci, v rodine a aby sa vedel uplatniť v bežnom kontakte s ľuďmi. Sociálna rehabilitácia je integrujúcou zložkou liečebnej, výchovnej aj pracovnej rehabilitácie. Spoločenská integrácia je najvyšším stupňom socializácie postihnutého človeka. Stupne socializácie sú integrácia, adaptácia a utilita.

Liečebná rehabilitácia na Slovensku

Liečebná rehabilitácia je komplexný a dynamický proces, ktorého cieľom je maximalizovať funkčné schopnosti a kvalitu života jednotlivcov so zdravotným postihnutím alebo ochorením. Na Slovensku má tento odbor bohatú tradíciu a významné postavenie v systéme zdravotnej starostlivosti.

Zložky liečebnej rehabilitácie na Slovensku

• Fyzioterapia: Zameriava sa na obnovu a zlepšenie pohybových funkcií, odstránenie bolesti a zlepšenie celkovej kondície. Ponúka komplexný prístup k diagnostike a terapii funkčných porúch, bolestivých ťažkostí a nerovnováh (dysbalancií) v organizme.
• Ergoterapia: Pomáha pacientovi zlepšiť schopnosť vykonávať bežné denné aktivity a zapojiť sa do pracovného života.
• Psychologická rehabilitácia: Zameriava sa na zvládanie psychických ťažkostí a zlepšenie psychickej pohody pacienta.
• Logopedická rehabilitácia: Pomáha pacientom s poruchami reči a komunikácie.
• Sociálna rehabilitácia: Zameriava sa na zlepšenie sociálnych zručností a zapojenie pacienta do spoločnosti.
• Pracovná rehabilitácia: Pomáha pacientovi nájsť si vhodné zamestnanie a udržať si ho.

Metódy a postupy v liečebnej rehabilitácii

• Kinezioterapia: Liečba pohybom, ktorá zahŕňa cvičenia na zlepšenie sily, rozsahu pohybu, koordinácie a rovnováhy.
• Manuálna terapia: Diagnostika a liečba porúch pohybového aparátu pomocou špeciálnych manuálnych techník.
• Fyzikálna terapia: Využíva rôzne fyzikálne modality, ako napríklad elektroliečbu, ultrazvuk, laser, magnetoterapiu a termoterapiu, na zmiernenie bolesti, zápalu a zlepšenie hojenia tkanív.
• Mäkké techniky: Špeciálna metodika manuálnej medicíny, ktorá ovplyvňuje reflexné zmeny v svaloch a podkoží, s cieľom zníženia bolestivosti a svalového napätia a uľahčenia následnej mobilizácie, manipulácie alebo postizometrickej relaxácie.
• Masáže: Pomáhajú uvoľniť svalové napätie, zlepšiť prekrvenie a zmierniť bolesť.
• Hydroterapia: Využíva liečebné účinky vody na zmiernenie bolesti, uvoľnenie svalov a zlepšenie pohyblivosti.
• Ergoterapia: Zameriava sa na nácvik bežných denných aktivít a zlepšenie sebestačnosti pacienta.
• Psychoterapia: Pomáha pacientovi zvládnuť psychické ťažkosti a adaptovať sa na zmenenú situáciu.
• Lymfodrenáž: Ide o tlakovú masáž na špeciálnom prístroji, ktorý aktivuje lymfatický systém, krvný obeh, je prevenciou voči kŕčovým žilám a pôsobí proti syndrómu ťažkých nôh.
• Rašelinové zábaly: Rašelinový zábal je druh tepelného zábalu, ktorý má schopnosť udržania tepla a tepelného pôsobenia na pokožku 5x väčší ako bežný tepelný vodný zábal.
• Relaxácia a regenerácia: Regenerácia je zameraná k plnému a rýchlemu zotaveniu všetkých telesných a duševných procesov, ktorých kľudová rovnováha bola predchádzajúcou činnosťou posunutá do určitého stupňa únavy. Relaxácia je psychická činnosť, pri ktorej dochádza v ľudskom tele k uvoľňovaniu a uvoľneniu telesného (svalového) a duševného (psychického) napätia.

Oblasti využitia liečebnej rehabilitácie

Fyzioterapia sa uplatňuje pri mnohých poruchách aj ochoreniach:

• Ochorenia nervového systému
• Poúrazová a pooperačná rehabilitácia
• Vertebrogénny syndróm
• Ortopedické ochorenia
• Reumatologické ochorenia
• Kardiovaskulárne ochorenia
• Respiračné ochorenia
• Geriatria
• Pediatria

Úspešná liečebná rehabilitácia vyžaduje tímovú prácu a multidisciplinárny prístup. V tíme spolupracujú lekári, fyzioterapeuti, ergoterapeuti, psychológovia a logopédi.

Metódy používané v starostlivosti o postihnutých

Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov sa zameriavajú na prekonanie, zmiernenie a prevenciu defektivity.

Základné skupiny metód

1. Reedukačné metódy: Súhrn špeciálno-pedagogických postupov zameraných na postihnutú funkciu. Reedukácia, čiže prevýchova alebo obnovená výchova, je označenie pre špeciálno-pedagogické metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté funkcie alebo upravujú porušené funkcie a činnosti.
2. Kompenzačné metódy: Súhrn postupov zameraných na rozvíjanie náhradných nepostihnutých funkcií. Kompenzácia znamená vyváženie alebo vyrovnanie. Kompenzačné metódy sa zameriavajú na zdokonalenie výkonnosti inej funkcie, nie postihnutej. Sústavne rozvíjajú výkonnosť neporušených funkcií ako náhradu za porušenú alebo vyradenú (napríklad u nevidiaceho rozvíjať sluchové, hmatové, čuchové vnímanie).
3. Rehabilitačné metódy: Súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia, čiže znovuuschopnenie, je súhrn opatrení a metód, ktoré sa zameriavajú na sociálne dôsledky defektu. Rehabilitačnou činnosťou upravujeme porušené spoločenské, pracovné a výchovno-vzdelávacie vzťahy. Rehabilitácia nadväzuje na výsledky kompenzácie a reedukácie.

Intervenčné programy v špeciálnej pedagogike

Intervenčné programy zohrávajú kľúčovú úlohu v živote osôb s mentálnym postihnutím. Ich cieľom je maximalizovať potenciál jednotlivca, rozvíjať jeho schopnosti a zručnosti a umožniť mu plnohodnotné zapojenie do spoločnosti. V kontexte špeciálnej pedagogiky predstavujú intervenčné programy systematický a cielený prístup, ktorý sa zameriava na prekonávanie bariér a dosahovanie individuálnych cieľov. Intervencia znamená zásah, poväčšine zvonku, do vnútorných záležitostí napríklad skupiny alebo osobnosti. Ide o vstup inej osoby s cieľom pomôcť riešiť problém, zvládnuť určitý proces, pochopiť súvislosti. Pedagogickú intervenciu špecifikuje ako vstup učiteľa alebo vychovávateľa do procesov učenia, zvládania obsahu vzdelávania, do procesov zvládania problémov. Intervenčné zásahy vychovávateľa, učiteľa sú vopred plánované, ale môžu takisto aktuálne vyplývať zo situácie.

Práca s textom a rozvoj kognitívnych procesov

Intervenčný program sa koncentruje na optimalizáciu jednej oblasti prostredníctvom intervencie, t.j. zameriava sa vždy na jeden proces, ktorý sa prostredníctvom techniky upevňuje alebo rozvíja. Intervenciou sa rozumie pôsobenie na jednotlivca prostredníctvom postupu, techniky či metódy, ktorá smeruje k úprave, zmene alebo upevneniu procesu. V nami zostavených programoch sa pod touto oblasťou myslí oblasť čítania s porozumením v materinskom alebo cudzom jazyku.

Práca s textom: myslí sa práca v troch etapách čítania, a to pred, počas a po čítaní textu. Práca s textom sa mnohokrát zamieňa za prácu s testovými úlohami, čím neučíme žiaka pracovať s textom, resp. nerozvíjame porozumenie, ale zisťujeme alebo testujeme porozumenie, teda či žiak textu porozumel. Takýto typ práce s testovými úlohami nepovažujeme za intervenčnú prácu s textom. Koncentrujeme sa na rozvíjanie porozumenia, rozvíjanie motivácie práce s textom, motivácie k čítaniu a rozvíjanie afektívnej roviny pri práci s aktivitami pred, počas a po čítaní textu.

Rozvíjanie prediktora (kognitívneho, resp. metakognitívneho) znamená stimulovanie a podporovanie jednotlivých kognitívnych a metakognitívnych procesov. V každej intervenčnej jednotke (jedna hodina programu) sa rozvíja jeden, príp. dva na seba nadväzujúce prediktory tak, že sa zámerne aktivitami a postupmi koncentrujeme na daný kognitívny proces. Postupujeme od nižších procesov k vyšším, t.j. pozornosť, koncentrácia, pamäť, percepcia (vnímanie), kognitívna štrukturácia, inferenčné myslenie, predstavivosť, fantázia, divergentné myslenie, tolerancia nejednoznačnosti, kritické myslenie a sebareflexia.

Napríklad v prvej intervenčnej jednotke začíname s najjednoduchším kognitívnym procesom, a to s pozornosťou a koncentráciou. Rozvíjame ho tak, že sa súčasne pri práci s textom koncentrujeme aj na rozvíjanie daného prediktora v intervenčnej jednotke. V súvislosti s výberom prediktorov treba uviesť, že skôr než sme začali so zostavovaním intervenčného programu, sme výskumne zisťovali, aké činitele sa spolupodieľajú na rozvíjaní čítania s porozumením, teda ktoré činitele podporujú porozumenie textu v materinskom alebo cudzom jazyku. Z výskumu sa nám prejavilo spolupôsobenie uvedených prediktorov s úrovňou čítania s porozumením (s výkonom v čítaní s porozumením). Zistili sme, že najväčší podiel vplyvu na čítanie s porozumením má vnímanie jazykových prostriedkov, kognitívna štrukturácia a z časti tolerancia nejednoznačnosti. Vychádzali sme tiež z kognitívnej teórie učenia sa, t.j. ktoré kognitívne procesy predchádzajú prediktory s najväčším podielom vplyvu, a ktoré vyššie kognitívne procesy po nich nasledujú. Na základe týchto vedeckých hypotéz a výsledkov výskumu sme určili, ktoré prediktory budeme v intervenčnom programe rozvíjať, resp. ktorými prediktormi budeme intervenovať porozumenie čítaného textu. Charakteristiku jednotlivých prediktorov podrobne približujeme v publikácii E. Stranovská - A. Ficzere: Intervencia a prediktory čítania s porozumením.

Individuálny prístup a špecifiká práce s deťmi s mentálnym postihnutím

Práca s deťmi s mentálnym postihnutím je špecifická a vyžaduje si individuálny prístup, trpezlivosť a empatiu. Prináša so sebou výzvy, ale aj jedinečné obohatenie pre pedagógov a samotné deti.

Individuálny prístup ako kľúč k úspechu

Práca s deťmi s mentálnym postihnutím si vyžaduje prioritný individuálny prístup. Každé dieťa je jedinečné a potrebuje šancu posúvať sa vlastným tempom a spôsobom vnímania. Niekto sa učí cez sluch, iný cez hmat, ďalší cez priestorovú orientáciu. Dôležité je zistiť, čo dieťa potrebuje, a prispôsobiť tomu metódy a prístupy. Eva Poláková zo špeciálnej školy na Dolinského ulici v Dúbravke hovorí: "Na tejto práci je úžasné aj to, že tu nepoznáme stereotyp. Môžete si vyučovanie veľakrát pripraviť a aj tak to bude iné. Lebo nevieme, ako sa deti vyspali, čo sa doma stalo, aké boli raňajky, aká bola cesta, či na ne negatívne nevplýva počasie, dážď alebo spln mesiaca, či dieťa niečo nebolí, či stáli cestou do školy na viacerých semaforoch… Jednému sa páči, keď je slnko, inému, keď prší, ďalší sa toho bojí."

Komunikácia a porozumenie

Deti s poruchou autistického spektra vyzerajú ako všetky ostatné deti, čo sťažuje okoliu porozumieť ich správaniu a prijať ho. Podstatným problémom autizmu je komunikácia - verbálna a neverbálna. S týmito deťmi zväčša nemožno konverzovať, časté sú echolálie - opakovanie počutých slov. Autisti nevedia porozumieť neverbálnej komunikácii a udržiavať očný kontakt. Vnímajú okolie najmä zmyslami, ktoré veľakrát prevyšuje ich intelekt. Na spoznanie sveta sa potrebujú niečoho dotknúť, počuť, vidieť, ovoňať, ochutnať. Ďalším špecifikom je, že sa ťažko dokážu spolu hrať. Hrajú sa vedľa seba, no dosiahnuť, aby sa hrali spolu, je pre učiteľa veľmi náročné, ale aj veľmi dôležité pre vytvorenie vzťahu medzi deťmi.

Súčinnosť rodičov a odborníkov

Pri deťoch s postihnutím je dôležitá súčinnosť rodičov. Pre učiteľa je dôležité spoznávať rodičov, lebo deti sú odrazom celej rodiny. Ak chce učiteľ, aby sa dieťa niečo naučilo, musí mu v tom rodič pomáhať. Narodenie dieťaťa so zdravotným postihnutím prináša veľké psychické aj fyzické zaťaženie nielen pre rodičov, ale aj pre celú rodinu. Zo skúseností vyplýva, že len máloktorým rodičom sa podarí úplne zmieriť s tým, že ich dieťa je postihnuté, časom sa však naučia s touto skutočnosťou žiť.

Inklúzia: Áno alebo Nie?

V Európskej únii sa dlhodobo hovorí o zavádzaní inkluzívnych škôl, v ktorých by sa deti s postihnutím učili spoločne so zdravými deťmi. Pri telesných postihnutiach, zrakových či sluchových, poruchách učenia a komunikácie by to bolo vhodné a potrebné, ak by sa zabezpečil bezbariérový vstup, potrebné pomôcky, asistenti a pod. Mentálne postihnutie je však niečo iné. Vzdelávať deti s mentálnym postihnutím na jednej úrovni s ostatnými deťmi v jednej triede a ešte pri počtoch žiakov, ktoré dnes v triedach sú, je podľa niektorých pedagógov nemožné. Navrhujú preto inklúziu týchto detí v rámci voľnočasových aktivít - nech spolu tancujú, športujú, maľujú, trávia voľný čas a zažívajú neformálne záujmové vzdelávanie, ale nedávajme ich do jednej triedy s deťmi v bežných školách.

Beata Valocká, mama Dávidka s Downovým syndrómom, má s inklúziou pozitívnu skúsenosť: "Chcela by som všetkých rodičov povzbudiť, aby sa nebáli integrovať svoje dieťa. Stojí to za to." Dávidova asistentka Margita Zemánková s tým rozhodne nesúhlasí. „Dávid pracuje celú hodinu - číta, píše, počíta, tvoríme vety. Do školy sa teší a veľmi ho baví. So spolužiakmi má po rokoch v spoločnej triede výborný vzťah. Pri učení sa nevyrušujú, ale cez prestávky a po vyučovaní sa rozprávajú, hrajú spolu futbal…“

Na druhej strane, riaditeľka špeciálnej školy v Žiline Miroslava Jančová tvrdí: "Ja s integráciou nesúhlasím, hoci, samozrejme, záleží to aj na postihnutí dieťaťa. Podľa môjho názoru sú tieto deti v základných školách často preťažované a nešťastné. Mnohé boli až u nás pochválené, vyzdvihnuté, dostali rôzne diplomy, stali sa úspešnými. Stretla som sa s prípadmi, keď takéto deti pred príchodom k nám doslova vyhoreli."

Dôležité je, aby sa spoločnosť naučila, že všetci patríme k sebe. Pracujú na tom roky, aby to fungovalo a idú do toho iné peniaze ako u nás. Navyše každý učiteľ musí prejsť množstvom kurzom a vzdelávaním v tejto oblasti. Tento rok majú napríklad všetky kurzy vyslovene zamerané na prácu s deťmi s autizmom. U nás vôbec učitelia nevedia, ako na tieto deti. Nechať dieťa v tomto stave bez dozoru, to je na basu. To, čo máme na Slovensku, to je len paškvil, nie inkluzívne školstvo. Za súčasných podmienok je to fakt nerealizovateľné. Ale keď sme sa prihlásili k inkluzívnemu školstvu, tak by tu mala byť aj nejaká povinnosť zo strany štátu vytvoriť pre to podmienky.

Súčasný stav intervenčných programov na Slovensku

Mentálne postihnutie predstavuje komplexnú problematiku, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup a efektívne intervenčné programy. Na Slovensku, rovnako ako v iných krajinách, je táto oblasť predmetom neustáleho vývoja a snahy o zlepšenie kvality života osôb s mentálnym postihnutím. Tento článok sa zameriava na súčasný stav intervenčných programov pre mentálne postihnutých na Slovensku, analyzuje ich silné a slabé stránky a načrtáva perspektívy do budúcnosti.

Raná intervencia

Raná intervencia je zameraná na deti s mentálnym postihnutím v ranom a predškolskom veku. Jej cieľom je stimulovať vývoj dieťaťa, podporovať jeho kognitívne, motorické a sociálne zručnosti a pripraviť ho na vstup do školy. Alica Vančová sa venovala ranej intervencii postihnutých ako výzve pre teóriu a prax špeciálnej pedagogiky.

Nové a inovatívne intervenčné prístupy

Alica Vančová, Tatiana Morochovičová a G. Anatolij Smoľjaninov sa zaoberali novými a inovatívnymi intervenčnými postupmi v špeciálnej pedagogike detí so zdravotným postihnutím raného a predškolského veku s organickým poškodením CNS.

Stimulačné programy pre deti so zrakovým postihnutím

Jana Lopúchová sa zamerala na stimulačné programy ako súčasť intervenčných prístupov v oblasti rannej starostlivosti o deti so zrakovým postihnutím.

Vzdelávanie

Vzdelávanie detí a žiakov s mentálnym postihnutím prebieha v špeciálnych školách, špeciálnych triedach v bežných školách alebo formou individuálnej integrácie. Individuálna integrácia detí a žiakov so zrakovým postihnutím sa tiež stáva dôležitou súčasťou vzdelávacieho systému.

Sociálna a pracovná rehabilitácia

Sociálna rehabilitácia je zameraná na podporu sociálneho začlenenia osôb s mentálnym postihnutím. Jej cieľom je rozvíjať sociálne zručnosti, podporovať sebestačnosť a nezávislosť a umožniť osobám s mentálnym postihnutím aktívne sa zapájať do života spoločnosti. Pracovná rehabilitácia je zameraná na prípravu osôb s mentálnym postihnutím na pracovný život. Jej cieľom je rozvíjať pracovné zručnosti, podporovať získanie zamestnania a udržanie si ho. Výchovná a komplexná rehabilitácia postihnutých v ponímaní špeciálnej pedagogiky je dôležitou súčasťou starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím.

Výsledky výskumu a publikácie

V posledných rokoch bolo na Slovensku realizovaných množstvo výskumných projektov, ktoré sa zaoberali problematikou intervenčných programov pre mentálne postihnutých. Medzi významné publikácie patria monografie a vysokoškolské učebnice:

• Alica Vančová a kol. (2012): Špeciálna pedagogika raného a predškolského veku.
• Terézia Harčaríková (2011): Pedagogika chorých a zdravotne oslabených.
• Tatiana Gogová, Alexandra Kastelová, Andrea Prečuchová Štefanovičová, Monika Šulovská, Alica Vančová (2013): Pedagogika mentálne a viacnásobne postihnutých raného a predškolského veku.
• Alexandra Kastelová a Ondrej Németh (2013): Základy špeciálnopedagogickej diagnostiky a základy špeciálnopedagogického poradenstva.

Okrem monografií sú dôležité aj konferenčné zborníky, ako napríklad Paedagogica specialis, ktorá pravidelne prináša nové poznatky z oblasti špeciálnej pedagogiky. Alica Vančová zdôraznila význam reflexie nových poznatkov súvzťažných medicínskych, psychologických a medziodborových vied pre rozvoj špeciálnej pedagogiky.

Diagnostika v špeciálnej pedagogike

Diagnostika zohráva kľúčovú úlohu pri identifikácii potrieb osôb s mentálnym postihnutím a pri plánovaní efektívnych intervenčných programov. Alexandra Kastelová sa venovala charakteristike vybraných diagnostických nástrojov pre jednotlivcov so špecifickými poruchami učenia a špeciálnopedagogickými diagnostickými nástrojmi pre raný a predškolský vek dieťaťa.

J. Slezáková a M. Záni sa venovali procesným súvislostiam medicínskej diagnostiky v príprave pedagógov/špeciálnych pedagógov a v pedagogickej praxi. J. Slezáková a T. Gogová sa zaoberali prenatálnou, perinatálnou a neonatálnou diagnostikou ako skríningom, počiatkom a modifikátorom rannej starostlivosti o postihnuté deti. Tatiana Gogová sa venovala hodnoteniu motorického vývoja u detí s detskou mozgovou obrnou v ranom veku prostredníctvom testu GMFM 66.

Trendy a inovácie v intervenčných programoch

V súčasnosti sa v intervenčných programoch pre mentálne postihnutých presadzujú nové trendy a inovácie, ktoré zohľadňujú najnovšie poznatky vied o človeku a vied o výchove. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Neuropsychoedukačná intervencia a neuropsychofyzická korekcia: Alica Vančová sa venovala týmto novým intervenčným metódam špeciálnej pedagogiky.
• Využitie multimediálnych PC programov: Jana Lopúchová sa zaoberala tvorbou multimediálnych PC programov pre deti so zrakovým postihnutím.
• Peer mediácia: Jana Lopúchová a P. Mrázek sa venovali peer mediácii v školskom prostredí u jednotlivcov so zrakovým postihnutím.

tags: #vychovna #a #komplexna #rehabilitacia #postihnutych #v