Plánovanie odchodu do dôchodku je pre mnohých Slovákov jednou z najdôležitejších finančných otázok života. Pri posudzovaní, či má občan nárok na dôchodok a aká bude výška jeho dôchodku, je dôležitá otázka, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia.
V kontexte slovenského dôchodkového systému nejde len o čas strávený fyzicky v práci. Ide o obdobia, počas ktorých bolo za vás (alebo ste si sami) platili odvody na dôchodkové poistenie. V praxi však Sociálna poisťovňa nepočíta dni, ktoré ste strávili fyzicky v práci, ale tie, za ktoré bolo zaplatené dôchodkové poistenie. Reálne odpracovaný čas vyjadruje obdobie, kedy ste vykonávali nejakú činnosť - či už ako zamestnanec, dohodár alebo podnikateľ. Problém nastáva, ak toto obdobie nie je pokryté odvodmi.
Typickým príkladom je „práca načierno“ alebo práca na niektoré typy dohôd v minulosti, z ktorých sa dôchodkové poistenie neodvádzalo. Na druhej strane, obdobie dôchodkového poistenia zahŕňa všetky dni, kedy bolo do systému zaplatené poistné. Sem patria nielen obdobia štandardného zamestnania, ale aj takzvané náhradné doby. Ide o časy, kedy ste reálne nepracovali, no štát za vás platil odvody (napríklad počas vojenskej služby do roku 2004 alebo počas starostlivosti o dieťa).
Započítavanie doby štúdia do dôchodku
Obdobie pred 1. januárom 2004
Do 31. decembra 2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok. Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj štúdium na strednej alebo vysokej škole do 31. decembra 2003, pričom sa započítava do výpočtu dôchodku. Toto štúdium sa zohľadní každému, kto v tom čase študoval, avšak je potrebné ho preukázať príslušnými dokladmi.
Napríklad, pani Alica, narodená v roku 1983, študovala na vysokej škole v rokoch 2002 až 2007. Z tejto doby sa jej do dôchodku započíta len doba štúdia v rokoch 2002 a 2003.
Obdobie po 1. januári 2004
Od 1. januára 2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani SZČO. Od 1. januára 2004 sa štúdium už nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a pri výpočte dôchodku sa automaticky nezohľadňuje. Študent si však môže po dovŕšení 16 rokov platiť dobrovoľné poistné, čím sa mu toto obdobie do dôchodku započíta.
Započítavanie štúdia na strednej škole
V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole (pred rokom 2004). Inak je to však so štúdiom na strednej škole. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v jednotlivých obdobiach v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).
- Od školského roka 1961/1962 až do konca školského roka 1977/1978: Bol účinný zákon č. 186/1960 Zb. Povinná školská dochádzka jednotne trvala deväť rokov.
- Od školského roka 1978/1979 až do konca školského roka 1983/1984: Bol účinný zákon č. 63/1978 Zb. V tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi. Základné deväťročné školy zanikli 30. júna 1979.
- Od školského roka 1984/1985 až do konca školského roka 2007/2008: Bol účinný zákon č. 29/1984 Zb. Povinná školská dochádzka trvala desať rokov. V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky. Občania narodení po 31. auguste 1982 už končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, nemusia preto preukazovať dátum jej skončenia.
V závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval, Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia.
Odchod do penzie po 40 odpracovaných rokoch
Od roku 2023 rezonuje najmä možnosť odchodu do penzie po 40 odpracovaných rokoch. Do tohto obdobia sa započítavajú nielen roky, počas ktorých bolo za vás platené poistné na dôchodkové poistenie (napr. obdobie zamestnania), ale aj tzv. náhradné doby.
Napríklad, podľa § 66 ods. zákona č. 461/2003 Z. z. obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát (štát platí napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti vo veku do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok, resp. doba poistenia v zmluvných štátoch), ako aj obdobia získané pred 1. januárom 2004.
Čo sa nezapočítava do 40 odpracovaných rokov
- Evidencia na úrade práce: Obdobie, kedy ste boli evidovaní na úrade práce (či už s podporou alebo bez nej), sa do 40 rokov nezahrnie. Ak ste nezamestnaný, čas, počas ktorého ste evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto sa nezapočítava do dôchodku. Toto pravidlo platí pre obdobie nezamestnanosti po 31. decembri 2000. Počas evidencie štát za nezamestnaného hradí iba zdravotné poistenie, nie však dôchodkové. Ak bola osoba nezamestnaná v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, do dôchodkového poistenia sa započítava len tá časť evidencie na úrade práce, počas ktorej poberala podporu v nezamestnanosti. Ak nezamestnanosť nastala pred 1. januárom 2001, Sociálna poisťovňa započítava celú dobu evidencie na úrade práce.
- Doby práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny (OČR) alebo poberania invalidného dôchodku: Ak tieto doby neboli získané počas trvania pracovného pomeru.
- Doba dodatočného doplatenia poistného: Ak si spätne doplatíte poistné za školu alebo nezamestnanosť, pri 40 rokoch vám to nepomôže (tieto roky sa započítajú len pre výšku dôchodku, nie pre splnenie podmienky „odpracovania“).
Dôležitosť preverenia si osobných údajov
Zjednodušene povedané: na to, aby ste v roku 2026 získali nárok na starobný dôchodok, musíte mať aspoň 15 rokov poistenia. Spoliehať sa na to, že „však som robil celý život“, sa nevypláca. Archívy firiem zanikajú, dochádza k chybám v nahlasovaní údajov a spomienky môžu klamať. Preto je potrebné overiť si vašu osobnú situáciu čo najskôr. Ideálnym nástrojom je Elektronický účet poistenca (EUP) na portáli Sociálnej poisťovne. Tam si môžete skontrolovať, či sú všetky vaše zamestnania správne zaevidované a či váš zamestnávateľ skutočne odvádzal to, čo mal.
Spoliehať sa v dnešnej dobe výhradne na štátny dôchodok (1. pilier) je stratégia, ktorá so sebou nesie značné riziká. Hlavným problémom je demografická kríza. Počet dôchodcov narastá, zatiaľ čo počet ľudí v produktívnom veku klesá. Dôchodková kalkulačka na portáli Finančný Kompas je skvelým nástrojom na to, aby ste získali reálny obraz o svojej budúcnosti. Pomôže vám odhadnúť mieru náhrady, ktorá je percentom z vášho posledného príjmu, ktoré dostanete ako dôchodok.
tags: #dochodok #pre #nepracujuceho #cloveka