Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované. Integrácia osôb so zdravotným postihnutím (ZŤP) na trhu práce predstavuje významný krok smerom k inkluzívnejšej spoločnosti. Jedným z nástrojov, ktoré túto integráciu účinne podporujú, je pracovný asistent. Pracovná asistencia, hoci relatívne nová v slovenskej legislatíve, zohráva kľúčovú úlohu v politike trhu práce.
Tento článok sa podrobne zameriava na úlohu pracovného asistenta, podmienky jeho pôsobenia a možnosti získania príspevku na jeho činnosť. Skúmame, ako môže pracovný asistent pomôcť samostatne zárobkovo činnej osobe (živnostníkovi) so zdravotným postihnutím efektívnejšie sa uplatniť na trhu práce, čím prispieva k zvýšeniu zamestnanosti.
Kto je Pracovný Asistent?
Pracovný asistent je fyzická osoba, ktorá poskytuje cielenú pomoc zamestnancovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) so zdravotným postihnutím pri vykonávaní pracovných úloh a zabezpečovaní osobných potrieb počas pracovného času. Jeho hlavnou úlohou je kompenzovať znevýhodnenie, ktorému čelia osoby so zdravotným postihnutím na trhu práce.
Dôležité je rozlišovať medzi pracovným asistentom a osobným asistentom. Osobný asistent poskytuje pomoc osobe s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) v bežnom živote, mimo pracovného prostredia, pri činnostiach stanovených zákonom č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.
Pracovná Asistencia verzus Osobná Asistencia: Rozdiel je Kľúčový
Je nevyhnutné objasniť rozdiel medzi pojmami pracovná asistencia a osobná asistencia, pretože môžu vyvolávať mylnú predstavu o rovnakej činnosti. Osobný asistent, ako už bolo spomenuté, pomáha osobe s ŤZP pri činnostiach definovaných zákonom č. 447/2008 Z. z. na kompenzáciu ŤZP. Na druhej strane, pracovný asistent poskytuje pomoc pri výkone práce a osobných potrieb na základe zmluvy o poskytovaní pracovnej asistencie, ktorá je uzatvorená v zmysle Občianskeho zákonníka. Všetky právne aspekty tejto pomoci sú obsiahnuté v zákone č. 5/2004 Z. z.
Náplň Práce Pracovného Asistenta: Flexibilita a Prispôsobenie
Náplň práce pracovného asistenta nie je zákonom striktne definovaná, čo umožňuje jej flexibilné prispôsobenie individuálnym potrebám konkrétneho zamestnanca alebo SZČO so zdravotným postihnutím.
Medzi typické činnosti, ktoré pracovný asistent vykonáva, patria:
- Pomoc pri pracovných úlohách: V závislosti od druhu zdravotného postihnutia a charakteru práce môže asistent pomáhať pri fyzicky náročných úlohách, manipulácii s materiálom, organizácii pracovného priestoru, alebo pri úlohách vyžadujúcich zvýšenú pozornosť a sústredenie.
- Uľahčenie komunikácie: Asistent môže zabezpečovať a uľahčovať komunikáciu medzi zamestnancom/SZČO so zdravotným postihnutím a kolegami, klientmi, nadriadenými alebo inými osobami.
- Asistencia pri osobných potrebách: Počas pracovného času môže asistent pomáhať pri osobných potrebách, ako je napríklad presun po pracovisku, návšteva toalety, konzumácia jedla a podobne.
- Podpora zdravia a bezpečnosti: Asistent môže pomáhať pri dodržiavaní bezpečnostných predpisov, zabezpečovať pracovný priestor v zmysle zásad bezpečnosti práce a poskytovať prvú pomoc v prípade potreby.
- Ďalšie činnosti: Asistent môže vykonávať aj ďalšie činnosti, ktoré sú potrebné na to, aby zamestnanec/SZČO so zdravotným postihnutím mohol efektívne vykonávať svoju prácu.
Príklad z Praxe
Predstavme si SZČO na invalidnom vozíku, ktorá sa venuje vyrezávaniu ľudových ornamentov na drevené rámy, okenice, brány a iné úžitkové predmety. Pracovný asistent môže za ňu vykonávať nasledujúce činnosti: vyrobí rám pre obraz, ktorý bude živnostník následne rezbársky ozdobovať. Donesenie rám do dielne a potom ho odnesie na distribúciu; priebežne zabezpečuje pracovný priestor v zmysle zásad bezpečnosti práce.
Pochopenie rozdielov v zamestnanosti pre ľudí so zdravotným postihnutím
Kto Môže Získať Príspevok na Pracovného Asistenta?
O príspevok na činnosť pracovného asistenta môže požiadať:
- Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), ktorá je zároveň občanom so zdravotným postihnutím. Samostatná zárobková činnosť zahŕňa živnosť, ktorá je prevádzkovaná sústavne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a s cieľom dosiahnuť zisk za podmienok stanovených zákonom č. 455/1991 Z. z.
- Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím.
Dôležitou podmienkou pre získanie príspevku je, že potreba pracovného asistenta musí vyplývať z druhu zdravotného postihnutia a z povahy vykonávanej pracovnej činnosti. Nie je podmienkou, aby žiadateľ mal status chráneného pracoviska alebo chránenej dielne.
Podmienky pre žiadateľa
Žiadateľ o príspevok musí spĺňať nasledujúce podmienky:
- Má splnené daňové povinnosti.
- Má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
- Posledné 2 roky pred podaním žiadosti neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania.
- Nemá splatné finančné záväzky voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).
- Nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe ani nemá určený splátkový kalendár v rámci oddlženia.
- Nemá neuspokojené nároky zamestnancov z pracovného pomeru.
- Nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie a subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov EÚ.
Kto môže byť pracovným asistentom?
Pracovný asistent musí spĺňať nasledujúce kritériá:
- Musí mať 18 rokov.
- Musí mať spôsobilosť na právne úkony.
Pracovný asistent môže byť:
- Zamestnancom, ktorý poskytuje pomoc zdravotne postihnutému zamestnancovi alebo viacerým zamestnancom pri výkone ich práce alebo osobných potrieb počas pracovného času.
- Osoba, ktorá pomáha zdravotne postihnutej SZČO pri prevádzkovaní alebo vykonávaní podnikateľskej činnosti či osobných potrieb počas realizácie podnikania.
Výška Príspevku na Činnosť Pracovného Asistenta
Výška príspevku nie je fixná, ale pohybuje sa v rozmedzí od 41 % do 70 % z celkovej ceny práce, ktorá je vypočítaná z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za 1. až 3. štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uzatvára dohoda.
Celková cena práce zahŕňa:
- Priemernú mzdu zamestnanca v hospodárstve SR
- Preddavok na poistné na zdravotné poistenie
- Poistné na sociálne poistenie
- Povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ.
Pre rok 2022 predstavovala celková cena práce sumu 1 581,84 Eur, čo znamená, že výška príspevku na činnosť pracovného asistenta sa pohybovala v rozpätí od 648,55 Eur až do 1 107,28 Eur mesačne.
Ako Požiadať o Príspevok
Žiadosť o príspevok sa podáva na ÚPSVaR, ktorý je príslušný podľa sídla zamestnávateľa alebo miesta podnikania SZČO. Od 1. septembra 2025 môže zamestnávateľ podať žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na činnosť pracovného asistenta výlučne elektronicky prostredníctvom formulára zverejneného na Ústrednom portáli verejnej správy Slovensko.sk. Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, môže podať žiadosť aj elektronicky prostredníctvom rovnakého portálu.
K žiadosti je potrebné doložiť:
- Návrh zmluvy s asistentom.
- Kópiu rozhodnutia alebo oznámenia Sociálnej poisťovne, resp. posudku útvaru sociálneho zabezpečenia preukazujúcu invaliditu (v žiadosti sa uvádza aj údaj o percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť).
Aktuálny vzor žiadosti a zoznam požadovaných príloh sú dostupné na webových stránkach ÚPSVaR.
Vyplácanie Príspevku
Po schválení žiadosti uzatvorí ÚPSVaR so žiadateľom písomnú dohodu o poskytnutí príspevku. Ak je žiadateľom SZČO, musí uzatvoriť aj písomnú zmluvu s pracovným asistentom o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Dohoda sa uzatvára maximálne na obdobie jedného kalendárneho roka. Bez uzatvorenia dohody nie je možné príspevok na činnosť pracovného asistenta poskytnúť.
V dohode sú detailne špecifikované práva a povinnosti žiadateľa a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pri poskytovaní príspevku na činnosť pracovného asistenta. V zásade ide o tzv. nepomenovanú (inominátnu) zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, v ktorej si môžete dohodnúť preferované podmienky výkonu asistencie. Jedno vyhotovenie zmluvy musíte odovzdať aj ÚPSVaR, preto v nej nesmie chýbať:
- Druh a rozsah činností asistenta
- Miesto výkonu jeho činnosti
- Dohodnutý pracovný čas
- Práva a povinnosti asistenta
- Výška odmeny a spôsob jej vyplácania
- Dôvody odstúpenia od zmluvy.
Hoci bude vo väčšine prípadov výška odmeny asistenta (logicky) vychádzať z výšky priznaného príspevku, bol v praxi vyslovený názor, že by pri dojednávaní odmeny asistenta mala SZČO brať výšku príspevku do úvahy len orientačne. Dohoda o odmene by mala zodpovedať najmä rozsahu postihnutia a tiež časovej náročnosti práce asistenta (bližšie rozhodnutie Krajského súdu Košice, sp.zn. 7Sa/21/2016).
Daňový a Odvodový Režim Príjmov Pracovného Asistenta
Príjem pracovného asistenta, ktorý je vyplácaný na základe zmluvy so zdravotne postihnutou SZČO, sa považuje za zdaniteľný príjem podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov (ide teda o príjem z „inej samostatnej zárobkovej činnosti“).
Legislatívne Zmeny a Kompetencie pri Posudzovaní
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny oznámilo, že pristúpi k novelizácii zákona o sociálnej ekonomike. V návrhu novely sa objavilo, aby posudkový lekár úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) rozhodoval, či je pracovná pozícia vhodná pre invalidné, alebo ZŤP osoby, koľko hodín môže človek so zdravotným postihnutím pracovať a koľko hodín asistenta mu „pridelí“ - a to plošne každé 2 roky. Takéto právomoci však patria pracovnej zdravotnej službe (PZS), ktorá pozná konkrétne pracovisko a riziká. Prekrytie kompetencií by znamenalo duplicitu, oneskorenia a vyššie riziko svojvôle.
Podľa § 30a zákona o verejnom zdravotníctve je PZS oprávnená a povinná: dohliadať na pracovné podmienky, posudzovať zdravotnú spôsobilosť na prácu prostredníctvom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a poskytovať poradenstvo v BOZP, vrátane návrhov úprav pracoviska. Lekár PZS vydáva „lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu“ so zákonným záverom len v troch možnostiach: spôsobilý, spôsobilý s dočasným obmedzením, alebo dlhodobo nespôsobilý - a posudok obsahuje faktory práce, kategóriu práce a ďalšie náležitosti. Existuje aj formálne opätovné preskúmanie podľa § 30g. Zákon upravuje aj kategorizáciu prác (1.-4. kategória) podľa rizík - práve preto PZS musí hodnotiť konkrétne pracovisko a jeho faktory, nie posudzovať „od stola“ bez znalosti pracovných podmienok.
Príklad z Praxe
Pán Izidór by mal vykonávať prácu ako administratívna pracovná sila na 8 hodín denne. Pán Izidór je zamestnanec so zdravotným znevýhodnením a potrebuje občas pomoc pri manipulácii so šanónmi. PZS navrhne ľahšie šanóny, vozík, rotáciu úloh a prístup k asistentovi „na zavolanie“. V navrhovanom režime by však posudkový lekár ÚPSVaR mohol bez znalosti pracoviska určiť: „len 4 hodiny práce a 1 hodina asistenta denne“, čo by bolo neflexibilné a pre zamestnávateľa aj zamestnanca nepraktické.
Podpora Zamestnávania Osôb so Zdravotným Postihnutím
Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch treba pamätať na určitý zmätok v pojmoch. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Nie je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy.
Poberatelia Invalidného Dôchodku
Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania.
Povinnosti Zamestnávateľov
Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.
Výhody pre Zamestnávateľov
Odvody do zdravotnej poisťovne sú oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:
- 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia,
- 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.
Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.
Chránená Dielňa a Chránené Pracovisko
Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov.
Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných. Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky. Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.
Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu náhrady nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
