Môže byť politika ešte slušná diskusia? Prečo by nemohla? Stačí na to hŕstka ochoty, trocha sebakontroly a veľká dávka tolerancie. Slušnosť, totiž, nie je nič zaostalé, archaické, preceňované či bezvýznamné. Uvedomme si, ľudia, že tá slušnosť je náplasťou pre každý druh problémov, aké v súvislosti so stavom našej politiky riešime.
Súčasná politická klíma na Slovensku je často predmetom búrlivých diskusií a rôznych názorov. Kritika sa často zameriava na privatizáciu, ekonomické reformy a zahraničnú politiku. Zaznievajú hlasy o tom, že sľuby politikov sa nenaplnili a že občania boli sklamaní. Viac ako 80 percent diskutujúcich sa v aktuálnej DEMDIS diskusii zhodlo na tom, že politika je súčasťou spoločnosti a prítomná všade okolo nás. Súhlasne tvrdíme, že politika sa nás týka a apolitický postoj sa nevypláca, pretože má politické dôsledky.
Slušnosť verzus tvrdohlavosť
V posledných rokoch sme sa často stretli s pojmom džentlmen. Aj tento fenomén v mnohých vzbudil predstavu, že je tu návrat slušnosti nás, mužov, avšak v skutočnosti to bol iba planý poplach a namiesto toho iba kult obliekania sa podľa akéhosi štandardu dávnych džentlmenov, od ktorých si mnohí tú pravú slušnosť vziať zabudli. Ibaže aj v tej politike sa nedajme zmiasť peknou omietkou a chudobným, prevlhnutým vnútrom. Tak ako novodobý džentlmen môže nosiť dvojradové sako, košeľu na mieru a drevené manžety, a popritom zabuchnúť dvere aj tej najstaršej dáme pred nosom, môžu politickí predstavitelia hostiť svojich podporovateľov, zaplatiť im kultúrny program a občerstvenie, ba nebodaj ich aj pozvať na recepciu.
Ak by nastal ten rozhodný obrat a slušnosť by v politike naozaj zavládla, netreba sa ňou zasa nechať úplne pohltiť. Nie je potrebné zabúdať na trieskanie do stola, vyrokovávanie lepších podmienok, napríklad cien za elektrinu, a vehementné nesúhlasy so svojimi oponentmi - a to všetko dokonca s krikom! Sme zvyknutí, že politici sa hádajú, je nám z nich na smiech. Reálne hádky nevznikajú pre to, že by si dokazovali svoju pravdu, ale preto, že si dokazujú svoju veľkosť. Jeden pred druhým sa odmietajú baviť a strkajú hlavu do piesku. Odvolávanie, s prepáčením, vzniká často iba z dlhej chvíle.
Parlament už nerieši kauzy ľudu, ale kauzy parlamentu, jeho poslancov, svoje vlastné. Možno je to len moja domnienka, ale neexistovalo donedávna nepísané pravidlo, že na verejnosti sa správame podľa akýchsi pravidiel a morálky? Samozrejme, že vždy tu boli rebeli, ktorí boli niečím neobyčajní, a nakoniec ich ani nik neodsudzoval, pretože svoju výnimočnosť dokázali pretaviť do neobvykle hodnotného výsledku.
Potreba kultúrnej a generačnej obmeny
Pokiaľ nenastane kultúrna aj generačná obmena, veľa sa nezmení. Možno by každému, kto má záujem o svoju kultúrnu obmenu, pomohol nejaký zoznam. Zoznam zásad, ako byť slušným a oddaným služobníkom verejnosti, nepracujúcim pre seba, ale pre nás. Možno nejaký - v diskusiách a debatách - spoločne politikom vypracujeme. Myslím ale, že tomu, kto v sebe tú hŕstku ochoty, trochu sebakontroly a veľkú dávku tolerancie nájde, netreba žiadne zoznamy zásad či pravidlá správania sa. Je to jednoduché, stačí si to iba uvedomiť. A naraz sa z politika, hoci nekompromisného, prísneho a tvrdohlavého, stane aj slušný politik.
Verejná mienka: Rýchlokurz Vláda a politika #33
Historické kontexty a súčasné výzvy
Kontroverzné tendre a privatizácie: Niektorí diskutujúci spomínajú tendre na ministerstve dopravy, ktoré za čias KDH vyhrávali spoločnosti Váhostav alebo SKANSKA, čo vyvoláva otázky o transparentnosti a možnom klientelizme. Spomína sa aj privatizácia Váhostavu ľuďmi naklonenými KDH a pôsobenie brata Jána Čarnogurského v riadiacich pozíciách tohto subjektu.
Hodnotenie vlád Roberta Fica: Politika strany SMER je tiež pod drobnohľadom. Kritici poukazujú na zmeny v Zákonníku práce, ktoré údajne spôsobili zvýšenie nezamestnanosti, na sociálne zákony pre vyvolených a na údajné okrádanie budúcich dôchodkov v II. pilieri. Zaznievajú aj obvinenia z tunelovania štátnych podnikov, ako napríklad JAVYS.
Referendá a politický boj: Spomína sa obdobie, keď KDH, SDK, SMK, SDĽ a ANO bojkotovali referendá za odvolanie Dzurindovej vlády. Dzurinda údajne vyzýval občanov, aby sa na referende nezúčastnili, pretože sa obával jeho výsledku. Referendá neprešli aj kvôli tomu, že ich iniciovalo HZDS a Mečiar, čo svedčí o polarizácii spoločnosti a nedôvere voči politickým subjektom.
Extrémizmus a sloboda prejavu
V diskusii sa objavuje aj téma extrémizmu a slobody prejavu. Niektorí diskutujúci kritizujú súčasnú garnitúru za flexibilné narábanie s pojmom extrémizmu a za stavanie bariér v témach, pri ktorých ešte pred pár rokmi existovala slušná živá diskusia. Obávajú sa, že definícia extrémistického trestného činu sa rozšíri tak, aby sa dali stíhať ľudia za čo najširšiu škálu myšlienkových zločinov.
Nové politické sily a očakávania: V spoločnosti sa objavujú očakávania od nových politických síl, ktoré by mohli priniesť zmenu a presadzovať postoje pravicovo orientovanej časti spoločnosti. Spomína sa strana SaS, ktorá vznikla ako reakcia na spoločenskú objednávku.
Úloha mediátorov a moderátorov
Politická diskusia na Slovensku je čoraz ostrejšia, rýchlejšia a emočnejšia. V takomto prostredí sa úloha moderátora mení z „dirigenta debaty“ na strážcu faktov, hraníc a zmyslu verejnej diskusie. Moderátor určuje hranice, tempo aj kultúru diskusie. Ak zlyhá, diskusia sa môže veľmi rýchlo zmeniť na chaos alebo konflikt bez obsahu. Moderátor taktiež do istej miery nastavuje zrkadlo celej spoločnosti. Ak dovolí, aby sa v diskusii normalizovali útoky, dehumanizácia či vulgarizmy, legitimizuje ich aj mimo štúdia. Naopak, ak trvá na vecnosti a rešpekte, ukazuje, že aj náročné témy sa dajú riešiť kultivovane.
Výzvy v moderovaní politických diskusií
Udržať vecnosť v čase, keď politika čoraz viac pracuje s emóciami a konfliktom. Najväčšou výzvou je nenechať sa vtiahnuť do tejto dynamiky a stále sa vracať k faktom. Politická kultúra je ostrejšia, osobnejšia a menej trpezlivá. V reláciách to znamená viac prerušovania, útokov a menej ochoty vysvetľovať rozhodnutia do hĺbky. O to väčšia je úloha moderátora. Nejde len o udržiavanie poriadku v diskusii, ale o vytváranie priestoru, v ktorom má vecnosť, kontext a vysvetľovanie ešte stále šancu zaznieť. Moderátor musí neustále vyvažovať napätie, emócie a fakty tak, aby diskusia nestratila zmysel ani dôstojnosť.
Hranice v diskusii
Vulgarizmy, osobné útoky a dehumanizácia sú jasnou červenou čiarou. Diskusia môže byť ostrá, ale musí zostať slušná. V momente, keď sa prekročí táto hranica, moderátor musí zasiahnuť.
Práca s politikmi
Základom je pokoj a dôslednosť. Ak sa hosť odpovedi vyhýba, vraciam sa k nej - pokojne, inými slovami, z iného uhla. Dôležitá je aj príprava, aby som mala k dispozícii dostatok faktov, o ktoré sa môžem oprieť pri hľadaní odpovede. A povedzme si úprimne, niekedy je výpovedné aj to, ako sa hosť otázke opakovane vyhýba.
Angažovanosť občanov a politická pasivita
Diskusia ukazuje, že väčšina z diskutujúcich si uvedomuje, že politické rozhodnutia sa nás dotýkajú (82%). A to bez ohľadu na to, či sme súčasťou politického života alebo nie. Sme názoru, že politika je všade okolo a každé rozhodnutie - ostať aktívny alebo pasívny voči politike - má dôsledky na spoločnosť (79%). Až 79% účastníkov diskusie sa zhodlo na výroku, že aj apolitický postoj má politické dôsledky.
Názorové štiepenie nastalo pri tvrdení, či politická pasivita môže uškodiť spoločnosti. Zatiaľ čo skupina A je presvedčená (63%) o negatívnych dopadoch spôsobených politickým nezáujmom občanov, diskutujúci zo skupiny B (54%) si myslia opak - uviedli, že „byť apolitický“ nikomu neubližuje.
Dôsledky pasivity
Skupina A sa v diskusii zhodla na tom, že občianska ľahostajnosť a neúčasť občanov vo voľbách napomáha radikálnym stranám (79%). Až 60% diskutujúcich zo skupiny B sa v diskusii vyjadrilo, že sa cítia demotivovaní a politiku podkladajú za špinavú a amorálnu. Spoločný názor, ktorý zdieľali obe skupiny bola neschopnosť politikov hľadať konsenzus a jednotné riešenia (77%). Nezníži snaha politikov o hľadanie spoločného konsenzu aktívnejší prístup občanov na správe vecí verejných? A ako dokážeme prispieť k zmysluplnejšej participácii?
Vzdelávanie mladých lídrov a politická profesionalizácia
Tímea Perignáthová, absolventka KAN a podpredsedníčka Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska, sa venuje vzdelávaniu mladých politických lídrov. Vníma potrebu profesionalizácie politiky a atraktívneho prezentovania názorov na fungovanie štátu. Zdôrazňuje dôležitosť empatie, pochopenia a bázne pred ľudským prežívaním. Upozorňuje na riziko, že moc a vplyv zaslepia politika a stratí zo zreteľa človeka a jeho skutočné dobro. Poukazuje na nedostatok politického vzdelávania, ktoré by viedlo mladých k tomu, že politika je normálne a slušné remeslo, ktoré sa treba učiť.
Verejná mienka: Rýchlokurz Vláda a politika #33
Riziká moci a vplyvu
V inštitúte vzdelávania a inovácií v politike sprevádzame súčasných a budúcich politických lídrov. Mohlo by sa zdať, že je ľahké rozhodovať o životoch iných alebo že je ľahké mať vplyv, ale práve naopak, je to nesmierne náročné. Ak ma moc a vplyv zaslepia tak, že prestanem mať na zreteli človeka a jeho skutočné dobro, tak som ako politik zlyhal.
Verejná kritika je teda dobrou stopkou alebo dôvodom na zamyslenie, či moje skutky boli kresťanské. Urobil by Ježiš niečo také? Samozrejme, potrebujeme odborníkov. Najčastejšia fráza, s akou sa stretávam, je, že politici majú byť hlavne odborníkmi. Je síce dôležité, aby mal politik okolo seba veľmi dobrý tím odborníkov a mohol si vypočuť ich názor. Na konci však musí urobiť politické rozhodnutie, nie expertné rozhodnutie. A práve politické rozhodnutie berie do úvahy vplyv na všetky možné úrovne človeka.
Význam politického vzdelávania
Celkovo nám tu chýba tradícia politického vzdelávania, ktoré by viedlo mladých k tomu, že politika je normálne a slušné remeslo, ktoré sa treba učiť. Na to však potrebujeme systém a tradíciu, ktorá bude viesť lídrov k tomu, aby sa hodnotovo posilňovali, chodili na školenia a rozvíjali sa v tom, čo potrebujú.
Súčasné výzvy v zahraničnej politike
Slovenská zahraničná politika a európske otázky sú tiež predmetom diskusií. Niektorí diskutujúci kritizujú premiéra Fica za jeho zahraničnú politiku a za to, že Slovensko je izolované od dôležitých rokovaní a rozhodnutí. Iní poukazujú na to, že Slovensko by malo byť súčasťou aliancie ochotných, ktoré chcú pomáhať Ukrajine.
Summit Európskej rady a otázka plynu
Michal Šimečka, líder Progresívneho Slovenska, hodnotí výsledky summitu Európskej rady a zmienku o plyne ako politickú prehru premiéra Fica. Poukazuje na to, že veta v záveroch summitu je prázdna a bezobsažná a neobsahuje žiadne záväzky ani konkrétne opatrenia.
Slovensko nakoniec bruselský samit nevetovalo. Premiérovi stačila zmienka o plyne. Slovenská národná strana však so závermi summitu spokojná nie je. Očakávala, že na rokovaní Robert Fico otvorí požiadavku vrátenia peňazí, ktoré sme od začiatku vojny poslali na Ukrajinu. No a na budúci týždeň bude hostiť Macron stretnutie, kde sa bude rozprávať o rozšírení francúzskeho jadrového dáždnika na európskych partnerov. Budeme súčasťou týchto debát, alebo tak ako predtým budeme stáť bokom? Čo to znamená pre našu diplomaciu a ako to vyzerá na domácej politickej scéne?
Obrana a európska bezpečnosť
Európska rada vyzýva Komisiu, Slovensko a Ukrajinu, aby zintenzívnili úsilie o nájdenie realizovateľného riešenia otázky tranzitu plynu, pričom zohľadnia obavy Slovenska. Je to podľa vás teda výhra pre Slovensko? Je to politická prehra pána premiéra. Skoro by som povedal, že je to jeho osobné fiasko. Tá veta za prvé, je úplne prázdna, bezobsažná a neobsahuje žiadne záväzky, žiadne konkrétne opatrenia ani kroky. Ale to, o čom tá veta hovorí, je, že premiér Fico spolu s ukrajinskou stranou majú zintenzívniť rokovania, aby sa vyriešila otázka plynu.
Súčasťou toho áno, sú aj nové výdaje na obranu nielen na Slovensku, ale aj všade v Európe. Máme tu ale na stole momentálne situáciu, že táto vláda by chcela tie výdavky na obranu navyšovať len cez primárne, teda cez projekty duálneho určenia, nielen teda nákupy priamo nejakej techniky. Pôjde to podľa vás obhájiť pred Európskou úniou, pred NATO? Predsa len sú tam nejaké pravidlá, čo sa dá započítať, čo sa nedá.