Ukončenie pracovného pomeru je často spojené s otázkami týkajúcimi sa odstupného a podpory v nezamestnanosti. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na odstupné, odchodné a ich vplyv na evidenciu na úrade práce a nárok na dávku v nezamestnanosti. Cieľom je poskytnúť zamestnancom aj zamestnávateľom jasné informácie o podmienkach, nárokoch a postupoch, ktoré sú s tým spojené.
Čo je odstupné?
Odstupné je peňažné plnenie, ktoré predstavuje finančnú kompenzáciu „za stratu zamestnania“, t. j. za skončenie pracovného pomeru na podnet zamestnávateľa. Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu.
Kedy má zamestnanec nárok na odstupné?
Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z uvedených dôvodov podľa § 63 zákonníka práce. Nárok na odstupné ale v každom prípade vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 zákonníka práce.
Zamestnanec má nárok na odstupné v prípade, ak je jeho pracovný pomer ukončený z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce. Medzi tieto dôvody patrí:
- Organizačné dôvody: Ak zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodu zrušenia alebo premiestnenia pracovného miesta zamestnanca, zamestnanec sa stal nadbytočným a pozícia sa bude napr. rušiť.
- Zdravotné dôvody: Ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, prípadne zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, resp. choroby z povolania.
Kedy zamestnanec nedostane odstupné?
Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Taktiež nemá zamestnanec nárok na odstupné, ak bol prepustený z dôvodov, ktoré vyplývajú z porušenia pracovných povinností, alebo ak bol pracovný pomer ukončený okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce.
Výpoveď dohodou a odstupné
„Výpoveď dohodou“ v Zákonníku práce neexistuje. Pracovný pomer možno ukončiť iba výpoveďou zamestnanca alebo po vzájomnej dohode. Ak sa obe strany dohodnú na ukončení pracovného pomeru, nárok na odstupné nie je povinný, ale zamestnávateľ môže odstupné ponúknuť. Väčšinou zamestnávateľ ponúka odstupné vo výške jedného základného platu. V tomto prípade sa prijaté finančné prostriedky skôr považujú za odmenu než za odstupné.
V prípade dohody o skončení pracovného pomeru je dôležité, aby bol dôvod skončenia pracovného pomeru uvedený v dohode. Ak je dôvod skončenia pracovného pomeru v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce, zamestnanec má nárok na odstupné.
Výška odstupného
Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru. Výška odstupného sa počíta podľa pomeru rokov odpracovaných pre zamestnávateľa a násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Zákonník práce ustanovuje minimálnu sumu odstupného, ale zamestnávatelia môžu v kolektívnych zmluvách alebo interných predpisoch upraviť poskytovanie odstupného aj nad minimálny rozsah.
| Dĺžka trvania pracovného pomeru | Minimálna výška odstupného |
|---|---|
| Najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov | Najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku |
| Najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov | Najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku |
| Najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov | Najmenej v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku |
| Najmenej 20 rokov | Najmenej v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku |
Odstupné zo zdravotných dôvodov
Nárok na odstupné zo zdravotných dôvodov je dôležitou formou ochrany zamestnancov, ktorí sa ocitli v nepríjemnej situácii spôsobenej zdravotnými komplikáciami. Odstupné v tomto prípade predstavuje najmenej 12-násobok priemerného mesačného zárobku. Od januára 2025 nastáva zmena, že ak zamestnanec ukončí pracovný pomer z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti (pracovný úraz, choroba spôsobená povolaním a pod.), odstupné bude vyplácať priamo poisťovňa, u ktorej je zamestnávateľ zo zákona poistený.
Čo je odchodné?
Odchodné je peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal.
Podmienky nároku na odchodné
V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%). Podmienkou je, aby zamestnanec požiadal o poskytnutie niektorého z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru.
- Ide o zamestnanca, u ktorého z dôvodu organizačných zmien dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa.
Na odchodné má zamestnanec nárok podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce.
ROZDIEL MEDZI ŠPECIALIZOVANÝM A ZÁKLADNÝM SOC. PORADENSTVOM
Výška odchodného
Odchodné podľa Zákonníka práce patrí zamestnancovi najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Pracovná zmluva alebo kolektívna zmluva môžu výšku odchodného upraviť pre zamestnanca výhodnejšie.
Kedy zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné?
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce (okamžité skončenie pracovného pomeru).
Výplata odchodného
Výplata odchodného sa odvíja od predloženia dokladu o podaní žiadosti o dôchodok alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne zamestnancom zamestnávateľovi.
Súbeh odstupného a odchodného
V zmysle súčasnej právnej úpravy nie je vylúčený súbeh nárokov na odstupné a odchodné. To znamená, že zamestnanec môže mať nárok na odstupné aj odchodné súčasne, ak splní podmienky pre obe plnenia.
Odstupné, odchodné a dane
Odstupné aj odchodné patria medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie. Výnimkou je príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý nepodlieha zdravotnému poisteniu.
Úrad práce a podpora v nezamestnanosti
Po skončení pracovného pomeru a vyplatení odstupného je potrebné sa zaregistrovať na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.
Dĺžka evidencie na úrade práce
Ak občan požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 10 kalendárnych dní po ukončení pracovného pomeru, bude zaradený do evidencie nasledujúcim dňom po ukončení zamestnania.
Podmienky evidencie na úrade práce
Zamestnanec úradu pri podávaní žiadosti poskytne občanovi informácie o podmienkach evidencie na úrade a poučí ho, že žiadosť o zaradenie je zároveň žiadosťou o dávku v nezamestnanosti, ktorú posudzuje, priznáva a vypláca Sociálna poisťovňa.
Práva a povinnosti uchádzača o zamestnanie
Úrad práce poskytne uchádzačovi informácie o:
- podmienkach evidencie na úrade,
- možnostiach aktívneho hľadania zamestnania,
- nástrojoch aktívnych opatrení na trhu práce (o vzdelávaní a príprave pre trh práce a príspevkoch napr. na dochádzku za prácou a pod.).
Práceneschopnosť uchádzača o zamestnanie
V prípade, že uchádzač o zamestnanie je práceneschopný a nemôže sa dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou ...). Uchádzač o zamestnanie si od ošetrujúceho alebo odborného lekára vyžiada odpis elektronickej PN (ePN) v súlade s §12a odst.3 zákona č. 576/2004 Z. z.
Nárok na podporu v nezamestnanosti a odstupné
Áno, aj keď zamestnanec dostane odstupné, môže mať nárok na podporu v nezamestnanosti. Ak má zamestnanec dostatočné odstupné, môže to ovplyvniť okamžité vyplácanie podpory. Dávka v nezamestnanosti sa vypočítava z platu zamestnanca a je vyplácaná úradom práce.
Dôchodcovia a odstupné/odchodné
Dôchodcovia, ktorí sú stále zamestnaní, či už na plný alebo skrátený úväzok, môžu mať nárok na odstupné rovnakým spôsobom ako ostatní zamestnanci. Aj keď dôchodca nemusí mať nárok na odstupné, môže mať prístup k iným formám ochrany, vrátane dôchodkových a sociálnych dávok.
Predchádzajúci súhlas úradu práce pri skončení pracovného pomeru
Zamestnávateľ, ktorý v zmysle organizačnej zmeny, resp. z iného dôvodu chce skončiť pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer so zamestnancom, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, je povinný požiadať o udelenie predchádzajúceho súhlasu príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov alebo § 77 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z.
Predchádzajúci súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok a v prípadoch podľa § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce.