Od 1. januára 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 376/2018 Z.z., ktorý priniesol zmeny v oblasti pracovného práva, vrátane doplnenia § 13 Zákonníka práce. Novela zaviedla zákaz zamestnávateľovi ukladať zamestnancom povinnosť zachovávať mlčanlivosť o ich pracovných podmienkach, mzdových podmienkach a podmienkach zamestnávania. Zamestnanec má podľa § 13 ods. 6 Zákonníka práce právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s nedodržaním týchto podmienok, na ktorú je zamestnávateľ povinný odpovedať a vykonať nápravu.
V prípade nedodržania týchto podmienok zamestnávateľom má zamestnanec podľa § 13 ods. 8 Zákonníka práce možnosť obrátiť sa na súd a domáhať sa právnej ochrany. Zároveň sa zmenilo znenie § 43 ods. a do § 223 ods. 2 Zákonníka práce bol vložený odkaz na § 43 ods. Novela sa tak snaží predchádzať diskriminačnému konaniu zo strany zamestnávateľa a posilniť postavenie zamestnanca.
Legislatívne pojmy „pracovné podmienky“ a „podmienky zamestnávania“ nie sú presne definované, čo ich robí relatívne nejednoznačnými. Zákonník práce však používa tieto pojmy v rôznych ustanoveniach, pričom pod pracovné podmienky často spadajú aspekty ako druh práce, miesto výkonu práce, mzdové podmienky, pracovný čas či výmera dovolenky. Hoci sa pojem „podmienky zamestnávania“ používa menej často, v praxi sa tieto pojmy často považujú za synonymá.
Práva zamestnanca a povinnosti zamestnávateľa
Zákonná úprava účinná od 1. januára 2019 jednoznačne umožňuje zamestnancovi zverejniť akékoľvek informácie týkajúce sa jeho vlastných pracovných podmienok a podmienok zamestnávania. Toto právo sa vzťahuje výlučne na podmienky, ktoré sa priamo a bezprostredne týkajú zamestnanca, ktorý ich zverejňuje.
Na druhej strane, ak zamestnanec sám chce zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach, nič mu v tom nebráni. Je však dôležité, aby zverejnené informácie boli pravdivé a nediskreditačné, a aby zároveň nedochádzalo k zásahu do právom chránených záujmov zamestnávateľa, ako sú obchodné tajomstvo, osobnostné práva alebo dobrá povesť.
Zamestnávateľ je naďalej oprávnený uložiť zamestnancovi povinnosť mlčanlivosti o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania iných zamestnancov. Toto je obzvlášť relevantné pre zamestnancov, ktorí prichádzajú do styku s osobnými údajmi iných kolegov, ako sú vedúci zamestnanci, personalisti či účtovníci. Okrem toho existujú špecifické právne predpisy, ktoré ukladajú povinnosti týkajúce sa ochrany rôznych typov tajomstiev a informácií.
Informácie, pri ktorých má zamestnávateľ legitímny záujem na ich utajení, zahŕňajú obchodné tajomstvo, dôverné informácie, know-how, ako aj informácie týkajúce sa duševného vlastníctva zamestnávateľa alebo tretích osôb. Novela reaguje na tieto situácie tým, že zakazuje obmedzovať mlčanlivosť zamestnanca o jeho vlastných podmienkach, ale zároveň neumožňuje zverejňovanie informácií o iných zamestnancoch alebo zamestnávateľovi, aby nedošlo k rozporu s vnútroštátnym a európskym právom.
Pracovné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím (ZŤP)
Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) podlieha špecifickým pravidlám a právnym úpravám, ktoré majú zabezpečiť ich rovnaké príležitosti a zabrániť diskriminácii. Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní osôb so ZŤP sú zakotvené v § 158 ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou na vhodných pracovných miestach, umožňovať mu získavanie a zvyšovanie kvalifikácie, a vytvárať podmienky pre jeho pracovné uplatnenie.
Zákon o službách zamestnanosti ukladá zamestnávateľom povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v určitom percente z celkového počtu zamestnancov. V prípade nesplnenia tejto povinnosti je zamestnávateľ povinný odviesť príspevok. Existujú aj rôzne príspevky na podporu zamestnávania ZŤP pracovníkov, napríklad na udržanie zamestnanca v zamestnaní.
Osobitná pozornosť sa venuje ochrane zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru. Pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zamestnancom so zdravotným postihnutím je vo väčšine prípadov potrebný predchádzajúci súhlas príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absencia tohto súhlasu vedie k neplatnosti výpovede. Zamestnávateľ je tiež povinný vopred prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov, ak u neho pôsobia.
Tabuľka: Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní ZŤP pracovníkov
| Povinnosť zamestnávateľa | Relevantné ustanovenia |
|---|---|
| Zamestnávanie na vhodných pracovných miestach | § 158 ods. 1 Zákonníka práce |
| Umožnenie získavania a zvyšovania kvalifikácie | § 158 ods. 1 Zákonníka práce |
| Vytváranie podmienok pre pracovné uplatnenie | § 158 ods. 1 Zákonníka práce |
| Plnenie povinného podielu zamestnávania (pre firmy s min. 20 zamestnancami) | § 63 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti |
| Predkladanie ročných výkazov o plnení povinného podielu | § 63 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti |
| Získanie súhlasu úradu práce pri výpovedi (vo väčšine prípadov) | § 66 Zákonníka práce |
Je dôležité si uvedomiť, že pojem „zdravotne postihnutý“ a „zdravotne ťažko postihnutý“ nie sú synonymá a ich definície sa líšia v závislosti od konkrétneho právneho predpisu.
Výkon práv a povinností v pracovnoprávnych vzťahoch musí byť v súlade s dobrými mravmi a zásadou rovnakého zaobchádzania. Zamestnávateľ je povinný predchádzať akejkoľvek diskriminácii zamestnancov, vrátane tých so zdravotným postihnutím. V prípade porušenia zásady rovnakého zaobchádzania má zamestnanec právo podať sťažnosť a domáhať sa nápravy.
tags: #mlcanlivost #zamestnavatela #ztp #pracovnik