Množstvo Slovákov pracuje za minimálnu alebo nízku mzdu. Štát im v takom prípade garantuje za odpracované roky minimálny dôchodok. Minimálna mzda je však dôvodom chudoby a nízkeho dôchodku.
Ak dnes odchádza do penzie človek, ktorý odpracoval napríklad 30 rokov a Sociálna poisťovňa mu vypočíta penziu v sume 300 eur, dostane od štátu garantovaných 389,90 eura. To ale platí dnes, informuje Plus Jeden Deň. Od januára budúceho roka čaká rast aj minimálne dôchodky.
Zvyšovanie minimálneho dôchodku a jeho naviazanie na životné minimum
Od júla totiž vzrástli sumy životného minima, na ktoré sú v súčasnosti naviazané aj sumy minimálneho dôchodku. „Zmena sumy životného minima bude mať od 1. januára 2025 vplyv aj na sumu garantovaného minimálneho dôchodku. Najnižšia hranica minimálneho dôchodku, a to za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia, sa zvýši z 389,90 eura mesačne na 397,30 eura mesačne,“ uviedol hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr. A tak aj penzista, ktorý dostáva minimálny dôchodok v sume 389,90, bude mať od januára penziu zvýšenú na 397,30 eura.
Sumy minimálnych dôchodkov sú naviazané na sumu životného minima, ktorá platí k 1. júlu. V období od 1. októbra 2023 do 31. decembra 2024 je výška minimálneho dôchodku naviazaná na sumu životného minima platnú k 1. júlu 2023. Od 1. januára 2025 bude výška minimálneho dôchodku naviazaná na sumu životného minima platnú k 1. júlu 2024. Počas roka 2025 tak budú sumy minimálnych dôchodkov naviazané na sumu životného minima, ktorá je platná k 1. júlu 2024.
Dňa 14. júna 2024 bolo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnené Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 240/2024 Z. z. o úprave súm životného minima. Od 1. júla 2024 sa sumy životného minima zvýšili. Podľa § 5 ods. 1 až 3 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime sa sumy životného minima upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka. A to tak, že sumy platné k 30. júnu bežného roka sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie.
Kritika a návrhy na zmenu minimálnych odvodov pre živnostníkov
Takzvané minimálne odvody živnostníkov sú veľmi vysoké. Živnostník, ktorý má zo živnosti hrubý príjem ledva dosahujúci sumu minimálnej mzdy, musí do Sociálnej a zdravotnej poisťovne platiť najmenej 215 eur mesačne. Pre toho, kto má príjem 1 500 až dvetisíc eur mesačne, to nie je nič. Ale pre drobného živnostníka v Bardejove je to likvidačné.
V roku 2018 bude priemerná mzda odhadom tisíc eur mesačne. Na zápočet roka 2018 do minimálneho dôchodku tak bude stačiť vymeriavací základ necelých 250 eur mesačne. Živnostníci však musia platiť zo základu najmenej 456 eur. Ak neviete, ako funguje minimálny dôchodok: Príslušný rok sa vám započíta do nároku na minimálny dôchodok, ak váš vymeriavací základ dosiahne aspoň 24,1 percenta priemernej mzdy zistenej za daný rok. Pri súčasnom nastavení dôchodkov z prvého piliera dostanete rovnaký dôchodok, či je váš vymeriavací základ 24,1 percenta priemernej mzdy alebo je 60 percent priemernej mzdy. Až pri vymeriavacom základe okolo 70 percent a viac je suma starobného dôchodku vyššia ako minimálny dôchodok.
Jozef Mihál za túto diskrimináciu viní ministra práce Jána Richtera, ktorý v roku 2013 najprv živnostníkom dvihol minimálny základ, z ktorého rátajú odvody. „Odvtedy živnostníci platia odvody najmenej zo sumy 50 % priemernej mzdy, aby podľa Richtera mali lepšie dôchodky,“ hovorí Mihál. Ibaže od júla 2015 Richter zaviedol minimálny dôchodok, ktorý dostanete vtedy, keď si odvody platíte aspoň zo sumy 25 % priemernej mzdy. Druhou podmienkou na minimálny dôchodok je aspoň 30 odpracovaných rokov. „Minimálny dôchodok dostanete rovnako, či platíte odvody zo sumy 25 %, 50 % alebo až 70 % priemernej mzdy,“ hovorí Mihál.
Spolu s Beblavým preto navrhli, aby živnostníci platili minimálne odvody z 30 % priemernej mzdy. Ak by prešla ich zmena, minimálne odvody by živnostníkom klesli o 63 eur mesačne. Richter na Mihálovu kritiku už párkrát reagoval. Zníženie odvodov by pre rozpočet znamenalo výpadok príjmov, Beblavý s Mihálom to odhadli na 59 miliónov eur ročne. Živnostníci s nízkym čistým príjmom však musia platiť poistné zo základu daného ako 50 percent priemernej mzdy. Nikoho nezaujíma, že čistý príjem živnostníka je možno 200 - 300 eur mesačne, nikoho nezaujíma, že mnohí majú živnosť popri zamestnaní, v ktorom si už odvody platia. Ich dôchodok však bude rovnaký, aj keby platili o polovicu menej. Inými slovami, ak by platili o polovicu menej, dôchodok budú mať rovnaký.
Dobre situovaní živnostníci či skôr ľudia v takzvaných slobodných povolaniach s príjmami okolo 1 500 až dvetisíc eur mesačne, sa pri daňovom priznaní za rok 2017 potešia. Využijú nové paušálne výdavky, ktoré sú už 60 percent z príjmu. A pozor. Živnostník s mesačným brutto príjmom 1 700 eur, ktorý si uplatní paušálne výdavky, bude platiť takzvané minimálne odvody rovnako ako drobný živnostník z Michaloviec s hrubým príjmom 500 eur mesačne. Nie je to správne ani spravodlivé. Preto navrhujeme zníženie minimálnych odvodov živnostníkov na 30 percent priemernej mzdy.
Príklad diskriminácie živnostníkov
Rovnaký dôchodok ako živnostník platiaci odvody 215 eur mesačne bude mať konateľ v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý si vypláca odmenu 250 eur mesačne, z ktorej sú odvody len 120 eur mesačne. Alebo dohodár s odmenou 250 eur mesačne, z ktorej spolu so zamestnávateľom platia rovnako len 120 eur mesačne.
Požiadavky na opätovné naviazanie minimálneho dôchodku na priemernú mzdu
Z koaličnej Slovenskej národnej strany však znejú hlasy, ktoré volajú po zvýšení súm minimálneho dôchodku a žiadajú jeho opätovné naviazanie na priemernú mzdu tak, ako to bolo v roku 2019. Podmieňuje tým podporu návrhu ministerstva práce na zvýšenie minimálnej mzdy. "Slovenská národná strana podporí návrh ministra práce Erika Tomáša, aby 60 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve bola minimálna mzda len za podmienky, že koaliční partneri odsúhlasia opätovné zavedenie minimálneho dôchodku vo výške 33 percent priemernej mzdy v hospodárstve," uviedla v stanovisku SNS.
Národniari pripomenuli, že ešte v roku 2019 sa im podarilo presadiť automat na minimálne dôchodky na úrovni 33 percent priemernej mzdy. V súčasnej podobe však už minimálny dôchodok podľa nich nepostačuje kryť potreby dôchodcov. "Veríme, že tak ako my podporíme návrh strany Hlas-SD, podporí ten náš aj Hlas-SD v boji za vyšší minimálny dôchodok tak, ako to bolo v minulosti," uviedla SNS pre TASR s tým, že ak by ich koaliční partneri obišli pri rokovaniach na túto tému, poslanci strany predložia v Národnej rade vlastný návrh riešenia minimálneho dôchodku.
Reakcia rezortu práce a odborníkov
„Rozmrazenie a opätovnú valorizáciu minimálnych dôchodkov presadila ešte v minulom roku v parlamente strana Hlas - sociálna demokracia. Aj bez kladenia akýchkoľvek podmienok k minimálnej mzde sme teda pripravení participovať na odborne a finančne realizovateľných návrhoch na ďalšie zvyšovanie minimálnych dôchodkov,“ uviedol tlačový odbor rezortu práce.
Požiadavku národniarov ale kritizujú viacerí odborníci. „Ak by sa minimálne dôchodky naviazali na priemernú mzdu, znamenalo by to vlastne, že by sa každoročne valorizovali o rast priemernej mzdy. Pritom riadne starobné, ale aj predčasné, invalidné či pozostalostné dôchodky by sa naďalej valorizovali len o dôchodcovskú infláciu, teda výrazne pomalšie. Bolo by to nespravodlivé, pretože zásadnú výhodu by získali tí, čo platili odvody kratší čas a z nízkych zárobkov,“ konštatoval odborník na sociálne veci Jozef Mihál. „Ak chce pán Danko zlepšiť situáciu dôchodcov, mal by presadzovať zlepšenie valorizácie pre všetky typy dôchodkov,“ dodal Mihál.
Dopad navrhovaných zmien na ekonomiku a demografickú situáciu
Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu sa štátny sociálny systém neriadi analýzami a merateľnými cieľmi, ale politickými sloganmi, volebnými sľubmi, a obchodovaním ako na tržnici. „Navrhované zvyšovanie minimálnej mzdy poškodí ekonomiku, naviazanie minimálneho dôchodku zas verejné financie. Ak by prešli, oboje by v konečnom dôsledku znamenali ďalšie zvyšovanie daní. V skutočnosti je táto "dilema" politikov ako presadiť ich politické nástroje škodlivá, pretože odkláňa pozornosť od skutočných problémov.“
„Len v posledných štyroch rokoch bol zaviedený 13. dôchodok ako jednorazová dávka a následne sa výrazne zvýšil a zmenil na pravidelnú dávku, pribudol rodičovský dôchodok, dôchodky sa valorizovali výrazne nad úroveň inflácie a zvýhodnil sa systém predčasného odchodu do penzie,“ vraví Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.
Zvyšujú tieto zmeny deficit Sociálnej poisťovne?
- Áno, dôsledkom je stále väčší deficit Sociálnej poisťovne, ktorú ročne musí štát dotovať sumou cez 1 miliardu eur. V roku 2025 má dotácia zo štátneho rozpočtu prekonať 3 miliardy eur. Každá ďalšia snaha zvyšovať výdavky, ako napríklad návrh naviazať minimálny dôchodok na priemernú mzdu, len urýchľuje deficit celého dôchodkového systému. Štátu síce bankrot nehrozí zajtra či pozajtra, ale o niekoľko desaťročí to môže byť reálny scenár.
Hrá proti štátu aj demografická situácia?
- Demografia sa bude výrazne zhoršovať, keď sa Slovensko v ďalších desaťročiach stane krajinou Únie s najrýchlejším starnutím obyvateľstva. Kým v súčasnosti prispievajú takmer štyria pracujúci na jedného dôchodcu, okolo roku 2070 bude pomer opačný a 57 pracujúcich bude robiť na 100 dôchodcov (čiže približne 1,1 pracujúci na 2 dôchodcov). Ak vlády dovtedy dramaticky nezdvihnú dane a odvody - a to je nepravdepodobné, keďže dnes má Slovensko druhé najvyššie odvodové zaťaženie práce v celej EÚ a výrazne nás to konkurenčne znevýhodňuje pri lákaní investícií, a okrem toho je to veľmi nepopulárne - bude deficit dôchodkového systému obrovský a môže dostať štát až do bankrotu.
Môžeme si dovoliť zvyšovať minimálne dôchodky?
- Rozhodne nie. Zvýšené náklady len v prvom roku platnosti takejto úpravy by dosiahli približne 300 miliónov eur ročne. Ďalším problémom je nesystémovosť tejto zmeny: starobné dôchodky sa bežne valorizujú na základe vývoja dôchodcovskej inflácie, kdežto minimálne by v bežných rokoch s infláciou okolo 2 až 3 % rástli rýchlejšie ako bežné dôchodky vypočítané na základe reálnych príjmov a odvodov do systému. Rozdiel medzi priemerným a minimálnym dôchodkom by sa tak neustále zužoval, čo je pre ľudí úplne demotivačné. Ľudia s priemernou mzdou a ľudia, ktorí by nezarobili ani štvrtinu priemernej mzdy by mali takmer rovnaký dôchodok.
Pravidlá určovania minimálnej mzdy
Ak sa sociálni partneri nedohodnú na výške minimálnej mzdy na rok 2027, výška minimálnej mzdy bude určená "automatom" v súlade s § 8 zákona č. 663/2007 Z. z. Pretože sa sociálni partneri nedohodli na výške minimálnej mzdy na rok 2026, výška minimálnej mzdy je určená "automatom" v súlade s § 8 zákona č. 663/2007 Z. z. Oznámenie č. 245/2025 Z. z.
Minimálne mzdové nároky pre rok 2025 sa určujú ako sumy pre rok 2020 navýšené o 236 € - o sumu, o ktorú sa v roku 2025 oproti roku 2020 navýšila minimálna mzda (816 € - 580 € = 236 €). Minimálne mzdové nároky pre rok 2026 sa určujú ako sumy pre rok 2020 navýšené o 335 € - o sumu, o ktorú sa v roku 2026 oproti roku 2020 navýšila minimálna mzda (915 € - 580 € = 335 €). Podľa zákona o minimálnej mzde, minimálna mzda na rok 2025 tak bude určená v súlade s § 8 zákona č. 663/2007 Z. z.
Výpočet hodinovej mzdy
- Výpočet pri hodinovej mzde pri 40 h/t: 972 € delené 174 hodín ...
- Výpočet pri hodinovej mzde pri 38,75 h/t: 5,586 € x 40/38,75 ...
- Výpočet pri hodinovej mzde pri 37,50 h/t: 5,586 € x 40/37,5 ...
Systém minimálneho dôchodku na Slovensku
Od 1. januára 2021 sa zmenil systém minimálneho dôchodku. Za prvých 30 rokov tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia je suma minimálneho dôchodku stanovená v konkrétnej výške. Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 31. do 39. roku kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 2,5 % sumy životného minima platného k 1. júlu. Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 40. do 49. roku sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 3 % sumy životného minima platného k 1. júlu. Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 50. do 59. roku sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 5 % sumy životného minima platného k 1. júlu. Za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia od 60. roku obdobia dôchodkového poistenia sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 7,5 % sumy životného minima platného k 1. júlu. Do tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa započítavajú aj roky získané v roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný, resp. predčasný starobný dôchodok.