Príjem invalidných dôchodcov a dane na Slovensku

Poberatelia invalidných dôchodkov majú na Slovensku špecifické postavenie z hľadiska zdaňovania príjmov a uplatňovania nezdaniteľných častí základu dane. Táto problematika je upravená Zákonom o dani z príjmov a prechádza obdobím určitých zmien a výkladov, ktoré je dôležité poznať.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka (NČZD)

Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v štandardnej výške. Výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch. Táto NČZD sa uplatňuje za zdaňovacie obdobie v celoročnej výške, a to aj vtedy, ak sa v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník stane poberateľom dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP.

Ak zamestnanec dosiahne za rok 2019 základ dane (príjmy mínus odvody zamestnanca) vo výške 10 000 eur, a študent, ktorý pracoval len v lete a zarobil si 1 000 eur, neplatí žiadnu daň, pretože si pri výpočte dane od základu dane odpočítava celú sumu nezdaniteľnej časti (za rok 2019 sumu 3937,35 eura).

Kedy nárok na NČZD nevzniká?

Podľa § 11 ods. 6 Zákona o dani z príjmov sa základ dane daňovníka neznižuje o sumu vypočítanú podľa § 11 ods. 2 ZDP, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP alebo ak mu takýto dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia, alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období. Toto ustanovenie sa týka dôchodkov zo sociálneho poistenia (I. piliera) alebo zo starobného dôchodkového sporenia (II. piliera), respektíve výsluhového dôchodku.

Nezdaniteľnú časť na daňovníka si nemôžu uplatniť daňovníci, ktorí sú poberateľmi starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov alebo porovnateľných dôchodkov zo zahraničia, ak im bol dôchodok priznaný k 1.1. príslušného roka alebo ešte skôr.

Ak daňovník poberá aj iný dôchodok, napríklad okrem starobného aj vdovecký, prihliada sa len na výšku toho dôchodku, ktorý je uvedený v § 11 ods. 6 ZDP. Do úhrnu dôchodkov nepatrí ani 13. dôchodok.

Prechod z invalidného na starobný dôchodok a vplyv na NČZD

Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.

Príklad:

Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2019 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Pánovi Eduardovi v apríli 2020 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2018. Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019, a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2020. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok.

Uplatnenie NČZD v praxi

Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatňuje prostredníctvom tlačiva "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti...". Ak má niekto viacero zamestnávateľov, uplatniť si toto právo môže len u jedného zamestnávateľa. Uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti môžu všetci zamestnanci, nielen zamestnanci v pracovnom pomere.

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok, ktorý sa zúčtováva. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácii dôchodku k 1.1.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

NČZD na manželku (manžela) je sociálne opatrenie, ktorého cieľom je zlepšiť finančnú situáciu rodiny v špecifických situáciách. Daňovník si môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť na manželku (manžela) žijúceho s ním v domácnosti, ak manželka (manžel) spĺňa niektorú z podmienok uvedených v § 11 ods. 4 ZDP.

Do vlastných príjmov manželky sa na cieľ uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka zahŕňajú všetky jej príjmy, vrátane príjmov od dane oslobodených, okrem príjmov v § 11 ods. 4 ZDP. Patria sem napríklad nemocenské dávky (nemocenské, materské a pod.), dôchodky (okrem zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť), úrazové dávky, dávka v nezamestnanosti, peňažný príspevok na opatrovanie, sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi, podpory a príspevky z prostriedkov štátneho rozpočtu, príjem z prenájmu (v plnej výške vrátane sumy 500 € oslobodenej od dane) a pod.

Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje jej (jeho) celkový príjem znížený o povinne zaplatené poistné a príspevky z týchto príjmov.

Príklady výpočtu NČZD na manželku

Príklad:

Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2019. K tomuto dňu mohla požiadať o starobný dôchodok. Pani Elena ešte pracuje a vie, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. januárom 2020, stratila by nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2019. Preto pani Elena požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2020.

Príklad č. 3:

Daňovník pán Karol Dobrý podniká ako živnostník. Za rok 2021 dosiahol zdaniteľné príjmy vo výške 62 456 € a vykázal základ dane (zisk) vo výške 21 220 €. Vzhľadom na výšku základu dane, a to čiastkového základu dane (ČZD) z § 6 ods. 1 a 2, presahujúcu sumu 19 936,22 € dochádza ku kráteniu NČZD na daňovníka a táto NČZD sa vypočíta: 9 495,49 - 1/4 ZD, t. j. 4 190,49 €. Je ženatý a má jedno dieťa; narodilo sa 14. januára 2021. Manželka daňovníka pani Nina nastúpila na materskú dovolenku (od 1. 1. 2021 v úhrnnej výške 3 586 €). Po skončení materskej dovolenky (celkovo trvajúcej 34 týždňov) nastúpila na rodičovskú dovolenku. Materské z nemocenského poistenia, ktoré jej bolo poskytované počas materskej dovolenky, je od dane oslobodené, ale do vlastných príjmov manželky sa zahŕňa. V roku 2021 začala pani Dobrá prenajímať garáž, ktorú nadobudla už pred manželstvom (takže garáž nie je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov) a z prenájmu tejto nehnuteľnosti dosiahla do konca roka príjem 450 €; v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) ZDP je príjem z prenájmu do výšky 500 € oslobodený od dane. Jej vlastný príjem v súlade s § 11 ods. 4 ZDP predstavuje 4 036 € (materské vo výške 3 586 € + príjem z prenájmu 450 €). Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, a to v pomernej výške za 11 mesiacov roka (od februára do decembra - rozhodujúci je stav k 1. dňu kalendárneho mesiaca). Daňovník v daňovom priznaní na r. 93 uvedie sumu 4 124,74 €. V tejto súvislosti možno uviesť, že vzhľadom na výšku dosiahnutých zdaniteľných príjmov použije na ich zdanenie sadzbu dane 19 %, takže na r. 96 tlačiva uvedie daň 3 220,14 €.

Zníženie základu dane z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP)

Ak je daňovník držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím a ak je súčasne invalidný alebo čiastočne invalidný, má nárok na odpočet nezdaniteľnej sumy základu dane vo výške 4 000 korún mesačne (48 000 korún ročne) za predpokladu, že je čiastočne invalidný alebo invalidný. Na túto sumu má nárok, aj keď nepoberá čiastočný invalidný dôchodok ani invalidný dôchodok.

Je potrebné pripomenúť, že ak nie sú splnené podmienky na nezdaniteľné sumy základu dane z príjmov fyzických osôb z dôvodu invalidity počas celého roka, oprávnený má nárok na uvedené sumy za celé zdaňovacie obdobie (kalendárny rok) vždy len v pomernej výške, teda 1/12 ročnej sumy za každý mesiac, na ktorého začiatku boli podmienky splnené.

V zamestnaní si zamestnanec uplatňuje nárok na uvedený odpočet podpísaním vyhlásenia k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti a predložením príslušných dokladov, ktorými sú rozhodnutie o priznaní príslušného dôchodku a každoročne doklad o výplate dôchodku, prípadne preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Daňové zvýhodnenia pre zamestnávateľov zamestnávajúcich osoby so ZŤP

Aj zamestnávateľ, u ktorého pracujú osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou, je daňovo zvýhodnený. Podľa paragrafu 35 zákona o daniach z príjmov si môže vypočítanú daň znížiť o 10 000 korún za každého takého zamestnanca, a ak ide o zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím, zníženie dane za každého takého zamestnanca predstavuje 24 000 korún.

To však neplatí, ak zamestnávateľ využije zníženú sadzbu dane z príjmov právnických osôb podľa paragrafu 21 odsek 3. Ten stanovuje 18-percentnú sadzbu dane, ak ide o zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, ak súčasne podiel zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou a zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím predstavuje viac ako polovicu z priemerného prepočítaného počtu zamestnancov.

tags: #1901mozu #zarobit #aj #invalidny #dochodcovia #nemusi