Parkovanie v mestách predstavuje výzvu pre mnohých vodičov, no pre osoby so zdravotným postihnutím (ŤZP) je to obzvlášť komplikovaná situácia. Okrem zručností je potrebné brať do úvahy aj platné normy a predpisy, ktoré upravujú rozmery parkovacích miest, najmä tých vyhradených pre osoby s ŤZP. Tento článok sa zameriava na tieto aspekty, platné normy a predpisy na Slovensku.
Štandardné rozmery parkovacích miest a ich obmedzenia
Predpis STN 73 6058 z roku 1987 určuje rozmery štandardných parkovacích miest. Pri kolmom parkovaní je minimálna šírka parkovacieho miesta 2,25 metra pre osobné automobily. Hoci tento predpis stanovuje minimum, v praxi sa stretávame aj so širšími parkovacími miestami, napríklad 2,5 metra, čo umožňuje väčší bočný rozostup medzi vozidlami. Na bezpečné vystupovanie z auta a pohyb popri ňom reálne stačí asi pol metra, čo však neplatí pre osoby s robustnou postavou alebo s telesnými hendikepmi.
Norma STN 73 6056 ďalej špecifikuje rozmery parkovacích miest:
- Kolmé parkovanie: 2,25 x 4,5 m
- Pozdĺžne parkovanie: 2 x 5,5 m
- Šikmé parkovanie: 2,25 x 4,4 m
Parkovanie pre osoby s ŤZP: Zákonné požiadavky a výnimky
Vodič vozidla s parkovacím preukazom osoby s ŤZP nemusí parkovať iba na vyhradených miestach. Môže parkovať aj na iných parkovacích miestach, ak je to pre neho jedinou alebo lepšou možnosťou. Zákon o cestnej premávke č. 8/2009 Z. z. stanovuje, že od vozidla s parkovacím preukazom ŤZP musí byť pri parkovaní zachovaný odstup najmenej 1,2 metra.
§ 23 Zastavenie a státie, ods. 3 uvádza: „Pri zastavení a státí vedľa vozidla s parkovacím preukazom pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím vodič je povinný ponechať bočný odstup najmenej 1,2 m.“
Tento odstup platí aj v prípade, že čiary vymedzujúce parkovacie miesto sú nakreslené inak. Zákon nešpecifikuje, či má ísť o odstup iba z jednej alebo z oboch strán, no interpretuje sa tak, že bočný odstup 1,2 metra musí byť zachovaný z oboch strán. Ak vedľa seba parkujú dve vozidlá, obe s vyloženým parkovacím preukazom osoby s ŤZP, musí byť rozostup medzi nimi tiež 1,2 metra.
Parkovacie miesta pre ZŤP: Vyhradené, ale aj iné možnosti
Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 musia byť na každom parkovisku vyhradené minimálne štyri percentá parkovacích miest, najmenej však jedno, pre vozidlo osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu. Toto parkovacie miesto musí byť umiestnené čo najbližšie k vchodu do príslušnej budovy alebo pri výstupe z parkoviska. Pre vozidlá osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie musí byť šírka parkovacieho miesta najmenej 3,5 metra.
Overovanie platnosti parkovacieho preukazu ŤZP
Jediný spôsob, ako overiť, či má vedľajšie vozidlo parkovací preukaz ŤZP, je pozrieť sa za jeho čelné sklo. Zákon o cestnej premávke jasne uvádza, že takýto preukaz môže byť na vozidle iba v prípade, že sa používa na prepravu osoby s ŤZP. Ak sa vozidlo používa na iný účel, preukaz musí byť odobratý. Teda v čase, keď sa vozidlo neprevádzkuje s osobou s ŤZP, musí byť preukaz z auta odobratý.
Ak sa parkovací preukaz na viditeľnom mieste nenachádza, vodič druhého vozidla nemusí dbať na dodržiavanie bočného odstupu minimálne 1,2 metra. Je však dôležité si uvedomiť, že ak je preukaz za čelným sklom neustále, aj v noci, je to v poriadku.
Rozmery SUV a parkovacie miesta
S narastajúcou popularitou SUV vozidiel sa vynára otázka, či sa tieto vozidlá zmestia na štandardné parkovacie miesta. Bežné rozmery parkovacích miest v Európe, vrátane Slovenska, sú približne 2,4 metra na šírku a 4,8 až 5 metrov na dĺžku. Väčšina SUV modelov má šírku medzi 1,85 a 2 metrami bez spätných zrkadiel, čo znamená, že po zaparkovaní ostáva na oboch stranách len približne 20 až 25 centimetrov priestoru. Táto rezerva často nestačí na pohodlné otvorenie dverí, najmä ak sú na susedných miestach zaparkované ďalšie vozidlá. Pre bezproblémové vystupovanie je ideálne, ak má parkovacie miesto šírku aspoň 2,6 metra alebo ak sú vedľajšie miesta prázdne.
Verejné vs. súkromné parkoviská a ich označenie
Nie všetky parkoviská sú rovnaké. Verejné parkoviská musia spĺňať technické normy stanovené štátom, napríklad STN 73 6110. Súkromné parkoviská môžu mať väčšiu flexibilitu v návrhu, aj keď sa zvyčajne držia noriem.
Pri správnom označení súkromného parkoviska je potrebné:
- Vypracovať návrh riešenia dopravného značenia na mieru odborným projektantom.
- Predložiť projekt organizácie dopravy cestnému správnemu orgánu.
- Umiestniť značky po schválení návrhu.
Na označenie parkovacích miest sa odporúča použiť modré príkazové tabuľky a informatívnu dopravnú značku „Parkovisko“.
Nedostatok parkovacích miest a zastarané normy
Neustále narážame na nedostatok parkovacích miest. Paradoxom je, že kde sa ich zdá byť dosť, sú primalé. Developeri majú povinnosť zabezpečiť dostatok parkovacích miest spolu s výstavbou domov a obchodných centier, avšak často využívajú zastarané normy z minulého storočia, ktoré boli poplatné veľkosti vtedajších áut. Tým pádom nasekajú maličké „chlieviky“ na parkovanie na parkoviskách aj v parkovacích domoch, do ktorých sa s obtiažami dá zmestiť.
Prioritou developerov je zmestiť na plochu určenú na parkovanie čo najviac parkovacích miest, a preto nútia projektantov navrhovať parkovacie miesta čo najužšie, až na hranici rozmerov, aké im povoľuje norma STN 73 6058 z roku 1987. Normy určujú, že minimálne rozmery parkovacieho miesta pre malé autá sú pri kolmom státí 2,25 x 4,5 metra. Aby ste na nich mali problém zaparkovať, nemusíte byť majiteľom veľkej limuzíny. Stačí vlastniť auto strednej triedy.
Parkovanie v zahraničí
V mnohých krajinách v zahraničí sú parkovacie miesta väčšie ako tie, ktoré sa štandardne používajú na Slovensku, najmä tam, kde sú väčšie vozidlá bežné alebo kde sa kladie dôraz na komfort. Slovensko sa postupne prispôsobuje, ale štandardné rozmery sú stále menšie.
Vodič je povinný dať prednosť chodcom ...04
Rekonštrukcia bytových priestorov pre vozičkárov
Pri rekonštrukcii bytových priestorov pre vozičkárov je prvou zásadnou zmenou výmena zárubní. Mali byť široké minimálne 80 cm, čo je dostatočné na prejazd s mechanickým i elektrickým vozíkom. Minimálnu šírku 80 cm musia mať aj priechodové chodby. Na otáčanie vozíka v priestore je potrebný rádius o šírke 150 cm. Základnou požiadavkou vo WC sú správne osadené madlá. Umývadlo by malo byť nižšie ako býva zvykom a malo by byť aj plytšie, aby sa podeň zmestili kolená človeka sediaceho vo vozíku. Vozičkár môže na vaňu prakticky zabudnúť. Ideálnym riešením pre zabezpečenie pravidelnej hygieny je sprcha. Ak si však dáte do sprchovacieho kúta namontovať madlá ako v toalete, mnohí vozičkári zvládnu presadnutie z vozíka na kúpeľňovú stoličku aj samostatne. Aj v prípade kúpeľne platí, že pokiaľ to nie je zásadný technický problém, ideálne sú zasúvacie dvere. Táto požiadavka sa v podstate týka všetkých dverí, ktoré potrebuje vozičkár otvárať.
Pre toalety osôb so zdravotným postihnutím sú kľúčové tieto rozmery a vybavenie:
- Miska na splachovanie: výška 45-50 cm od zeme, dĺžka minimálne 70 cm, vzdialenosť medzi predným okrajom misky a opierkou 55 cm.
- Inštalácia toaletného papiera a tlačidla na spláchnutie: 100-120 cm od úrovne podlahy.
- Umývadlo: manévrovací priestor pred umývadlom 90 x 120 cm, spodok umývadla minimálne 70 cm od zeme, minimálna šírka 60 cm.
- Sprcha: minimálna plocha 90 x 90 cm, výška zavesenia sedacieho kúta 43-48 cm od zeme.
Technické podmienky pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie
Technické podmienky (TP) stanovujú zásady navrhovania a zhotovovania pozemných komunikácií so zreteľom na osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. TP stanovujú požiadavky na návrh debarierizačných opatrení, zabezpečenie dostatočného manipulačného priestoru, správne označovanie bariér a používanie medzinárodného symbolu prístupnosti.
Dôležité aspekty zahŕňajú:
- Minimálna šírka chodníka: 900 mm (šírka pre invalidný vozík).
- Rampy: maximálny sklon 1:8, prerušenie po 9 metroch, minimálna priechodná šírka 1 300 mm.
- Výťahy: minimálne rozmery kabíny 1100 mm/1400 mm, ovládací panel vo výške max. 1200 mm.
- Toalety: minimálne jedna kabína pre osobu na invalidnom vozíku, horná hrana WC misy 500-550 mm od podlahy.
Všetky značky, smerové, informačné a iné, by mali byť viditeľné, čitateľné, zrozumiteľné a v noci vhodne osvetlené. Značky by nemali byť umiestnené za sklom, aby sa neleskli.
