Dôchodkový vek predstavuje významný míľnik v živote človeka, ktorý otvára dvere k novým možnostiam a zmenám. Prechod do dôchodku môže byť sprevádzaný rôznymi pocitmi, od radosti z očakávaného oddychu až po mierne obavy z neznámeho. Je dôležité pozerať sa na toto obdobie pozitívne, ako na príležitosť na realizáciu dlho odkladaných snov a venovanie sa záujmom, ktoré boli počas pracovného života upozadené.
Popri poberaní akéhokoľvek druhu dôchodku môžete pracovať bez obmedzenia, s výnimkou predčasného starobného dôchodku. Táto možnosť poskytuje flexibilitu a umožňuje dôchodcom zostať aktívnymi a finančne nezávislými. Ak pracujete na dohodu, môžete si uplatniť odvodovú úľavu do 200 eur mesačne. Táto úľava môže byť významnou výhodou pre tých, ktorí si chcú privyrobiť počas dôchodku.
V prípade predčasného starobného dôchodku platia špecifické pravidlá. Ak ste dohodár s uplatnenou odvodovou úľavou a váš ročný príjem nepresiahne 2400 eur, môžete pracovať a súčasne poberať dôchodok. Prekročenie tejto hranice však znamená zastavenie výplaty predčasného starobného dôchodku. Aby ste mohli poberať predčasný starobný dôchodok s uplatnenou výnimkou, musíte zároveň spĺňať podmienku, že nie ste dôchodkovo poistený z inej zárobkovej činnosti. V opačnom prípade nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zanikne od najbližšieho výplatného termínu dôchodku po vzniku poistenia.
Rozlúčka s prácou a vstup do dôchodku sa dá vnímať dvoma spôsobmi. Môžeme sa lúčiť neradi, s pocitom straty, alebo sa môžeme tešiť na nové dobrodružstvá a príležitosti, ktoré dôchodok prináša. Je dôležité si uvedomiť, že odchod do dôchodku nie je koniec, ale začiatok novej kapitoly života.
Príbeh Mgr. Jozefa Matlocha: Cesta na Spišskú katolícku charitu
Dnes prinášame rozhovor s generálnym sekretárom Spišskej katolíckej charity, Mgr. Jozefom Matlochom, ktorý sa podelil o svoj zaujímavý príbeh a skúsenosti z dlhoročnej práce v charite.
Ako ste sa dostali ku práci na SpKCh?
Na charitu som sa dostal náhodou. Mal som dobrú prácu ekonóma, ktorá bola primerane zaplatená a navyše som to mal blízko domov. Študoval som účtovníctvo, mali sme však profesora, ktorý nás to nevedel naučiť, tak som k nemu získal odpor. Tvrdil som, že v živote nebudem robiť účtovníka. Potom som hľadal prácu, bolo to za socializmu, cestovať sa veľmi nedalo, tak mi kamarátka poradila, aby som vyskúšal požiadať o prácu v obchodnej skupine jednej firmy. Tam by som mal možnosti ísť do zahraničia. Riaditeľ spoločnosti mi na pohovore povedal: „Dobre, ale najskôr si musíš prejsť cez obchodnú učtáreň a možno sa ti potom podarí prepracovať až do obchodnej skupiny.“ Keďže to bol môj veľký sen, aj motivácia bola obrovská, tak som tú prácu prijal. Na moje prekvapenie som mal veľmi šikovného kolegu - nadriadeného, ktorý mi vysvetlil pointu účtovníctva lepšie ako pedagóg na škole. Takže som si prácu účtovníka obľúbil a ostal som tam pracovať.
Až mi raz zavolal nejaký pán Vilček a ponúkol prácu riaditeľa úseku ekonómie na charite. Keďže som mal prácu, nerozumel som celkom, prečo by som mal odísť, a tak som riešil dilemu 2 mesiace. Veď robotu som nehľadal, ale táto ponuka prišla akoby sama od seba. Pýtal som sa Boha: „Pane Bože, je toto robota, ktorú mám robiť až do dôchodku?“ Plus som sa pozeral na to, či budem v takej práci užitočný.
Charitu som poznal asi tak, ako každý - zbierajú šaty a robia zbierku dva razy do roka. Potom som si pozrel stránku a zistil som, koľko služieb a organizačných zložiek tam je a divil som sa, že ma diecézny riaditeľ pozval pracovať na pozíciu riaditeľa úrady ekonomiky všetkým týmto zložkám. Tak som to premodlieval, radil som sa s duchovným, dodnes si pamätám, že mi povedal: „Rozhodnúť sa musíš sám, ale pamätaj na to, že hoci je charita cirkevná organizácia, aj tam sú zamestnaní len ľudia.“ Presne na to som si spomenul vždy, keď boli ťažké chvíle. Koniec-koncov aj ja som len človek a tiež s povahou, akú mám, dosť impulzívnou, takže som si po dlhšom premýšľaní povedal: „Dobre, zoberiem to.“
No a zhruba po roku ma bývalý otec biskup Tondra nominoval na pozíciu Generálneho sekretára. Pretože chcel, aby mal diecézny riaditeľ nejakého zástupcu. V stanovách táto pozícia bola, ale predo mnou ju nikto nevykonával.
Koľko rokov ste na charite strávili?
Na charite som 12 rokov, z toho 11 ako generálny sekretár. Chvíľu som robil obe pozície, ale bolo toho na mňa príliš, tak som diecéznemu riaditeľovi navrhol, aby prijal na pozíciu riaditeľa úradu ekonómie niekoho iného. Mojou náplňou na novej pozícii bola zodpovednosť za chod sekretariátu a organizačných zložiek, tj. riadiť sekretariát a komunikovať s riaditeľmi organizačných zložiek.
Za tie roky ste nechceli vyskúšať aj nejakú inú pozíciu?
Ani nie. V živote som sa vždy snažil vykonávať prácu najlepšie ako som vedel. Nepoškuľoval som po inej.
Čo ste sa za tie roky o sebe naučili?
Keď sa obzriem do minulosti, veľa situácií by som dnes riešil inak. Vždy keď prišiel večer a spytoval som si svedomie, som si uvedomil, že všetko je v Božom pláne, on pozerá na naše úmysly a tie bude súdiť. Takže hoci by som spätne mnoho vecí riešil inak, vedomie, že všetko je v Božích rukách mi dovolilo zaspávať pokojne.
Čo si odtiaľ so sebou odnášate, s akým pocitom odchádzate?
Možno to znie neskromne, ale odchádzam s dobrým pocitom. Vždy som sa snažil svoju prácu vykonávať poctivo a keď som hovoril o tom, že som sa pýtal Pána Boha, či toto mám robiť až do dôchodku, po skúšobnej dobe som si uvedomil, že asi toto je to, čo by som chcel robiť až do dôchodku. Chcel som prispieť k dobru, pomáhať, a hoci som nepomáhal priamo v teréne či pri lôžku klienta, snažil som sa pochopiť kolegov, ktorí s nimi robia a rozmýšľal som nad tým, čo by im pomohlo, aby svoju prácu mohli vykonávať čo najlepšie.
Okrem dobrého pocitu mám trochu aj zmiešané pocity, lebo kolegovia mi dávajú najavo, že si mysleli, že potiahnem dlhšie, že budem pracovať aj na dôchodku. Vnímám že tých 12 rokov bolo celkom dosť a teším sa na oddych. Hoci adrenalín mi bude chýbať. Na druhej strane, trochu adrenalínu mi dobijú vnúčatá, mám ich spolu 9, z toho 3 bývajú s nami, takže nevesta so synom sa tiež tešia na výpomoc. Leto si chcem užiť a tráviť čas s rodinou, do budúcna nevylučujem nejakú formu spolupráce.
Jozef Mikloško: Kádeháci sú z krokov vedenia v šoku, KDH bude naďalej klesať
Čo by ste odkázali vášmu nástupcovi, resp. nástupkyni?
Keďže viem, kto bude mojou nástupkyňou, môžem rovno povedať, že Lenku Gurskú som navrhol ja, a navrhol som ju preto, že jednak po odbornej stránke pozná sociálne služby veľmi dobre a vie vychádzať s ľuďmi, je medzi nimi akceptovaná a robí veci so srdcom. A to je najdôležitejšie. Prajem ti, milá Lenka, aby si robila veci so srdcom, tak, ako si to robila doteraz. Rob to aj naďalej, akurát toho bude viac. Budeš mať „len“ širší záber, takže to bude vyžadovať asi „väčšie srdce“. Verím ti, že to perfektne zvládneš.
Neodchádzam z charity tak, že by som zabuchol dvere a viac nikoho nepoznám. Som otvorený kedykoľvek komukoľvek, keby potreboval pomôcť či poradiť. Ako som už spomínal, do budúcna nevylučujem nejakú formu spolupráce. Teraz si chcem oddýchnuť, ale uvidíme, čo prinesie čas. V charite som sa vždy cítil dobre. Hoci boli chvíle aj neľahké, ale týchto ľudí som mal tak naozaj rád. Necítil som, že by som mal s niekým zlý vzťah, aspoň spätne sa mi nevracalo nič negatívne.
Odkazy od kolegov
Ďakujem za rozhovor a pripájam malé prekvapenie - odkazy od vašich, teraz už bývalých, kolegov. Pýtala som sa, ako si na vás spomínajú a čo by vám chceli odkázať:
Martin Janíček, personálny riaditeľ:
„Tak, ako sa sv. Jozef staral o svoju rodinu, tak sa staral náš Jozef o náš tím zamestnancov na sekretariáte Spišskej katolíckej charity. Pre sekretariát SpKCH bol veľkým tím lídrom, ťahačom, vedel nás vždy správne namotivovať a dobre naladiť, veľmi objektívny, ohľaduplný a so zmyslom pre humor. Jozefova povaha a správanie bolo verné jeho patrónovi, svätému Jozefovi. Osobne mu veľmi ďakujem za možnosť pracovať v jeho tíme, a zároveň prajem veľa šťastia, silného zdravia a každodenné Božie milosti.“
Miroslava Burčíková a kolegyne z ekonomického oddelenia:
„Pán Matloch, od začiatku ste boli pre mňa veľkou autoritou a vzorom, a to nielen v pracovnej, ale aj ľudskej oblasti. S čímkoľvek som za Vami šla, stále ste vedeli ochotne vypočuť a usmerniť tým správnym smerom. Osobne si cením najmä Vašu dôveru, s ktorou som sa dennodenne stretávala. Chcem Vám povedať jedno veľké ĎAKUJEM a to nie len za seba, ale aj za celé ekonomické oddelenie, že ste nám stále boli oporou a stáli ste pri nás v dobrých časoch, ale hlavne v náročných obdobiach. …ĎAKUJEME…“
Lenka:
„Každé ráno vidieť červený Leon, otvorenú bránku, zaliaty čaj v džbáne, usmievavú tvár Jozefa bola rutina, ktorou deň začínal, zároveň to bola istota, že sa mám na koho obrátiť, s kým sa poradiť, nielen v pracovnej oblasti. Rozhľad, pokoj, pracovné skúsenosti, zanietenie a dôvera v zamestnancoch a v poslaní Spišskej katolíckej charity boli silnými stránkami nášho generálneho sekretára. Chýba mi tvoja prítomnosť, ale uvedomujem si, že si šťastný a tam, kde zaslúžene patríš, preto ti z celého srdca prajem, nech si užívaš každý jeden deň so svojou rodinou pri pevnom zdraví a s Božím požehnaním. Jozef, ďakujem za všetko, za to, že vidíš vo mne potenciál, za dôveru, za priateľstvo.“
Kolegovia z Projektového oddelenia:
„V pracovnom kolektíve sme s Tebou neboli dlho, ale i ten krátky čas stál za to. Fráza, že „zdanie niekedy klame“ platí u teba stopercentne. Navonok prísny, ale vo vnútri láskavý človek so zmyslom pre humor. V živote si si zažil toho mnoho a za mlada by si možno nikdy nebol povedal, že sa presťahuješ na východné Slovensko a budeš pracovať pre Spišskú katolícku charitu, kde to dotiahneš až do dôchodkového veku. V mene projektového oddelenia Ti chceme popriať pevné zdravie a pokojný dôchodok strávený s manželkou, deťmi a vnúčatami. Ďakujeme za príjemné chvíle strávené s Tebou. P.S.: Stále budeme myslieť na to, že si niekedy pôjdeme dať demižón vína „pri ríku““
„Základnou úlohou lídra je definovať realitu. Jeho poslednou úlohou je hovoriť ďakujem. Medzitým je sluhom.“ (Max DePree)
Ste tým, ktorý sa stal slúžiacim, aby iní mohli slúžiť. Tvorili ste kolobeh - kolobeh služby, kolobeh dávania, kolobeh vo svete, kde mnohí chcú byť lídrami, chcú viesť, vládnuť a uchopiť moc. Vy ste stáli na čele, no stali ste sa sluhom, ktorý chcel, aby iní rástli.
