Podmienky výkonu profesie sociálneho pracovníka na Slovensku

Na Slovensku sa sociálna práca neustále vyvíja a prispôsobuje sa aktuálnym spoločenským potrebám. Deti a rodiny čoraz častejšie čelia ťažkým životným situáciám, čo zvyšuje dopyt po kvalitnej sociálnej práci. V reakcii na túto skutočnosť boli prijaté dôležité legislatívne zmeny, ktoré posilňujú systém sociálnej práce a zabezpečujú efektívnejšiu pomoc tým, ktorí ju potrebujú.

Legislatívny rámec sociálnej práce

Od 1. januára 2015 upravuje výkon sociálnej práce na Slovensku Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny. Tento zákon priniesol komplexnú úpravu podmienok výkonu sociálnej práce, ktorá predtým chýbala a viedla k skreslenému pohľadu verejnosti na túto profesiu. Pred jeho prijatím neexistovali žiadne oficiálne profesijné, etické ani právne pravidlá pre výkon sociálnej práce, hoci čiastkové úpravy kvalifikačných podmienok existovali v rôznych právnych predpisoch pre oblasti ako sociálnoprávna ochrana detí, sociálne služby a sociálna posudková činnosť.

Zákon č. 219/2014 Z. z. upravuje sociálnu prácu, právne vzťahy súvisiace s jej výkonom, ako aj právne postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Cieľom zákona bolo podporiť profesionalizáciu výkonu sociálnej práce, predovšetkým ustanovením nevyhnutných kvalifikačných predpokladov.

Sociálna práca je na účely zákona vymedzená ako odborná činnosť vykonávaná sociálnym pracovníkom alebo asistentom sociálnej práce na účel ustanovený osobitným predpisom.

Kvalifikačné predpoklady na výkon profesie sociálneho pracovníka

Na výkon sociálnej práce v praxi je nevyhnutné splniť kvalifikačné predpoklady. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 219/2014 Z. z. je kvalifikačným predpokladom na výkon odbornej činnosti sociálneho pracovníka získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca. Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov stanovila podmienky pre výkon profesie, medzi ktoré patrí minimálne 3-ročné pomaturitné vzdelanie v oblasti sociálnej práce, čo v slovenských podmienkach zodpovedá dosiahnutiu titulu bakalára sociálnej práce alebo magisterského vzdelania sociálnej práce.

Sociálnu prácu môže vykonávať len ten, kto ju vyštudoval, pričom môže ísť o sociálneho pracovníka alebo asistenta sociálnej práce v závislosti od získaného stupňa vysokoškolského štúdia. Doterajších pracovníkov, ktorí nespĺňajú uvedené kvalifikačné predpoklady, sa zmena nedotkne, čo umožní aj naďalej využívať ich odborný potenciál.

Profesijné tituly a samostatná prax

Zákon č. 219/2014 Z. z. zároveň upravuje profesijné tituly v sociálnej práci a výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka formou samostatnej zárobkovej činnosti, podobne ako v iných profesiách. Predpokladá sa tiež zavedenie špecializačných odborov v sociálnej práci a tzv. nadstavbových odborných činností. Pre niektoré oblasti výkonu sociálnej práce tak bude možné v budúcnosti požadovať príslušnú špecializáciu. Nadstavbové odborné činnosti vyžadujú absolvovanie akreditovaného vzdelávania a umožňujú získať špecifické odborné znalosti, ktoré nemusia nutne vyžadovať vzdelanie v sociálnej práci, psychológii či pedagogike.

Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce

Súčasťou zákona o sociálnej práci je aj zriadenie profesijnej organizácie - Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Komora bola zriadená s cieľom riešiť spravovanie profesie sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce prostredníctvom samostatnej profesijnej organizácie so zákonom priznanými kompetenciami. Zákon upravuje jej postavenie a pôsobnosť.

Okrem plnenia štandardných úloh profesijnej organizácie, napríklad v oblasti etiky povolania a budovania kreditu profesie, bude komora overovať aj plnenie podmienok pre výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka. Komore sa zverilo rozhodovanie o členstve, disciplinárnych previneniach, povoleniach na výkon samostatnej praxe a uznávaní dokladov o absolvovaní vzdelávania vydaného zahraničnou inštitúciou. Predpokladalo sa, že komora začne plniť svoje úlohy od 1. septembra 2015.

Členstvo v komore

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny prijímalo návrhy na vymenovanie členov do prípravného výboru komory od 1. januára do 31. januára 2015. Úlohou výboru bolo vypracovať všetky rozhodujúce dokumenty komory a pripraviť jej ustanovujúci snem. Sociálni pracovníci a asistenti sociálnej práce mohli požiadať o zápis do zoznamu zakladajúcich členov komory od 1. februára do 30. júna 2015. Písomná žiadosť musela obsahovať meno, priezvisko, kontaktnú adresu, overenú fotokópiu dokladu o ukončenom vysokoškolskom vzdelaní v odbore sociálna práca a potvrdenie o vykonávaní sociálnej práce v praxi.

Výsledky výskumu ukázali, že muži, absolventi študijného odboru sociálna práca s praxou viac ako 10 rokov, prejavujú väčší záujem stať sa členmi Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce ako ženy.

Sociálna práca v školskom prostredí a legislatívne zmeny od roku 2025

Novela školského zákona č. 245/2008 Z. z. a zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, účinná od 1. januára 2025, prináša zásadné zmeny v oblasti sociálnej práce v školách. Tieto zmeny reagujú na nárast problémov u detí a rodín, ktoré sa stretávajú s náročnými životnými situáciami.

Nárast problémov u detí a rodín

Deti a rodiny na Slovensku čoraz častejšie čelia ťažkým životným situáciám, ktoré sa vyskytujú nielen v sociálne znevýhodnených rodinách, ale aj u tých, ktoré sa do ťažkostí dostali náhle. Problémy ako týranie, sexuálne zneužívanie alebo alkoholizmus v rodine sú realitou. Počas pandémie sa situácia ešte zhoršila a až tretina detí vykazuje duševné problémy, ktoré, ak sa neriešia, môžu viesť k sebapoškodzovaniu a zhoršeniu prospechu v škole.

Úlohy a kompetencie školského sociálneho pracovníka

V školskom zákone v znení účinnom od 1. januára 2025 je nový § 152b, ktorý definuje „sociálnu prácu v škole a školskom zariadení“. V škole a školskom zariadení môže byť vykonávaná sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Tieto činnosti možno vykonávať aj terénnou formou.

Školský sociálny pracovník bude mať široké spektrum úloh, ktoré presahujú rámec poradenstva. Okrem poskytovania podpory deťom a rodičom bude aktívny aj v teréne, navštevovať rodiny a komunity a spolupracovať s pedagógmi. Medzi hlavné úlohy patrí:

• Sociálna diagnostika: Identifikácia a analýza sociálnych problémov žiakov a ich rodín.
• Sociálne poradenstvo: Poskytovanie odborných rád a informácií žiakom, rodičom a pedagógom.
• Koordinácia pomoci: Spolupráca s rôznymi inštitúciami a organizáciami s cieľom zabezpečiť komplexnú pomoc pre deti a rodiny.
• Terénna práca: Navštevovanie rodín a komunít s cieľom monitorovať situáciu a poskytovať pomoc priamo v mieste bydliska.
• Prevencia: Realizácia preventívnych programov zameraných na predchádzanie sociálnym problémom.

Pôsobenie sociálneho pracovníka v školách má svoje opodstatnenie a aj keď už od 1. januára 2025 nebude kategóriou odborného zamestnanca, ale nepedagogickým zamestnancom školy, bude môcť rozvíjať oblasť sociálnej práce v škole s ohľadom na pribúdajúci počet detí a rodín s rôznymi problémami.

Zmeny v postavení sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga v školách

Sociálny pracovník, ktorý po novom nie je kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z., musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. Dôležitá je zmena, podľa ktorej sa odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 od 1. januára 2025 zaradí do kategórie sociálny pedagóg.

Nanovo je určený predmet činnosti sociálneho pedagóga v škole a v školskom zariadení, ktorý je podľa § 27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že škola a školské zariadenie, kde pôsobí sociálny pedagóg, upraví náplň pracovnej činnosti tejto kategórie odborného zamestnanca podľa uvedenej legislatívnej zmeny.

Ak škola alebo školské zariadenie bude chcieť zamestnať sociálneho pracovníka podľa nových pravidiel, uzatvorí pracovný pomer so sociálnym pracovníkom, ktorý bude spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z., a teda nebude sa naň vzťahovať zákon č. 138/2019 Z. z.

Tabuľka 1: Porovnanie postavenia sociálneho pracovníka v školskom prostredí

Osobnosť sociálneho pracovníka a ďalšie vzdelávanie

Osobnosť sociálneho pracovníka je prvým, základným a tým najdôležitejším vkladom do vlastnej profesie. Sociálny pracovník je profesionál, ktorý disponuje osobitými predpokladmi, vlastnosťami a schopnosťami. Prispieva k zlepšeniu situácie a nabáda jednotlivca, skupinu či komunitu k správnym postojom. Ideálna predstava sociálneho pracovníka je charakteristická komplexnou osobnostnou výbavou.

Medzi najviac zdôrazňované požiadavky na osobnosť sociálneho pracovníka patria morálna bezúhonnosť, humánnosť a zrelá osobnosť. Dôležitá je tiež iniciatíva v preventívnej sociálnej práci, sociálne cítenie (nie súcit!), životný optimizmus a zmysel pre humor, ktoré pomáhajú sociálnemu pracovníkovi zvládať každodennú rutinu.

Profesionálne kompetencie

K profesionálnym kompetenciám môžeme zaradiť schopnosť sebainštrumentalizácie, čiže schopnosť využívať sám seba ako pracovný nástroj, svojimi schopnosťami, vedomosťami, zručnosťami narábať tak, aby ich sociálny pracovník využil v prospech klienta. Ďalšími požadovanými profesionálnymi zručnosťami sú schopnosť komunikovať a kooperovať, vedieť iniciovať klienta k spolupráci, orientovať sa v probléme a plánovať riešenia, a hlavne podporovať klienta a viesť ho k samostatnosti.

Profesionálnu kompetenciu sociálny pracovník dosiahne až vtedy, keď dokáže spájať nástrojovú, sociálnu a reflexívnu kompetenciu. Základom na dosiahnutie a udržanie kompetencií je aktívna orientácia na vlastný odborný rast a celoživotný proces pozitívneho prístupu k rozvoju vlastnej osobnosti.

Celoživotné vzdelávanie

Sociálny pracovník má záujem o celoživotné permanentné vzdelávanie. Ďalšie vzdelávanie na účely zákona č. 448/2008 Z. z. je prehlbovanie kvalifikácie odborných zamestnancov. Jeho cieľom je predbežné udržiavanie, zdokonaľovanie a dopĺňanie požadovaných vedomostí a schopností potrebných na vykonávanie pracovných činnosti v oblasti sociálnych služieb.

Ďalšie vzdelávanie zamestnancov vykonávajúcich pracovné činnosti v oblasti sociálnych služieb sa môžu realizovať ako:

• špecializované vzdelávanie zabezpečované strednými školami alebo vysokými školami nadväzujúcich na získanú kvalifikáciu,
• účasť na akreditovaných kurzoch,
• účasť na školiacich akciách v sociálnej oblasti,
• účasť na sociálno-psychologických výcvikoch,
• pravidelná lekárska činnosť a publikačná činnosť.

Pre vytvorenie komplexného systému ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov na Slovensku je priaznivé obdobie. Ako nevyhnutné sa ukazuje kreovanie ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov v špecializovaných formách prostredníctvom akreditovaných vzdelávacích aktivít.

Vývoj sociálnej práce na Slovensku

Vývoj sociálnej práce na Slovensku má svoje špecifiká ovplyvnené historickým vývojom krajiny a sociálno-politickými zmenami po roku 1989. S týmito zmenami sa dynamicky rozvíjala sociálna práca najprv ako praktická činnosť a neskôr, v rokoch 1992-1996, aj ako samostatný študijný odbor na úrovni vysokoškolského vzdelávania.

Uplatnenie absolventov a legislatívne prostredie, ktoré vyžadovalo vzdelanie zamestnancov na úrovni magisterského stupňa, ovplyvnilo výraznú dynamiku rozvoja študijného odboru sociálna práca. Problémom, ktorý mal politické pozadie, bolo uplatnenie absolventov v praxi, kde až do roku 2014 bolo deklarované, že pozície sociálnych pracovníkov a výkon činnosti sociálnej práce môže byť zabezpečené absolventmi s vysokoškolským vzdelaním bez špecifickej úpravy.

Pred prijatím zákona č. 219/2014 Z. z. neexistovali pre výkon sociálnej práce žiadne oficiálne pravidlá výkonu tak profesijné, ako aj etické a právne. Hoci bol zákon o sociálnej práci predložený Vláde SR ako iniciatívny návrh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, išlo o zákon, ktorý sa tvoril v úzkej spolupráci so zástupcami vysokých škôl. Z prostredia praxe sa často ozývali hlasy o nízkom profesijnom statuse profesie, napriek tomu, že sa neustále v spoločnosti zdôrazňuje jej význam.

Vláda v roku 2012 včlenila do svojho programového vyhlásenia formuláciu: „vláda vytvorí podmienky na profesijné zabezpečenie výkonu sociálnej práce“. Týmto bola prezentovaná politická vôľa uskutočniť zásadné zmeny v uplatnení sociálnych pracovníkov na trhu práce, zabezpečiť posilnenie statusu sociálneho pracovníka a vytvoriť podmienky pre celoživotné vzdelávanie a odbornú graduáciu a zároveň kreovanie profesijnej organizácie na princípe profesijnej komory.

Ciele zákona

Hlavným cieľom zákona bolo podpora profesionalizácie výkonu sociálnej práce, a to najmä ustanovením nevyhnutných kvalifikačných predpokladov a zriadením Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Zákonom sa vytvoril predpoklad pozitívneho kvalitatívneho vplyvu na všetky klientske skupiny sociálnej práce a na prístup vykonávateľov sociálnej práce k službám, ktoré bude pre nich zabezpečovať komora. Prijatie zákona má zároveň ambíciu vytvoriť bazálny zákonný rámec pre osobité právne predpisy, podľa ktorých sa na Slovensku vykonáva sociálna práca, najmä v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny.

Nový zákon potvrdzuje, že sa sociálna práca na Slovensku prispôsobuje svetovým trendom, ktoré identifikoval Tomeš (2010). Podľa jeho štúdie sa sociálna práca inštitucionalizuje, profesionalizuje, špecializuje a vnútorne štrukturuje, privatizuje, mení obsah, rozširuje sa jej záber a preniká do iných rezortov.

Oblasti pôsobenia sociálnych pracovníkov

Sociálna práca sa vykonáva nielen v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj v rezortoch zdravotníctva, spravodlivosti, vnútra či školstva. Najviac sociálnych pracovníkov pôsobí v oblasti sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v oblasti kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia, ale aj v dávkových systémoch.

tags: #podmienky #vykonu #profesie #socialny #pracovnik