Ľudia s mentálnym postihnutím sú často vnímaní ako "iní". Táto "inakosť" je konštruovaná spoločenskými normami a ideálmi, ktoré kladú dôraz na mladosť, krásu, bohatstvo, zdravie, vzdelanie a úspech. Avšak, ako tieto normy ovplyvňujú životy ľudí s mentálnym postihnutím? Aké obmedzenia im tieto ideály kladú?
Tento článok sa zaoberá problematikou mentálneho postihnutia, jeho definíciami, príčinami, klasifikáciou a prístupmi k podpore ľudí s mentálnym postihnutím, ako aj právnymi a vzdelávacími aspektmi na Slovensku.
Definície a charakteristiky mentálneho postihnutia
Mentálne postihnutie (MP) je závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa a zahŕňa poškodenie schopností, patriacich k celkovej úrovni inteligencie (poznávacích, jazykových, pohybových a sociálnych) a zároveň obmedzenie v oblasti adaptívneho správania, čiže v schopnosti prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí. Väčšina definícií mentálneho postihnutia vychádza z medicínskeho modelu, ktorý zdôrazňuje oslabené kognitívne schopnosti a problémy s adaptáciou na kultúrne požiadavky spoločnosti.
Medzi charakteristiky patrí oslabená schopnosť koncentrácie, krátkodobej pamäti, problémy s učením a chápaním komplexných myšlienok. Osoba s mentálnym postihnutím môže mať niektoré schopnosti vysoko rozvinuté, ale iné oslabené. Medzi tieto schopnosti patrí komunikácia, sebestačnosť, sociálny kontakt, praktické zručnosti, schopnosť čítať a počítať, pracovať a všeobecná schopnosť a iniciatíva využívať možnosti a žiť nezávisle.
Mentálne postihnutie nie je choroba, ale stav, ktorý môže byť spôsobený genetickými príčinami (napr. Downov syndróm), fyzickým poškodením mozgu v tehotenstve, počas pôrodu alebo v priebehu života, alebo komplexnými psychologickými príčinami. Niektoré definície zahŕňajú len prípady, keď k oslabeniu intelektu došlo v útlom veku, iné zahŕňajú aj osoby, u ktorých ku zníženiu schopnosti došlo do 18. roku veku alebo v ktoromkoľvek veku.
Podľa Thorovej je mentálne postihnutie vrodený stav, ktorý sa vyznačuje obmedzením rozumových a adaptívnych schopností. Adaptívne schopnosti znamenajú schopnosť človeka samostatne konať na úrovni svojho veku a v rámci danej kultúrnej normy. Kognitívne, rečové, pohybové a sociálne zručnosti sú výrazne znížené v porovnaní s priemerom. V terminologickom slovníku UNESCO je uvedené, že mentálna retardácia je celkové zníženie intelektových schopností postihnutého, ktoré vzniklo v priebehu vývinu a ktoré je sprevádzané zníženou schopnosťou orientovať sa v živote. Podľa D. Krejčířovej je mentálna retardácia závažné postihnutie vývinu rozumových schopností prenatálnej, perinatálnej alebo rano postnatálnej etiológie, ktoré vedie i k významnému obmedzeniu v adaptívnom fungovaní postihnutého dieťaťa či dospelého v jeho sociálnom prostredí.
Historický kontext a terminológia
V minulosti sa mentálne postihnutie označovalo mnohými pojmami, ktoré sa v priebehu rokov stali dehonestujúcimi a stigmatizujúcimi. V roku 2009 bola zahájená kampaň za "Ukončenie používania slova Retard" s cieľom zvýšiť povedomie o dehumanizujúcich účinkoch tohto slova.
Príčiny mentálneho postihnutia
Príčiny mentálneho postihnutia môžu byť rôzne a môžu pôsobiť v prenatálnom, perinatálnom alebo postnatálnom období. Medzi prenatálne faktory patria fyzikálne, chemické a biologické vplyvy, ktoré poškodzujú normálny vývin plodu v období tehotenstva. Genetické faktory - rôzne chromozómové poruchy (napr. Downov syndróm) môžu taktiež spôsobovať mentálne postihnutie. Príčiny mentálnej retardácie môžeme rozdeliť do dvoch skupín, ktoré často pôsobia vo vzájomnej kombinácii: genetické faktory a faktory pôsobiace v prenatálnom, perinatálnom alebo postnatálnom období.
Klasifikácia mentálneho postihnutia
V súčasnosti sa mentálne postihnutie klasifikuje podľa stupňa závažnosti, ktorý sa určuje na základe IQ testov a posúdenia adaptívnych schopností. Americká asociácia pre mentálne a vývinové postihnutia (AAIDD) definuje mentálne postihnutie ako neschopnosť charakterizovanú obmedzeniami v intelektovom funkcionovaní a adaptívnom správaní. AAIDD identifikuje tri typy inteligencie: pojmovú, praktickú a sociálnu.
Kvantitatívne hodnotenie inteligencie
Dôležitým kritériom je kvantita úbytku rozumových schopností. Podľa súčasne platnej medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) rozlišujeme tieto stupne mentálnej retardácie:
- ľahká mentálna retardácia (debilita) 50 - 69 IQ
- stredne ťažká retardácia (imbecilita) 35 - 49 IQ
- ťažká mentálna retardácia (jednoduchá idiocia) 20 - 35 IQ
- hlboká mentálna retardácia (hlboká idiocia) 0 -19 IQ
V zátvorke sú uvedené staré názvy, ktoré sa dnes už nepoužívajú kvôli ich pejoratívnemu významu. Pri každom pásme je číselne vyjadrené rozmedzie hodnôt inteligenčného kvocientu (IQ). Číselné hodnoty je potrebné chápať len ako orientačné s vedomím, že vyšetrením nikdy nezískavame presnú hodnotu IQ. Hlboká mentálna retardácia je obvykle spojená s defektom motoriky, poznávacie schopnosti sa skoro vôbec nerozvíjajú, postihnutí môžu diferencovať známe a neznáme podnety a reagovať na ne ako na príjemné alebo nepríjemné, artikulovanú reč nezvládajú.
Kvalitatívne hodnotenie inteligencie
Týka sa štruktúry inteligencie a znamená posúdenie miery využiteľnosti zachovanej inteligencie mentálne postihnutých. Pri liečbe mentálnej retardácie ako komplexnej poruchy spolupracujú lekári, psychológovia, pedagógovia, ale aj rehabilitační a technickí pracovníci. Čím neskôr liečebná starostlivosť začne, tým je menšia pravdepodobnosť kompenzácie porúch. Preto je veľmi dobré začať s liečbou čo najskôr, v prvom roku života dieťaťa.
Miera podpory a individuálny prístup
Mentálne postihnutie nie je možné "liečiť", avšak vhodnou výchovou, vzdelávaním a podporou okolia je možné naučiť človeka s mentálnym postihnutím veľa vecí, ktoré by sa inak sám nenaučil. Dôraz sa kladie na mieru podpory, ktorú človek s mentálnym postihnutím potrebuje. Stupeň mentálneho postihnutia nám nepovie nič o tom, o akého človeka sa jedná a aké sú jeho potreby. Existujú rôzne typy podpory:
- Občasná podpora: Krátkodobá podpora v prechodných životných situáciách.
- Obmedzená podpora: Časovo obmedzená podpora.
- Rozsiahla podpora: Priebežná podpora potrebná v niektorých prostrediach.
- Úplná podpora: Vysoká intenzita podpory potrebná vo všetkých typoch prostredia a celoživotne.
Každý človek s mentálnym postihnutím je jedinečný a potrebuje individuálny prístup. Je dôležité akceptovať ho takého, aký je, a poskytnúť mu takú mieru podpory, ktorá mu umožní začlenenie a sebarealizáciu. Hodnota IQ nám nepovie, aký človek skutočne je. Ľudia s mentálnym postihnutím sú výnimočné bytosti plné potenciálu, citov a emócií.
Mentálne postihnutie v zákone a systéme
Miera funkčnej poruchy určuje rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Každé ochorenie má určitú mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v percentách. Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách.
Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP)
Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom).
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak medzi všeobecné výhody patria oslobodenia od koncesionárskych poplatkov, zníženia dane, resp. a ďalšie zľavy konkrétne upravené podľa platných právnych predpisov.
Podmienky pre peňažný príspevok na kompenzáciu
Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.
Príklad: Osoba s ŤZP žije iba s manželom. Jej priemerný mesačný príjem je 777 €, priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €.
Invalidný dôchodok
Nemožnosť ostať v práci a nutnosť nastúpiť na invalidný dôchodok vedie k zníženým finančným príjmom invalidných občanov, ktorí však majú nárok na finančnú kompenzáciu od štátu v podobe invalidného dôchodku. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky. Ide o časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať.
Vzdelávanie a mentálne postihnutie na Slovensku
Podiel detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím je na Slovensku trojnásobne, v niektorých regiónoch až štvornásobne vyšší v porovnaní so zahraničím. Existujú však viaceré indície, že „nálepku“ mentálneho postihnutia, teda závažného a nezvratného poškodenia kognitívnych schopností, dostávajú aj deti, ktoré vo vzdelávaní zlyhávajú z iných príčin.
Diagnóza mentálneho postihnutia zároveň pre väčšinu detí znamená, že základné vzdelanie absolvujú oddelene od svojich rovesníkov a budú mať len obmedzené možnosti pokračovať vo vzdelávaní na strednej škole. Podľa najnovších údajov Útvaru hodnoty za peniaze má každé piate dieťa (19,3 %) z prostredia marginalizovaných rómskych komunít diagnostikované ľahké mentálne postihnutie. Aj na základe tlaku spomínaných inštitúcií a organizácií dochádza v praxi k čiastkovým zmenám, ktoré sa prejavili v miernom poklese detí s diagnostikovaným MP v základných školách. Za ostatné tri roky sa znížil z 5,35 % detí v školskom roku 2015/2016 na súčasných 4,64 % detí v školskom roku 2018/2019 (celkovo o takmer 2 400 detí).
Školský zákon a zmeny vo vzdelávaní od 1.1.2025
Podľa § 62 ods. 4 školského zákona v znení účinnom od 1.1.2025 do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý navštevoval najmenej deväť rokov základnú školu a neukončil vzdelávací program základnej školy alebo na základe odporúčania špecializovaného centra poradenstva a prevencie uchádzač, ktorý sa vzdelával podľa § 97 ods. 5 písm. a) školského zákona (t. j. žiak s mentálnym postihnutím) a získal najmenej primárne vzdelanie.
Riaditeľ takejto strednej odbornej školy môže uchádzača, ktorý sa vzdelával podľa § 97 ods. 5 písm. a) školského zákona, prijať, ak v príslušnej strednej škole pôsobí školský podporný tím (ŠPT); na tento účel sa za člena ŠPT nepovažuje kariérový poradca.
Od školského roka 2025/2026 teda zákon umožňuje prijatie uchádzačov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, ktorí získali primárne vzdelanie, do prvého ročníka učebných odborov nižšieho stredného odborného vzdelávania (tieto učebné odbory sa označujú ako učebné odbory F). Uvedení žiaci získajú na strednej odbornej škole nižšie stredné vzdelanie (po vykonaní komisionálnej skúšky) a po jeho získaní a zároveň získaní nižšieho stredného odborného vzdelania môžu v zmysle § 2 ods. 1 vyhlášky č. 287/2022 Z. z. (vyhláška o sústave odborov vzdelávania pre stredné školy) pokračovať v 2. ročníku učebných odborov poskytujúcich stredné odborné vzdelanie (tzv. H - učebné odbory, ktoré nadväzujú na F - odbory).
Potrebné dokumenty a odporúčania pre vzdelávaciu cestu
Ako vyplýva zo zákona, uvedenú vzdelávaciu cestu môže odporučiť len špecializované centrum poradenstva a prevencie (ŠCPP), teda centrum, ktoré poskytuje 5. stupeň podpory, a to so zameraním na mentálne postihnutie. Zoznam týchto špecializovaných centier (ŠCPP) je dostupný online. K tomu, aby ŠCPP odporúčanie k takejto vzdelávacej ceste vydalo, bude žiak a jeho rodič obvykle potrebovať:
- Odporúčanie na poskytnutie odbornej činnosti v ŠCPP - toto odporúčanie vydá rodičovi Centrum poradenstva a prevencie (CPP s úrovňou podpory 3-4), v ktorom bol žiak doposiaľ evidovaný.
- Žiadosť o poskytnutie odbornej činnosti v ŠCPP (obvykle má každé ŠCPP vlastnú formu žiadosti na svojich web-stránkach).
- Doloženie platných posledných psychologických a špeciálno-pedagogických správ.
- Vyjadrenie ZŠ o predpokladoch žiaka úspešne ukončiť vzdelávanie na SŠ.
Informácie o externom testovaní na účel získania nižšieho stredného vzdelania a k programu vzdelávania nájdete na stránkach Ministerstva školstva.
Problémy a výzvy vo vzdelávaní detí s mentálnym postihnutím
Na Slovensku je vysoký počet detí s diagnózou MP dlhodobo takmer trojnásobne vyšší ako medzinárodný priemer. Viac ako 70 % detí s takouto diagnózou žije v troch krajoch: v Prešovskom (28 %), Košickom (27 %) a Banskobystrickom (15 %). Vysoký podiel detí s diagnózou MP v troch krajoch pravdepodobne súvisí s tým, že tam žije väčšina Rómov (takmer 80 %). Na to, že časti rómskych detí je diagnostikované mentálne postihnutie aj keď ho reálne nemajú a sú neopodstatnene smerované do špeciálneho školstva už viac ako desať rokov upozorňujú slovenské aj zahraničné mimovládne organizácie, medzinárodné organizácie, Európska komisia, ako aj štátna školská inšpekcia, verejná ochrankyňa práv, či Metodicko-pedagogické centrum.
Avšak aj napriek odporúčaniam, spočívajúcim napríklad v nemožnosti stanoviť diagnózu MP výlučne na základe výsledkov dieťaťa v inteligenčnom teste, v rámci kvalitatívnych rozhovorov bola zaznamenaná aj opačná prax. Respondenti poukazovali najmä na problematickosť stanovenia diagnózy na základe jednorazového vyšetrenia dieťaťa, vykonávanie testovania v inom ako materinskom jazyku dieťaťa bez zabezpečenia tlmočenia, na celkovo silné zastúpenie jazykovej zložky v používaných testových batériách, ako aj na predsudky zo strany niektorých pracovníkov poradenských zariadení.
V súčasnosti sa väčšina detí (85 %) s diagnostikovaným mentálnym postihnutím vzdeláva oddelene od svojich rovesníkov. Až 57 % z nich navštevuje špeciálne školy, 28 % špeciálne triedy na bežných základných školách a len 15 % sa vzdeláva formou individuálnej integrácie v bežných triedach. Vzhľadom na vysoký počet detí s diagnózou mentálneho postihnutia tak tvoria väčšinu žiakov špeciálnych tried (až 88,3 %) a špeciálnych škôl (75,4 % žiakov).
Nároky na pedagógov a integrácia
Začlenenie detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím do bežných tried však kladie vysoké nároky na pedagóga. Na základe kvalitatívnych dát získaných v projekte To dá rozum, za problematické považujú učitelia najmä to, že deti s MP postupujú podľa iných učebných osnov ako ostatní žiaci v triede. Problémy sa podľa viacerých respondentov prejavia najmä pri prechode detí na druhý stupeň, kde rastie náročnosť učiva.
Preferovanie oddelených foriem vzdelávania pre skupinu detí s diagnostikovaným MP sa potvrdilo aj v dotazníkovom prieskume. Závažným problémom súčasného nastavenia vzdelávacieho systému je skutočnosť, že deti s diagnostikovaným mentálnym postihnutím nemôžu pokračovať v štúdiu na bežných stredných školách. Na základnej škole totiž získajú len primárne vzdelanie (na úrovni ISCED 1, teda prvého stupňa základnej školy). Po jej ukončení môžu študovať iba na praktickej škole alebo odbornom učilišti, v ktorých sa žiaci pripravujú „na výkon jednoduchých pracovných činností“, pričom najvyšším možným vzdelaním, ktoré môžu dosiahnuť, je nižšie stredné odborné vzdelanie. Na tento problém reagovala v minulom roku aj vláda, ktorá poverila Ministerstvo školstva do marca 2019 predložiť analýzu o možnostiach prijímania žiakov špeciálnych základných škôl na učebné odbory stredných odborných škôl. Opätovne však iba na dvojročné učebné odbory, v ktorých je možné dosiahnuť len nižšie stredné odborné vzdelanie. Hoci ide o pozitívny krok, žiaci s diagnostikovaným mentálnym postihnutím stále nebudú mať možnosť získať úplné základné vzdelanie (tzv. nižšie stredné vzdelanie na úrovni ISCED2), ktoré jediné je predpokladom pre prijatie na ktorékoľvek stredoškolské štúdium.
V základných školách na Slovensku je v súčasnosti takmer 22 tisíc detí, ktoré majú diagnózu mentálneho postihnutia. Obmedzovaním ich možností na dosiahnutie kvalitného vzdelania mrháme nemalým ľudským potenciálom, a zároveň zásadným spôsobom ohrozujeme životné šance tisícok detí. Ako totiž ukazujú príbehy rómskych detí, ktoré na Slovensku chodili do špeciálnej školy a po presťahovaní sa do zahraničia úspešne absolvovali bežné základné aj stredné školy, je potrebné prestať hľadať chybu v nich a ich rodinách, ale začať riešiť nedostatky súčasného slovenského vzdelávacieho systému.
Agresívne správanie u jedincov so stredne ťažkým mentálnym postihnutím (SŤMP)
U jedincov so SŤMP sa často prejavuje agresívne správanie, ktoré môže byť spôsobené obmedzenými komunikačnými schopnosťami, citovou depriváciou a nedostatkom pocitu bezpečia v ranom detstve.
Príčiny agresívneho správania
- Organické alebo funkčné poškodenie mozgu.
- Neschopnosť vysvetliť príčiny agresívneho správania a vyjadriť pocity a potreby.
- Pridružená duševná porucha.
- Nepohodlné prostredie (hluk, vysoký počet klientov v zariadení).
- Obsah a forma prístupu zo strany iných ľudí.
- Nemožnosť rozhodovať sa.
- Tlak a nutnosť podriadiť sa systému.
- Neschopnosť vyjadriť to, čo chce sám povedať.
- Nenaplnenie základných životných potrieb.
- Nepohoda, zhoršenie zdravotného stavu, nedostatok pozornosti, zneužívanie, zanedbávanie, chaos v rodine, narušenie sociálnych vzťahov.
Komunikácia s jedincom so SŤMP
Komunikácia s jedincom so SŤMP je špecifická a vyžaduje si trpezlivosť a porozumenie. Je potrebné:
- Poskytnúť komunikačnú podporu.
- Hovoriť konkrétnym spôsobom, ktorý zodpovedá úrovni porozumenia.
- Spomaliť rýchlosť reči, používať krátke vety a otázky.
- Všímať si neverbálny prejav.
- Akceptovať jeho vlastné tempo a prejavy správania.
- Navodiť pokojnú atmosféru.
- Brať vážne názory jedinca so SŤMP.
- Nevnášať do vzniknutej situácie vlastné presvedčenia.
- Nezvyšovať hlas.
- Mať kontrolu nad situáciou a veriť, že situáciu spoločne zvládneme.
Intervencie pri agresívnom správaní
- Nechať jedinca zažiť si negatívnu skúsenosť (s ohľadom na riziká).
- Posilňovať vlastné kompetencie a samostatnosť.
- Učiť jedinca vhodnému spôsobu vyjadrovania.
- Nechať voľnosť vyjadreniam jedinca, aby mohol vyjadriť emócie.
- Odmeňovať adekvátne správanie.
- Využiť reštriktívne opatrenia (fyzické alebo mechanické obmedzenia) v prípade ohrozenia.
- Hospitalizácia v prípade ohrozenia personálu alebo rodiny.
- Dôkladné vyšetrenie a vylúčenie psychiatrických porúch.
- Konzultovať agresívne prejavy s jedincom samotným, jeho rodinou a odborníkmi.
- Preskúmať životné okolnosti klienta a vplyv stresujúcich situácií.
- Zaznamenávať problematické situácie a okolnosti, ktoré im predchádzali, prebiehali a nasledovali.
Príklad z praxe: Martin
Mladý dospelý Martin, ktorý prišiel do domova sociálnych služieb (DSS) na základe rozhodnutia súdu, trpel stredne ťažkým mentálnym postihnutím, fetálnym alkoholovým syndrómom a hlbokou citovou depriváciou z raného detstva. Po tom, čo Martin videl svojich rodičov spolu v DSS, začal zozadu brachiálne napádať personál DSS. Odborníci hľadali príčiny Martinovho správania a skúšali rôzne postupy. Martin bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení. Počas Martinovej hospitalizácie personál DSS hľadal vhodný odborný a ľudský prístup, aby pre neho nastavil nové podmienky existencie v DSS a umožnil mu socializáciu bez agresívneho správania voči okoliu.
tags: #mentalne #postihnutia #v #zakone