Vysporiadanie podielov po dedičskom konaní a nárok na informácie

Dedičské konanie je často nielen emocionálne vypäté obdobie, ale aj labyrint právnych úkonov a povinností. Predmetom dedičstva môže byť hnuteľný aj nehnuteľný majetok, ako sú domy, byty, pozemky, bankové produkty, či peniaze na účte. V procese dedenia je dôležité poznať svoje práva a možnosti, aby sa predišlo komplikáciám a sporom medzi dedičmi.

Právne dôvody dedenia

Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia: na základe závetu alebo zo zákona. Ak poručiteľ nezanechal žiadny závet, alebo ak v závete opomenul neopomenuteľných dedičov, nastupuje dedenie zo zákona.

Dedenie zo zákona

Dediči sa delia do štyroch skupín:

1. Prvá skupina: Dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, jeho dedičský podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti. Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov.
2. V prípade, ak nededí manžel ani potomkovia, nastupuje druhá dedičská skupina, ktorú tvoria rodičia poručiteľa a osoby, ktoré s poručiteľom žili najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktoré sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
3. Tretia skupina: Ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
4. Štvrtá skupina: Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, nastupuje štvrtá, posledná dedičská skupina. V tejto skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Pri dedení zo zákona je treba upozorniť na to, že do dedičovho podielu sa započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal.

Dedenie v priamom rade

O dedení v priamom rade hovoríme, ak ide o dedenie medzi priamymi predkami a potomkami. Dedenie v priamom rade má význam najmä v prípade predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením, kvôli oslobodeniu príjmov z predaja zdedenej nehnuteľnosti.

Predmet dedičstva a BSM

Predmetom dedičstva môže byť aj nehnuteľnosť, vecné práva, majetkové práva či osobné práva. Sem môžeme zaradiť aj peniaze na účte v banke, či hotovostné peniaze. Je dôležité poznamenať, že smrťou jedného z manželov Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) zaniká a jeho vysporiadanie je prvým krokom v dedičskom konaní.

Dohoda medzi pozostalým manželom a dedičmi je preferovaná a najčastejšia forma vysporiadania BSM. Ak k dohode nedôjde, o vysporiadaní rozhodne súd podľa zásad Občianskeho zákonníka, spravidla rovnakým dielom. Predpokladom vyporiadania v dedičskom konaní je existencia majetku, ktorý tvoril BSM poručiteľa a pozostalého manžela, a skutočnosť, že počas života poručiteľa sa nezačalo konanie na súde o vyporiadanie BSM.

Ak automobil bol nadobudnutý počas trvania manželstva, patril do BSM poručiteľa a jeho manželky. Po ustálení masy BSM sa vo vzťahu k automobilu vysloví, že tento patrí do BSM a že predmetom dedenia bude iba spoluvlastnícky podiel o veľkosti ½ (druhý podiel o veľkosti ½ bude patriť pozostalej manželke). Následne sa môže pozostalá manželka so synom dohodnúť, že mu bude patriť "celý" podiel o veľkosti ½ alebo len podiel, ktorý by mu patril podľa veľkosti dedičských podielov, a to ¼. Dedičia sa však môžu dohodnúť, že predmetom dedičstva bude celá masa BSM, a teda aj celý automobil, pričom tento nadobudne syn poručiteľa a vo vzťahu k pozostalej manželke sa bude konštituovať tzv. náhradová pohľadávka.

Problémy a riešenia v dedičskom konaní

Dlhy poručiteľa a zodpovednosť dedičov

Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Zákon tak chráni dedičov, aby sa ich postavenie v dôsledku dedenia nezhoršilo. Ak sa po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, objaví ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve.

Odmietnutie dedičstva

Nikoho nemožno nútiť, aby dedičstvo prijal, a preto Občiansky zákonník umožňuje každému dedičovi odmietnuť dedičstvo za splnenia zákonných podmienok. Odmietnutie dedičstva sa môže urobiť ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu. Je však potrebné podotknúť, že dedič sa nemôže vzdať dedičstva len v prospech dedičov ktorých on označí. Jeho dedičský podiel sa rozdelí medzi všetkých dedičov, ktorí dedičstvo neodmietli.

Dodatočné konanie o dedičstve

V praxi je bežné, že množstvo pozemkov nebolo v minulosti prededených a na listoch vlastníctva sú evidovaní ľudia, ktorí už dávno zomreli. V zmysle § 211 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi.

Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a to identifikáciu súdu, ktorému je určený, identifikáciu navrhovateľa, špecifikáciu veci, v akej sa robí, čo sa ním sleduje a podpis navrhovateľa. Okrem toho je potrebné uviesť údaje o poručiteľovi, najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, dátum úmrtia a štátne občianstvo. Taktiež informácie o objavenom majetku a dlhoch, titul nadobudnutia majetku, čísla listov vlastníctva alebo údaje o ďalších dedičoch ak sú známe. K návrhu je vhodné pripojiť všetky listinné dôkazy, ktoré má dedič k dispozícii.

Vysporiadanie podielového spoluvlastníctva

Ak sa spoluvlastníci nevedia dohodnúť na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva dobrovoľne, zákon poskytuje možnosť obrátiť sa na súd. Odporúča sa zaslať písomnú výzvu na dohodu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. Ak sestra nebude na výzvu reagovať alebo nebude ochotná sa dohodnúť, odporúča sa podať návrh na súd na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Postup súdu pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

Súd pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliadne na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Ak súd zistí, že nehnuteľnosť nie je deliteľná, prichádza do úvahy druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie veci do výlučného vlastníctva jedného z podielových spoluvlastníkov. S takýmto postupom musí tento podielový spoluvlastník súhlasiť. V prípade, že by ani jeden z podielových spoluvlastníkov nemal záujem stať sa výlučným vlastníkom spoločnej veci súd nariadi predaj nehnuteľnosti prostredníctvom dražby.

Pri vyplácaní spoluvlastníkov z podielového spoluvlastníctva sa riadi trhovou hodnotou nehnuteľnosti v čase, kedy sa dohoda alebo rozhodnutie realizuje. Znalecký posudok vypracovaný pred 30 rokmi preto nemusí zodpovedať aktuálnej trhovej situácii.

Náklady dedičského konania

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom.

Poplatky za dedičské konanie

V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Daňové priznanie sa podáva do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti. Daňová povinnosť dedičovi vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa dedič stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe právoplatného dedičského rozhodnutia.

tags: #vysporiadanie #podielov #po #dedecskom #a #narok