Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 sprístupňuje zamestnávateľovi v elektronickej podobe bez súhlasu zamestnanca informácie o jeho zamestnancovi. Tieto informácie sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. Zamestnávateľ tak získa informáciu o dni vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku.
Zamestnávateľ neplatí poistné na invalidné poistenie za zamestnanca, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Taktiež neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti za zamestnanca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Zamestnávateľ neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti ani za zamestnanca, ktorý má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil dôchodkový vek.
Existujú rozdiely v platení poistného na starobné poistenie v závislosti od toho, či je zamestnanec sporiteľom na starobné dôchodkové sporenie. Na starobné poistenie sa platí 14 % z vymeriavacieho základu za zamestnanca, ktorý nie je sporiteľom. Za zamestnanca, ktorý je sporiteľom a nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok z II. piliera, sa tiež platí 14 %.
Zmeny v Zákonníku práce od 1. januára 2022 priniesli aj možnosť zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer so zamestnancom nad 65 rokov, ktorému zároveň vznikol nárok na starobný dôchodok. Od 1.1.2022 pribudlo v ustanovení § 63 ods. 1 Zákonníka práce nové písmeno „f) zamestnanec dovŕšil 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok“. Toto ustanovenie umožňovalo zamestnávateľovi dať výpoveď zamestnancovi za týchto podmienok.
Dôležité upozornenie: V stredu, 15.12.2021, Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o pozastavení účinnosti § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce. Toto rozhodnutie znamená, že predmetné ustanovenie zákona sa od 1.1.2022 nebude uplatňovať a zamestnávatelia ho nebudú môcť využiť na ukončenie pracovného pomeru so zamestnancom, ktorý dosiahol 65 rokov veku a zároveň mu vznikol nárok na starobný dôchodok.
Ak by zamestnávateľ predsa len dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce, prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bola výpoveď doručená, začína plynúť výpovedná doba. Základná dĺžka výpovednej doby je 1 mesiac. Ak zamestnanec pracoval pre zamestnávateľa viac ako 1 rok, výpovedná doba je 2 mesiace. Počas výpovednej doby by mal zamestnanec naďalej vykonávať svoju prácu. Ak by zamestnanec nezotrval počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, tento má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve.
V prípade, ak zamestnávateľ chce ukončiť pracovný pomer dohodou namiesto výpovede, zamestnancovi patrí odstupné. Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu dosiahnutia 65 rokov veku za splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, patrí odstupné v závislosti od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa ku dňu ukončenia pracovného pomeru. Použité slovíčko „najmenej“ v danom ustanovení zákona znamená, že zamestnávateľ môže dať takému zamestnancovi aj vyššie odstupné, ako mu patrí zo zákona.
Skončenie pracovného pomeru
Existuje aj možnosť, že zamestnávateľ uzavrie so zamestnancom dohodu o zvýšení kvalifikácie. V takom prípade sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom. Zamestnanec sa na oplátku zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.
