Skúšobná doba predstavuje významný inštitút pracovného práva, ktorý umožňuje zamestnávateľovi aj zamestnancovi overiť si vzájomnú spokojnosť s dohodnutými podmienkami práce a schopnosťami zamestnanca vykonávať prácu na príslušnej pracovnej pozícii.
Napriek svojej rozšírenosti však skúšobná doba nie je povinnou súčasťou pracovnoprávneho vzťahu. Jej dohodnutie, trvanie, možné predĺženie či ukončenie sa riadia presnými pravidlami obsiahnutými predovšetkým v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Skúšobná doba je testovacie obdobie, počas ktorého si zamestnanec a zamestnávateľ navzájom overia, či sú pre seba správnou voľbou.
Dĺžka a dojednanie skúšobnej doby
Zákonník práce upravuje v § 45 skúšobnú dobu, kde v ods. 1 umožňuje zamestnávateľovi a zamestnancovi zakomponovať do pracovnej zmluvy skúšobnú lehotu, ktorej účelom je, aby si obe strany overili, či zamestnanec vyhovuje požiadavkám na danú pracovnú pozíciu a zároveň, či podmienky práce zodpovedajú očakávaniam zamestnanca.
Zákon obmedzuje maximálnu dĺžku skúšobnej lehoty na obdobie troch mesiacov, pričom táto lehota nemôže byť ľubovoľne predĺžená dohodou zmluvných strán.
Skúšobná doba je v pracovnej zmluve písomne dohodnuté obdobie. Musí byť dohodnutá písomne, inak je neplatná. Skúšobnú dobu nie je možné uzatvoriť opakovane, ani ju nemožno predlžovať, a to ani pri reťazení pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa.
Vo všeobecnosti toto obdobie trvá tri mesiace. U vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, môže trvať najviac šesť mesiacov.
Podľa § 45 Zákonníka práce, skúšobná doba je vymedzená v § 45 ZP. Ide o dobu, ktorú je možné si dohodnúť v rámci pracovnej zmluvy. Skúšobnú dobu je potrebné dohodnúť si písomne pred vznikom pracovného pomeru, inak bude neplatná.
Skúšobná doba môže byť dohodnutá maximálne na dobu 3 mesiacov. Pri vedúcich zamestnancoch je to až 6 mesačná skúšobná doba. Podľa ustálenej judikatúry, v prípade, ak zamestnávateľ dohodne so zamestnancom dlhšiu skúšobnú dobu, ako sú 3, resp. 6 mesiacov, nepôjde o neplatnú skúšobnú dobu. V taktom prípade sa má za to, že skúšobná doba je 3 mesiace (a pri vedúcich zamestnancoch 6 mesiacov) a neplatný je len časový úsek, ktorý presahuje zákonom stanovenú hranicu.
Zo zákona vyplýva, že skúšobnú dobu možno dohodnúť. Na to, aby bola skúšobná doba dojednaná platne, musí byť dohodnutá písomne. V prípade, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec na skúšobnej dobe dohodnú napríklad ústne, pôjde o neplatne dohodnutú skúšobnú dobu.
Veľmi dôležitou skutočnosťou je, že skúšobná doba musí byť obsiahnutá v pracovnej zmluve. Konštantná judikatúra ustálila, že skúšobnú dobu nemožno dojednať spätne, rovnako ju možno dohodnúť najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru. Podľa § 46 Zákonníka práce, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Najneskôr v tento deň je ešte možné dohodnúť skúšobnú dobu.
V prípade, ak si zmluvné strany dohodli v písomnej pracovnej zmluve skúšobnú dobu a nedohodli sa na jej dĺžke, predpokladá sa, že skúšobná doba je dohodnutá na tri mesiace.
Ak zamestnanec ani zamestnávateľ nedoručí druhej strane písomné ukončenie pracovného pomeru, trvá pracovný pomer po skončení skúšobnej doby automaticky ďalej.
Predĺženie skúšobnej doby
Zákon ustanovuje, že skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. Medzi prekážky v práci patrí napríklad choroba alebo úraz zamestnanca (práceneschopnosť), materská dovolenka a rodičovská dovolenka, karanténa, ošetrovanie chorého člena rodiny a starostlivosť o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.
Ak sa v praxi jedná o prekážky v práci na strane zamestnanca, je možné predĺžiť skúšobnú dobu o čas, počas ktorého zamestnanec kvôli týmto prekážkam nepracuje. V prípade, že dôjde k prekážkam v práci na strane zamestnávateľa, ako je napríklad prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, nemožno zamestnancovi predlžovať skúšobnú o čas, počas ktorého zamestnanec nepracoval.
Výnimkou, ktorú si však účastníci pracovnoprávnych vzťahov často neuvedomujú je, že dĺžka platne dohodnutej skúšobnej doby sa zo zákona predlžuje o prekážky v práci na strane zamestnanca. Pôjde napríklad o práceneschopnosť, ošetrenie člena rodiny, atď. Skúšobnú dobu teda nemožno predlžovať.
Práva zamestnanca počas skúšobnej doby
Aj počas skúšobnej doby môžete čerpať dovolenku. V skúšobnej dobe môže zamestnanec čerpať dovolenku len po prerokovaní so zamestnávateľom. V tejto súvislosti je potrebné zistiť, na akú dovolenku vznikol zamestnancovi v konkrétnom prípade nárok.
Podľa § 101 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka.
Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítavajú.
Podľa § 103 Zákonníka práce, základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.
TIP: Pri vzájomnej dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom môže zamestnávateľ umožniť zamestnancovi čerpať dovolenku aj počas skúšobnej doby.
Počas prvých 3 mesiacov nemá zamestnanec nárok na dovolenku, keďže Zákonník práce určuje nárok na dovolenku zamestnancovi, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe
V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Toto ustanovenie platí aj v prípade, ak je zamestnanec práceneschopný, resp. plynú zákonné prekážky v práci na strane zamestnanca a v iných situáciách (okrem skúšobnej doby) by zamestnanec požíval vyššiu právnu ochranu.
Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Nedodržanie uvedenej poriadkovej lehoty písomného oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Nerešpektovanie poriadkovej lehoty troch dní je porušením pracovno-právneho predpisu (Zákonník práce, § 72 ods. 2), ale úkon je platný.
Písomné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa doručuje do vlastných rúk.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je jedným z najrýchlejších a najjednoduchších spôsobov ukončenia pracovného pomeru. Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Oznámenie o skončení pracovného pomeru musí byť doručené druhej strane, pričom sa neuplatňuje výpovedná doba.
V prípade, že zamestnanec je počas skúšobnej doby práceneschopný, môže to mať vplyv na jeho pracovný pomer. Hoci sa na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe nevzťahuje zákonná ochrana pred výpoveďou, zamestnávateľ sa môže rozhodnúť pracovný pomer ukončiť, ak sa zamestnanec stane pre neho "nepohodlným".
V prípade, ak zamestnávateľ dohodne so zamestnancom dlhšiu skúšobnú dobu, ako sú 3, resp. 6 mesiacov, nepôjde o neplatnú skúšobnú dobu. V taktom prípade sa má za to, že skúšobná doba je 3 mesiace (a pri vedúcich zamestnancoch 6 mesiacov) a neplatný je len časový úsek, ktorý presahuje zákonom stanovenú hranicu.
Podľa § 72 ods. 2 Zákonníka práce, písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Podľa názorov odbornej verejnosti ako aj ustálenej súdnej praxe ide o len o tzv. poriadkovú lehotu. Zákonník práce síce ustanovuje, že pracovný pomer v skúšobnej dobe možno skončiť písomne, avšak to neznamená, že ho nemožno skončiť platne aj ústne.
Ak by si zamestnávateľ a zamestnanec v pracovnej zmluve výslovne dohodli, že sa pracovný pomer v skúšobnej dobe môže ukončiť len písomne. Týmto si dohodli konkrétnu podmienku zmluvy a v prípade, ak by nebola dodržaná a jedna zo strán by aj tak skončila pracovný pomer napríklad ústne, nešlo by o platné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
Pracovný úraz pred nástupom do zamestnania a PN v skúšobnej dobe
V prípade, že sa zamestnancovi stane úraz na pozemku zamestnávateľa ešte pred nástupom do zamestnania, môže byť problematické uznať ho ako pracovný úraz. Ak zamestnávateľ odmietne uznať úraz ako pracovný, zamestnanec má možnosť obrátiť sa na príslušné orgány a domáhať sa svojich práv. Následná PN v skúšobnej dobe môže byť dôvodom na ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, hoci to nie je etické.
Podpora v nezamestnanosti po skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe
Po skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa zamestnanec môže zaregistrovať na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Nárok na podporu v nezamestnanosti závisí od splnenia podmienky poistenia v nezamestnanosti minimálne 730 dní za posledné 4 roky.
Správanie zamestnanca počas skúšobnej doby
Zamestnanec by si mal počas skúšobnej doby dávať pozor najmä na včasné príchody do práce. Taktiež by nemal odchádzať pred skončením pracovnej smeny, vhodné je prípadne zostať v práci dlhšie, pokiaľ má zamestnanec prácu, ktorú môže ešte v daný deň dokončiť. Zamestnávateľovi tak ukáže svoju dochvíľnosť, precíznosť a záujem o danú pracovnú pozíciu.
Samozrejme, aj počas skúšobnej doby sa vám môže stať, že v nepredvídateľnej situácii budete musieť niečo vybaviť a odísť z práce skôr. Na takúto situáciu vždy vopred zamestnávateľa upozornite a vyžiadajte si jeho súhlas.
Počas skúšobnej doby je tiež vhodné prejaviť čo najväčší záujem o danú prácu. Pýtajte sa, robte si poznámky, zaujímajte sa o všetky detaily. Pravdepodobne vám nepôjde všetko hneď perfektne, ale je lepšie ak si už raz vysvetlenú problematiku viete opäť preštudovať zo svojich poznámok, ako sa na ňu opätovne pýtať kolegov, samozrejme s niektorými detailami vám určite kolegovia radi pomôžu.
Neodmietajte nové úlohy a prácu nad rámec vašich povinností. Počas skúšobnej doby by ste mali zamestnávateľovi ukázať vašu dobrú vôľu a záujem učiť sa nové veci a tiež oddanosť spoločnosti. Ak vás teda požiada, aby ste v práci ostali o niečo dlhšia a dokončili úlohu, nehľadajte výhovorky, ale spôsoby ako sa danej situácii prispôsobiť. Takto mnohí zamestnávatelia počas skúšobnej doby zisťujú, ako budete na podobné úlohy reagovať v budúcnosti.
V prípade, že nie ste ochotní v práci ostávať nadčas, čo je tiež pochopiteľné z rôznych dôvodov, môžete to zamestnávateľovi slušne oznámiť. Pokiaľ si to situácia vyslovene nevyžaduje napríklad pre to, že na druhý deň máte dôležitý odovzdávací termín, tak aj vy máte nárok na vaše súkromie a nie je dôvod, aby ste ostávali v práci nadčas, ak takýto nadčas nie je zmluvne ukotvený a riadne platený.
Dochádzanie na čas je základom dobrého dojmu. Ak sa vám podarí byť dochvíľnym a spoľahlivým zamestnancom od začiatku, budujete si dobrú povesť a ukazujete, že rešpektujete pracovné pravidlá.
Firemná kultúra ovplyvňuje, ako sa cítite v práci a či budete spokojní. Pozorujte, ako sa správajú vaši kolegovia, aké hodnoty sú v spoločnosti cenené a aký je spôsob komunikácie.
Jednou z kľúčových vlastností je schopnosť efektívnej komunikácie. Nebojte sa klásť otázky, ak niečomu nerozumiete. Aktívne sa zúčastňujte na stretnutiach, ponúkajte svoje názory a nápady, ale tiež počúvajte ostatných.
Snažte sa plniť úlohy nielen kvalitne, ale aj včas a s pridanou hodnotou. Chyby sú prirodzenou a potrebnou súčasťou učenia sa. Dôležité je, ako sa s nimi vyrovnáte. Ak spravíte chybu, priznať si ju a ponúknuť riešenie je optimálna cesta, nie sa ju snažiť zamaskovať.
Vaša pracovná etika sa prejavuje v tom, ako pristupujete k povinnostiam, kolegom a k vedeniu. Riešte problémy konštruktívne, snažte sa dosiahnuť fungujúce výsledky.
Prijímanie spätnej väzby je kľúčové pre váš rast. Buďte otvorení hodnoteniu. Pozitívny prístup k práci a k riešeniu problémov je cenený vo všetkých zamestnaniach.
Skúšobná doba je ideálnou príležitosťou ukázať, že ste tým adekvátnym kandidátom pre danú pozíciu. Využite ju naplno, učte sa, adaptujte sa a snažte sa byť najlepšou verziou seba samého.
Onboarding a adaptácia zamestnanca
Efektívny adaptačný proces, známy aj ako onboarding, je kľúčový pre úspešné začlenenie nových zamestnancov do firmy. Dobrý onboarding nielenže urýchli proces integrácie, ale tiež zvyšuje angažovanosť zamestnancov a znižuje mieru fluktuácie.
Zamestnávateľ má v tomto procese kľúčovú úlohu, keďže vhodne nastavená adaptácia môže mať dlhodobý pozitívny vplyv na produktivitu a spokojnosť nového člena tímu.
- Proces adaptácie začína ešte pred samotným nástupom nového zamestnanca. Je dôležité zabezpečiť, aby boli vopred pripravené všetky potrebné materiály, dokumenty, pracovné nástroje a prístupové údaje.
- Úvodné školenie by malo pokrývať nielen konkrétne pracovné a zákonné povinnosti, ale aj celkovú firemnú štruktúru, hodnoty a víziu. Zamestnanec by mal jasne rozumieť tomu, ako jeho práca prispieva k celkovému úspechu firmy.
- Každý nový zamestnanec by mal mať prideleného mentora alebo skúseného kolegu, ktorý mu pomôže rýchlo sa zorientovať v prostredí firmy, odpovie na otázky a poskytne spätnú väzbu.
- Zamestnávateľ by mal na začiatku jasne definovať, čo očakáva od zamestnanca v rámci skúšobnej doby a následne jeho dlhodobého pôsobenia vo firme.
- Poskytovanie pravidelnej a konštruktívnej spätnej väzby je nevyhnutné pre efektívnu adaptáciu. Zamestnanec by mal mať príležitosť diskutovať o svojom pokroku, zlepšeniach a prípadných problémoch s nadriadeným alebo mentorom.
- Noví zamestnanci sa musia čo najskôr stať plnohodnotnými členmi tímu. Organizovanie neformálnych stretnutí, teambuildingov alebo iných tímových aktivít môže pomôcť rýchlejšie budovať vzťahy a zlepšiť spoluprácu medzi kolegami.
- Po ukončení skúšobnej doby je dôležité uskutočniť hodnotiaci rozhovor, kde sa zhodnotí, ako prebiehal adaptačný proces, či boli naplnené očakávania a kde je možný priestor na zlepšenie.
Právne aspekty a odporúčania
Prečítajte si Zákonník práce, na trhu sú prístupné texty s komentármi od profesionálov. Oboznámte sa s internými predpismi zamestnávateľa, aby ste vedeli, aké priority sú v tom ktorom pracovnom prostredí, aké povinnosti sa vzťahujú na zamestnanca a aké na zamestnávateľa.
Každý prosperujúci vzťah, pracovnoprávne vzťahy nevynímajúc, je založený na otvorenej komunikácii, ochote, dôvere, vzájomnej úcte a rešpekte, ktoré sa budujú od prvého dňa tohto vzťahu. Rovnováha musí byť na oboch stranách a zamestnávateľ aj zamestnanec musia mať pocit, že ich práca napĺňa, má pre nich skutočný zmysel a význam, že je optimálne ohodnotená a riadne vykonávaná a musí v nej byť prítomná aj rovnováha medzi pracovným a súkromným životom.
Viac ľudského prístupu v pracovných vzťahoch je dôležitým faktorom, ktorý pomáha budovať dôveru, bezpečný priestor na sebavyjadrenie a dobre vykonávanú prácu. Zamestnávatelia, ktorí chcú lojálnych zamestnancov, musia mať k nim tiež rovnaký prístup, lebo pokiaľ ktorákoľvek zo strán svoju pozíciu akokoľvek zneužíva, takýto vzťah nie je harmonický, vytvára sa pritom nerovnováha, ktorá sa po čase určitým spôsobom prejaví nespokojnosťou na jednej alebo druhej strane, prípadne na oboch stranách pracovnoprávneho vzťahu.
Vzťahy založené na akomkoľvek zneužívaní moci, postavenia, manipulácii alebo kontrole, nikdy nie sú trvalo udržateľné, a to platí pre každú životnú oblasť.
tags: #pn #v #skusobnej #dobe #volkswagen