Takmer každý šiesty obyvateľ EÚ nad 15 rokov žije s nejakou formou zdravotného postihnutia a so starnutím populácie bude počet týchto ľudí narastať. Na Slovensku, rovnako ako v celej Európskej únii, je problematika zdravotného postihnutia dôležitou súčasťou sociálnej politiky. Táto oblasť sa zameriava na zabezpečenie rovných príležitostí, autonómie a spravodlivého zaobchádzania pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj na zlepšenie ich životných podmienok. Slovenská republika sa zaväzuje zabezpečovať rovnaké príležitosti a plnohodnotné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do všetkých oblastí života. Štát prijíma rôzne opatrenia na podporu a kompenzáciu znevýhodnení, s ktorými sa títo občania stretávajú.
Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia
V EÚ existuje spoločná stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia, prijatá v roku 2010 ako hlavný nástroj na vykonávanie Dohovoru OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý je právne záväzným dokumentom o ľudských právach. Hlavným cieľom tejto stratégie je vytvoriť Európu bez bariér. Europoslanci pre osoby so zdravotným postihnutím požadujú spravodlivé zaobchádzanie, autonómiu a prijatie opatrení, ktoré im pomôžu zlepšiť ich životné podmienky.
Definícia zdravotného postihnutia
Slovenská legislatíva nepozná definíciu pojmu osoba so zdravotným postihnutím. Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú, dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované. Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a dnešná spoločnosť. Termín zdravotné postihnutie zahŕňa veľké množstvo rôznych funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v každej populácii vo všetkých krajinách na svete. Ľudia môžu byť postihnutí telesnou, duševnou alebo zmyslovou chybou, poruchou zdravia alebo duševnou poruchou. Takéto chyby, poruchy alebo choroby môžu mať trvalú, alebo prechodnú črtu. Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Kombinované zdravotné postihnutia predstavujú viaceré druhy postihnutia naraz. Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím.
Sociálne aspekty zdravotného postihnutia
Zaradiť sa do spoločnosti je pre postihnutých ľudí veľmi ťažké, často čelia diskriminácii, predsudkom a stretávajú sa s rozličnými bariérami. Termínom handicap označujeme stratu alebo obmedzenie príležitostí mať rovnaký podiel na živote spoločnosti ako ostatní. Označuje sa ním nezhoda medzi osobou s postihnutím a prostredím. Kladie dôraz na nedostatky prostredia a niektorých druhov organizovanej činnosti spoločnosti (šírenie informácií, dorozumievanie, vzdelávanie ap.), ktoré zdravotne postihnutým osobám bránia, aby ich využívali vo svoj prospech za rovnakých podmienok.
Princípy sociálnej politiky voči osobám so zdravotným postihnutím
Pri úvahách o prístupe k riešeniu problémov zdravotne handicapovaných ľudí je dôležité poznanie a pochopenie ich potrieb. Ľudia so zdravotným, predovšetkým s ťažkým zdravotným postihnutím patria vo všetkých krajinách sveta k najohrozenejším skupinám obyvateľstva. Musia čeliť hrozbe vyčleňovania z hlavného spoločenského prúdu, ako aj zvýšenému nebezpečenstvu chudoby. Z hľadiska sociálnej politiky má spoločnosť možnosť získavať informácie o potrebách zdravotne postihnutých ľudí z dvoch zdrojov. Jednak sú to vyjadrenia samotných postihnutých ľudí, ale zároveň sú to tiež vyjadrenia ľudí, ktorí pracujú ako profesionálni pracovníci, dobrovoľníci v bezprostrednej blízkosti zdravotne handicapovaných ľudí. Širšie medzinárodné spoločenstvá prijímajú pravidlá normalizácie, humanizácie, štandardizácie, aby rozdielnosti prístupov k napĺňaniu týchto potrieb v rámci sveta boli postupne vyrovnávané. Medzi základné medzinárodné štandardy sa zaraďujú Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (schválené na pôde OSN), či Medzinárodná klasifikácia pojmov tzv. CIDIH (z dielne WHO).
Základné princípy, ktorými by sa mala riadiť sociálna politika voči osobám so zdravotným postihnutím:
- Každé indivíduum má veľkú hodnotu a svoju dôstojnosť.
- Každá osoba by mala mať rovnaké príležitosti na maximalizáciu svojho potenciálu a je hodná poskytnutia sociálnej pomoci v jeho dosahovaní.
- Ľudia veľkým snažením rastú a menia sa pozitívnym smerom.
- Indivíduá by mali byť slobodní pri prijímaní rozhodnutí, ktorými sa má riadiť ich život.
Všeobecné práva zdravotne handicapovaných sú zakotvené v Ústave SR v Čl. 38 v ods. 1. Legislatíva na zabezpečovanie sociálnej starostlivosti sa opiera o od 1. júla 1999 v Slovenskej republike účinný zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (bol dvakrát novelizovaný), ktorého časť je venovaná sociálnym službám a peňažným príspevkom na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom podpory z verejných prostriedkov v rámci systému sociálnej pomoci je kompenzovať sociálne dôsledky zdravotného postihnutia, a tým podporiť nezávislosť a plnohodnotnú participáciu osôb so zdravotným postihnutím na živote spoločnosti.
Formy sociálnej pomoci
- Prepravná služba vozidlom špeciálne upraveným aj na transport osôb na vozíkoch.
- Opatrovateľská služba, poskytovaná v byte osoby so zdravotným postihnutím.
- Starostlivosť v zariadení sociálnych služieb.
Občanovi sa môžu kompenzovať aj zvýšené výdavky na diétne stravovanie, na zabezpečenie prostriedkov osobnej hygieny, výdavky súvisiace s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, so zabezpečením prevádzky pomôcky, či osobného vozidla, so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom. Príspevky na zvýšené výdavky sa občanovi poskytujú len vtedy, ak jeho príjem nepresahuje trojnásobok životného minima. Pri výpočte výšky peňažného príspevku na kompenzáciu sa zisťuje aj príjem občana a osôb s ním spoločne posudzovaných. V súlade s celosvetovým trendom zákon vytvára podmienky na uplatňovanie inštitútu osobného asistenta. Poskytuje základ pre tzv. nezávislý život aj osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Skúsenosti s uplatňovaním zákona o sociálnej pomoci aj po jeho druhej novelizácii ukázali, že jeho príprava bola nedostatočná. Ide o problémy zdĺhavého vybavovania požiadaviek, či príliš širokej definície sociálneho poradenstva, v ktorej sa nivelizujú rozdiely medzi poradenskou a posudkovou činnosťou.
Legislatíva na zabezpečenie bezbariérovosti prostredia
Legislatíva na zabezpečenie bezbariérovosti prostredia je obsiahnutá vo vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 192/1994 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a aj v novele stavebného zákona č. 237/2000 Z. z. Určuje sa nimi povinnosť bezbariérovej výstavby a odstraňovania bariér obmedzujúcich mobilitu (architektonické bariéry), orientáciu a dostupnosť informácií (napr. úprava tlačovín vo forme zrozumiteľnej pre osoby so zrakovým postihnutím) či komunikáciu (napr. svetelná signalizácia pre nepočujúcich). Väčšina novopostavených budov i cestných komunikácií už rešpektuje pravidlá bezbariérovosti.
Legislatíva na zabezpečovanie vzdelávania
Legislatíva na zabezpečovanie vzdelávania vychádza pri uplatňovaní vzdelávacích práv každého dieťaťa z Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý bol schválený Valným zhromaždením OSN v roku 1989. Terminologické vymedzenie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami ustanovuje zákon č. 229/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa školský zákon. Zatiaľ čo sústava základného vzdelávania na požiadavky zdravotne handicapovaných reaguje pomerne pružne, pomerne veľa problémov je potrebné riešiť v oblasti pokračujúceho stredného a najmä vysokoškolského vzdelávania. Najväčším problémom sú bariéry, nedostatok kompenzačných a didaktických pomôcok, nedostatočná príprava pedagógov. Určitý posun v oblasti vysokých škôl nastáva aj vďaka programom EÚ, ako sú Tempus, Leonardo da Vinci. Dlhodobejšie otvorenými otázkami vzdelávania v špeciálnych školách pre zdravotne postihnuté deti, ako vyplýva z obsahu podkladovej správy Ministerstva školstva SR, zostáva spravidla nevyhnutnosť pobytu dieťaťa mimo rodiny v internátnom zariadení, a to počnúc od začatia povinnej školskej dochádzky. Napriek rastu záujmu o integrované vzdelávanie, zostáva zatiaľ stále na dobrej vôli školy. Legislatívna zmena, ktorá by ukladala povinnosť zaviesť integrované vyučovanie a tým aj povinnosť vytvoriť materiálne a personálne podmienky na jeho realizáciu, by zrejme napomohla k razantnejšiemu presadzovaniu týchto záujmov. Chýba tiež kvalifikovaný poradenský a terapeutický servis pre rodiny so zdravotne postihnutými deťmi, ktorý zatiaľ vykonáva len Detské centrum Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
Ďalšie zákony, ktoré upravujú oblasť zdravotnej starostlivosti a kompenzácií:
- Zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
- Zákon č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov. Bol zásadne zmenený zákonom č. 3/2000 Z. z. Definuje iba podmienky poskytovania liekov a zdravotníckych pomôcok na kompenzáciu zdravotného postihnutia, resp. na rehabilitáciu na základe zdravotného poistenia.
- Zákon č. 273/1994 Z. z.
Možnosti získania pomôcok na kompenzáciu zdravotného handicapu (vozíčky, barly, načúvacie zariadenia a pod.):
- Bezplatne alebo za čiastočnú úhradu prostredníctvom zdravotnej poisťovne.
- Zakúpením z príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia podľa zákona o sociálnej pomoci.
- Pomocou sponzorských príspevkov od právnických alebo fyzických osôb.
Dostupnosť zdravotníckej starostlivosti pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, garantovaná Ústavou SR, je často obmedzovaná existenciou fyzických bariér v zdravotníckych zariadeniach, sťaženým prístupom nevidiacich k informáciám, ťažkosťami nepočujúcich pri komunikácii so zdravotníckym personálom.
Legislatíva na zabezpečovanie zamestnanosti
Legislatíva na zabezpečovanie zamestnanosti je predovšetkým o zákone o zamestnanosti č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých paragrafoch upravuje podporu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Navyše, zamestnávatelia s viac ako dvadsať zamestnancami sú povinní zamestnávať tri percentá ľudí so zmenenou pracovnou schopnosťou a 0,2 percenta s ťažším zdravotným postihnutím. Mnohé firmy využívajú skôr druhú možnosť a radšej platia, akoby mali zamestnať človeka so zdravotným postihnutím. Zdravotne postihnutí občania ostávajú naďalej znevýhodnenou skupinou na trhu práce. Na potenciálne vyššom riziku sociálnej exklúzie tejto skupiny osôb sa podieľa najmä všeobecne vysoká nezamestnanosť, neochota zamestnávateľov rešpektovať potrebu vytvárania špecifických pracovných podmienok pre možnosť ich zaradenia do pracovného procesu a niektoré pretrvávajúce fyzické bariéry, sťažujúce ich mobilitu. Veľmi často nedostávajú praktické podporné služby, ktoré by mali dostať pri opúšťaní školy. Ľady sa pohli v miestach, v ktorých už úspešne pracujú niektoré občianske združenia, ktoré vytvorili agentúry na podporované zamestnávanie, resp. na sprostredkovanie zamestnania a poskytujú špeciálne poradenstvo. Pre vysokoškolských absolventov by v blízkej budúcnosti malo vzniknúť zvláštne poradenské centrum, napojené na Európsku sieť tzv. Na úradoch práce je v súčasnosti evidovaných vyše 29-tisíc nezamestnaných občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Ďalej rezort Ministerstva dopravy, spojov a telekomunikácií SR vytvára osobitné podmienky pre prepravu občanov - držiteľov preukazu ZŤP a ZŤP-S. Je to jednak špeciálnym prispôsobovaním dopravných prostriedkov, vyčleňovaním miest vo vybraných vlakoch ŽSR a v dopravných prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy, ako aj viacerými zľavami na cestovnom, určenými pre osobu- držiteľa preukazu ZŤP a ZŤP-S (50% - 63% zľavy, sprievodca držiteľa preukazu).
Integrovaná posudková činnosť
Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z. z. Ide o komplexný proces, ktorého cieľom je zjednotenie a zefektívnenie posudzovania zdravotného stavu občanov a ich nároku na rôzne formy štátnej podpory. Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta.
Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav, resp. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 447/2008 Z. z.
Peňažné príspevky na kompenzáciu
Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z. Občania s ťažkým zdravotným postihnutím majú nárok na rôzne peňažné príspevky na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Medzi tieto príspevky patria:
- Príspevok na kúpu pomôcky
- Príspevok na úpravu bytu, domu alebo garáže
- Príspevok na prepravu
- Príspevok na opatrovanie
- Príspevok na stravovanie
- Príspevok na osobnú asistenciu
Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len osoba s ŤZP) sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké ...
Príklad výpočtu príspevku na kompenzáciu:
Osoba s ŤZP žije iba s manželom. Jej priemerný mesačný príjem je 777 €, priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.
Sociálne služby
(1) Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby a právo výberu sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom. Fyzická osoba, ktorá má záujem o poskytovanie sociálnej služby ňou vybraným poskytovateľom sociálnej služby, ktorým je obec alebo právnická osoba zriadená alebo založená obcou alebo vyšším územným celkom, nedoručuje písomnú žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa odseku 1, ale priamo uvedie tejto obci alebo tejto právnickej osobe zriadenej alebo založenej obcou alebo vyšším územným celkom údaje uvedené v § 74 ods. (10) Obec alebo vyšší územný celok zabezpečí poskytovanie sociálnej služby podľa tohto zákona tak, že preukázateľným spôsobom požiada poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby. (11) Ak obec alebo vyšší územný celok na základe výberu fyzickej osoby požiada neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie sociálnej služby, neverejný poskytovateľ sociálnej služby je povinný uzatvoriť s touto fyzickou osobou zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, ak má voľné miesto na poskytovanie sociálnej služby. (12) Poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby nemôže byť ustanovený za opatrovníka prijímateľa sociálnej služby v zariadení, v ktorom prijímateľovi sociálnej služby poskytuje sociálnu službu.
Individuálny plán pre prijímateľov sociálnych služieb
(1) Poskytovateľ sociálnej služby uvedenej v § 26, § 27, § 33 až 40 je povinný plánovať poskytovanie sociálnej služby podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby, viesť písomné individuálne záznamy o priebehu poskytovania sociálnej služby a hodnotiť priebeh poskytovania sociálnej služby za účasti prijímateľa sociálnej služby (ďalej len „individuálny plán“). (2) Individuálny plán podľa odseku 1 je komplexný, flexibilný a koordinovaný nástroj na aktívnu spoluprácu poskytovateľa sociálnej služby, prijímateľa sociálnej služby, jeho rodiny a komunity. Ciele individuálneho plánu vychádzajú z individuálnych potrieb prijímateľa sociálnej služby a spolupráce prijímateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby. Individuálny plán je koordinovaný pracovníkom, ktorý podporuje a sprevádza prijímateľa sociálnej služby v procese individuálneho plánovania (ďalej len „kľúčový pracovník“).
Formy sociálnych služieb
(2) Ambulantná forma sociálnej služby (ďalej len „ambulantná sociálna služba“) sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá dochádza, je sprevádzaná alebo je dopravovaná do miesta poskytovania sociálnej služby. Miestom poskytovania ambulantnej sociálnej služby môže byť aj zariadenie. Pri ambulantnej sociálnej službe sa neposkytuje pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva. (4) Terénnu formu sociálnej služby možno poskytovať aj prostredníctvom terénnych programov, ktorých cieľom je predchádzať sociálnemu vylúčeniu fyzickej osoby, rodiny a komunity, ktoré sú v nepriaznivej sociálnej situácii. (5) Pobytová sociálna služba v zariadení sa poskytuje, ak súčasťou sociálnej služby je ubytovanie. Pobytová sociálna služba sa poskytuje ako celoročná sociálna služba alebo týždenná sociálna služba. Týždenná sociálna služba sa neposkytuje počas sobôt a nedieľ, štátnych sviatkov a ďalších dní pracovného pokoja; ak štátny sviatok alebo ďalší deň pracovného pokoja pripadne na pracovný deň, možno týždennú sociálnu službu poskytovať aj počas týchto dní. (7) Poskytovanie terénnej formy sociálnej služby alebo ambulantnej sociálnej služby má prednosť pred pobytovou sociálnou službou. Ak terénna forma sociálnej služby alebo ambulantná sociálna služba nie je vhodná, účelná alebo dostatočne nerieši nepriaznivú sociálnu situáciu fyzickej osoby, poskytuje sa pobytová sociálna služba.
Stravovanie v sociálnych službách
(3) Stravovanie podľa odseku 1 je poskytovanie stravy v súlade so zásadami zdravej výživy a s prihliadnutím na vek a zdravotný stav fyzických osôb podľa stravných jednotiek. Za stravnú jednotku sa považujú náklady na suroviny. (4) Pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s celoročnou pobytovou sociálnou službou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je poskytovateľ sociálnej služby povinný poskytovať celodenné stravovanie, za ktoré sa považujú raňajky, obed, večera a dve vedľajšie jedlá; pri diabetickej diéte, pri bielkovinovej diéte a pri výživnej diéte tri vedľajšie jedlá. Prijímateľ sociálnej služby v zariadení s celoročnou pobytovou sociálnou službou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je povinný odobrať v rámci tejto sociálnej služby aspoň dve jedlá denne, z ktorých jedno musí byť obed alebo večera. Pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s ambulantnou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je poskytovateľ sociálnej služby povinný poskytovať stravovanie, ktoré zahŕňa raňajky, desiatu, obed a olovrant. (5) Povinnosť prijímateľa sociálnej služby v zariadení s poskytovaním stravovania odobrať v rámci tejto sociálnej služby jedlo ustanovená v odseku 4 sa nevzťahuje na prijímateľa sociálnej služby, ktorý nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri sebaobslužných úkonoch podľa prílohy č. 4 časti I písm. b) a pri úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť podľa prílohy č. 4 časti II písm.
Sociálne poradenstvo a rozvoj rodičovských zručností
(1) Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. (2) Základné sociálne poradenstvo je posúdenie povahy problému fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, poskytnutie základných informácií o možnostiach riešenia problému a podľa potreby aj odporúčanie a sprostredkovanie ďalšej odbornej pomoci. (3) Stimuláciu komplexného vývinu dieťaťa so zdravotným postihnutím vykonávajú odborní zamestnanci, ktorí spĺňajú kvalifikačný predpoklad v príslušnom študijnom odbore podľa § 84 ods. (1) Rozvoj rodičovských zručností je odborná činnosť zameraná na podporu zdravého fyzického a psychického vývinu dieťaťa, ktorá je poskytovaná tehotnej žene, rodičovi dieťaťa alebo fyzickej osobe, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, ak sú v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. a), b), g) až i). (2) Rozvoj rodičovských zručností ako samostatnú odbornú činnosť možno vykonávať ambulantnou sociálnou službou a terénnou formou sociálnej služby prostredníctvom terénneho programu. Poskytovanie terénnej formy sociálnej služby má prednosť pred ambulantnou sociálnou službou.
Sociálne služby krízovej intervencie
(1) Sociálne služby krízovej intervencie sa poskytujú na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby podľa § 2 ods. 2 písm. (3) Za sociálnu službu, ktorá má nízkoprahový charakter, sa na účely tohto zákona považuje sociálna služba, ktorá je pre fyzickú osobu ľahko dostupná najmä vzhľadom na miesto, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava, a na výšku úhrady za sociálnu službu. Sociálna služba sa poskytuje anonymne bez preukazovania identity tejto fyzickej osoby dokladom totožnosti a bez ohľadu na prejavy požitia návykovej látky. Terénna sociálna služba krízovej intervencie sa poskytuje fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. V nízkoprahovom dennom centre sa fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. V integračnom centre sa fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. (1) V komunitnom centre sa fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. V nocľahárni sa fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. (1) V útulku sa fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. (1) V domove na polceste sa poskytuje sociálna služba na určitý čas fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. (1) Nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu sa poskytuje fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. (1) V zariadení núdzového bývania sa fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. (2) Ak je potrebné chrániť život a zdravie fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. g), zabezpečuje sa v zariadení núdzového bývania utajenie miesta jej ubytovania a jej anonymita. To platí aj vtedy, ak fyzická osoba v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. (3) Ak je to vhodné a účelné, sociálnu službu v zariadení núdzového bývania možno poskytovať aj oddelene len pre niektorú vybranú cieľ.
tags: #legislativa #socialna #starostlivost #o #zdravotne #postihnutych