V súčasnej praxi sa čoraz častejšie rieši otázka, či prezliekanie sa do pracovného odevu pred pracovnou zmenou alebo po nej je súčasťou pracovného času, alebo či by sa mal čas strávený prezliekaním považovať za prácu nadčas. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na povinnosti zamestnanca v oblasti osobnej hygieny, s prihliadnutím na Zákonník práce a súvisiace právne predpisy.
Definícia pracovného času a povinnosti zamestnanca
Podľa § 85 ods. 1 Zákonníka práce je pracovný čas časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Jednou zo základných povinností zamestnanca, ako stanovuje § 81 písm. b) Zákonníka práce, je byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Z toho vyplýva, že zamestnávateľ má právo vyžadovať od zamestnanca, aby sa na prácu pripravil tak, aby na začiatku pracovného času mohol už pracovať, teda aby bol prezlečený a mal pripravené pracovné pomôcky.
Prezliekanie sa a pracovný čas
Čas strávený prezliekaním sa do alebo z pracovného odevu sa bežne nezapočítava do pracovného času. Zákonník práce však umožňuje zamestnávateľovi, po dohode so zástupcami zamestnancov, určiť čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce, ktorý sa zamestnancovi započíta do pracovného času (§ 90 ods. 10 Zákonníka práce). Zamestnávateľ môže túto možnosť rozšíriť aj na čas potrebný pred začatím práce. Ak zamestnávateľ určí čas na osobnú očistu, vrátane prezliekania, tento čas sa započítava do pracovného času.
Ak zamestnávateľ nedohodne so zástupcami zamestnancov čas na osobnú očistu, čas strávený prezliekaním sa do alebo z pracovného odevu sa nepovažuje za pracovný čas ani za prácu nadčas. Práca nadčas je definovaná ako práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas, vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien (§ 97 ods. 1 Zákonníka práce). Pre nariadenie nadčasovej práce platí zákonná podmienka prechodnej a nie stálej potreby na strane zamestnávateľa, ktorá musí mať súčasne charakter naliehavosti. Čas strávený prezliekaním sa do alebo z pracovného odevu nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre prácu nadčas. Povinnosť prezliekania sa do pracovného odevu alebo do civilného oblečenia je úkonom, ktorý je potrebný uskutočniť pred výkonom práce a po jeho skončení. Zákonník práce ho označuje ako úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh (§ 220 ods. 2). Toto ustanovenie je zaradené do časti Zákonníka práce týkajúcej sa náhrady škody, čo znamená, že má význam v súvislosti so zodpovednostnými vzťahmi. Z uvedeného vyplýva, že samotné prezliekanie sa do alebo z pracovného odevu nie je výkonom práce a teda nespadá do pracovného času, ani nie je možné takto strávený čas považovať za prácu nadčas.
Dlhší pracovný čas? (zmeny v zákonníku práce)
Osobná hygiena a starostlivosť o seba
Osobná hygiena zahŕňa hygienickú starostlivosť o jednotlivé časti tela, ako sú ruky, tvár, zuby a nechty, vrátane holenia, česania, umývania, aplikácie make-upu a krémov, a strihania nechtov. Osobnú hygienu je dôležité dodržiavať nielen doma, ale aj na pracovisku, aby sa predišlo šíreniu chorôb a zabezpečilo sa príjemné pracovné prostredie. Zamestnávateľ je povinný zaistiť bezpečnú úschovu najmä zvrškov a osobných predmetov, ktoré zamestnanci obvykle nosia do zamestnania, ako aj obvyklých dopravných prostriedkov, ak ich zamestnanci používajú na cestu do zamestnania a späť s výnimkou motorových vozidiel.
Pracovné podmienky a infraštruktúra na pracovisku
Zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia na ochranu života a zdravia zamestnancov pri práci. Ak sú zamestnanci povinní nosiť pracovný odev, musia mať k dispozícii primeranú šatňu. Tá by mala byť uzamykateľná a mala by umožňovať zamestnancom odkladať si tam obuv a odev. Pokiaľ ide o sprchy a umývadlá, ak to vyžaduje charakter práce, alebo ochrana zdravia, musia mať zamestnanci k dispozícii primeraný počet spŕch. Minimálne musí byť zabezpečená jedna sprcha pre 20 zamestnancov. Rovnako musia byť vykonané opatrenia na oddelenie sprchovacích miestností pre mužov a ženy a musia byť vybavené teplou a studenou tečúcou vodou. Ak na pracovisku nie sú sprchy potrebné, v blízkosti pracovísk a šatní musí byť k dispozícii vhodná miestnosť s umývadlami s tečúcou vodou. Najmä zamestnanci pracujúci v prašnom prostredí alebo pracujúci so škodlivými látkami musia mať možnosť sa na pracovisku osprchovať.
Teplota na pracovisku
Optimálna vnútorná teplota na pracovisku je dôležitá pre produktivitu pracovníkov. Podľa nariadenia vlády 247 z roku 2006 o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom, zamestnávateľ musí zabezpečiť na pracovisku pre zamestnancov optimálne mikroklimatické podmienky, a to v teplom aj v chladnom období roka. Mikroklimatické podmienky na pracovisku sú dané teplotou, vlhkosťou a rýchlosťou prúdenia vzduchu. Tieto hodnoty sú odstupňované podľa energetického výdaja zamestnanca. Ak na pracovisku nemožno zabezpečiť vhodné podmienky počas horúčav, zamestnávateľ musí prijať opatrenia, aby nedošlo k poškodeniu zdravia, napríklad častejšie prerušenie práce alebo umožnenie vykonávať inú prácu.
Osvetlenie na pracovisku
Nariadenie vlády 269 z roku 2006 o požiadavkách na osvetlenie pri práci určuje požiadavky na denné, umelé a združené osvetlenie na pracovisku. Najlepším osvetlením je denné svetlo, ktoré by malo byť doplnené umelým osvetlením. Dôležité je tiež zabezpečiť tienenie proti slnku, napríklad žalúziami, aby nedochádzalo k odrazom na monitoroch počítačov. Na pracovisku je potrebné dodržiavať aj ergonomické pravidlá, napríklad správne umiestnenie monitora.
Vzduchotechnika a klimatizácia
Nariadenie vlády 201 z roku 2001 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko upravuje aj podmienky pre klimatizáciu a výmenu vzduchu. Ak sa používa klimatizácia, musí sa udržiavať v prevádzkyschopnom stave. Na pracoviskách, kde sa nevyskytujú žiadne chemické faktory, musí byť výmena vzduchu na jedného zamestnanca najmenej 30 kubických metrov za hodinu a pri fyzicky náročných prácach 50 kubických metrov na hodinu. Aj s klimatizáciou je však potrebné narábať opatrne, aby nespôsobovala zdravotné ťažkosti, ako sú dráždenie očí, suchosť slizníc alebo bolesti hlavy.
Stravovanie a pitný režim
Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla. Okrem stravovania je dôležité dodržiavať aj pitný režim, najmä pri extrémnych teplotách.
Pracovná zdravotná služba (PZS)
Pracovná zdravotná služba je zákonnou povinnosťou každého zamestnávateľa, keďže sa prostredníctvom nej zabezpečujú odborné služby na ochranu zdravia zamestnancov pri práci, pričom kľúčovým cieľom je aktívna prevencia chorôb z povolania a pracovných úrazov a udržanie práceschopnosti zamestnancov. Legislatívny rámec PZS definuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Od 1. januára 2018 musí mať pracovnú zdravotnú službu každý zamestnávateľ, ktorý má zamestnancov zaradených do 3. a 4. kategórie zdravotného rizika práce. Zamestnávatelia, ktorí majú zamestnancov zaradených do 1. a 2. rizikovej kategórie, sú povinní zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a kvantitatívne zisťovanie zdraviu škodlivých faktorov životného prostredia a pracovného prostredia.
Kategorizácia prác a povinnosti PZS
Zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia rozdeľuje práce do štyroch kategórií:
- Kategória 1: Práce bez rizika poškodenia zdravia.
- Kategória 2: Všetky práce, ktoré spĺňajú podmienky vyhlášky MZ SR č. 448/2007, pričom konkrétne faktory pracovného prostredia sa posudzujú podľa osobitných predpisov.
- Kategória 3 a 4: Práce so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku choroby z povolania alebo iného poškodenia zdravia. O zaradení do týchto kategórií rozhoduje príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva.
Lekárske preventívne prehliadky
Každý zamestnávateľ je v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. U kategórií 1 a 2 nie je potrebné vykonávať preventívne lekárske prehliadky vo vzťahu k práci, s výnimkou profesií, u ktorých sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť na prácu osobitými predpismi (napr. práce vo výškach, práca so zobrazovacou jednotkou, nočná práca, práca vodiča z povolania, práca s bremenami). U zamestnancov kategórie 3 sú pravidelné lekárske prehliadky povinné spravidla raz za dva roky a u zamestnancov kategórie 4 raz za rok. Vyšetriť takýchto zamestnancov môže len pracovný lekár.
Choroba z povolania ako riziko neplnenia si povinností
Najvážnejším rizikom je vznik choroby z povolania u zamestnanca. Choroba z povolania je choroba, ktorá spadá do zoznamu chorôb z povolania a vznikla pri vykonávaní práce. Ak sa tak stane, zamestnávateľ musí reagovať podľa zákona. Zamestnanca preloží alebo mu dá odstupné. Medzi najčastejšie hlásené choroby z povolania patria:
- Syndróm karpálneho tunela: Bolesti v zápästí, tŕpnutie a znecitlivenie prstov, typické pre kaderníčky, krajčírky, šičky a iné profesie s chronickou záťažou zápästia.
- Choroba z vibrácií: Postihuje ruky zamestnanca pracujúceho s vibrujúcimi nástrojmi (stavebníctvo, strojárstvo), prejavuje sa bolesťou, tuhnutím a zbelením prstov.
- Porucha sluchu z hluku: Nedoslýchavosť a zvuky v ušiach, typické pre pracoviská so zvýšenou hlukovou záťažou (stavebné areály, hutníctvo).
Ak má ošetrujúci lekár podozrenie na chorobu z povolania, doporučí vyšetrenie u špecialistu pracovného lekárstva. Ak je zamestnancovi uznaná choroba z povolania, má nárok na náhradu škody, ktorá môže zahŕňať náhradu za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia, jednorazové vyrovnanie, úrazovú rentu a náhradu spojenú s liečením.