V Bratislave po viac ako mesiaci opäť prší. Za jeden deň tu však napadne mesačný úhrn zrážok, čo naznačuje výrazný zrážkový kontrast v aktuálnej situácii. Zatiaľ čo na západe Slovenska sa očakáva pokles teplôt, na východe zostane teplo aj v nasledujúcich dňoch.
Do našej oblasti sa od severozápadu približuje výrazný studený front, ktorý prinesie zmenu teplôt. Pred ním dnes vyvrcholí prúdenie teplého vzduchu od juhozápadu. Napriek tomu, že v Bratislave ešte dnes dosiahne teplota 20°C, už v noci sa očakáva zmena.
Zatiaľ čo na Slovensku sa počasie mení, v iných častiach sveta dochádza k extrémnejším javom. Západ Spojených štátov zasiahla mimoriadne skorá a intenzívna vlna horúčav, ktorá sa postupne rozširuje aj do centrálnej a juhovýchodnej časti krajiny. V marci tu boli zaznamenané teploty presahujúce štyridsiatky, čo je prepisovanie klimatických tabuliek.
Vedecké štúdie sa zameriavajú na rôzne aspekty klímy a jej vplyvu na životné prostredie a poľnohospodárstvo. Napríklad štúdia zameraná na ekonomickú a environmentálnu efektivitu v európskych krajinách porovnáva dlhodobý vývoj týchto ukazovateľov. Zistilo sa, že Grécko, Španielsko, Holandsko a Poľsko vykazujú vysokú ekonomickú efektivitu, zatiaľ čo Írsko a Fínsko zaznamenali pozoruhodné zlepšenia v tejto oblasti. Lotyšsko a Rakúsko majú nízke skóre ekonomickej efektivity, ale zároveň vykazujú značné procesy dohánania.
Z hľadiska ekologickej efektivity dominujú Grécko, Španielsko a Taliansko, rovnako ako Fínsko, Švédsko a Slovensko. Írsko, Luxembursko a Poľsko majú nižšie skóre ekologickej efektivity, ale len Írsko vykazuje známky konvergencie.
Ďalšia štúdia sa zaoberá vplyvom klimatických zmien na topenie ľadovcov v Uzbekistane. Zmenšovanie ľadovcov predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť dodávok vody v suchých a pol Suchých oblastiach. Analýza satelitných snímok ukázala, že plocha ľadovca Khisar sa zmenšila o 40,7% za posledné tri desaťročia, zatiaľ čo priemerná ročná teplota v povodí stúpla o 1,9°C a priemerný letný prietok rieky Surkhandarya klesol o 22%. Tieto výsledky poukazujú na úzke prepojenie medzi rastúcimi teplotami, topením ľadovcov a nižším prietokom riek.
V oblasti poľnohospodárstva sa skúmajú rôzne metódy na zlepšenie kvality pôdy a výnosov plodín. Jedna štúdia hodnotila vplyv biocharu a dusíkatých hnojív na distribúciu uhlíka a dusíka v pôde, stabilitu pôdnych agregátov a výnosy pšenice. Výsledky ukázali, že aplikácia biocharu viedla k zvýšeniu množstva stabilných pôdnych agregátov a k zlepšeniu mechanickej stability pôdy. Zároveň sa zaznamenalo zvýšenie výnosov jarnej pšenice.
Významný je aj výskum v oblasti lesníctva, kde sa skúmajú metódy na určovanie celkového obsahu organického uhlíka (TOC) v lesných pôdach. Vzhľadom na ťažkosti s priamym meraním objemovej hustoty pôdy v lesných podmienkach sa vyvíjajú pedotransferové funkcie (PTF), ktoré umožňujú stanoviť TOC na základe vzťahu k iným parametrom.
V oblasti ochrany rastlín sa monitoruje letová aktivita hmyzu pomocou svetelných pascí. Štúdia zameraná na predpovedanie vrcholu letovej aktivity motýľov pomocou tepelného času ukázala, že 65% predpovedaných dát vrcholilo v rozmedzí ±5 dní od skutočného dátumu.
Odvodňovanie pevnín = klimatická zmena | Štefan Vaľo | ocenené festivalom Agrofilm 2015
V Nigérii sa skúma vplyv psychologických a sociodemografických faktorov na rozhodovanie malých farmárov o implementácii adaptačných stratégií na zmenu klímy. Výsledky naznačujú, že psychologické faktory, ako sú zámery a osobné normy, významne predikujú počet prijatých adaptačných stratégií. Najväčší vplyv na výnosy a príjmy farmárov malo prijatie stratégie obnovy pôdy.
V Thajsku sa študuje vplyv klimatických a topografických premenných na zamorenie teakových stromov škodcom Xyleutes ceramica. Modelovanie rizika ukázalo, že zamorenie je silnejšie ovplyvnené klímou ako topografiou. Severný región je identifikovaný ako hlavná oblasť zamorenia.
V agroekosystémoch sa skúma úloha strukovín pri fixácii atmosférického dusíka a ich vplyv na dostupnosť fosforu pre iné plodiny. Niektoré druhy lupiny a bôbu dokázali akumulovať značné množstvo fosforu vo svojej biomase, čím prispievajú k zlepšeniu výživy pôdy.
Výskum sa venuje aj potenciálu rozvoja slimákov ako zdrojov bielkovín a prísad do potravín. Štúdia hodnotila akceptáciu spotrebiteľov hydrolyzátov z bielkovín slimákov a identifikovala faktory ovplyvňujúce ich chuťové vlastnosti.
V Španielsku sa vyvíja komplexný index na hodnotenie udržateľnosti poľnohospodárskych fariem, ktorý integruje ekonomické, environmentálne a sociálne dimenzie. Výsledky ukazujú, že väčšie farmy s vyššou ziskovosťou a lepším hospodárením vykazujú vyššiu udržateľnosť.
V Indonézii sa skúma morfologická a genetická diverzita proso siate (Setaria italica), cenného C4 obilniny. Štúdia charakterizovala priestorovú architektúru metlín a analyzovala gén DUF-640, ktorý sa podieľa na počte primárnych vetiev.
V oblasti ochrany rastlín sa skúmajú domorodé kmene Bacillus thuringiensis (Bt) pre ich potenciálne využitie v poľnohospodárstve na kontrolu škodcov.
V Afrike sa venuje pozornosť environmentálnemu zdraviu a jeho vplyvu na ľudské zdravie. Výskum sa zameriava na vzťahy medzi environmentálnymi expozíciami a zdravotnými výsledkami v afrických komunitách, pričom sa zdôrazňuje potreba integrácie environmentálnych a genetických faktorov.
Napriek tomu, že na Slovensku aktuálne prší v Bratislave, celkovo je situácia s počasím na Slovensku rozmanitá. Zatiaľ čo na západe krajiny sa očakáva ochladenie, na východe zostane teplo.