Azalky sú obľúbené dreviny, ktoré si získali srdcia záhradkárov vďaka svojej kráse a atraktívnym kvetom. Patria k najkrajším kvitnúcim kríkom mnohých záhrad. Pochádzajú z ďalekej Ázie a hoci sa často pestujú ako izbové rastliny, niektoré druhy, najmä tie s japonským pôvodom, je možné úspešne pestovať aj na záhrade, dokonca celoročne.
Rod Azalea zahŕňa približne 75 druhov a patrí do rovnakej skupiny ako rododendrony. Platí teda, že všetky azalky sú rododendrony, no nie všetky rododendrony sú azalky. Z pestovateľského hľadiska majú azalky aj rododendrony podobné nároky na podmienky a starostlivosť. Azalky, na rozdiel od rododendronov, na zimu zhadzujú lístie. Oba druhy rastlín majú sukulentné listy a rôznofarebné kvety so silnou medovou vôňou. Listy azaliek sú menšie a špicaté, zatiaľ čo listy iných rododendronov sú väčšinou kožovité a väčšie.
Azalky sa vyznačujú tým, že kvitnú najmä na jar, pričom ich kvety sú zvyčajne červenej, ružovej a bielej farby. Ker je doslova obsypaný týmito jednotlivými kvetmi, čo vytvára pôsobivý vizuálny efekt. Kvety sú zvončekovité, menšie alebo väčšie, podľa kultivaru biele, žlté, ružové, červené, oranžové, bordové, lososové alebo fialové. Väčšinou sa objavujú vo veľkých množstvách a v čase kvitnutia neraz nevidno ani listy.
Tieto dreviny sa hodia do moderných, vidieckych aj prírodných záhrad. Dôležité je im vždy poskytnúť podmienky, aké vyžadujú. Medzi najobľúbenejšie azalky patria odrody: ´LADY DARK´, ´SOIR DE PARIS´, ´BAKKARAT´, ´CHANEL´, ´GOLDEN EAGLE´.
Ideálne podmienky pre pestovanie azaliek
Pre zdravý rast a bohaté kvitnutie azalky je kľúčové zabezpečiť jej optimálne podmienky. Azalky sú náročnejšie na pestovanie, no so správnou starostlivosťou môžu kvitnúť nádherne každý rok.
1. Kvalitná zemina a pH pôdy
Dobrá a kvalitná pôda je pre zdravý rast azalky alfou a omegou. Azalky, rovnako ako rododendrony, čučoriedky a vresy, patria medzi rastliny, ktoré potrebujú pre svoj rast kyslejšie prostredie. Substrát vhodný pre kyslomilné rastliny musí byť priepustný, kyprý a humózny. Ideálna hodnota pH sa pohybuje v rozsahu 4,5 až 5,5, teda kyslá až jemne kyslá pôda. Ako všetky rododendrony, aj japonská azalka je veľmi citlivá na prítomnosť vápnika. Azalky nie sú až také náročné na nízke pH pôdy ako rododendrony, no napriek tomu obľubujú viac kyslé pôdy (pH medzi 4,5 a 6). Indikátorom nedostatočne kyslej pôdy sú žltnúce listy so zelenými žilkami. Ak sa takéto príznaky objavia, substrát môžete okysliť napríklad okyslovačmi na báze sulfidov železa (vyhnite sa sulfidom hliníka, ktoré sú pre azalky toxické).
Ideálny je špeciálny substrát určený pre kyslomilné rastliny. Tento substrát by mal byť na báze rašeliny a kompostov, s vhodnou kyslosťou. Napríklad, substrát pre čučoriedky, ktorý je zmesou triedenej svetlej a tmavej rašeliny s objemom 45 litrov, obohatený hnojivom a stopovými prvkami, je vhodný aj pre azalky. Jeho štruktúra zabezpečuje dostatočný prísun vzduchu ku koreňom rastlín. Pôda môže byť aj mierne piesočnatá, doplnená o kompost a rašelinu. Dôležité je vyhnúť sa používaniu štrku a kamienkov, ktoré sa v lete môžu príliš prehrievať.
Substrát by mal obsahovať minimálne polovicu organickej zložky (vyzretý kompost, rašelina, suché lístie, borovicová kôra) a mal by byť priepustný, keďže azalky potrebujú pre zdravý rast koreňovej sústavy kyslík. Na prevzdušnenie pôdy môžeme použiť napríklad rozkladajúcu sa borovicovú kôru, ktorá navyše pôsobí proti hubovým ochoreniam koreňov. Plytká koreňová sústava azaliek obľubuje vlhké, no nie premočené pôdy a preto nie sú pre tieto rastliny vhodné ťažké, ílovité pôdy. Ak do takejto pôdy vykopeme výsadbovú jamu a naplníte ju priepustným substrátom, nadbytočná vlaha sa aj tak dostane ku koreňom.
2. Optimálna teplota a poloha
Azalky preferujú nižšie teploty. Pokiaľ rastlina nekvitne, postačí jej umiestnenie v miestnosti s teplotou od 10 do 12 stupňov Celzia. V exteriéri sú vhodné chránené, nie celodenné slnečné stanovištia. Azalky nie sú náročné na umiestnenie z hľadiska svetla. Vyhovuje im polotieň, riedky mozaikový tieň, alebo stanovište chránené pred silným vetrom. Milujú slnko, ale kumulované teplo od múru či steny, nie však celodenný úpal. Azalky znesú na pár hodín i priame slnko, pričom platí, že čím menšie listy majú, tým znášajú priame slnko lepšie. Príliš tienisté stanovisko by spôsobilo, že azalky by nekvitli. Ideálnym je, ak sú zasadené v spoločenstve iných stálezelených druhov a ihličnanov, kde vytvoria dokonalú kulisu, najmä počas kvitnutia. Miesto výsadby musí byť v závetrí, v polotieni a musí poskytovať možnosť plytkej výsadby.
3. Zálievka
Zálievka by mala byť po výsadbe hojná. Azalky potrebujú rovnomerne vlhký substrát bez nadmernej vlhkosti. Ak sa jedná o stálezelený druh, je nutné zalievať aj v zime, počas období, kedy nemrzne. Azalky neznášajú premokrenie a dlhodobé zdržiavanie koreňov vo vode. Preto je dôležité zabezpečiť dobrý odtok vody, najmä pri pestovaní v nádobách. Pri polievaní je potrebné dávať pozor, aby v miske pod črepníkom neostala voda. Azalkám vadí obyčajná voda z vodovodu. Sú citlivé na vápnik v substráte aj v zálievke, preto na polievanie je pre ne najvhodnejšia odstáta dažďová voda, prípadne zmäkčenie vody vhodným hnojivom. V miestach, kde je príliš tvrdá vápenatá voda, treba na zálievku používať len dažďovú vodu. Doplnkovú závlahu zabezpečíme počas suchšieho leta, ale aj starším jedincom. Zalievame mäkkou vodou.
Ako pestovať a starať sa o azalky – udržte svoje rastliny zdravé a kvitnúce rok čo rok
4. Hnojenie
Hnojenie nie je vždy nutné, ak sú rastliny pravidelne prihnojované kompostom, rašelinou alebo ihličím. Ak sa rozhodnete pre hnojenie, odporúča sa vykonať ho 1 až 2 krát za rok. Výnimočne je možné hnojiť v častejších intervaloch. Azalky obľubujú kyslé hnojivo, tzv. hnojivo na rododendrony. Existujú aj špeciálne minerálne hnojivá, ktoré sú účinné pre všetky druhy hortenzií, ale aj pre azalky a iné kyslomilné rastliny. Niektoré substráty sú už obohatené hnojivom s účinnosťou na 6 týždňov. Dusíkaté hnojivá sú však skôr nevhodné, pretože podporujú tvorbu listov na úkor kvetov a po silnej dávke hnojenia sa môžu farebne zmeniť. V porovnaní s inými rastlinami však hnojivo aplikujeme len vo veľmi obmedzenom množstve, pretože nadbytočné hnojenie by mohlo viesť k poškodeniu koreňov a listov. Rastliny ocenia aj hrubšiu nástielku z jemne drvenej kôry, ktorú každoročne dopĺňame. Pôdu okolo azaliek môžeme pokryť mulčom, ktorý ju zachová vlhkú a chladnú.
5. Rez azaliek
Azalky si nevyžadujú pravidelný a častý rez. Ak potrebujete upraviť tvar rastliny alebo odstrániť estetické nedostatky, urobte tak po odkvitnutí. Týmto spôsobom sa zároveň podporí tvorba nových kvetných pukov na nasledujúci rok. Vylamovanie odkvitnutého kvetenstva podporuje tvorbu nových kvetných púčikov v nasledujúcej sezóne. Ak je to bezpodmienečne nutné, môžu sa rododendrony zrezávať alebo tvarovať skoro na jar. Odstráňte tým však aj kvetné puky a preto v tomto roku nebude kvitnúť. Má to však aj výhodu: vytvorí sa kompaktný krík. Zvädnuté kvety ľahko odstránime jemným bočným tlakom.
Druhy azaliek a ich použitie
V súčasnosti existujú tisícky druhov a kultivarov azaliek rôznych veľkostí, tvarov, farieb a vlastností. Od zakrpatených až po veľké, niekoľko metrové druhy a od opadavých až po stálozelené druhy, takže nimi môžeme oživiť akúkoľvek záhradu. Vyberať si môžeme z vyšších opadavých azaliek (napríklad zo skupiny Azalea mollis), ktoré dorastajú do výšky 150 - 200 cm alebo nižších, takzvaných Knap Hill azaliek s väčšími a voňavými kvetmi. Bohatým kvitnutím a kompaktnejším rastom sú zaujímavé polopadavé a vždyzelené azalky, ku ktorým patria najmä zástupcovia japonských azaliek (Azalea japonica).
- Japonská azalka (Azalea japonica): Je kompaktný druh azaliek s bohatým a dlhotrvajúcim kvitnutím. Vďaka menšiemu vzrastu je ideálna do skaliek, predzáhradiek aj na pestovanie v kvetináčoch. Japonské azalky sú rastliny s plytkými koreňmi. Ich okrúhle a rozvetvené koruny sú košaté a rozložité. Celý ker dorastá v závislosti od odrody do výšky 50 cm až 1,30 m. Kôra je svetlosivá až červenohnedá. Malé listy japonských azaliek sú podlhovasté a oválne. Veľká časť lístia sa na jeseň sfarbí do hnedočervena. Väčšina odrôd zhadzuje lístie pred zimou. Na rastlinách zostávajú menšie zelené listy. Tie odpadajú až na jar, keď začnú vyháňať nové výhonky. Od apríla do mája kvitnú bielymi, lososovými, ružovými, purpurovými, červenými alebo fialovými farbami. Kvôli množstvu kvetov dokonca čiastočne nevidno ich listy. V našich podmienkach bežne prezimuje, ak je zamulčovaná.
- Azalka indická (Rhododendron indicum): Pôvodný druh azaliek pochádzajúcich napriek svojmu názvu z Japonska. Poloopadavé kry dorastajúce v ideálnych podmienkach do 2 m. Ich kvety sú jednoduché a majú farebné odtiene od bielej až po tmavo červenú. Patrí medzi obľúbené izbové rastliny. Ak sa jedná o Azalea indica, je to izbová rastlina, mrazy vonku neprežije.
- Satsuki azalky: Vyšľachtené v Japonsku, kvitnú neskôr - v máji až júni. Vyznačujú sa pestrofarebnými kvetmi s viacerými farebnými odtieňmi na jednej rastline. Existujú tisícky kultivarov satsuki.
- Exbury azalky: Patria k opadavým hybridom, ktoré sa podobajú na veľkokveté azalky Knap Hill, z ktorých boli vyšľachtené. Sú to kry dorastajúce do 1 až 2 m, vyznačujúce sa výraznými farbami kvetov v odtieňoch červenej, oranžovej a žltej. Kvitnú na prelome apríla a mája.
- Kórejské azalky (Rhododendron yedoense): Pôvodný poloopadavý druh vyskytujúci sa vo voľnej prírode kórejského polostrova. Zvyčajne kvitne počas jari, ešte pred vypučaním listov, takže ponúka výrazný kontrast kvetov na holých konároch. Tento typ azaliek vyniká krásnymi, voňavými kvetmi, kvitnúcimi v máji a júni.
- Klasické nízke kríkovité druhy: Existujú aj azalky pestované na kmienku v podobe stromčeka. Mnohé sú obľúbené aj medzi priaznivcami bonsajov.
Azalky sa krásne dopĺňajú s inými rastlinami ako sú pierisy, rododendrony, vresovce a skimie. Vhodné partnerské rastliny sú lesné trvalky alebo iné druhy rododendronov. Pokiaľ ide o umiestnenie, mali by mať rovnaké nároky.
Pestovanie azaliek v nádobách a zimovanie
Okrem trvalých výsadieb je možné pestovať azalky aj v kvetináčoch. Japonským azalkám sa darí dobre aj v kvetináčoch. Rastlinu bohatú na kvety si tak môžete priniesť aj na balkón alebo terasu. Základné pravidlo: čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast. Veľkosť črepníka: obsah od 20 litrov. Dno črepníka musí mať otvory, aby mohla odtekať prebytočná voda. Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom. Použite hotovú rašelinovú záhonovú zem. Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu. Hnojenie: môžete použiť špeciálne hnojivo pre balkónové rastliny. Rastlina tak získa sýte farby a bude odolnejšia. Zavlažovanie: v črepníku potrebujú veľa vody. Obyčajne sa zalievajú raz denne.
V takom prípade je nevyhnutné rastliny v novembri premiestniť do interiéru, domu, chodby s teplotou do 8 °C. Ideálne sú keramické a kameninové nádoby, ktoré v lete neprehrievajú korene a v chladných mesiacoch dokážu zadržiavať vodu. Azalky pestované v kvetináčoch ponechajte vonku len do polovice novembra, alebo podľa aktuálnych teplôt. Zimovať by mali v tmavej a suchej miestnosti s teplotami 6-8 °C. Zimná ochrana: črepníky postavte na chránené miesto tesne vedľa seba. Pri silných mrazoch sa črepník musí zabezpečiť rúnom. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka. Mráz znižuje vlhkosť pôdy. Preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.
Ochrana pred zimou pre záhradné azalky
Rôzne druhy japonskej azalky sú rozdielne odolné proti zime. Pre chladné oblasti platí: Japonské azalky potrebujú výraznú ochranu proti zime. Platí to najmä pre mladé rastliny. Ochrana proti zime chráni pred chladom pôdy a chladom zo vzduchu. Hrubá vrstva lístia chráni plytké korene vo vrstve humusu. Netkaná textília alebo vrecovina chráni korunu pred chladom a zimným slnkom. Ochranu proti škodám z dlhšie trvajúcich mrazov alebo zo slnka dosiahneme zatienením pomocou smrekových alebo borovicových vetvičiek, ktorými nižšie druhy zakryjeme a pri vyšších druhoch zo slnečnej strany zapichneme do zeme. V lokalitách bohatých na sneh rastliny zväzujeme, prípadne vetvičky priväzujeme na latkové lešenie. Rododendrony a azalky by mali byť tak ako aj všetky vždyzelené dreviny pred zimou dostatočne zásobené vodou. Počas zimných dní, kedy teplota vystúpa nad nulu, opatrne rastliny zalejte. Ak je sneh, nahrňte ho ku koreňom. Ak počas zimy nájdete odumreté alebo napadnuté puky, odstráňte ich. Ak si chcete byť istí, že vaše rastliny prežijú aj náročnú zimu, siahnite po mrazuvzdorných odrodách.
Choroby a škodcovia azaliek
Azalky sú veľmi odolné voči chorobám a škodcom, najmä ak majú vytvorené optimálne podmienky pre rast (priepustná, kyslá pôda, polotieň a dostatok vlahy). Japonské azalky sú zriedkavo napádané chorobami a škodcami. Medzi najčastejšie choroby azaliek patrí hniloba koreňov spôsobená trvale premočenou pôdou, ktorej pôvodcom je huba fytoftóra, prípadne parazitická huba podpňovka obyčajná (Armillaria mellea), ktorá pri vlhkom počasí napáda poškodené časti rastliny. Pri príliš vápenatej alebo pevnej pôde môže dôjsť k takzvanej vápennej chloróze. Pri tejto chorobe listy zožltnú. Pri hubovej infekcii sa pozdĺž žiliek listov objavujú hnedé fľaky a listy strácajú lesk a zrolujú sa. Ak objavíte biely povlak, môže ísť o napadnutie rastlín múčnatkou. Silno napadnuté časti odstráňte a spáľte, zvyšné časti rastlín ošetrite vhodným postrekom, napríklad Magnicur Fungimat. Rastliny tiež môžu trpieť nedostatkom živín - najmä železa a dusíka. Pri nedostatku železa žltnú mladé listy, a čím viac železa chýba, tým viac listov začne žltnúť. Žilnatina ostáva zelená. Pri nedostatku dusíka žltnú celé listy aj so žilnatinou.
Pokiaľ ide o škodcov azaliek v našich klimatických podmienkam k nim patrí malý (1 cm), čierny chrobák nosánik ryhovaný (Otiorrhynchus sulcatus), ktorý obžiera okraje listov a jeho larvy napádajú korene a kmeň azaliek. Proti Nosánikovi je účinná napríklad biologická ochrana v podobe parazitických hlístic napadajúcich larvy tohto hmyzu. Vošky a ploštice poškodzujú rastliny tým, že vysávajú šťavu z listov. Vošky okrem toho samé produkujú tekutinu, ktorá láka mravce, ktoré zase môžu byť prenášačmi rôznych plesní. Našťastie na vošky aj ploštice existuje jeden prírodný “liek” - lienky! Tie s obľubou vošky a ploštice požierajú.
Rozmnožovanie azaliek
Azalku je možné rozmnožovať odrezkami, no nie je to ľahká úloha. Odrežte asi 10 cm dlhý vrcholový odrezok, ktorý by nemal byť ani príliš mäkký, no ani príliš drevnatý. Odrezok vložte do zmesi rašeliny a piesku. Črepník zakryte fóliou, vďaka čomu vytvoríte vhodnú teplotu, ktorá je nesmierne dôležitá pre zakorenenie. Najlepšou voľbou je rozmnožovanie japonských azaliek pomocou sadeníc. Ak ich odoberiete od polovice júla, pravdepodobnosť ich zakorenenia je najvyššia. Keď je sucho, odrežte odrezky dlhé 3 cm až 8 cm. Substrát by mal byť kyslý. Môže byť zmesou pozostávajúcou z dvoch tretín čistej bielej rašeliny a z jednej tretiny kremičitého piesku. Záhradníci odporúčajú pestovateľskú stanicu s podlahovým kúrením.
tags: #starostlivost #o #stromcekovu #azalky