Komplexná rehabilitácia telesne postihnutých

Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr.

Ľudí často trápia rany osudu, choroby a postihnutia ich samotných alebo ich blízkych. Veľmi často sa na ne sťažujú a pýtajú sa: „Prečo práve mňa toto muselo postihnúť?!“ „Aká v tom je spravodlivosť?“ Pýtajú sa na riešenie svojho problému. Hľadajú cesty, ktoré by ich dostali von z tohto ich bolestivého stavu. Pýtajú si pomoc, pretože sami si nevedia poradiť.

Svoje zdravie si väčšinou začneme vážiť až vtedy, keď nás pritlačí nejaký stály zdravotný neduh - postihnutie. Ak už raz chorobu získame, musíme s chorobou žiť. Znamená to, keď už raz chorobu kúpim, musím sa s ňou naučiť žiť. Pre telesne postihnutých existuje jediná cesta - urobiť pre svoje zdravie všetko, vyrovnať sa s osudom a naučiť sa s handicapom - so svojou chorobou žiť.

Komplexná rehabilitácia (ucelená rehabilitácia) je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti.

Prvky komplexnej rehabilitácie

Ucelená rehabilitácia zahŕňa komplexný prístup k rehabilitácii, ktorý integruje rôzne prvky:

• Liečebná rehabilitácia
• Sociálna rehabilitácia
• Pedagogická rehabilitácia
• Pracovná rehabilitácia

Liečebná rehabilitácia

Liečebná rehabilitácia je súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky. Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova, alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu.

Liečebná rehabilitácia spočíva v lekárskom odstraňovaní postihnutia orgánového alebo funkčného defektu:

• medikamentóznou terapiou, pri psychických a psychosociálnych narušeniach aj psychoterapiou a psychokorekciou
• podpornou liečbou - fyzikálna, vodoliečba, liečebná TV a liečebnou prácou (ergoterapiou).

Sociálna rehabilitácia

Sociálna rehabilitácia je služba, ktorá podporuje rozvoj tých schopností človeka s telesným a ťažkým telesným postihnutím, ktoré bude nevyhnutne potrebovať k samostatnému životu. Ide o proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie. S cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie. Ide o aktívne nástroje a väčšinou služby, ktoré majú pôsobiť na znižovanie miery závislosti osoby vyplývajúcej z jej zdravotného postihnutia a následného handicapu.

Sociálna rehabilitácia je zameraná na to, aby človek mal zabezpečené také zručnosti a schopnosti, ktoré mu umožnia čo najlepšie fungovanie v prostredí, kde žije. S pojmom sociálna rehabilitácia sa dnes často stretávame v oblasti sociálnej práce a poskytovania sociálnej podpory a sociálnych služieb.

Zákon č. 448/2008 o sociálnych službách v paragrafe 21 definuje sociálnu rehabilitáciu. Sociálna rehabilitácia sa zabezpečuje rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivovaním schopností a posilňovaním viacerých návykov. Najčastejšie pri sebaobsluhe či pri úkonoch starostlivosti o domácnosť. Ak je klient odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, sociálna rehabilitácia je zameraná na konkrétne činnosti. Ide najmä o nácvik používania pomôcky, nácvik prác v domácnosti, nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu. Poslaním sociálnej rehabilitácie je poskytovanie podpory pri získavaní čo najvyššej miery sebestačnosti a integrácie do spoločnosti.

Predmetom sociálnej rehabilitácie nie je iba človek s postihnutím, ale aj jeho vzťahy k prostrediu. Snaží sa v spolupráci s ostatnými zložkami komplexnej rehabilitácie o obnovenie alebo rozvoj schopností občanov so ZP a o ich nezávislosť na iných za cieľom ich návratu do spoločnosti.

Princípy sociálnej rehabilitácie:

• Zásada aktivácie: Postupná zmena človeka s postihnutím na subjekt rehabilitácie. Zapájanie ľudí s postihnutím do funkcií kvalifikovaných inštruktorov a expertov. Vytváranie podmienok na autorehabilitáciu.
• Zásada tesnej zomknutosti všetkých zložiek rehabilitácie: liečebnej, sociálnej a pracovnej.
• Zásada uplatnenia reedukačných postupov: požaduje používanie a rozvoj poškodených a náhradných funkcií.
• Zásada rozvíjania technických podmienok rehabilitácie: požaduje úpravu prostredia, odstraňovanie fyzických prekážok, použitie protetiky, pomôcok.
• Zásada skupinového pôsobenia: vyžaduje používanie skupinových foriem sociálnej rehabilitácie a ovplyvňovanie jedinca neformálnou rehabilitačnou skupinou.
• Zásada diferencovaného prístupu a individuálneho pôsobenia: požaduje vyrovnávanie nedostatkov pôsobenia prostredníctvom diferencovaného prístupu rešpektujúcim individuálne zvláštnosti.

Sociálna rehabilitácia predstavuje časovo ohraničené, plánované a koordinované procesy s jasnými cieľmi a prostriedkami. Rôzni účastníci spolupracujú pri poskytovaní konkrétnej podpory prijímateľovi sociálnych služieb tak, aby sa získali čo najvyššie funkčné schopnosti, zručnosti, samostatnosť a účasť v bežnom živote.

Sociálnu rehabilitáciu v rámci krízovej intervencie musíme vnímať ako nástroj, ktorý je možné využívať vo všetkých troch prístupoch riešenia nepriaznivej sociálnej situácie. V takom prípade ide o prevenciu, krízovú intervenciu, ako aj o bývanie a podporu. V každom z týchto krokov je tento nástroj orientovaný na podporu a prípravu jednotlivcov v tom, aby získali dostatočné zručnosti na to, aby mohli fungovať čo najsamostatnejšie.

Praktické aspekty sociálnej rehabilitácie:

• Nácvik pohybu a orientácie: V interiéri zabezpečujeme nácvik samostatnej chôdze po vopred stanovenej trase, ktorá sa dá obmieňať. Vždy je však potrebné klienta vopred informovať o všetkých prekážkach, aby nebol dezorientovaný. Výcvik v exteriéri je viacvrstvový. Začíname s výcvikom samostatného pohybu po blízkom okolí. V prípade presunu viacerých osôb poverujeme vybraného klienta, aby viedol skupinu, samozrejme pod dohľadom sociálneho pracovníka.
• Rozvoj a tréning poznávacích schopností: je komplexná činnosť zasahujúca do všetkých sfér bežného života. Zabezpečovať sa musí kontinuálne počas celého dňa, mnohokrát neformálnym spôsobom. Do tejto kategórie patrí aj poznávanie farieb, určovanie množstva, miery a váhy či charakteristika počasia a obliekanie sa podľa toho. Sem zaraďujeme aj riešenie jednoduchých matematických úloh či hospodárenie s peniazmi.
• Komunikácia: nie je len hovorené slovo, ľudia môžu svoje myšlienky vyjadrovať aj inými spôsobmi. „Rozprávať“ sa dá aj s pomocou rôznych predmetov, obrázkov a symbolov. Jednou z podôb komunikácie je aj písomný prejav, preto nácvik písma či tréning písomného prejavu je tiež žiaducou aktivitou.
• Zvládanie emócií: Duševné pohnutie (vzrušenie) môže mať pozitívnu i negatívnu podobu, takže tú prvú treba zvýrazňovať a tú druhú utlmovať. A to je úloha cvičení, ktoré sa v rámci sociálnej rehabilitácie v tejto oblasti uplatňujú. Autoagresia, zlosť, ale aj prejavy smútku nie sú žiaduce emócie.
• Spoločenské správanie a vzťahy: Oblasť spoločenského správania rozdeľujeme na sféru osvojovania si návykov spoločenského správania a na oblasť budovania vzájomných vzťahov. Ide o veľmi blízke prejavy vzájomných kontaktov, no z určitého pohľadu sú to samostatné kategórie. Budovanie dvojstranných vzťahov má všeobecný rozmer spoločenského správania sa na verejnosti. Osobnostný rozmer má budovanie vzájomných vzťahov s rodinnými príslušníkmi, známymi, medzi klientmi, vo vzťahu k pracovníkom domova. Nácvik v tejto oblasti je súčasťou každodenného života v zariadení sociálnych služieb.
• Samostatnosť v bežnom živote: Konkrétne totiž ide o samostatnosť pri zabezpečovaní osobnej hygieny, úprave lôžka, príprave stolovania, pri chystaní nápojov. Nakupovanie patriace do tejto oblasti budovania aj nových návykov si vyžaduje kooperáciu viacerých postupov.
• Fyzický rozvoj: Cvičenie je základom aktivít, ktoré súvisia s oblasťou fyzického vývinu. Azda najčastejšie sú plánované zdravotné prechádzky, ktoré môžu byť kombinované s krátkymi poklusmi. V čase, kedy sa nedá chodiť vonku (dážď, zima), sú veľmi atraktívne skupinové cvičenia. Pre tých, ktorí radšej posilňujú individuálne, sú k dispozícii trenažéry chôdze a stacionárne bicykle.

Pedagogická rehabilitácia

Pedagogická rehabilitácia je súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím. Ide tu zároveň aj o prevenciu vzniku a odstraňovanie negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia v procese vzdelávania. Zahrňuje výchovu a vzdelávanie ľudí so zdravotným postihnutím realizovanú za pomoci špeciálno - pedagogických činností pri rešpektovaní individuálnych možností a potrieb smerujúcich k dosiahnutiu čo najvyššieho stupňa vzdelania a vedomostí, ako predpokladu samostatnosti, spoločenského a pracovného uplatnenia.

Pedagogická rehabilitácia má pomôcť ľuďom s postihnutím dosiahnuť čo najvyššiu úroveň osobného rozvoja, získať zručnosti potrebné na nezávislý, prípadne samostatný život a pomôcť k nadobudnutiu schopností riešiť každodenné problémy a sociálnu, pracovnú a kultúrnu integráciu postihnutého do spoločnosti.

Pracovná rehabilitácia

Pracovná rehabilitácia je zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania. Pracovná rehabilitácia môže byť zmysluplnou dennou činnosťou pre klientov s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb. Pracovná rehabilitácia je činnosť, ktorá by mala viesť k vhodnému pracovnému uplatneniu osôb s postihnutím, a preto je významným prostriedkom integrácie ľudí s postihnutím do väčšinovej spoločnosti.

Pracovná rehabilitácia sa zaoberá rehabilitáciou, odstránením diskriminácie a rovnosťou príležitostí. Medzinárodná organizácia práce (ILO) sa venuje tejto oblasti. Na Slovensku boli základy riešenia zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím položené v roku 1996 Koncepciou politiky zamestnanosti. Liečba prácou je zameraná na rozvoj manuálnych zručností a sociálnych spôsobilostí. Napomáha obnovovať schopnosti, ktoré boli narušené alebo stratené v dôsledku traumy, choroby alebo vrodeného postihnutia, a tak opätovne buduje samostatnosť človeka.

Pri pracovnej rehabilitácii rozlišujeme:

• Poradenstvo pre voľbu povolania
• Príprava na prácu
• Sprostredkovanie
• Vytváranie vhodných podmienok na výkon zamestnania

Chránené dielne: Sú to pracoviská zriadené právnickou alebo fyzickou osobou, v ktorých pracuje najmenej 50 % občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Výrobný program je prispôsobený zdravotnému stavu zamestnancov.

Podporované zamestnávanie: Cieľom je pomôcť občanom so zdravotným postihnutím prekonávať prekážky spojené s nástupom do práce a adaptáciou na nové prostredie. Štát zvýhodňuje zamestnávateľov, ktorí prejavia záujem o podporované zamestnávanie. Naopak, ak zamestnávateľ nezamestná povinný podiel zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou, odvádza odvod do štátneho rozpočtu.

Sociálna rehabilitácia pre vozičkárov a iné skupiny

Jedna z vhodných foriem pomoci osobám telesne a ťažko telesne postihnutým, vrátane vozičkárov je program sociálnej rehabilitácie, uskutočňovaný jednodňovým a viac dňovým programom.

Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku je aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom aktivít je dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím, pretože sociálna rehabilitácia je jednou z ciest, ktorá prispieva k nezávislejšiemu životu (independent living) týchto osôb. Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a participovať aktívnejšie na jej živote.

Napriek skutočnosti, že slovenské mestá stále pracujú na minimalizácii bariérových priestorov, štatistika hovorí jednoznačne - až 95% budov, v ktorých ťažko telesne postihnutí žijú, alebo ich využívajú, sú bariérové. Aj z tohto pohľadu bazálne potreby pre osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím nie sú zabezpečené.

Veľký problém pre vozičkára je, keď potrebuje ísť na WC a nemá ho na blízku, alebo je bariérové a je tam málo priestoru… Tu nepomôže žiadne filozofovanie.

Je veľký problém, keď sa po úraze po miešnej lézie chrbtice, alebo po amputácii končatín a pod. postihnutý jedinec nemôže dostať do rehabilitačného zariadenia, ktoré zodpovedá jeho postihnutiu. Ak sa už tam dostane, potom je veľmi zle, keď si zdravotný personál v takýchto rehabilitačných zariadeniach dokáže nechať zaplatiť za prácu, za ktorú mu je už zaplatené. Niektorí, viac menej väčšina postihnutých, majú problém v takomto zariadení vysporiadať sa so svojou traumou, s tým čo sa mu vlastne stalo. Málo sa im poskytuje psychická podpora, ako osobám s postihnutím tak aj ich rodinám.

Postoj spoločnosti k imobilným ľuďom zodpovedá pretrvávajúcej nedostatočnej uvedomelosti danej problematiky. Prejavuje sa pretrvávajúcimi architektonickými bariérami, nedostatočným a často priestorovo nevhodným riešením WC v kultúrnych zariadeniach, v hypermarketoch, v zdravotníckych zariadeniach, v dostupnosti úradov - štátnych inštitúcií.

Komu smeruje sociálna rehabilitácia? Kto je osoba s telesným postihnutím?

Sú tu zahrnuté tri skupiny postihnutých jedincov. Nedá sa vždy určiť, do ktorej skupiny daný jednotlivec patrí, pretože uvádzané skupiny postihnutia nemožno presne ohraničiť. Telesne postihnutý jedinec si vyžaduje starostlivosť - primeranú pomoc svojim potrebám, ktoré sú individuálne predovšetkým preto, lebo jestvuje veľa typov telesného postihnutia.

Pohybové poruchy, odlišnosť jedinca od ostatných, priebeh liečby, izolácia a iné činitele môžu nepriaznivo ovplyvniť aj osobnostný vývin jedinca. Potreby takto postihnutého jedinca sa vo väčšej či menšej miere týkajú patričnej zdravotníckej starostlivosti, úprave fyzického prostredia (bezbariérovosť, úprava bytu - nábytku, prispôsobenie nástrojov a pomôcok na vykonávanie istých činností, úpravy pracovísk a pod.), formovania spoločenských vzťahov (akceptovanie jedinca ak je žiak, zo strany rovesníkov a akceptovanie zdravej populácie vo sfére života) a pod.

Telesne postihnutý jedinec môže získať vzdelanie všetkých stupňov.

Z hľadiska praktického života je možné poúrazové postihnutie deliť na postihnutie horných končatín (alebo oboch horných končatín), dolných končatín (alebo obidvoch), postihnutie chrbtice (bez porušenia miechy či koreňov, s poruchami nervových koreňov či s poruchami miechy) a postihnutia mozgu (najčastejšie s jednostrannou poruchou hybnosti, často so všetkými poruchami hybnosti).

Funkčné následky iného postihnutia buď už vrodených (napr. Ak dôjde k porušeniu miechy, čo je väčšinou len pri ťažkých úrazoch, vzniká ochrnutie dolnej polovici tela (paraplégia) v rozsahu, závislom na výške poškodenia miechy. Pri porušenia miechy v krčnej oblasti dochádza aj k ochrnutiu horných končatín (quadruplégia - tetraplégia - ochrnutie všetkých končatín, samozrejme aj trupu). Ochrnutie postihuje aj zvierač konečníka a močového mechúra (inkontinencia - neudržanie moču a stolice) a sexuálnej funkcie.

Liečba týchto úrazov (ale aj neúrazových postihnutiach miechy) je záležitosťou dlhodobej odbornej starostlivosti. Liečebná rehabilitácia končí tým, že bol dosiahnutý maximálne možný úspech, čo je v priaznivejších prípadoch, že môže byť obnova všetkých postihnutých funkcií, v minimálnych prípadoch (pri úplnom alebo rozsiahlam porušení miechy), je ochrnutie trvalé a úlohou rehabilitácie bolo docieliť maximálne možnú sebestačnosť využitia funkcie zachovalých svalov nad miestom postihnutia. Takto postihnutých ľudí pripravuje rehabilitácia (liečebná, psychologická, pracovná a sociálna) pre život so zmenenými podmienkami, napr. pri možnej chôdzi len s opornými pomôckami, alebo pri možnosti pohybu len na invalidnom vozíku.

Vplyv prostredia a pomôcok

Už oddávna používajú ľudia najrôznejšie pomôcky, ktoré im pomáhajú ľahšie zvládnuť rôzne činnosti. Niektoré druhy činností by sme dnes už bez pomoci najrôznejších špecializovaných pomôcok vôbec nevedeli zvládnuť. Úraz alebo nemoc vo veľa prípadoch poškodí základné funkcie ľudského organizmu a človek prestane ovláda úlohy, ktoré pre neho boli samozrejmé. Niekedy sa dá zhoršenie pohyblivosti končatín, zoslabeniu hmatového mechanizmu atď. odstrániť intenzívnou rehabilitáciou. V niektorých prípadoch však ani najlepšia rehabilitácia nemôže nahradiť stratu funkcií horných alebo dolných končatín, nech už samostatnou (amputáciou) alebo praktickým (ochrnutím spôsobené prerušením miechy). Tu je nutné použiť špeciálne pomôcky, ich úlohou je úplne alebo aspoň čiastočne nahradiť funkciu jednotlivých časti tela.

Prizvať na prezentovanie firmy, ktoré sa zaoberajú distribúciou kompenzačných a zdravotných pomôcok. Distribútori musia účastníkov oboznámiť o tom, ako si môžu zabezpečiť, ako opraviť tieto pomôcky.

Šport, relaxácia a psychická pohoda

Jednou z vynikajúcich príležitostí sú spoločné stretnutia na sociálno-rehabilitačných pobytoch, kde postihnutí nielen získajú kondičku, posilnia svalstvo, získajú informácie, ale zároveň aj psychicky pookrejú.

Šport má nezastupiteľné miesto v živote ľudí a najmä v živote človeka telesne postihnutého. Veď k tomu, aby sa človek nejakým spôsobom telesne postihnutý dopracoval k určitému stupňu sebaobsluhy a sebestačnosti, musel cvičiť, nech už ako pacient v niektorom rehabilitačnom ústave, v kúpeľoch alebo doma. Miera sebestačnosti je priamo úmerná dávkam a povahe rehabilitačných úkonov a vnímavosti každého jedinca. Z jedných takých rehabilitačných cvikov je aj športová činnosť.

Šport je taká svojím spôsobom spoločenská záležitosť, lebo sa ľudia stretávajú, komunikujú, v rámci spoločnosti športovcov sa zúčastnia aj iných než športových akcií, čo ocení najmä človek, vyradený zo zdravotných dôvodov z pracovného pomeru. Športová činnosť zvyšuje istotu ľudí, ich sebadôveru, upevňuje zdravie a udržuje dobrý psychický stav.

Jedna z možností takého pôsobenia do vnútra je upravené jogové cvičenie. Joga je tradičným systémom Indie, jeho cieľom je lepšie spoznať a ovládať svoje telo a myseľ. Nie je nutné prevádzať akrobatické jogové polohy, ktoré poznáme z niektorých knižiek.

Pri voľbe zariadenia na sociálnu rehabilitáciu je nutné zobrať na zreteľ aj možnosť rehabilitačných cvičení v bazéne a balneoterapiu. Fyzické možnosti sú pre každého človeka veľmi dôležité.

Komunity a kluby

Komunity a kluby - zariadenia s vhodnou formou psychosociálnej a výchovnej rehabilitácie postavenej na rovnakom postihnutí skupiny pacientov a v správnom odbornom vedení.

Vzťahy a komunikácia

Pre každého človeka (i prednášajúceho lektora) sú partnerské a sexuálne vzťahy dôležité, každý má k týmto otázkam určitý postoj. Dávnejší názor, že ťažko postihnutí sú asexuálni, je prekonaný, aj keď to u jednotlivcov pretrváva. Väčšina postihnutých víta konzultáciu. Mnoho lekárov však nie je dosť informovaných, aby mohli zasvätene poradiť. Prednáška sa snaží otvorene poradiť v otázkach, o ktorých sa obvykle verejne nehovorí. Od začiatku je nutné zdôrazniť aj zodpovednosť k partnerovi, prípadne deťom, ktoré sa narodia.

Komunikácia nie je len hovorené slovo, ľudia môžu svoje myšlienky vyjadrovať aj inými spôsobmi. Predstavte si prvý kontakt s neznámym domorodým kmeňom. „Rozprávať“ sa dá aj s pomocou rôznych predmetov, obrázkov a symbolov. Jednou z podôb komunikácie je aj písomný prejav, preto nácvik písma či tréning písomného prejavu je tiež žiaducou aktivitou.

Podporovanie citovej väzby k rodičom, súrodencom, k členom rodiny môže vyvolávať kladné i záporné emócie.

Legislatívny rámec

Pri osobách so zdravotným postihnutím ide hlavne o ich integrácie do spoločnosti. Vychádzať musíme z Ústavy SR, ktorá v čl. 12 ods. 2 zaručuje všetkým rovnaké práva a slobody bez ohľadu na pohlavie, rasu… alebo iné postavenie. Na spomínané ústavné princípy nadväzujú viaceré ďalšie legislatívne normy slovenského vnútroštátneho práva. Uveďme dve najdôležitejšie. Zákon 448/2008 o sociálnych službách upravuje právne vzťahy pri ich poskytovaní. Rieši tiež financovanie sociálnych služieb a dohľad nad ich poskytovaním. Spomeňme aj Zákon č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Slovensko ako súčasť Európskej únie musí dodržiavať aj právne normy schválené jej orgánmi. Jednou z najdôležitejších je Charta základných práv Európskej únie, ktorá bola prijatá v decembri roku 2009. Podľa čl. 21 ods. 1 Charta zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, včítane dôvodu zdravotného postihnutia. Slovensko rovnako musí akceptovať aj medzinárodné normy, zmluvy ktorých ratifikovalo. Medzi ne patrí aj Dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý Organizácia spojených národov prijala v roku 2006. Slovensko ho ratifikovalo v roku 2010. Avšak mnohé jeho ustanovenia ani po desiatich rokoch Slovensko nedodržiava a poškodzuje tak mnohé oprávnené nároky ľudí so špecifickými potrebami. Rovnako je v niektorých častiach ignorovaná aj legislatíva Európskej únie.

Špecifické terapie v sociálnej rehabilitácii:

• Ergoterapia: Liečebný postup vychádzajúci z poznatkov, že poškodený orgán sa lieči cvičením určitých svalových skupín hravou formou.
• Muzikoterapia
• Dramatoterapia
• Arteterapia
• Hipoterapia
• Canisterapia

Metódy a techniky sociálnej rehabilitácie:

• Metóda reedukácie: Súhrn postupov zameraných na využívanie a rozvoj uchovaných potencií poškodenej funkcie.
• Metóda kompenzácie: Súbor postupov zameraných na nahradenie chýbajúcich funkcií inými alebo na vyrovnanie nedostatkov u človeka so znevýhodnením v istej oblasti kvalitami v inej oblasti.
• Technika hovoreného slova
• Technika meditácie
• Technika pohybového rozvoja a orientácie
• Technika rehabilitačného pôsobenia pracovnými činnosťami
• Techniky rekreácie a rekondície

Zámery sociálnej rehabilitácie:

• Sociálna rehabilitácia je proces učenia sa žiť v spoločenstve ľudí nezávislý život, proces prekonávania znevýhodnení v individuálnych aj v spoločensky významných činnostiach.
• Je to proces prevencie a odstraňovania bariér.
• Konečným výsledkom je prijatie seba samého v kontexte s prostredím, životná pohoda a v najvyššom stupni tiež integrácia.

tags: #komplexna #rehabilitacia #telesne #postihnutych