Skrátený pracovný úväzok sa v súčasnosti stáva čoraz populárnejšou formou zamestnania, najmä medzi rodičmi, študentmi a profesionálmi, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Na Slovensku zákon umožňuje zamestnancom dohodnúť si skrátený úväzok na základe vzájomnej dohody so zamestnávateľom. Pre zdravotne znevýhodnených ľudí je to často jediná voľba, keďže nemôžu pracovať 8 hodín denne.
Definícia a charakteristika skráteného pracovného úväzku
Skrátený pracovný úväzok je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Typickým znakom skráteného úväzku je kratší pracovný čas. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok. V zmysle § 49 ods. 1 Zákonník práce umožňuje uzatvárať aj pracovné pomery na kratší pracovný čas. Podľa § 49 ods. 3 Zákonníka práce platí, že kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni.
Zamestnanec pracujúci na čiastočný úväzok je povinný pracovať pre zamestnávateľa a byť mu k dispozícii počas pracovného času zodpovedajúceho pomeru, na ktorom sa v pracovnej zmluve, resp. dohode o zmene pracovnej zmluvy dohodli. Pracovný pomer na kratší pracovný čas možno uzatvoriť od začiatku vzniku pracovného pomeru alebo upraviť pracovný čas zamestnanca na kratší možno aj počas trvania pracovného pomeru.
Popri pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanec môže mať aj pracovný pomer na kratší pracovný čas. Zamestnanec môže mať aj niekoľko pracovných pomerov na kratší pracovný čas.
Právny rámec skráteného pracovného času
Právna úprava kratšieho pracovného času vychádza aj z práva EÚ, keďže na úrovni EÚ bola prijatá smernica 97/81/ES týkajúca sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC. Zákonník práce určuje osobitný režim zamestnancov pracujúcich na kratší pracovný čas aj v iných oblastiach pracovného času, napr. zamestnancovi s kratším pracovným časom nemožno nariadiť prácu nadčas.
Na výkon kratšieho pracovného času pre iného zamestnávateľa zamestnanec nepotrebuje súhlas od svojho zamestnávateľa. Určité obmedzenie platí v prípade výkonu inej zárobkovej činnosti, ktorá by mohla mať vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, a ktorú môže zamestnanec vykonávať len s predchádzajúcim písomným súhlasom svojho doterajšieho zamestnávateľa.
Dovolenka a skrátený pracovný úväzok
Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. Základné pravidlá, ktoré upravuje Zákonník práce, platia aj v prípade práce na kratší pracovný čas. Práca na kratší pracovný čas neznamená, že by základná výmera dovolenky dotknutého zamestnanca bola menšia. Je však potrebné brať do úvahy dĺžku pracovného týždňa.
Podľa zákona má každý nárok na štyri týždne dovolenky. Tieto sa však v prípade skráteného úväzku prepočítajú podľa počtu odpracovaných dní. Ak má zamestnanec pracujúci na skrátený úväzok päťdňový pracovný týždeň, je týždňom dovolenky 5 pracovných dní. Ak má zamestnanec prácu rozvrhnutú len na niektoré dni v týždni, týždňom dovolenky je počet dní, ktoré odpracuje. Napríklad, ak by zamestnanec pracoval tri dni v týždni, týždňom jeho dovolenky budú tri pracovné dni.
Rozdiel oproti ostatným zamestnancom spočíva len v tom, že ak zamestnanec s kratším pracovným časom pracuje denne, ale menej hodín, jeden deň jeho riadnej dovolenky bude predstavovať menší počet hodín, za ktoré mu zamestnávateľ pri čerpaní dovolenky poskytne náhradu mzdy za dovolenku (napr. ak bude zamestnanec pracovať denne od pondelka do piatka po 3 hodiny, za jeden deň dovolenky mu zamestnávateľ vyplatí náhradu mzdy za 3 hodiny).
Nárok na celú dovolenku
Zamestnanec má nárok na celú dovolenku za kalendárny rok, ak jeho pracovný pomer k tomu istému zamestnávateľovi trval nepretržite po celý kalendárny rok a odpracoval v ňom aspoň 60 dní. Uvedené podmienky musia byť splnené vždy v každom kalendárnom roku, lebo podmienky nároku na dovolenku sa viažu vždy na príslušný kalendárny rok.
Za nepretržité trvanie pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi sa považuje aj skončenie doterajšieho pracovného pomeru a bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa. V tomto prípade by nešlo o pomernú časť dovolenky. Možnosť využitia nadväzujúcich pracovných pomerov sa bez problémov využíva najmä vtedy, ak sú podmienky v novom pracovnom pomere rovnaké ako v predchádzajúcom. Ak si však zamestnanec bude čerpať dovolenku v dobe, keď jeho pracovný úväzok je skrátený, môže dostať náhradu mzdy za dovolenku len v rozsahu rovnajúcom sa skrátenému úväzku, t. j. náhrada mzdy za deň jeho dovolenky bude len za 4 hodiny, ak pracuje 4 hodiny denne.
Pomerná časť dovolenky
Zamestnanec, ktorého pracovný pomer k tomu istému zamestnávateľovi netrval nepretržite po celý kalendárny rok, ale odpracoval uňho aspoň 60 dní v roku, má nárok na pomernú časť dovolenky. Rozsah tejto dovolenky predstavuje jednu dvanástinu z celoročnej dovolenky za každý celý kalendárny mesiac trvania uvedeného pracovného pomeru.
Dovolenka sa zásadne čerpá minimálne po celých dňoch, avšak výnimočne sa pri určení pomernej časti dovolenky zaokrúhľuje na pol dňa, a to do 25 stotín sa zaokrúhľuje smerom dole, teda bez nároku na ďalší deň, nad 25 stotín do 75 stotín sa pridáva poldeň a nad 75 stotín sa zaokrúhľuje smerom hore a pridáva sa celý deň.
Dovolenka za odpracované dni
Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na pomernú časť, t. j. ktorý neodpracoval u toho istého zamestnávateľa v kalendárnom roku 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny celoročnej dovolenky za každých 22 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku. Ak teda zamestnanec odpracoval napríklad 21 dní, nemá nárok na žiadnu dovolenku. Ak odpracujete 21 dní, vzniká vám nárok na 1/12 základnej výmery dovolenky, ak 42 dní, vzniká vám nárok na 2/12 základnej výmery dovolenky.
Dĺžka dovolenky
Základná výmera dovolenky je minimálne štyri týždne. Na takúto dovolenku má nárok každý zamestnanec bez ohľadu na vek a odpracované roky. Zamestnanci vykonávajúci učiteľské profesie majú dovolenku v dĺžke najmenej osem týždňov. Dlhšia dovolenka v rozsahu päť týždňov prináleží zamestnancovi, ktorý dovŕši do konca kalendárneho roka pätnásť rokov pracovného pomeru po osemnástom roku veku. Pri zamestnancovi, ktorý dovŕši do konca príslušného kalendárneho roka najmenej 33 rokov veku, sa táto doba zvyšuje na najmenej päť týždňov.
Do nároku na päťtýždňovú dovolenku sa započítavajú aj iné doby, počas ktorých zamestnanec nebol v pracovnom vzťahu, pokiaľ spadajú do obdobia po osemnástom roku veku, napríklad doba osobnej starostlivosti o dieťa alebo úspešne ukončené štúdium.
Vplyv skráteného úväzku na ďalšie oblasti
Vplyv skráteného úväzku na dôchodok
Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníkmi dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku. Ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok, jeho hrubá mzda bude nižšia než pri plnom pracovnom úväzku. Preto aj jeho odvody na dôchodkové poistenie budú nižšie, čo môže v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku dôchodku. Pre nárok na starobný dôchodok je potrebné odpracovať určitý počet rokov (minimálne 15 rokov) a mať dostatočné odvody do dôchodkového systému.
Nemocenské dávky (PN) a skrátený úväzok
Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.
Materská dovolenka a skrátený úväzok
Aj materská sa odvíja od výšky platu. Platí, že výška materskej sa vypočíta podľa príjmu z minulého roku. Ak teda plánujete odchod na materskú, prejsť na polovičný úväzok sa veľmi neoplatí, lebo by ste dostali nižšiu materskú. Podobne je to v prípade, ak by ste si pred odchodom na materskú našli prácu na polovičný úväzok.
Ďalšie benefity a skrátený úväzok
Zákon hovorí, že zamestnávatelia musia zamestnancom „zabezpečovať“ stravu. Pokiaľ nemajú podnikovú jedáleň, riešia to gastrolístkami či kartami. Zo zákona majú povinnosť preplatiť zamestnancom 55 percent z ceny jedla, minimálne 2,20 eura. Týka sa to však len tých, ktorí pracujú viac ako štyri hodiny denne. Ak teda robíte na polovičný úväzok, príspevok na stravu nedostanete, zatiaľ čo zamestnanci na plný úväzok dostanú aspoň 40 eur. Ak idete do práce len na štyri hodiny, nemáte nárok na prestávku. Ten vzniká až vtedy, ak je pracovná doba dlhšia ako šesť hodín. Prestávka na odpočinok a jedenie má trvať 30 minút.
Podnikanie popri skrátenom úväzku
Ak sa ako zamestnanec rozhodnete založiť si popri práci aj živnosť, tak podľa Zákonníka práce platí, že zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má konkurenčný charakter len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak by ste sa rozhodli podnikať (aj popri TTP), nevzniká Vám hneď povinnosť platiť sociálne odvody. Povinnosť platiť sociálne odvody sa posudzuje až na základe výšky príjmov zo živnosti.