Kolízny opatrovník: Vzdelanie, požiadavky a úloha v ochrane záujmov dieťaťa

Rozvodové konania a konania týkajúce sa starostlivosti o maloleté deti patria medzi najcitlivejšie a najkomplikovanejšie oblasti práva. V takýchto prípadoch často vstupuje do hry kolízny opatrovník, ktorého úlohou je chrániť záujmy dieťaťa.

Vzhľadom na skutočnosť, že maloleté osoby nie sú oprávnené ani spôsobilé vystupovať v konaní pred súdom samostatne, je nevyhnutné, aby boli zastupované zástupcom. Právna úprava rozlišuje zákonného zástupcu a kolízneho opatrovníka, pričom zákonným zástupcom býva spravidla rodič maloletého dieťaťa.

Kolízny opatrovník je osoba, ktorú súd ustanoví maloletému dieťaťu ako zástupcu v prípade, že existuje možný konflikt záujmov medzi dieťaťom a jeho rodičmi. Inštitút kolízneho opatrovníka upravuje § 31 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.). Cieľom je zabezpečiť, aby záujmy dieťaťa boli riadne chránené bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov.

Kedy je kolízny opatrovník ustanovený?

Súd ustanoví kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu v prípadoch, keď existuje potenciálny konflikt záujmov medzi dieťaťom a jeho rodičmi. Typicky ide o konania týkajúce sa:

  • Rozvodu rodičov
  • Úpravy výkonu rodičovských práv a povinností (zverenie dieťaťa do starostlivosti, určenie výživného, úprava styku s dieťaťom)
  • Iných konaní, kde by záujmy dieťaťa mohli byť ohrozené

Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Môže sa napríklad aj stať, že nastane rozpor záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.

Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol ustanovený, alebo skončením príslušného konania.

Ilustrácia: Sudca ustanovuje kolízneho opatrovníka

Kto môže byť kolíznym opatrovníkom?

Spravidla je za kolízneho opatrovníka ustanovený príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) podľa miestnej príslušnosti maloletého dieťaťa, kde sa dieťa zdržuje, resp. kde má dieťa svoje bydlisko na základe dohody rodičov alebo iných rozhodujúcich skutočností.

Ak sa má stať kolíznym opatrovníkom blízka osoba maloletého dieťaťa, musia sa na výbere danej osoby dohodnúť obaja rodičia. V spojení s tým, že sa málokedy nájde člen rodiny, ktorý sa na vstúpenie do rozvodového konania svojich blízkych cíti, kolíznym opatrovníkom nebývajú blízke osoby dieťaťa často.

Práva a povinnosti kolízneho opatrovníka

Hlavnou funkciou kolízneho opatrovníka je chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Medzi jeho povinnosti patrí:

  • Zisťovanie rodinných, bytových a sociálnych pomerov dieťaťa
  • Zisťovanie názoru dieťaťa k prejednávanej veci (s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť)
  • Účasť na pojednávaniach súdu
  • Vyjadrovanie sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo
  • Navrhovanie vykonania procesných dôkazov
  • Predkladanie návrhov súdu, ako má vo veci rozhodnúť vzhľadom na záujem dieťaťa

Postavenie účastníka konania ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa kolízny opatrovník zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje.

Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené.

Kolízny opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa. Je dôležité, aby kolízny opatrovník disponoval čo najväčším množstvom objektívnych informácií a dal priestor na vyjadrenie obom stranám. V žiadnom prípade vo svojom vyjadrení nesmie uviesť, že ponecháva rozhodnutie na úvahe súdu, pretože práve on tu zastupuje záujmy dieťaťa, je jeho hovorcom, zástupcom i advokátom a súd je orgánom, ktorý na základe zozbieraných podkladov rozhoduje.

Schéma: Procesný postup kolízneho opatrovníka

Postup kolízneho opatrovníka

Kolízny opatrovník sa o krízovej situácii v rodine môže dozvedieť rôznymi spôsobmi:

  • Návšteva jedného z rodičov na úrade
  • Anonymné podanie
  • Oznámenie od inštitúcie (súd, škola, lekár)

Pri každej návšteve alebo pohovore s rodičom dieťaťa sociálny pracovník spisuje záznam, ktorého kópiu na požiadanie poskytne rodičovi, s ktorým záznam spísal. Okrem spísania záznamu, poskytuje rodičovi poradenstvo, prípadne mu pomôže s riešením konkrétnej situácie napr. spísaním návrhu na určenie či zvýšenie výživného. Sociálny pracovník však nie je advokátom ani jednej zo strán a nespisuje návrhy na rozvod manželstva, ale len návrhy súvisiace s dieťaťom samotným.

Zisťovanie názoru dieťaťa

V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má dieťa právo byť vypočuté. Súd spravidla zisťuje názor dieťaťa prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pričom je potrebné mať na zreteli vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť.

Pri zisťovaní názoru dieťaťa musí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytnúť dieťaťu potrebnú pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec, a to v prostredí vhodnom alebo utvorenom na tento účel. Dieťa nemusí právo na vyjadrenie názoru využiť. Na zisťovanie názoru dieťaťa nie je potrebný súhlas rodiča alebo inej osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, a názor možno zisťovať aj bez prítomnosti týchto osôb. Musí mať na zreteli, aby nedochádzalo k násilnému zasahovaniu do súkromia rodiny, resp. aby výkon kolízneho opatrovníctva nemal negatívny dopad na účastníkov konania, osobitne na dieťa.

Názor dieťaťa súd zisťuje spravidla prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pričom je potrebné mať na zreteli vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť. Zisťovanie názoru dieťaťa priamo súdom je skôr výnimočné, a v prípade, že súd sám vypočúva dieťaťa, je dôležité, aby takéto vypočutie dieťaťa bolo neformálne.

Šetrenie pomerov

Ak rodičia žijú oddelene a dieťa býva u jedného z rodičov, na účely zisťovania sociálnych a rodinných pomerov maloletého dieťaťa je potrebné, aby kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov v domácnosti otca aj v domácnosti matky, prípadne aj v domácnosti toho, kde sa dieťa zdržuje (napr. u starých rodičov, ďalších príbuzných a podobne).

Pri zisťovaní rodinných a sociálnych pomerov, ako i priamo v súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa pre konanie, je vhodné návštevu kolízneho opatrovníka vopred neohlásiť. Nie je však vylúčené, aby kolízny opatrovník svoju návštevu ohlásil vopred za účelom zabezpečenia prítomnosti rodičov, prípadne jedného z nich, aby mohlo byť šetrenie uskutočnené. Na vstup do bytu alebo domu je potrebný súhlas vlastníka alebo užívateľa bytu alebo domu.

Mapa: Lokality s najvyšším počtom rozvodov na Slovensku

Vzdelanie a predpoklady kolízneho opatrovníka

Kolízny opatrovník by mal mať vysokoškolské vzdelanie v odbore sociálna práca, psychológia, pedagogika alebo v príbuzných odboroch. Dôležité sú aj osobnostné predpoklady, ako empatia, komunikačné schopnosti, schopnosť objektívneho posudzovania a odolnosť voči stresu.

Na otázku, či vie byť kolízny opatrovník nápomocný pri dokazovaní domáceho násilia v rodine, advokát Matúš Kanis odpovedal: „Tu sa dostávame práve do stretu s realitou, kedy sa nám veľmi ťažkým spôsobom vôbec darí presviedčať kolíznych opatrovníkov o tom, že by sa mali zaujímať aj o históriu násilia v rodine.“ Kanis, ktorý sa ako advokát zaoberá pomocou obetiam sexuálneho, domáceho a partnerského násilia, jedným dychom dodáva, že je otázne, či kolízni opatrovníci sú vôbec natoľko scitlivení a vzdelaní v tejto téme, aby vedeli odhaliť násilie v rodine. „Všetci, ktorí sa tejto téme dlhodobo venujeme, voláme po systematickom vzdelávaní,“ vysvetľuje Kanis, „tu nepomôže ani jednodenný, ani týždenný kurz.“

Ako prežiť rozchod/rozvod, s Aleš Bednařík | TERAPIA #75

Špecifiká konania vo veciach vrátenia maloletého dieťaťa

Na konanie vo veciach vrátenia maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, je s účinnosťou zákona č. 388/2011 Z.z. príslušný Okresný súd Bratislava I. V týchto konaniach je potrebné, aby funkciu kolízneho opatrovníka vykonával priamo ten úrad, ktorý bol v zmysle § 31 Zákona o rodine uznesením príslušného okresného súdu ustanovený za kolízneho opatrovníka dieťaťa.

Kolízny opatrovník po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa

V zmysle zákona o rodine sa kolízny opatrovník ustanovuje maloletému dieťaťu za účelom zastupovania v konaní, v ktorom môže dôjsť ku konfliktu záujmov rodičov a maloletého dieťaťa. Ak bolo súdne konanie začaté v čase, kedy bolo dieťa ešte maloleté, účastníkom konania je aj ustanovený kolízny opatrovník. Ak súdne konanie pokračuje aj po dovŕšení 18. roku života dieťaťa, kolízny opatrovník zostáva účastníkom konania.

Možnosti obrany proti postupu kolízneho opatrovníka

V prípade, že účastníci súdneho konania namietajú alebo vyjadria nespokojnosť s postupom orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka, je potrebné rozlíšiť, či podanie smeruje proti konaniu fyzickej osoby, ktorá zastupuje orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately na základe plnej moci alebo podanie smeruje proti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako kolíznemu opatrovníkovi. V prípade, ak námietka smeruje proti fyzickej osobe - zástupcovi, ktorý zastupuje orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, posúdiť postup zamestnanca je oprávnený príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Možnosť vzniesť námietku zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi nie je upravená v žiadnom právnom predpise a nie je teda daná kompetencia súdu ani správneho orgánu o takejto možnosti rozhodnúť.

Diagram: Postup pri podaní námietky

tags: #kolizny #opatrovnik #vzdelanie