V slovenskom systéme sociálneho poistenia došlo k zásadným zmenám v procese kontroly dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN). Od 1. januára 2025 vstúpila do platnosti významná zmena, ktorá ovplyvňuje poistencov aj ošetrujúcich lekárov. Táto zmena, zavedená zákonom č. 360/2024 Z. z., ktorým sa mení aj zákon o zdravotnej starostlivosti (zákon č. 576/2004 Z. z.), má za cieľ posilniť kontrolné mechanizmy v oblasti DPN a zabezpečiť správnosť a oprávnenosť jej trvania. Zmena zároveň prispieva k ochrane verejných financií.
Nová legislatíva posilňuje postavenie posudkového lekára Sociálnej poisťovne. Kým doteraz mohol posudkový lekár vykonávať len kontrolnú činnosť a upozorňovať na prípadné neoprávnené pokračovanie PN, od 1. januára 2025 má právo ukončiť DPN v prípadoch hodných osobitného zreteľa. O dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. práceneschopnosti) a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Od 1. januára 2025 týmto oprávnením disponujú aj posudkoví lekári vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni. Vyplýva to zo zákona č. 360/2024 Z. z., ktorým sa okrem iných zákonov mení a dopĺňa aj zákon o zdravotnej starostlivosti.
Kedy môže posudkový lekár ukončiť DPN?
Posudkový lekár môže pristúpiť k ukončeniu DPN len v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Typicky ide o situácie, keď vznikne dôvodné podozrenie, že pracovná neschopnosť bola vystavená neoprávnene, napríklad "na požiadanie pacienta", alebo ak jej trvanie nie je v súlade so skutočným zdravotným stavom poistenca. Sociálna poisťovňa neočakáva, že by táto právomoc mala byť uplatňovaná plošne. V prvom rade musí posudkový lekár na základe výkonu svojej posudkovej činnosti vyhodnotiť zdravotný stav poistenca a dospieť k záveru, že ďalšie trvanie PN nie je opodstatnené.
Postup pri ukončení DPN posudkovým lekárom
- Posudkový lekár vyhodnotí zdravotný stav poistenca a dospeje k záveru, že ďalšie trvanie PN nie je opodstatnené.
- Posudkový lekár požiada ošetrujúceho lekára o vytvorenie elektronického záznamu o ukončení DPN. Žiadosť musí mať písomnú formu.
- Ošetrujúci lekár vytvorí elektronický záznam o ukončení e-PN na základe písomnej žiadosti posudkového lekára.
- Ukončenie DPN sa zaznamenáva v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.
Je však dôležité zdôrazniť, že posudkový lekár nemá oprávnenie priamo zaznamenávať ukončenie DPN do elektronickej zdravotnej knižky. Z tohto dôvodu zákon ukladá posudkovému lekárovi povinnosť požiadať ošetrujúceho lekára o vytvorenie elektronického záznamu o ukončení DPN. Táto žiadosť musí mať písomnú formu. Povinnosť vyhovieť žiadosti posudkového lekára sa týka výlučne všeobecných lekárov, ktorí sú oprávnení uznávať a ukončovať dočasnú pracovnú neschopnosť.
Elektronická práceneschopnosť (ePN) a jej výhody
Od 1. januára 2024 sa práceneschopnosť (PN) vystavuje a ukončuje elektronicky (ePN) vo všetkých ambulanciách a nemocniciach. To prináša množstvo výhod pre pacientov, zamestnávateľov aj lekárov:
- Zníženie byrokracie: Pacient nemusí doručovať zamestnávateľovi žiadne papiere.
- Rýchlejšia komunikácia: Komunikácia medzi lekárom, pacientom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom prebieha elektronicky.
- Zjednodušenie procesu: Pacient nemusí žiadať o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nahlasovať číslo účtu v banke, ani oznamovať ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, nemusíte prenášať a doručovať žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské, ani neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.
Povinnosti lekárov pri vystavovaní ePN
- ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
- O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
- Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
- Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.
- Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.
Počas liečby chodievajte na kontroly; každé predĺženie PN odosiela lekár elektronicky. Ak sa menia vychádzky alebo režim, zmena sa zapisuje priamo do ePN.
Čo ak poistenec nesúhlasí s ukončením DPN?
Ak poistenec nesúhlasí s rozhodnutím posudkového lekára o ukončení DPN, má možnosť podať odvolanie na Sociálnu poisťovňu. Svoje odvolanie “proti rozhodnutiu o zániku nároku na nemocenské“ doručte písomne priamo Sociálnej poisťovni. Toto odvolanie sa posudzuje ako odvolanie proti rozhodnutiu o zániku nároku na nemocenské.
Liečebný režim a kontroly
Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.
Zmena adresy počas PN
Ak potrebuješ zmeniť adresu, kde sa budeš počas PN zdržiavať, musíš o tom informovať svojho lekára a Sociálnu poisťovňu. Práve zmena adresy je zaujímavá, táto možnosť ti totiž dovolí marodiť napríklad v hoteli či penzióne. Predtým, než zmeníš adresu, konzultuj to so svojím lekárom. Ak máš povolené vychádzky a nejde o vážnu chorobu, stačí lekára informovať. V pobočke Sociálnej poisťovne vypíš formulár o zmene adresy. Tento formulár umožňuje určiť inú adresu len dočasne. Pacient počas PN nemusí byť iba na adrese trvalého bydliska, ale aj na tej, ktorú si určí u lekára. Ten ju uvedie na tlačive o PN. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov:
- v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky
- alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne
Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.
Vychádzky počas PN
Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu a určuje ich lekár. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10:00 hod. do 12:00 hod. a od 14:00 hod. do 16:00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname (ePN). Rovnako ich zaznamená aj v zdravotnej dokumentácii dočasne práceneschopnej osoby. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Na maródke môže pacienta skontrolovať zamestnávateľ aj Sociálna poisťovňa, či dodržiava stanovené nariadenia. Kontrola sa zvyčajne robí na podnet posudkového či ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa alebo na podnet inej fyzickej alebo právnickej osoby. O preverenie vždy požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor.
V prípade, že pracovník, ktorý prišiel na kontrolu, nezastihne práceneschopného poistenca doma, v poštovej schránke mu nechá Oznámenie o vykonaní kontroly. Následne musí pacient kontaktovať útvar lekárskej posudkovej činnosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde preukáže dôvod svojej neprítomnosti.
Dôsledky porušenia liečebného režimu
Ak poisťovňa príde na to, že liečebný režim práceneschopná osoba porušila, poistenec stratí nárok na výplatu nemocenského, odkedy porušil liečebný režim až do skončenia dočasnej PN. Najdlhšie to môže byť v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia. V prípade, že boli porušené ďalšie povinnosti, Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť aj peňažnú pokutu až do výšky 170 eur.
Týka sa to najmä pravidelných porušení, ako napríklad, že maródiaci neoznámi príslušnej pobočke zmenu svojej adresy, na ktorej sa zdržiava. Rovnako ak neodstráni napriek upozorneniu prekážky na výkon kontroly, čo môže byť pes, pokazený zvonček, komplikovaný prístup do bytu alebo iná prekážka, ktorá nedovolí pracovníkom sociálnej služby skontrolovať poistenca na PN.
Nemocenské dávky
Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta. Od 1. januára 2026 sa menia pravidlá hry pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €. Zároveň sa sprísňujú kontroly a uznávanie PN v krátkom čase po sebe.
Výpočet nemocenského
Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.
V prípade, že si nemocenské chceme vypočítať presne, určíme si tzv. denný vymeriavací základ. Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (napr. v uplynulom kalendárnom roku), a počtu dní rozhodujúceho obdobia. 55 % z denného vymeriavacieho základu je výška nemocenského na deň. Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).
Prehľad nemocenských dávok
| Kategória poistenca | Obdobie PN | Výška dávky |
|---|---|---|
| Zamestnanec (do 31.12.2025) | 1.-3. deň | 25 % z vymeriavacieho základu (od zamestnávateľa) |
| Zamestnanec (do 31.12.2025) | 4.-10. deň | 55 % z vymeriavacieho základu (od zamestnávateľa) |
| Zamestnanec (do 31.12.2025) | Od 11. dňa | 55 % z vymeriavacieho základu (zo Sociálnej poisťovne) |
| Zamestnanec (od 1.1.2026) | 1.-14. deň | Náhrada príjmu od zamestnávateľa (prvé 3 dni 25 %, ďalšie dni 55 %) |
| Zamestnanec (od 1.1.2026) | Od 15. dňa | Nemocenské zo Sociálnej poisťovne (55 %) |
| SZČO a dobrovoľne poistená osoba | 1.-3. deň | 25 % z vymeriavacieho základu (zo Sociálnej poisťovne) |
| SZČO a dobrovoľne poistená osoba | Od 4. dňa | 55 % z vymeriavacieho základu (zo Sociálnej poisťovne) |
| Osoba v ochrannej lehote | 1.-3. deň | 25 % z vymeriavacieho základu (zo Sociálnej poisťovne) |
| Osoba v ochrannej lehote | Od 4. dňa | 55 % z vymeriavacieho základu (zo Sociálnej poisťovne) |
Podporné obdobie
Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.
Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.