Reumatoidná artritída (RA) je nevyliečiteľné autoimunitné ochorenie, ktoré na Slovensku postihuje približne 30-tisíc ľudí. Chronický zápal postihuje najmä kĺby a prejavuje sa bolesťou, opuchom, stuhnutosťou kĺbov a únavou, ale aj inými príznakmi. Kto to zažil, vie, že reuma život mení od základov. Stuhnutosťou, bez ktorej si už neviete predstaviť ráno, to spravidla iba začína. No časom môže zachvátiť celé telo. A netýka sa iba starších ročníkov, prekvapí v ktoromkoľvek veku.
Jana Dobšovičová Černáková ochorela, keď mala len šestnásť rokov. Najprv ju bolelo iba koleno, po pár týždňoch už aj zápästia a členky a postupne celé telo. Janku poslala reuma rovno na invalidný dôchodok. „Život s reumou je veľmi ťažký, naplnený každodennou bolesťou, najmä ak sa nelieči alebo liečba nezaberá. Pokiaľ sa však liečba podáva správne a včas, na prvý pohľad nemusí byť na pacientovi reumatické ochorenie ani vidieť,“ vysvetľuje Janka.
To, ako presne reuma zasahuje do bežného dňa, zisťoval online prieskum Ligy proti reumatizmu, ktorej je Janka predsedníčkou. Z vyspovedania 350 pacientov vyplynulo, že RA má výrazne negatívny dopad na pohodu veľkej časti pacientov. Schopnosť vykonávať každodenné činnosti či pracovať ovplyvňuje u viac než 90 % pacientov. Veľké bolesti pri fyzických aktivitách, pravidelnom pohybe alebo športe uvádza až 20 %. Ako ukazujú čísla, k dodržiavaniu liečby však pacienti vo väčšine prípadov pristupujú zodpovedne. Až 85 % opýtaných ju užíva pravidelne a len 10 % priznáva, že z času na čas na tabletky zabudnú. Až 90 % respondentov na každej kontrole konzultuje svoju liečbu s lekárom - a to je dôležité. To, ako veľmi reuma bolí, si totiž lekár sám od seba nedomyslí. Od jasnej spätnej väzby veľmi záleží aj úspešnosť liečby.
Liečba reumatoidnej artritídy
Včasný záchyt ochorenia, nastavenie správnej liečby, jej dodržiavanie a ochota upraviť svoj životný štýl pomôžu dosiahnuť remisiu, teda stav, keď sa príznaky ochorenia zmiernia alebo úplne vymiznú. „Ak má pacient výrazné ťažkosti, mal by o tom hovoriť so svojím lekárom. Naším cieľom je nastaviť pacienta na optimálnu liečbu, ktorá mu uľaví od záťaže ochorenia,“ uvádza profesorka MUDr. Želmíra Macejová, PhD., MPH, prezidentka Slovenskej reumatologickej spoločnosti.
V liečbe RA sa v súčasnosti používajú nesteroidné protizápalové lieky, glukokortikoidy či lieky modifikujúce chorobu - DMARD, biologická liečba a cielená liečba malými molekulami. „Pri správne zvolenej liečbe možno nielen remisiu, no i predísť závažnému nezvratnému poškodeniu kĺbov a strate ich funkčnej schopnosti,“ dodáva profesorka Macejová. Dôležité teda je lekára kontinuálne informovať, ako na vás liečba vplýva. Ak konvenčná nezaberá, prichádza na základe odporúčania odborníka na rad biologická.
Biologická liečba, ako vraví Jana z vlastnej skúsenosti, bola prevratom, ktorý pomohol nielen jej, ale mnohým spolupútničkam a spolupútnikom. K nim patrí aj Ivana Karelová, ktorej ochorenie diagnostikovali pred dvanástimi rokmi. Najprv jej opuchol ukazovák na ľavej ruke, potom sa objavila stuhnutosť a bolesť, ktorú dovtedy nepoznala. Diéty, maste, kryokomora, zmena životosprávy - nič jej nedokázalo vrátiť zdravie späť. „V čase, keď som nebola správne liečená, som skúšala čokoľvek, ale nič nepomáhalo. V roku 2020 mi nasadili biologickú liečbu, ktorá mi úplne zmenila život,“ hovorí Ivana. Vďaka nej sa mohla zbaviť všetkých liekov, aj tých na bolesť a venovať sa tomu, čo má rada - fitnessu. Pravidelne cvičila a postupom času zistila, že čím viac svalovej hmoty naberá, tým viac odľahčuje svoje choré kĺby.
Biologické lieky na reumatoidnú artritídu: Riziká, prínosy a čo potrebujete vedieť
Podmienky nároku na invalidný dôchodok s reumatoidnou artritídou
Pre priznanie invalidného dôchodku s diagnózou reumatoidná artritída je nutné splniť dve základné podmienky:
- Byť uznaný za invalidného, čo znamená dosiahnuť 40% (a viac) mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „miera poklesu schopnosti VZČ“).
- Mať splnenú odvodovú povinnosť v rámci dôchodkového poistenia.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
Mieru poklesu schopnosti VZČ posudzuje a rozhoduje o nej posudkový lekár príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne (SP) na základe predložených odborných lekárskych nálezov. Vami spomínané diagnózy by podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v znení ďalších predpisov mohli byť posudzované na účely invalidity - najmä ako choroby podporného a pohybového aparátu. Prípadná miera poklesu schopnosti VZČ sa pohybuje v rozpätí 10 až 80%, závisí však od viacerých nižšie uvedených faktorov.
Miera poklesu schopnosti VZČ, ak ide o diagnózu „reumatoidná artritída“, sa určuje na základe funkčného postihnutia (teda postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb), vplyvu na ostatné systémy a orgány a pri chronickom zápale kĺbov sa prihliada aj na aktivitu chorobného procesu. V prípade porúch hustoty kostných buniek sa v týchto súvislostiach spomína až osteoporóza a osteomalácia (patria do skupiny chorôb nazvaných osteopatie a chondropatie) - miera poklesu schopnosti VZČ je v tomto prípade závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu („kostry“) a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie.
Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nespočítavajú. Avšak mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Ak v prílohe č. 4 ZSP nie je uvedená miera poklesu schopnosti VZČ pre niektoré zdravotné postihnutie, určí sa s prihliadnutím na mieru poklesu schopnosti VZČ pri zdravotných postihnutiach, ktoré sú v prílohe uvedené, a to podľa závažnosti a rozsahu funkčného postihnutia.
Odporúčame Vám konzultovať Váš zdravotný stav so svojím všeobecným lekárom, ktorý vypĺňa príslušné tlačivá pre posudkovú činnosť SP a podať si prípadne žiadosť o priznanie invalidity na príslušnú pobočku SP v mieste bydliska.
Potrebná doba dôchodkového poistenia
Požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia sa musí dosiahnuť v období pred vznikom invalidity. Chýbajúca doba dôchodkového poistenia sa však potenciálne dá doplniť dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 ZSP.
Príklad: Doplnenie dôchodkového poistenia
Pán Ivan sa narodil v roku 1995 a k 3.8.2023 má 28 rokov. Pán Ivan mal však aj z dôvodu zhoršujúceho sa zdravotného stavu len krátko trvajúce zamestnania, často bol nezamestnaný a v júli 2023 bol počas vybavovania invalidného dôchodku v situácii, kedy získal len 4 roky a 8 mesiacov dôchodkového poistenia. V roku 2021 bol pán Ivan v čase od 1.3.2021 do 30.9.2021 evidovaný ako nezamestnaný. Pán Ivan si preto ešte pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok (v súlade s § 142 ods. 3 ZSP) dodatočne doplatil poistné za dobu, kedy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
K tomu je treba dodať, že pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ, z ktorého doplatí poistné. Vymeriavací základ je najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu (napr. pri doplácaní za rok 2023 je to suma 605,50 € mesačne), najviac v sume maximálneho možného základu (v roku 2023 je to suma 8477 € mesačne), ktorý je platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca. V praxi možno odporučiť vymeriavací základ najviac vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, ktorá je zistená Štatistickým úradom za doplácaný rok, pretože osobný mzdový bod môže byť najviac 3.
Sociálna poisťovňa tieto prepočty robí v súlade so zákonom presne na dni, dni potom predelením číslom 365 premieňa na roky dôchodkového poistenia.
Počet rokov dôchodkového poistenia pre nárok na invalidný dôchodok:
| Vek poistenca | Požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia |
|---|---|
| do 20 rokov | menej ako 1 rok |
| nad 20 do 24 rokov | najmenej 2 roky |
| nad 24 do 28 rokov | najmenej 3 roky |
| nad 28 do 34 rokov | najmenej 4 roky |
| nad 34 do 40 rokov | najmenej 5 rokov |
| nad 40 do 45 rokov | najmenej 6 rokov |
| nad 45 rokov | najmenej 7 rokov |
Výpočet sumy invalidného dôchodku
Pri určení sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré občan získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, pripočítava obdobie od dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku - tzv. pripočítané obdobie. Dôchodkový vek je podľa zákona o sociálnom poistení určený pre jednotlivé vekové ročníky v prílohe č. 3 ZSP. Pozor, podľa § 73 ods. 7 ZSP, pri určení tzv. pripočítaného obdobia sa pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku ani pre ženy, ani pre mužov nezohľadňuje výchova dieťaťa. Napríklad muži i ženy narodení v roku 1966 a neskôr majú dôchodkový vek 64 rokov.
Invalidný dôchodok pri poklese schopnosti VZČ o viac ako 70 %
Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 1 ZSP. POMB sa určí ako priemer osobných mzdových bodov dosiahnutých v rozhodujúcom období. Ak by bol v zaujímavej výške, výška vypočítaného a priznaného invalidného dôchodku môže pokojne prevyšovať sumu 1000 € mesačne.
Príklad 1: Pani Ivana
Pani Ivana sa narodila v roku 1992 a k 3.8.2023 má 31 rokov. K 3.8.2023 získala 6 rokov dôchodkového poistenia. Od vzniku invalidity (3.8.2023) do dovŕšenia dôchodkového veku (ten je 64 rokov, prípadný počet vychovaných detí sa nezohľadňuje) je 33 rokov. K obdobiu dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, čo je 6 rokov, sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, čo je 33 rokov.
Invalidný dôchodok pri poklese schopnosti VZČ o viac ako 40 %, ale najviac 70 %
Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 2 ZSP.
Príklad 2: Pani Ilona
Pani Ilona sa narodila v roku 1992 a k 3.8.2023 má 31 rokov. K 3.8.2023 získala 8 rokov dôchodkového poistenia. Od vzniku invalidity (3.8.2023) do dovŕšenia dôchodkového veku (ten je 64 rokov, prípadný počet vychovaných detí sa nezohľadňuje) je 33 rokov.
Invalid z mladosti alebo doktorand
Suma invalidného dôchodku (ID) invalida z mladosti alebo doktoranda, ktorý má nárok na invalidný dôchodok, aj keď nespĺňa podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 3 ZSP.
Ak má invalid z mladosti alebo doktorand percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, je suma invalidného dôchodku daná v súlade s § 73 ods. 4 ZSP.
Príklad 3: Pán Igor (invalid z mladosti)
Pán Igor je invalid z mladosti - ako 5-ročný mal ťažký úraz s trvalými následkami. Dňa 3.8.2023 dovŕšil 18 rokov a od tohto dňa je Sociálnou poisťovňou uznaný za invalida z mladosti, s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %. Od vzniku nároku na invalidný dôchodok (3.8.2023, kedy má 18 rokov) do dovŕšenia dôchodkového veku (ten je 64 rokov, prípadný počet vychovaných detí sa nezohľadňuje) je 46 rokov.
Na uvedenom príklade vidíme, že tzv. pripočítané obdobie pre výpočet invalidného dôchodku invalidov z mladosti je významné.
Valorizácia invalidných dôchodkov
Invalidné dôchodky sa valorizujú k 1. januáru príslušného roka. Zvýšenie je určené o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR (tzv. dôchodcovská inflácia). V roku 2023 sa invalidné dôchodky valorizujú dvakrát.