Pri skončení pracovného pomeru v súvislosti s odchodom do dôchodku alebo z iných dôvodov, ktoré taxatívne vymenuje Zákonník práce, má zamestnanec neraz nárok na finančné plnenia vo forme odchodného a odstupného. Tieto inštitúty sú upravené v ustanoveniach § 76 a § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
Čo je odstupné a kedy naň zamestnanec vzniká nárok?
Odstupné je peňažné plnenie, ktoré predstavuje finančnú kompenzáciu „za stratu zamestnania“, t. j. za skončenie pracovného pomeru na podnet zamestnávateľa. Ak pracovný pomer skončí výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, ktoré taxatívne vymenúva Zákonník práce (napr. pre nadbytočnosť zamestnanca) a sú splnené aj ostatné zákonné podmienky, zamestnávateľ vyplatí odstupné po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. To znamená, že odstupné je spravidla vyplatené zamestnancovi spolu s „poslednou“ mzdou za posledný mesiac trvania pracovného pomeru.
Právny nárok na odstupné má zamestnanec, ktorý vykonával zárobkovú činnosť na základe pracovného pomeru. Nárok na odstupné tak nevzniká zamestnancom, ktorí vykonávali a končia zárobkovú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Zamestnanec má nárok na odstupné najmenej vo výške 3-násobku mesačného priemerneho zárobku podľa § 76 ods. 1 písm. c) ZP.
Čo je odchodné a za akých podmienok naň zamestnanec vzniká nárok?
Odchodné je pracovnoprávny inštitút, ktorý sa poskytuje zamestnancovi len raz počas jeho pracovnej kariéry, a to spravidla v čase, keď sa jeho pracovný pomer končí a on nadobudol nárok na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok. Nárok na odchodné má zamestnanec len v prípade, ak v čase skončenia pracovného pomeru už nadobudol nárok na starobný či invalidný dôchodok.
Požiadať o priznanie predčasného starobného dôchodku v čase trvania pracovného pomeru nie je možné, vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa vyžaduje preukázanie skončenia pracovného pomeru a až následne vykoná posúdenie vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok. Nárok na odchodné vznikne zamestnancovi aj v prípade, ak zamestnanec skončí pracovný pomer a do 10 dní od jeho skončenia požiada Sociálnu poisťovňu o priznanie nároku na jeden z vyššie uvedených dôchodkov.
Odchodné sa poskytuje vo výške najmenej jedného priemerného mesačného zárobku, pochopiteľne však môže byť aj vyššie - väčší rozsah vyplateného odchodného môže byť dohodnutý individuálne alebo v kolektívnej zmluve.
Zákonník práce stanovuje aj výnimku, kedy zamestnávateľ nemusí zamestnancovi poskytnúť odchodné. Ak bol so zamestnancom skončený pracovný pomer okamžite z dôvodu právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin, zamestnávateľ nemá povinnosť odchodné poskytnúť, aj keď vznikol zamestnancovi právny nárok na jeho vyplatenie.
Zamestnanec má nárok na odchodné najmenej vo výške jedného mesačného priemerného zárobku podľa § 76a ods. 1 ZP.
Môže zamestnanec dostať odchodné aj odstupné súčasne?
Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnancovi vzniká nárok na odstupné a odchodné súčasne. Toto tvrdenie potvrdzuje aj nasledujúci príklad:
Príklad č. 1: Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek v apríli 2024, požiadal o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa mu dôchodok na základe jeho žiadosti priznala a pravidelne začala vyplácať. Zamestnanec neukončil pracovný pomer a pokračoval v práci ďalej. Zamestnávateľ končí svoju činnosť a zaniká - firma sa ruší. Zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov ku dňu 31. 10. 2024. Zamestnancovi vznikol nárok na odstupné vo výške 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku (u zamestnávateľa pracoval 15 rokov). Má zamestnanec nárok aj na odchodné? Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP: a) ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a 2) o poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru.
Výpoveď zo zdravotných dôvodov a získanie odstupného
Zdanenie a odvody z odstupného a odchodného
Z pohľadu zdanenia a platby odvodov na poistné patrí odstupné a odchodné medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie. Vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek; k výnimkám patrí aj príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z.
Dovŕšenie dôchodkového veku alebo získanie invalidného dôchodku však nie je zákonným dôvodom na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa - pracovný pomer zamestnanca naďalej trvá, ak žiadna zo strán neuskutoční úkon smerujúci k jeho skončeniu.
Tabuľka: Podmienky nároku na odstupné a odchodné
| Nárok | Podmienky | Výška |
|---|---|---|
| Odstupné | Skončenie pracovného pomeru na podnet zamestnávateľa (výpoveď alebo dohoda) z dôvodov taxatívne vymenených v Zákonníku práce (napr. nadbytočnosť). | Najmenej 3-násobok priemerného mesačného zárobku. |
| Odchodné | Prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok, pričom nárok na dôchodok vznikol najneskôr v deň skončenia pracovného pomeru, alebo zamestnanec požiadal o dôchodok do 10 dní od skončenia pracovného pomeru. | Najmenej 1-násobok priemerného mesačného zárobku. |