Invalidný dôchodok a depresia: Komplexný pohľad na psychické ochorenia a finančné zabezpečenie

Depresia je vážne ochorenie, ktoré ovplyvňuje milióny ľudí na celom svete a predstavuje významnú záťaž nielen pre duševné, ale aj pre fyzické zdravie jednotlivca. Na Slovensku, podobne ako v mnohých iných krajinách, narastá počet ľudí trpiacich psychickými poruchami, pričom depresia a úzkostné stavy sú na popredných miestach. Táto situácia má dopad na schopnosť ľudí pracovať a žiť plnohodnotný život, čo často vedie k otázke invalidného dôchodku.

Depresia a úzkostné poruchy: Prejavy a diagnostika

Smútok je bežnou ľudskou emóciou, ktorú vo svojom živote zažil už každý z nás. Jeho charakteristickou črtou však je, že nás nesprevádza dlho. Obdobia smútku sa zvyčajne veľmi rýchlo striedajú s obdobiami radosti.

Depresia (niekedy nazývaná i depresívna porucha) ale predstavuje od bežného smútku odlišný stav. Je ochorením, ktoré je možné diagnostikovať a má vplyv na celkový stav nášho organizmu. Neovplyvňuje len duševné zdravie, ako si mnohí myslia. V podstatnej miere sa dokáže podpísať i na fyzickom zdraví a znížiť celkovú kvalitu života. Depresia sa dnes považuje za stav, ktorý je klasifikovaný ako porucha nálady.

Úzkosť a depresia sú podľa WHO najčastejšími príčinami duševných porúch (depresii patrí v tomto zozname prvé miesto, úzkosť sa nachádza na šiestom mieste).

Nie je jednoduché rozpoznať depresiu v jej úplných začiatkoch. Mnoho pacientov odkladá návštevu odborníka a nedokáže si priznať, že by depresia mohla byť ich problém. Ak však depresia nie je dostatočne rýchlo zachytená a nenastupuje správna liečba, dochádza k ohrozeniu fyzického zdravia a v mnohých prípadoch i života. Ťažká depresia môže vyústiť i do sebapoškodzovania alebo samovražedných myšlienok. Vyústením depresie môže byť i pokus o samovraždu - na Slovensku ročne spácha samovraždu okolo 500 ľudí. Najčastejšou chybou je zamieňanie depresie s bežnými zmenami nálad, ktoré zažíva každý z nás.

Úzkostná depresia sa v dosť podstatnej miere odlišuje od klasických stavov smútku a úzkosti, ktoré sa vystriedajú v živote každého z nás, ich trvanie je však obmedzené na krátke časové obdobie. Dnes už nik nepochybuje o tom, že depresia je vážnou chorobou, ktorá môže ohrozovať život.

Pacientka Danka, 32-ročná žena, ktorá sa lieči na psychiatrii vyše 10 rokov, zažila na vlastnej koži, aký komplexný a vyčerpávajúci môže byť život s depresiou a úzkostnými poruchami. Pred 10 rokmi trpela silnou sociálnou fóbiou, panickou poruchou a depresiami, ktoré sa prejavovali každodennými fyzickými aj psychickými symptómami:

• Fyzické prejavy: silné tlaky v hlave, hrudy v krku, nervozita, bolesti žalúdka, pálenie v hrudi, ťažké dýchanie, depersonalizácia, brainfog.
• Psychické prejavy: klasický strach, ale aj nenávistné myšlienky.

Napriek liečbe a užívaniu antidepresív, ktoré mali minimálny účinok, sa jej stav čiastočne zlepšil až po nasadení antipszchotika kvetiapínu. Avšak, aj po rokoch sa stále potýka s viacerými fyzickými aj psychickými symptómami 24/7, čo svedčí o chronickosti jej stavu a jeho dopade na každodenné fungovanie. Danka poukazuje na nepretržité napätie v krku a horšie dni, kedy úzkosti dosahujú extrémnu silu, čo je dôkazom, že depresia nie je len "smútok", ale komplexné ochorenie vyžadujúce neustálu liečbu a podporu.

Typy depresie: Od klinickej po atypickú

Hoci máme tendenciu považovať depresiu za jednu chorobu, pravdou je, že existuje hneď niekoľko typov, ktoré sa líšia vo svojej závažnosti, v prejavoch i ďalších aspektoch. Každý typ si vyžaduje svoj samostatný prístup k celému problému.

Klinická depresia (Veľká depresia alebo Veľká depresívna porucha)

Klinickou depresiou za svoj život prešlo až 16,2 miliónov dospelých ľudí (údaje z USA). Napriek tomu, že nemusia byť zjavné dôvody, prečo depresia vzniká, neznamená to, že nie je skutočná. Klinická depresia sa môže objavovať v trvaní týždňov, mesiacov a dokonca i rokov.

Chronická depresia (Trvalá depresia alebo Pretrvávajúca depresívna porucha)

Dĺžka trvania tohto typu depresie presahuje jeden rok. Jej intenzita je slabšia ako v prípade predchádzajúceho typu, napriek tomu má však dopad na zdravie a celkovú kvalitu života. Pri chronickej depresii môže dochádzať ku krátkym zlepšeniam, ktoré sú nasledované zhoršením zdravotného stavu. V niektorých prípadoch sa dokonca môžeme stretnúť s kombináciou chronickej a klinickej depresie - horšie príznaky sú striedané miernejšou formou príznakov.

Bipolárna porucha (Bipolárna depresia)

Bipolárna porucha alebo bipolárna depresia je označenie, ktoré momentálne vo vedeckých štúdiách vystriedalo starší názov manická depresia. Pri tomto type depresie dochádza k striedaniu období mánie, ktoré sú charakteristické radosťou a šťastím, s obdobiami depresie. Mánia (jej menej závažná forma je hypománia) môže okrem prejavov radosti a šťastia zahŕňať i halucinácie. Toto obdobie trvá približne 7 dní a niekedy je nutná i hospitalizácia.

Depresia s psychotickými príznakmi

Následkom ťažkej depresie môže byť i strata kontaktu s realitou - tento stav sa odborne nazýva psychóza. Najzávažnejším problémom pri depresii s psychotickými príznakmi sú halucinácie. Videnie a počutie javov, ktoré sa neodohrávajú v realite, môžu mať veľmi vážny dopad i na fyzické zdravie. Veľmi často sa depresia s psychotickými príznakmi vyznačuje i samovražednými myšlienkami a pokusmi o ukončenie svojho života.

Popôrodná depresia (Perinatálna depresia)

Do popôrodnej depresie môžeme zaradiť i tehotenskú depresiu. Je charakteristická tým, že sa vyskytuje už počas tehotenstva alebo sa objaví v rozmedzí 4 týždňov po pôrode. Popôrodná depresia ohrozuje najmä ženy, ktoré sú pri starostlivosti o svoje dieťa odkázané len na seba.

Atypická depresia

Atypická depresia je mimoriadne zaujímavý typ depresie. Zvyčajne sa jedná o depresiu, ktorá zmizne v súvislosti so šťastnými udalosťami, ale po ich odznení sa opäť objaví. Vo väčšine prípadov sa jedná o stredne ťažkú depresiu s atypickými príznakmi. Jej názov však v nás vôbec nemá evokovať, že atypická depresie je zriedkavá. Práve naopak.

Ďalšie typy depresívnych stavov

• Porucha prispôsobenia sa depresívnej nálade (situačná depresia) - objavuje sa pri stavoch, ako je napríklad diagnostika závažného ochorenia alebo smrť milovanej osoby.
• Menštruačná depresia (predmenštruačná dysforická porucha) - jeden z príznakov PMS (odhaduje sa, že ním trpí až 80% žien). Psychické príznaky sú v tomto prípade spojené s fyzickými príznakmi (plynatosť, bolestivé kŕče, bolesť hlavy, migréna, bolesť svalov a kĺbov).
• Sezónna depresia - súvisí so zmenou ročných období a väčšinou sa spája predovšetkým so zimnými mesiacmi.

Neurobiologické príčiny depresie

Predpokladá sa, že hlavným vinníkom vzniku depresie je nedostatok sérotonínu v synapsiách (nervových zakončeniach). Pôsobí na zužovanie ciev a zároveň je dôležitým prvkom, ktorý umožňuje komunikáciu medzi nervovými bunkami. Podľa štúdií hrá serotonín významnú úlohu pri termoregulácii i režime spánku. Vyslúžil si pomenovanie hormón šťastia, pretože je hormónom, ktorý v podstatnej miere ovplyvňuje náš celkový pocit pohody a šťastia. Okrem serotonínu je však depresia často spájaná i s nedostatkom ďalšieho hormónu, ktorý sa nazýva noradrenalín. Noradrenalín je s depresiu spájaný ešte skôr ako samotný sérotonín. Celkovo by sme depresiu mohli popísať ako nedostatok určitých hormónov v organizme človeka. Táto nerovnováha sa však nedá zacieliť len na jednu časť (napríklad centrálny nervový systém).

Invalidný dôchodok a duševné ochorenia

Depresia a práceneschopnosť spolu veľmi často súvisia. Pre mnohých, ktorí depresívnymi stavmi nikdy neprešli, je invalidný dôchodok v prípade depresie nepochopiteľný. Je však potrebné uvedomiť si, že depresia nie je len stavom smútku. Počas nej dochádza k výraznému poklesu kvality života a aj produktivity v práci. Rovnako sa v prípade depresie vyskytujú i problémy s nespavosťou, ktorá ľudí oberá o energiu. Vzniknúť môže i nadmerná spavosť, ktorá je rovnako obmedzujúca. Depresia je v dnešnej dobe považovaná za najčastejšiu príčinu práceneschopnosti z psychologického hľadiska. Invalidný dôchodok na duševné ochorenia a depresiu je dnes bežným javom.

Hoci sa o tom veľmi nehovorí, psychické poruchy sú čoraz väčším strašiakom. Najmä na jeseň a počas zimy, keď sú dni kratšie, dolieha na mnohých ľudí smútok, úzkosť či depresia. Niektorých Slovákov to úplne odrovná a nie sú schopní pracovať. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií bolo v roku 2016 v psychiatrických ambulanciách na Slovensku uskutočnených viac než 1,8 milióna vyšetrení so stanovenou diagnózou. Svetová zdravotnícka organizácia navyše informuje, že veľa pacientov nikdy nenaberie odvahu ísť za odborníkom.

Štatistiky a rizikové skupiny

Štatisticky sú ženy vyšetrované častejšie ako muži a deti. Mladiství vo veku 0 až 19 rokov tvorili 10 % všetkých pacientov. A hoci je mužských pacientov menej, ich počet rastie v dôsledku užívania návykových látok. Rovnako je to v prípade hospitalizácie - opäť prevládajú muži pre poruchy spojené s užívaním alkoholu. Z pohľadu regiónov bolo celkovo najviac pacientov v Bratislavskom kraji.

Viac ako tretina pacientov navštívi ambulancie psychiatrov s prudkou zmenou nálad či striedavými stavmi mánie a depresie. Hneď na druhom mieste ide o úzkosti a stavy, ktoré zapríčinil stres. Napokon ide o ochorenia v dôsledku veku ako napríklad demencia. Noví pacienti, ktorým diagnostikujú nejaké duševné ochorenie, prichádzajú vyhľadať pomoc najčastejšie práve kvôli stresu.

Podľa štatistík Sociálnej poisťovne za rok 2022 sa až takmer 38 % novopriznaných invalidít u mladých ľudí od 20 - 29 rokov týka duševných chorôb. Napriek týmto štatistikám, mladí ľudia životné poistenie prehliadajú a nevenujú mu dostatočnú pozornosť. Pokles schopnosti pracovať by sa však nemal podceňovať. Najmä druhá vlna pandémie na jeseň v roku 2021 zvýšila mieru výskytu úzkostí a depresie medzi mladými ľuďmi, kedy podľa odborníkov stredne silnými až silnými symptómami depresie trpelo až 34,3 % študentov a 20,1 % trpelo stredne silnou až silnou úzkosťou. Podľa slov klinického psychológa Karola Kleinmanna ide v porovnaní s rokom 2018 o výrazný nárast.

Vyhľadať odbornú pomoc je podľa neho potrebné „v prípade, ak nevidíme východisko, ak problémy zasahujú do každodenného fungovania a nezvládame bežné činnosti, ak nás prestávajú baviť aktivity, ktoré nám kedysi prinášali radosť.” Neliečená depresia či úzkosti totiž môžu vyústiť do vážnej diagnózy, ktorá v konečnom dôsledku môže viesť k úplnému alebo čiastočnému poklesu schopnosti pracovať.

Proces získania invalidného dôchodku

Hoci ide o jedno z najčastejších ochorení, kedy sa z človeka stáva invalid, Sociálna poisťovňa len málokedy uzná vyplácanie dôchodku. V sociálnej poisťovni vám invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok odklepnú len na základe rozhodnutia posudkového lekára. Ten si nemôže svojvoľne určovať percentuálny pokles schopnosti pracovať. Vychádzať musí zo Zákona o sociálnom poistení a hýbať sa môže len v určenom intervale.

Invalidita sa na Slovensku definuje ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobí pokles schopnosti pracovať o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou, pričom tento stav musí pretrvávať viac ako 1 rok. Na Slovensku hovoríme dokopy o počte viac 221 tisíc vyplácaných invalidných dôchodkoch, pričom len za prvých 8 mesiacov tohto roka bolo priznaných 10 338 nových invalidných dôchodkov.

„Z tohto počtu sa až 72 % stalo čiastočne invalidnými, a 28 % plne invalidnými,” doplnil Martin Kontúr, hovorca Sociálnej poisťovne. Aj na základe týchto údajov sa odborníci zhodujú, že poistenie čiastočnej invalidity je rovnako dôležité ako poistenie plnej invalidity.

„Podľa štatistík Sociálnej poisťovne sa k augustu 2023 do pracovného procesu vrátilo iba 47 % ľudí poberajúcich invalidný dôchodok. Tento údaj nám ukazuje, že ani pri čiastočnej invalidite nie je vždy možná rekvalifikácia alebo návrat do práce.

Štatistika novopriznaných invalidných dôchodkov za rok 2022 zároveň ukazuje, že „Poranenia, otravy a iné následky vonkajších príčiny“, teda úrazové príčiny, tvorili iba 3 % všetkých prípadov pri čiastočnej invalidite a necelé 2 % pri plnej invalidite. „Aj s ohľadom na to je dôležité správne nastavenie poisteného krytia v životnej poistnej zmluve. Poisťovne ponúkajú aj cenovo výhodnejšie varianty krytia čisto úrazovej invalidity, ktoré môžu byť zaujímavým doplnkom ale určite nie základom krytia pre prípad invalidity.

Priemerné výšky invalidných dôchodkov

Martin Kontúr, hovorca Sociálnej poisťovne tvrdí, že k 31. augustu 2023 dosahovala priemerná výška invalidných dôchodkov - čiastočných aj plných 373 € mesačne. „Pri plnej invalidite je priemerný invalidný dôchodok 523 €. Avšak, až 80 % príjemcov dôchodku v prípade plnej invalidity dostáva menej ako 530 €. Pri čiastočnej invalidite bola priemerná výška 289 €, pričom 72 % invalidných dôchodcov dostalo menej ako 290 € mesačne.”

Poistenie invalidity tak môže byť podľa odborníkov kľúčovým nástrojom na zabezpečenie svojej budúcnosti a finančnej stability v prípade straty schopnosti pracovať. „Poistné krytie môže v prípade ťažkej situácie kedy príde k invalidite pomôcť aspoň finančne, či už je to na vykrytie svojich záväzkov a bežných výdavkov alebo na doplnkovú liečbu či prípadne iné náklady napríklad na stavebné úpravy a podobne.

tags: #invalidny #dochodok #na #depresiu