Domovy dôchodcov a zariadenia pre seniorov: Skúsenosti, výzvy a možnosti na Slovensku

Slovensko starne. Dlhodobo známy fakt potvrdzuje aj tohtoročná správa štatistického úradu, ktorá ukázala, že vlani počet seniorov prvýkrát prevýšil počet detí. Vek dožitia sa v populácii zvyšuje a ľudia vo veku 65 a viac rokov už tvoria šestnásť percent obyvateľstva. Vlani ich u nás žilo 874-tisíc. S týmto trendom prirodzene narastá potreba zabezpečenia služieb a starostlivosti o seniorov. Táto téma je však dlhodobo v úzadí, a to nielen v rámci verejnej debaty. Mnohí z nás totiž na ňu upriamia svoju pozornosť, až keď sa nás bytostne dotýka alebo zasiahne niekoho z našich najbližších. Hoci je obvyklá predstava o živote v zariadení sociálnych služieb skôr negatívna, existujú na Slovensku aj také, v ktorých sa posledné roky života dajú stráviť naozaj dôstojne a dokonca radostne.

Kvalitná starostlivosť v praxi: Príklad zariadenia Dominik vo Veľkej Lehote

Príkladom kvalitného zariadenia je zariadenie Dominik vo Veľkej Lehote, ktoré v oblasti sociálnych služieb získalo viacero ocenení a po skúsenosti si tam chodia aj iní poskytovatelia. Veľká Lehota sa nachádza desať kilometrov od Novej Bane uprostred peknej prírody Pohronského Inovca. Zariadenie Dominik tvorí viacero budov s veľkou vnútornou záhradou. Zakladateľ zariadenia, miestny rodák a podnikateľ František Garaj, ho nazval po svojom starom otcovi Dominikovi, ktorý mu dal peniaze na rozbeh podnikania a chcel, aby ich použil na nejakú dobrú vec. Vedel však, že nechce, aby zariadenie vyzeralo ako bežné štátne domovy pre dôchodcov, z ktorých mal vtedy aj po vlastnej skúsenosti zlý dojem. Sám sa zamýšľal nad tým, v akom prostredí by chcel prežiť posledné roky života. Jeho predstavy o poskytovaní služieb pre seniorov sa stretli s názormi Eriky Sučanskej, sociálnej pracovníčky, ktorá sa neskôr stala riaditeľkou Dominika.

Filozofia a prostredie

„Od začiatku sme nechceli byť iba uzavretou organizáciou, ale otvoreným multifunkčným zariadením,“ hovorí riaditeľka Sučanská. Ešte pred vznikom neziskovej organizácie Dominik spolu s Garajom navštívili viac ako dvadsať zariadení vo Švajčiarsku, aby sa inšpirovali a odpozorovali konkrétne prvky, ktoré vytvárajú kvalitné sociálne zariadenie. „Navštívili sme najmä tie, ktoré sa starali o ľudí s demenciou. Oslovila nás hlavne voľnosť, ktorú tamojší klienti dostávajú, a veľmi ochotný prístup personálu. Všímali sme si aj také faktory ako farebnosť priestorov, bezbariérovosť či záhrady. To, čo sme videli, sme sa pokúšali preniesť k nám do Veľkej Lehoty,“ približuje Sučanská. Príjemné farebné steny, nábytok či doplnky, veľké presklené okná aj dvere a celková útulnosť miestností neevokujú zažité predstavy o domove dôchodcov ako nejakom obskúrnom mieste.

Farebne sú odlíšené i podlahy v celom zariadení, napríklad spojovacie miestnosti sú červené. Takisto izby klientov sa farebne líšia, čo im pomáha v lepšej orientácii. Klient si ľahšie zapamätá, že býva napríklad v modrej či zelenej izbe. Výnimkou sú priestory, kde bývajú ľudia s Alzheimerovým ochorením. Tam ponechali nerušivé šedé farby, pretože veľká farebnosť je pre týchto ľudí rušivá a nepríjemná. Celé zariadenie je bezbariérové. Chodby sú dostatočne široké, aby sa po nich dalo bez problémov prechádzať aj na vozíkoch. „Kedysi sa pri starostlivosti v zariadeniach pre seniorov robilo všetko za nich. My ich vedieme k samostatnosti, pokiaľ im to ich zdravotný stav umožňuje,“ hovorí Sučanská.

Izby klientov, ktorých je v celom zariadení dokopy 66, sú jednoposteľové a dvojposteľové s bezbariérovou kúpeľňou a WC. Okná v izbách sú schválne posunuté nižšie, aby klient videl von aj z polohovateľného lôžka. Každý z nich má k dispozícii vlastný telefón a pripojenie na internet. Priestory a vybavenie zariadenia sú skutočne na dobrej úrovni.

Aktivity a každodenný program

Vstupujeme do spoločenskej miestnosti, kde sedí asi dvadsiatka seniorov. V miestnosti sa pomaly končí dopoludňajšia aktivizačná činnosť a schyľuje sa k obedu. Okolo veľkého stola je skupinka žien, ktoré spolu so sociálnou pracovníčkou vyrábajú srdiečka. „Vždy sa snažíme robiť niečo zmysluplné, aby sme iba tak nezabíjali čas. Vysvetlíme si a zhovárame sa o tom, prečo danú aktivitu robíme,“ ozrejmuje pani Cecília Šályová, sociálna pracovníčka, ktorá v zariadení pracuje deväť rokov. Následne nám v krátkosti predstaví celotýždňový program. Každý deň po raňajkách absolvujú seniori dopoludňajšiu komunitu, kde si spoločne prečítajú príbeh s myšlienkou, rozprávajú sa o ňom a neskôr sa voľne zhovárajú o bežných veciach, napríklad o tom, ako sa mali predošlý deň alebo čo zaujímavé zachytili v televízii. V pondelok mávajú pravidelne cvičenia pamäti, v utorky a štvrtky pracovnú činnosť, v stredu je na programe fyzické cvičenie a v piatok reminiscenčná terapia, v rámci ktorej spomínajú na zážitky z minulosti. Popoludnie býva zväčša oddychové, klienti si môžu posedieť pri káve alebo sa poprechádzať v záhrade.

„Týmito aktivitami predchádzame tomu, aby boli izolovaní, a zároveň vidia, že aj ostatní majú rôzne zdravotné ťažkosti, čo býva v tomto veku, samozrejme, normálne. Je dôležité, aby neboli zavretí na izbách a v myšlienkach neupadali a nezaoberali sa negatívnymi pocitmi,“ vysvetľuje Cecília. Postupne sa do nášho rozhovoru zapájajú aj niektorí klienti, ktorí nás počúvajú. „Máme to radi, hráme aj spoločenské hry alebo si maľujeme a uvoľníme si tak ruky,“ vymenúva najobľúbenejšie aktivity asi sedemdesiatnička sediaca pri stole. „Chodievame na výlety aj kultúrne akcie alebo prídu ľudia z obce k nám.“ Na informačnej tabuli na chodbe majú seniori všetko pekne naplánované. Okrem toho, čo bude na obed, si pozerajú, aký program ich v daný deň čaká a na čo sa môžu tešiť. Sami si potom vyberú, ako vyplnia čas. Naozaj však v zariadení nemajú problém s tým, že by spoločné aktivity odmietali a nechceli sa na nich zúčastňovať.

Dôležitosť personálu a komunitný život

Ako konštatuje riaditeľka zariadenia, kvalitné priestory nestačia, ak by sa nenaplnili kvalitným personálom a dobrými vzťahmi. Nielen medzi pracovníkmi navzájom, ale aj s každým klientom. „Jednoducho chceme, aby sa tu cítili dobre a naozaj prežili posledné obdobie života dôstojne a s radosťou. Veľa starých ľudí dnes býva opustených a zanedbaných. Túžime, aby tu u nás nielen prebývali, ale naozaj žili a cítili sa ako doma.“ Zároveň podľa Sučanskej nechcú, aby boli v zariadení vytesnení zo sveta ako v nejakom väzení. Aj preto je jeho súčasťou kaderníctvo, lekár či malý obchodík, ktoré navštevujú i ostatní obyvatelia Veľkej Lehoty. „Pre ľudí s demenciou je to výborná vec, pretože ide o miesta, ktoré navštevovali celý život. Ak majú klienti chuť na niečo sladké, sami si môžu ísť do obchodíku vybrať. Najmä ženy sa veľmi tešia z kaderníctva, kde sa chodia skrášľovať. Niekedy sa s kolegyňami smejeme, že sa o seba starajú lepšie ako my. Služba lekára, ktorý tu chodí trikrát do týždňa, ich zase odľahčí od namáhavých presunov do ambulancií či lekární v meste.“

Personál zariadenia Dominik momentálne tvorí 46 zamestnancov, z čoho je takmer polovica opatrovateľov. Ďalej sú to zdravotníci, ekonomické oddelenie, sociálne pracovníčky, kuchárky, upratovačky a údržbári. Pomoc zdravotníckeho personálu potrebujú niektorí klienti každodenne. Okrem skupiny ľudí s Alzheimerovým ochorením je ich najčastejším problémom pohybová obmedzenosť a ďalšie bežné komplikácie spojené s vyšším vekom ako cukrovka či problémy s tlakom. Sučanská tvrdí, že hoci viacerí klienti prichádzajú do zariadenia kvôli zlému zdravotnému stavu, je tu tiež nemalá časť takých, ktorých trápi samota a s ňou spojené psychické problémy. „Na Slovensku je to často tak, že rodinní príslušníci riešia ťažkú situáciu svojich seniorov na poslednú chvíľu. Keď nám zavolajú, neraz povedia, že je starký na tom zle už dlhšie, no teraz dospeli do štádia, že už starostlivosť oňho nezvládajú,“ hovorí Sučanská. Podľa nej je stále v našej spoločnosti vnímanie života v sociálnom zariadení skôr negatívne. Ak tam deti umiestnia svojich rodičov, berie sa to neraz ako hanba či zlyhanie a nevďačnosť. Určite sú aj takí, ktorým sa proste o svojich blízkych nechce starať, ale mnohí jednoducho nezvládajú náročnú 24-hodinovú starostlivosť. Nemajú skúsenosti s tým, ako chorého človeka správne polohovať, nakŕmiť či urobiť hygienu.

Ako príklad aktívneho zapájania sa uvádza pán Matej, jeden z najstarších členov s krásnymi deväťdesiatimi rokmi, ktorý roznáša šálky s čajom na stoly. Do zariadenia prišiel pred pár rokmi ako úplne ležiaci. „Postavili ma tu na nohy, bol som úplne zoslabnutý. Oni pomohli mne, tak ja im to teraz vraciam,“ vraví, keď ho pochválime za pomoc pri príprave na obed. Ak si chce niekto z klientov ráno dlhšie pospať, raňajky mu prinesú do izby. „Obed však máme vždy spoločne, pretože vravím, že dobrá rodina obeduje spolu,“ vraví Sučanská. Seniori sa podľa jej slov zapájajú aj do rôznych pomocných činností. Niektorí sa starajú o kvety, iní trebárs prestierajú na obed. „Nečakajú, že všetko spraví personál za nich, ale sami sa starajú o prostredie, v ktorom žijú.“ Sučanská hovorí, že v zariadení prevládajú počtom ženy. „Nie je to tak len u nás, ale celkovo prijímajú ženy starostlivosť v sociálnych zariadeniach ľahšie ako muži.“

Výzvy, dlhovekosť a reminiscenčný domček

Z vlastnej skúsenosti cíti, že vek dožitia sa v populácii predlžuje. „Pred sedemnástimi rokmi, keď som v tejto oblasti začínala pracovať, sme gratulovali osemdesiatnikom s obdivom k úctyhodnému veku. Dnes v našom zariadení bežne oslavujeme 90. narodeniny aj viac.“ Momentálne najstaršia klientka v Dominikovi má deväťdesiatdeväť rokov. Dlhovekosť v zariadeniach pre seniorov je čoraz viac bežným javom. S ňou prichádzajú aj stále ťažšie zdravotné stavy, s ktorými sa musia ich pracovníci vyrovnať. Téma starostlivosti o starých ľudí by dnes mala podľa Sučanskej patriť medzi najdôležitejšie, rovnako ako školstvo či zdravotníctvo. „Mnohí ju však odsúvajú, až kým sa ich priamo netýka. Starobu vnímajú ako neatraktívne obdobie a spájajú si ju iba s chorobami a rôznymi obmedzeniami.“ V dnešnej dobe sa však už stretáva aj so seniormi, ktorí rozmýšľajú nad svojou budúcnosťou a sami si zisťujú možnosti. Ešte v čase, keď sú zdraví, vyhľadávajú zariadenie, v ktorom by chceli stráviť obdobie, keď sa už o seba nebudú môcť postarať alebo nebudú chcieť ostať opustení. „Problém s nedostatkom miest v domovoch pre seniorov je tu stále. Aj u nás máme plné kapacity a dlhý poradovník.“ Tento sociálny sektor bol zo strany štátu dlho ignorovaný, pritom počet žiadateľov je čoraz väčší. „Nedá sa do toho ísť s vidinou dobrého biznisu. Sociálne služby nie sú výnosné. Bez dobrého srdca to v tejto sfére nefunguje,“ dodáva.

Na veľkej vnútornej záhrade, kde za pekného počasia trávia klienti veľa času, nechávajú klientom voľnosť a ak chcú ostať vonku dlhšie, umožnia im to. „Nerobíme to, že ich zamkneme a povieme, že vonku nesmú ísť. V záhrade sa im veľmi páči.“ Seniori tam majú svoje záhony kvetov či zeleniny, ktoré si pestujú. V záhrade je altánok, potôčik a na jej okraji je unikátna vec, ktorú Sučanská rada prezentuje aj na rôznych stretnutiach v zahraničí. Ide o tzv. reminiscenčný domček. Práve v ňom prebieha každý týždeň reminiscenčná terapia. Seniori tam spomínajú na to, ako žili oni alebo ich predkovia. Príjemná atmosféra a pokoj im prinášajú vnútornú úľavu. „Veľmi sa tu páči aj ich rodinám, ktoré tu prídu na spoločné varenie lekváru alebo keď máme zabíjačku. Viacerí nám darovali rôzne doplnky ako krčiažky, varešky či koberčeky. Má to tu veľké čaro,“ hovorí Sučanská. Pri domčeku chovajú sliepky, kohúta.

Prehľad ďalších zariadení sociálnych služieb na Slovensku

Zariadenia pre seniorov zohrávajú kľúčovú úlohu v systéme sociálnej starostlivosti, poskytujúc domov a odbornú pomoc tým, ktorí to najviac potrebujú. Na Slovensku pôsobí viacero typov zariadení s rôznym zameraním a poskytovanými službami. Mnohí hovoria o seniorskom veku ako o najkrajšom období života. Niekedy však prináša situácie, keď senior a rodina potrebujú pomoc profesionálov. Je dôležité nájsť miesto, kde sa o seniorov postarajú s láskou a úctou.

Michalovský dom seniorov

Michalovský dom seniorov sa nachádza v blízkosti centra mesta Michalovce. Zameriava sa na poskytovanie sociálnych služieb pre seniorov, u ktorých sa zhoršil zdravotný stav. Cieľom práce všetkých zamestnancov je zabezpečiť neustále skvalitňovanie bývania a osobného pohodlia seniorov. Zariadenie ponúka rôzne sociálne služby, ktoré sú prispôsobené potrebám seniorov:

• Sociálne poradenstvo: MDS rozlišuje a realizuje dve roviny pri poskytovaní sociálneho poradenstva.
• Opatrovateľská služba: Je určená pre osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. zákona o sociálnej pomoci č.
• Voľnočasové aktivity: Zariadenie organizuje rôzne voľnočasové aktivity pre svojich klientov, aby sa cítili aktívne a spoločensky začlenení.
• Hospodársky úsek: Zameriava sa na neustále skvalitňovanie bývania a osobného pohodlia seniorov.

Michalovský dom seniorov vedie evidenciu žiadateľov o umiestnenie. Klienti zariadenia sa vyjadrujú rôzne, no prevažne pozitívne: Jozef Krajník Michalovce: "So starostlivosťou som veľmi spokojný a cítim sa tu ako doma." Peter Mikuš Michalovce: "Na zaradenie do domova seniorov som čakal trocha dlhšie, ale stálo to za to čakanie. Nie som sám a je o mna vynikajúco postarané. Ďakujem Vám." Anonymný klient: "Som tu veľmi spokojný so stravou, so starostlivosťou a s ubytovaním." Tieto recenzie naznačujú, že klienti sú vo všeobecnosti spokojní so starostlivosťou, stravou a ubytovaním.

PE - ES, n.o. - Poskytovateľ sociálnych služieb

PE - ES, n. o. je nezisková organizácia, ktorá vznikla v roku 2006 s cieľom poskytovať sociálne služby. Ich snahou je vytvoriť pre klientov príjemné domáce prostredie s dôrazom na individuálne potreby každého klienta, uplatňujúc princípy sociálnej podpory a empatie. Ich poslaním je poskytovať sociálne služby spĺňajúce požiadavky na kvalitu v zmysle zákona o sociálnych službách. Starostlivosť o prijímateľa sociálnej služby je zabezpečená 24 - hodinovou nepretržitou odbornou starostlivosťou. Víziou organizácie PE-ES, n. o. je poskytovanie kvalitných sociálnych služieb pre seniorov a osoby so zdravotným postihnutím.

Podmienky prijatia pre rôzne služby

Monitorovanie a signalizácia potreby pomoci v domácnosti je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe, ktorá má nepriaznivý zdravotný stav, s cieľom zabrániť vzniku krízovej sociálnej situácie alebo zabezpečiť jej riešenie. V zariadení pre seniorov sa zabezpečuje aj ošetrovateľská starostlivosť, ak neposkytuje zariadenie pre seniorov ošetrovateľskú starostlivosť podľa § 22 zákona č.

Zariadenie pre seniorov Komfort v Topoľčanoch

V meste Topoľčany sa nachádza zariadenie pre seniorov Komfort, ktoré prešlo zaujímavým vývojom. Prestavbou piatich tried bývalej škôlky vznikli jednoizbové a dvojizbové bunky pre 51 seniorov. Pôvodne sa predpokladalo, že prestavba bude stáť viac ako 1,2 milióna eur. Európska únia zaplatila 95 percent z celkovej sumy a zvyšok zaplatilo mesto. V priebehu roka mal v zariadení pre seniorov Komfort nájsť svoj domov už 7 klientov a zamestnaných tu bolo šesť zamestnancov. Podľa primátora Petra Baláža by malo do konca roka pribudnúť v zariadení ďalších päť obyvateľov. Primátor sa v priebehu roka obával, že seniori o toto zariadenie nebudú mať záujem. Dôvodom mala byť novela zákona o sociálnych službách, ktorá zmenila spôsob financovania sociálnych zariadení. Podľa Baláža už nie je dôvod na obavy, keďže pôvodná novela zákona bola zrušená: „Od prvého januára bude prichádzať dotácia na každého klienta vo výške 320 eur. Do konca roka by malo zariadenie pre seniorov Komfort obývať 12 klientov. Primátor predpokladá, že sa zaplní v priebehu budúceho roka. Čoskoro by v domove pre seniorov mala vzniknúť kaplnka, ktorej by mal dominovať starý oltár z nemčického kostola.

Zariadenie pre seniorov Chanava

Chanava - Diakonické centrum reformovanej cirkvi je nezisková organizácia. Zariadenie pre seniorov je inštitucionálnou formou zariadenia s celoročným pobytom. Celková kapacita je 46 miest. Klientelu zariadenia tvoria seniori, ktorí nezvládajú záťažové situácie v domácom prostredí, závislí seniori, ktorí majú obmedzenú mobilitu, vyžadujú pravidelnú podporu a pomoc inej fyzickej osoby, úplne závislí seniori, ktorí sú dlhodobo. Našu spoločnosť spája spoločenstvo ducha. Svojimi službami sa snažíme rešpektovať a uchovať ľudskú dôstojnosť a neustále ju ochraňovať.

Diakonický domov Elim v Prešove

Diakonia - služba blížnemu má v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku dlhú tradíciu. Biskupský úrad Východného dištriktu ECAV na Slovensku chce nadviazať na túto službu lásky a zriadiť v budove bývalého konviktu na Baštovej ulici v Prešove diakonický domov, ktorému dáva názov Elim. Elim je starozmluvné miesto prameňov a oázy oddychu, načerpania nových síl na ceste do zasľúbenej krajiny. Aj diakonický domov chce byť miestom oddychu a načerpania fyzických síl pre ľudí, ktorí strácajú sily kvôli vysokému veku, či chorobe. Chce byť však aj miestom pre načerpanie duchovných síl a duchovného povzbudenia v jeseni života. Diakonický domov Elim bude v kresťanskom duchu poskytovať sociálne služby podľa Zákona 448/2008 Z.z. z 30. októbra 2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov nasledovne:

• §19 Sociálne poradenstvo
• §35 Zariadenie pre seniorov
• §39 Špecializované zariadenie
• §41 Opatrovateľská služba
• §42 Prepravná služba
• §58 Jedáleň
• §59 Práčovňa
• §47 Požičiavanie pomôcok

Celá budova bude po rekonštrukcii bezbariérová, vybavená bude výťahom a dvoma schodiskami. Celková kapacita pre ubytovanie klientov bude 37 lôžok. Východný dištrikt ECAV na Slovensku vyhlásil finančnú zbierku na rekonštrukciu budovy diakonického domova.

Dom pokojnej staroby Cífer

Dom pokojnej staroby je zariadenie sociálnej starostlivosti s celoročným pobytom s celkovou kapacitou 39 klientov. Rešpektovanie osobnosti a dôstojnosti každého klienta je zásadným pilierom práce zamestnancov v zariadení, čím samozrejme prispievajú k dobrej a uvoľnenej atmosfére a v duchu takmer domáceho prostredia si spoločne pripomíname napr. životné jubileá, tradičné a kresťanské sviatky. Trnavská arcidiecézna charita poskytuje sociálne služby pre osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek a sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby prostredníctvom Zariadenia pre seniorov v Dome pokojnej staroby Cífer s kapacitou 39 miest. Ubytovanie klientov je zabezpečené v dvoch trojlôžkových, piatich dvojlôžkových a 23 jednolôžkových jednotkách. Súčasťou zariadenia sú okrem administratívnych a technických priestorov i priestranná jedáleň s vlastnou kuchyňou, knižnicou, veľkou spoločenskou miestnosťou, kaplnkou s dennými sv. Nástup každého nového klienta je sprevádzaný asistenciou sociálnej pracovníčky, ktorá napomáha s jeho adaptáciou. Opatrovateľská starostlivosť o klienta je zabezpečovaná službou profesionálnych opatrovateliek v 24 hodinovej nepretržitej prevádzke.

Domov pokojnej staroby Snina

Mesto Snina, v rámci oddelenia sociálnych služieb, poskytuje celoročnú pobytovú sociálnu službu v zariadení pre seniorov - Domov pokojnej staroby, Námestie Božieho milosrdenstva 2726/2, Snina. V zariadení pre seniorov sa v zmysle § 35 zákona o sociálnych službách poskytuje sociálna služba:

• fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej IV podľa prílohy č. 3, alebo
• fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení potrebuje z iných vážnych dôvodov.

V zariadení pre seniorov sa poskytuje pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, osobné vybavenie; utvárajú sa podmienky na úschovu cenných vecí a zabezpečuje sa záujmová činnosť. Podmienkou poskytovania sociálnej služby v zariadení pre seniorov je právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na poskytovanie sociálnej služby vydané obcou v mieste trvalého pobytu žiadateľa o sociálnu službu.

Financovanie a legislatívne zmeny v sociálnych službách

Novela zákona o sociálnych službách prináša výraznú zmenu, a to pre žiadateľov o sociálnu službu v zariadení pre seniorov alebo v zariadení opatrovateľskej služby. To znamená v domovoch dôchodcov a v domovoch sociálnych služieb. Súčasná legislatíva zakotvuje právo výberu sociálnej služby a jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby. To znamená, že odkázaná osoba má možnosť vybrať si, kde bude umiestnená a kde bude ďalej žiť. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny však zavádza zmenu, pričom tým „rieši dlhodobý problém medzi obecnými samosprávami a neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb v oblasti zabezpečovania a financovania týchto služieb pre obyvateľov.“ Podľa dôvodovej správy k novele zákona o sociálnych službách je potrebné zabezpečiť aj na lokálnej úrovni reálnu dostupnosť potrebnej sociálnej služby pre cieľovú skupinu osôb, a to v priestore, čase, i finančnú dostupnosť týchto sociálnych služieb. Poskytnutie alebo zabezpečenie poskytovania sociálnej služby bude obcou realizované v lehote do 30 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti odkázanej fyzickej osoby o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z rozpočtu obce, za predpokladu, že tento poskytovateľ začne žiadateľovi aj reálne poskytovať sociálnu službu, a to najneskôr do 60 kalendárnych dní od podania jeho žiadosti.

„Tým sa nevylučuje možnosť, že obec zabezpečí v tejto lehote sociálnu službu aj u poskytovateľa, ktorého si občan vybral, a to aj v prípade, že ide o poskytovateľa v inej obci či kraji. Ak však obec nedokáže do 30 pracovných dní službu poskytnúť alebo zabezpečiť sama, je povinná akceptovať občanov výber a zabezpečiť službu u ním zvoleného poskytovateľa podľa stanoveného poradia žiadostí, ako to bolo doteraz. Obce aj vyššie územné celky mali túto povinnosť aj doteraz, no novela konkrétnejšie stanovuje právo na informácie. Cieľom novely je reagovať na nedostupnosť sociálnych služieb pre odkázané osoby a vytvoriť právne podmienky pre lepšiu dostupnosť sociálnych služieb, bez ohľadu na miesto bydliska či finančnú situáciu občana. Novela zároveň zlepšuje prehľad obcí o poskytovaní sociálnych služieb a reaguje na demografické zmeny spojené so starnutím populácie a nárastom počtu osôb odkázaných na pomoc.

Podľa názoru úradu komisára "navrhovaná úprava neprispieva k napĺňaniu práv osôb so zdravotným postihnutím v zmysle vyššie uvedeného článku Dohovoru, ale, naopak, obmedzuje, prípadne úplne vylučuje možnosť voľby oprávnenej osoby, prístup k celému spektru služieb a obmedzuje možnosť rozhodnúť sama o mieste svojho pobytu, nakoľko zásadným spôsobom dáva obciam do rúk právo podmieniť poskytnutie finančného príspevku tým, že musí akceptovať konkrétneho poskytovateľa, ktorého určí obec." V tomto ustanovení vidí rozpor s už uvedeným článkom 19 Dohovoru. Podľa novej právnej úpravy môže nastať situácia, že obec, ktorej je žiadateľ o sociálnu službu obyvateľom, de facto určí miesto, formu aj poskytovateľa sociálnej služby. Právo výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby úrad komisára vníma ako jeden z prostriedkov plnenia záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru.

Negatívne skúsenosti a výzvy v zariadeniach pre seniorov

Je dôležité spomenúť aj negatívne skúsenosti, ktoré sa môžu vyskytnúť v zariadeniach pre seniorov. Najzraniteľnejších neohrozuje iba covid, ale aj nekompetentnosť tých, ktorí by sa o nich mali starať. Presvedčili sa o tom v jednom bratislavskom domove dôchodcov. „Na taký počet klientov je tam málo zamestnancov. Jeden klient sa môže dusiť v izbe a zamestnanec bude na druhom konci chodby zachraňovať iného. Nestíha sa. Zomrelo už tridsaťjeden klientov, ale ešte to nie je konečné číslo. Minimálne ďalších dvadsať je na tom veľmi zle s dýchaním,“ týmito slovami sa anonymne posťažovala zúfalá zamestnankyňa Domova dôchodcov (DD) na Pažítkovej ulici v Bratislave.

Ochorenie COVID-19 spôsobené koronavírusom prináša najväčšie zdravotné komplikácie práve ľuďom vo vyššom veku. Vo veľkých zariadeniach, ktoré obývajú seniori s ďalšími zdravotnými komplikáciami, sa dokáže rýchlo šíriť. Zamestnankyňa DD na Pažítkovej hovorí, že bolo viac-menej jasné, že v zariadení s kapacitou 126 ľudí, ktorí tvoria sebestační klienti aj klienti odkázaní na starostlivosť, sa koronavírus vyskytne. No podľa nej vedenie DD jednoznačne pochybilo. Už na jeseň odišlo veľa zamestnancov, údajne im nevyhovoval štýl vedenia zariadenia a komunikácia riaditeľky Renáty Knezović. Vraj sa k nim správala hrubo a ponižovala ich, až to niektorí psychicky nezvládli a radšej dali výpoveď. „Náhrada za nich nebola. Zariadenie to personálne nezvládalo. A buchlo to s covidom.“ V decembri sa v zariadení objavili štyria pozitívni klienti. V januári vyšli pozitívne testy na koronavírus dvadsiatim zamestnancom. „Nemal poriadne kto pracovať. Ochorenie sa začalo šíriť medzi klientov,“ pokračuje zamestnankyňa. „Zamestnanci pendlovali od pozitívnych klientov k negatívnym. Došlo k úmrtiam. Rodinám však zakázali hovoriť. My zamestnanci sme ohrozili svoje rodiny. Nakazili sa nám manželia, deti. Nie je to zábava.“

Riaditeľka vraj dávala ľudí testovať priamo v zariadení a nenahlasovala pozitivitu klientov a zamestnancov ministerstvu ohláškou o mimoriadnej situácii. „Ľudia zomierajú. My chodíme celý deň v overaloch a ku každému sa správame, ako keby bol pozitívny. Ani nevieme, kto je pozitívny a kto negatívny, lebo zoznam má iba riaditeľka a odmieta nám ho sprístupniť. Rodiny neboli informované o zdravotnom stave svojich blízkych. My zamestnanci sme mali pod hrozbou hodinových výpovedí zakázané podávať tieto informácie. Klienti žili v našom zariadení roky a oni ich takto skántrili... Teraz nám zomrel klient, ktorý tu býval osemnásť rokov.“

„Prečo sa nikde nenapísalo, že v celom zariadení zúri covid? Že tam vďaka niečej chybe zomrelo 23 seniorov a ani sa len neunúvajú zavolať rodinným príslušníkom, v akom stave sa zariadenie nachádza. Nehovoriac o fakte, že ani len nedajú vedieť, ak prevezú vašu blízku osobu do nemocnice vo vážnom stave ohrozenia života (už v kóme) a keď sa tam snažíte v tomto čase dovolať, lebo ste svojho blízkeho nevideli vyše dvoch mesiacov, ani vám nezdvihnú telefón. Tu zjavne zlyhal ľudský faktor a doplatili na to nevinní,“ takúto recenziu zariadeniu zanechala vo februári na internete príbuzná jedného z klientov. Iná sa sťažovala na stav svojej blízkej. Vraj bola po prevoze do nemocnice schudnutá a so zanedbanou hygienou. „Veľa ľudí potrebuje kyslík a kŕmiť, lebo sa dusia pre covid. Na taký počet klientov a takú vážnu situáciu je tu veľmi málo zamestnancov. Muselo by nás byť oveľa viac, aby sa to všetko zvládlo,“ potvrdila aj zamestnankyňa. Vraj do zariadenia už chodia vypomáhať medici, ale stále je to málo na to, ako je domov dôchodcov zamorený.

Po odchode riaditeľky poverila mestská časť vedením domova dôchodcov riaditeľku iného zariadenia v pôsobnosti mestskej časti, Ružinovského domova seniorov na Sklenárovej ulici, Máriu Mattovič Strakovú. „Je to jedno z najlepšie hodnotených zariadení tohto druhu na Slovensku,“ konštatuje starosta Martin Chren. Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb však upozorňuje, že očkovanie v domovoch dôchodcov a zariadeniach sociálnych služieb postupuje príliš pomaly na to, v akej situácii sa Slovensko nachádza a aké obrovské riziko je to pre klientov aj zamestnancov zariadení. Po zmene očkovacej stratégie sa však v poradí na očkovaciu dávku pred seniorov dostali napríklad taxikári.

Osobné svedectvá a rodinné dilemy

„Žienky, moja mamina je necele 3 mesiace v DSS a začínam tušit, že tam nieco nie je s kostolnym poriadkom. Otec je v DSS tiez, kus od nej. Chodí za nou, takmer stále spí, je mimo, akoby pod liekmi, posledne 2 týzdne sa z nej stala leziacka, ani na vozíku nechce pohyb po chodbe alebo tak, skusat chodit s choditkom to nehovoriac. Js bývam velmi daleko, nemám tam dosah. Dokonca jej zrušili nedávno dolezitu kontrolu u lekarky, kde bola dlho objednána, vraj komplikacie a nemaju personál, ale u lekarky tvrdili, že je chorá a necíti sa na to. Klamu, klamu a klamu. Doma by s nou nemal kto byt.“ Ďalší senior starší od nej, ktorý to po prvom dni nedával. Manželova babka ich rozotierala po stenách (presne sko píšeš, v noci utekala z domu) a jeho mama zase tie vykaly jedla, musela sa to riesit skafandrom, aby sa nedostala k plienke. Muž babku doopatroval, mamu nie. „V niektorych pripadoch by totiz ich zivot doslova skoncil.... ale to by si si sa o takeho plienkovaneho alzheimerika s katetrom a ng sondou musela skusit postarat aspon tyzden.“

Veľa robí aj zdravotný stav seniora. Ak je pohyblivý, nie je problém nikde, má program pestrý navaria mu, operú. Ak ležiaci hlavne v tých lacnejších je málo personálu a starostlivosť nestíhajú.

Ako vybrať správny domov dôchodcov?

Hľadanie vhodného zariadenia pre seniorov je náročný proces, ktorý si vyžaduje zváženie mnohých faktorov, od zdravotného stavu a potrieb seniora až po kvalitu poskytovaných služieb a finančné možnosti. Je dôležité získať čo najviac informácií a navštíviť zariadenia osobne.

Pri výbere domova sociálnych služieb / zariadenia pre seniorov je dôležité venovať pozornosť niekoľkým kľúčovým aspektom:

• Starostlivosť a personál: Zistite, aký je pomer personálu k počtu klientov, akú kvalifikáciu má personál a aký je celkový prístup k seniorom. Pýtajte sa na systém ošetrovateľskej a lekárskej starostlivosti.
• Aktivity a program: Informujte sa o ponuke aktivít, či sú prispôsobené rôznym zdravotným stavom a záujmom klientov, a či podporujú socializáciu a samostatnosť.
• Prostredie a vybavenie: Overte si, či sú priestory bezbariérové, útulné, dostatočne veľké a prispôsobené potrebám seniorov (napr. farebné odlíšenie izieb pre lepšiu orientáciu).
• Otvorenosť zariadenia: Zistite, či zariadenie umožňuje voľný pohyb, návštevy rodín, a či ponúka aj služby prístupné verejnosti (napr. kaderníctvo, obchodík).
• Finančné podmienky: Pýtajte sa na všetky poplatky, či už ste samoplatca alebo prijímateľ sociálnej služby, a ako funguje systém dotácií.
• Proces prijatia: Zistite presné podmienky a dokumenty potrebné na umiestnenie seniora do zariadenia, vrátane posúdenia odkázanosti.
• Recenzie a referencie: Vyhľadajte si skúsenosti iných rodín a opýtajte sa na referencie.

tags: #domov #dochodcov #skusenosti