V tomto článku sa budeme venovať daňovej povinnosti fyzickej osoby, ktorá poberá zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z., a zároveň invalidný dôchodok. Zameriame sa na podmienky uplatňovania nezdaniteľných častí základu dane (NČZD) v kontexte invalidity a ročného zúčtovania dane, ako aj na relevantné zmeny v legislatíve.
Zdaniteľné príjmy a daňové priznanie
V daňovom priznaní sa uvádzajú príjmy, z ktorých je povinnosť platiť daň. Daň sa platí a vyrovnáva zo zdaniteľných príjmov, ktoré sú predmetom dane a nie sú oslobodené od dane podľa Zákona o dani z príjmov (ZDP) ani medzinárodnej zmluvy. Daňovník, ktorý poberá takýto príjem, sa označuje pojmom zamestnanec.
Kto podáva daňové priznanie typu B?
Daňové priznanie typu B podáva daňovník, ktorý má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 3 ods. 1 písm. a) až h) ZDP, napríklad:
- ak okrem príjmov zo závislej činnosti poberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP a neuplatnil sa postup podľa § 43 ods. 7 zákona, t. j. nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 ZDP.
- ak nemožno z príjmov zo závislej činnosti zraziť preddavok na daň [§ 35 ods. 3 písm. a) ZDP] - ide o zamestnanca, ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, a preto sa nezaplatený preddavok vyrovná najneskôr pri podaní daňového priznania, ak mu vznikne povinnosť jeho podania alebo sa daňovník rozhodol ho podať, resp. požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v lehote do 16. 2. 2026.
- ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 ZDP, t. j. poberal iné druhy príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 (považuje daň vybratú zrážkou za preddavok na daň) alebo je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 ZDP.
- ak dosiahol len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP, a neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 ZDP.
Daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie podľa vyššie uvedených podmienok. Túto možnosť využívajú poberatelia zákonom vymedzených dôchodkov, ktorým sa podaním daňového priznania vráti zrazený preddavok na daň.
Ročné zúčtovanie dane
Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie dane na žiadosť zamestnanca. Zamestnanec je povinný predložiť všetky príslušné doklady spolu so žiadosťou do 16. 2. 2026 (zákonná lehota do 15. 2. 2026 pripadla na nedeľu, preto sa lehota posúva na najbližší pracovný deň). Ak zamestnanec túto povinnosť splní, zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie najneskôr do 31. 3. 2026. Lehota na vyrovnanie nedoplatku je najneskôr do konca roka 2026. Ak chce zamestnanec darovať časť svojej dane podľa § 50 a § 50aa ZDP, nedoplatok sa musí zraziť aj v sume nižšej ako 5 €, a to najneskôr do 30. 4. 2026.
Ako vyplniť daňové priznanie k dani z príjmov 24/25 – Sprievodca pre samostatne zárobkovo činné osoby
Nezdaniteľné časti základu dane (NČZD)
Suma základu dane daňovníka, ktorý poberá príjem zo závislej činnosti (brutto zdaniteľné príjmy mínus poistné), sa môže znížiť o tzv. nezdaniteľnú časť na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP), nezdaniteľnú časť na manželku (§ 11 ods. 3 ZDP) a na preukázateľne zaplatené príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt, príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (§ 11 ods. 8 ZDP).
NČZD na daňovníka
NČZD na daňovníka je za rok 2025 v sume 5 753,79 € (21-násobok sumy životného minima platného k 1. 1. 2025, t. j. 273,99 €).
V rámci zdaňovacieho obdobia si môže daňovník/zamestnanec uplatniť mesačne u zamestnávateľa pri výpočte sumy jeho preddavku na daň nezdaniteľnú časť na daňovníka, a to vo výške jednej dvanástiny zo sumy nezdaniteľnej časti na daňovníka (v roku 2025 je suma 1/12 z nezdaniteľnej časti vo výške 479,48 €). Po skončení zdaňovacieho obdobia sa z celkového dosiahnutého základu dane „prepočíta“ výsledná suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Základ dane z príjmov zo závislej činnosti sa zníži pri výpočte ročnej daňovej povinnosti o túto daňovú úľavu „automaticky“, a to bez ohľadu na to, koľko mesiacov poberal daňovník príjem zo závislej činnosti. V prípade úmrtia zamestnanca je nárok na nezdaniteľnú časť v „ročnej výške“, v závislosti od dosiahnutého základu dane zamestnanca.
Podmienky pre poberateľov dôchodkov
Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nemá daňovník, ktorý je k 1. 1. 2025 poberateľom dôchodku (§ 11 ods. 6 ZDP) alebo ktorému bol dôchodok priznaný spätne k 1. 1. 2025 alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa § 11 ods. 2 ZDP. Citované ustanovenie sa týka dôchodkov zo sociálneho poistenia (I. piliera) podľa zákona č. 461/2003 Z. z. alebo zo starobného dôchodkového sporenia (II. piliera) podľa zákona č. 43/2004 Z. z., resp. výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
Možnosť znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka majú poberatelia vyššie uvedených dôchodkov len v rámci ročného zúčtovania dane alebo v daňovom priznaní, a to len vo výške kladného rozdielu sumy nezdaniteľnej časti na daňovníka a vyplateným ročným úhrnom predmetného dôchodku. Do úhrnu vymedzených dôchodkov sa počíta dôchodok vyplatený za obdobie od 1. 1. 2025 do 31. 12. 2025. Do úhrnu dôchodkov nepatrí ani 13. dôchodok. Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške.
Ak daňovník poberá aj iný dôchodok, napr. okrem starobného aj vdovecký, prihliada sa len na výšku toho dôchodku, ktorý je uvedený v § 11 ods. 6 ZDP.
Dôležité: Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek a požiada v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku, tak podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa invalidný dôchodok odoberie.
Príklad: Spätne priznaný starobný dôchodok
Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1. 1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1. 1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.
NČZD na manželku (manžela)
Zamestnanec si môže uplatniť NČZD na manželku/manžela, ak spĺňa tieto podmienky:
- žije s manželkou (manželom) v spoločnej domácnosti,
- nemá vlastný príjem, resp. jeho vlastný príjem nepresahuje sumu 4 511,43 € (pre rok 2021) alebo základ dane daňovníka (súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2) presahuje sumu 40 000 € (pre rok 2021),
- manželka (manžel) spĺňa niektorú z podmienok uvedených v § 11 ods. 4 ZDP.
Suma nezdaniteľnej časti na manželku (manžela) je 4 511,43 € (pre rok 2021), ak základ dane daňovníka je rovný alebo nižší ako 40 000 €. Ak je základ dane vyšší, NČZD sa kráti. Od 1. 1. 2025 si zamestnanec môže daňovú úľavu na manžela/manželku uplatniť vo výške 1/12 za každý kalendárny mesiac, v ktorom boli k 1. dňu príslušného kalendárneho mesiaca splnené podmienky.
Podmienky pre manželku (manžela)
Manželka (manžel) musí spĺňať aspoň jednu z nasledujúcich podmienok:
- starala sa o vyživované (§ 33 ods. 2 ZDP) maloleté dieťa do troch rokov, resp. v určených prípadoch do šiestich rokov veku podľa osobitného predpisu (§ 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z.).
- poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z.
- bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie v súlade s ustanovením § 33 zákona č. 5/2004 Z. z.
- sa považuje za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. Za občana so zdravotným postihnutím sa považuje občan uznaný za invalidného podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
- sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. Za občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.
Príklad: Manželka zamestnanca poberá invalidný dôchodok - má invaliditu 40-70 % a pol roka bola PN. Nakoľko manželka spĺňa podmienku, že je občanom so zdravotným postihnutím, je možné uplatniť NČZD na manželku.
Čo sa započítava do vlastného príjmu manželky (manžela)?
Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane oslobodený (napr. materské, nemocenské a pod.), znížený o povinné odvody z tohto príjmu. Vlastným príjmom manžela/manželky je príjem vyplatený od 1. 1. 2025 do 31. 12. 2025 bez ohľadu na to, za aké obdobie patril. Napríklad materské, nemocenské, invalidný dôchodok za december 2024, vyplatený v januári 2025, sa započítava do vlastného príjmu za rok 2025. Opačne, tieto dávky za december 2025, vyplatené v januári 2026, sa do vlastného príjmu za rok 2025 nezapočítavajú. Nárok si môže uplatniť aj cudzinec, daňový nerezident SR.
Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezapočítava len zamestnanecká prémia, daňový bonus na dieťa, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štipendiá pri sústavnej príprave na budúce povolanie a štátne sociálne dávky (napr. príspevok pri narodení dieťaťa, rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, príspevok na pohreb, príplatok k dôchodku politickým väzňom, príspevok športovému reprezentantovi, kompenzačný príspevok baníkom, 13. dôchodok).