Koncepcia starostlivosti o ľudovú kultúru na Slovensku: Historické a súčasné perspektívy

Tento článok sa zameriava na vládnu koncepciu starostlivosti o ľudovú kultúru na Slovensku, s dôrazom na aktivity a uznesenia vlády SSR (Slovenskej socialistickej republiky) v roku 1969, ako aj na súčasné trendy a úspechy v tejto oblasti. Analyzuje rôzne aspekty, ktoré ovplyvňovali rozvoj a podporu kultúry v danom období a dnes, a to na základe dostupných dokumentov a uznesení vlády. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na to, ako štát pristupoval a pristupuje k podpore a rozvoju slovenskej ľudovej kultúry.

Kontext a politické pozadie roku 1969

Rok 1969 bol pre Československo, a teda aj pre Slovensko, prelomový. Po udalostiach Pražskej jari a následnej invázii vojsk Varšavskej zmluvy nastalo obdobie normalizácie, ktoré sa prejavilo aj v kultúrnej politike. Vláda SSR sa snažila upevniť socialistické princípy a zároveň podporovať rozvoj slovenskej kultúry v rámci ideologických mantinelov. Cieľom bolo posilniť národné povedomie a identitu, avšak pod prísnym dohľadom štátnych orgánov. Táto snaha o udržanie kontroly nad kultúrnym životom bola typická pre socialistické režimy, ktoré vnímali kultúru ako nástroj na upevňovanie svojej moci a ideológie.

Oblasti záujmu vlády SSR v oblasti kultúry

Z dostupných uznesení vlády SSR z roku 1969 vyplýva, že pozornosť bola venovaná rôznym oblastiam kultúry a spoločenského života. Medzi najvýznamnejšie patrili:

1. Podpora umeleckých a kultúrnych inštitúcií

Vláda aktívne podporovala činnosť kultúrnych inštitúcií, ako napríklad divadiel, múzeí, galérií a knižníc. Dôkazom toho je aj prepožičanie štátnych vyznamenaní viacerým kultúrnym zariadeniam pri príležitosti ich jubileí (napr. Tlačiarňam SNP n.p. závod Martin, Vydavateľstvu Zmena). Tieto vyznamenania boli formou ocenenia ich prínosu k rozvoju socialistickej kultúry. Podpora týchto inštitúcií bola kľúčová pre udržanie a rozvoj kultúrneho života na Slovensku.

2. Rozvoj amatérskej umeleckej tvorivosti

Vláda si uvedomovala význam amatérskej umeleckej tvorivosti pre rozvoj kultúry a spoločenského života. Podporovala rôzne záujmové združenia a spolky, ktoré sa venovali ľudovej tvorbe, spevu, tancu a divadlu.

3. Ochrana a prezentácia kultúrneho dedičstva

Vláda venovala pozornosť aj ochrane a prezentácii kultúrneho dedičstva. Podporovala reštaurovanie kultúrnych pamiatok a organizovanie výstav a festivalov, ktoré prezentovali slovenské ľudové umenie a tradície. Dôkazom je aj záchrana kultúrnych pamiatok v Bratislave, trasa Rybné námestie - Suché mýto. Ochrana kultúrneho dedičstva bola vnímaná ako dôležitá súčasť budovania národnej identity a posilňovania vlastenectva.

4. Podpora knižnej kultúry a vydavateľskej činnosti

Vláda aktívne podporovala vydávanie kníh a časopisov, ktoré propagovali socialistické ideály a zároveň rozvíjali slovenskú kultúru a jazyk. Dôkazom je aj udelenie štátnych vyznamenaní Vydavateľstvu Zmena pri príležitosti 20. výročia jeho vzniku. Podpora knižnej kultúry bola vnímaná ako dôležitá pre šírenie vzdelania a kultúry medzi obyvateľstvom.

5. Rozvoj školstva a vzdelávania v oblasti kultúry

Vláda si uvedomovala význam vzdelávania pre rozvoj kultúry a preto podporovala výučbu umenia a kultúry na školách všetkých stupňov. Dôkazom je aj prepožičanie štátneho vyznamenania Strednej ekonomickej škole v Martine. Vzdelávanie v oblasti kultúry bolo vnímané ako dôležitý nástroj na formovanie kultúrneho povedomia a rozvoj umeleckých schopností u mladej generácie.

Konkrétne opatrenia a uznesenia vlády SSR

Dostupné dokumenty obsahujú množstvo konkrétnych uznesení vlády SSR, ktoré sa týkali rôznych aspektov kultúry. Medzi najzaujímavejšie patria:

• Starostlivosť o telesnú výchovu a šport v SSR (85): Vláda si uvedomovala význam telesnej výchovy a športu pre zdravý životný štýl a podporovala rozvoj športových aktivít na všetkých úrovniach.
• Výstava českej a slovenskej kultúry v Paríži v r. 1970 (142): Táto výstava bola významnou príležitosťou na prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí.
• Koordinačná komisia vlády SSR pre prípravu Majstrovstiev sveta v lyžovaní vo Vysokých Tatrách 1970 (143): Majstrovstvá sveta v lyžovaní boli významnou športovou udalosťou, ktorá mala prispieť k propagácii Slovenska v zahraničí.
• Prepožičanie štátnych vyznamenaní v oblasti kultúry na Slovensku (167): Vláda oceňovala prínos jednotlivcov a inštitúcií k rozvoju kultúry na Slovensku.
• Súčasný stav realizácie výstavby Pamätníka Múzea SNP a jeho sadová úprava v Banskej Bystrici (174): Pamätník SNP bol významným symbolom protifašistického odboja a vláda venovala pozornosť jeho výstavbe a údržbe.

Vplyv politickej situácie na kultúru

Je dôležité si uvedomiť, že kultúrna politika v roku 1969 bola silne ovplyvnená politickou situáciou v Československu. Normalizácia priniesla so sebou cenzúru a ideologický tlak, ktorý sa prejavil aj v kultúre. Mnohí umelci a intelektuáli boli perzekvovaní a ich diela boli zakázané. Napriek tomu sa však slovenská kultúra dokázala udržať a rozvíjať, aj keď v obmedzených podmienkach.

Súčasná koncepcia a úspechy

V súčasnosti je starostlivosť o tradičnú ľudovú kultúru dlhodobý a systematický proces. Koncepcia starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru do roku 2020 definovala 22 strategických úloh a cieľov, ktoré boli vládou schválené. Implementácia týchto úloh v gescii Ministerstva kultúry (MK) SR bola v plnej miere vyhodnotená ako úspešná. V rámci koncepcie bolo naplnených 22 úloh v šiestich tematických oblastiach - inventarizácia, zoznamy nehmotného kultúrneho dedičstva, vydavateľská, publikačná a prezentačná činnosť a medzinárodná spolupráca.

Koncepcia udržateľného rozvoja nehmotného kultúrneho dedičstva a tradičnej ľudovej kultúry na roky 2020 - 2025, schválená v novembri 2019, kladie dôraz na medzirezortnú spoluprácu pri implementovaní Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO a príprave hodnotiacej periodickej správy za SR.

Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva

V súčasnosti je v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska 13 prvkov. V období od začiatku roka 2015 do polovice tohto roka doň pribudli štyri prvky:

• Horehronský viachlasný spev
• Modrotlač
• Vajnorský ornament
• Tylová paličkovaná čipka Myjavskej pahorkatiny

V celosvetovom zozname má SR k dnešnému dňu zapísané štyri prvky. V sledovanom období od roku 2015 doň pribudli Gajdošská kultúra a Bábkarstvo na Slovensku a v Čechách, čím doplnili už predtým zapísané prvky Fujara - nástroj a jeho hudba a Terchovská muzika.

Nižšie je uvedená tabuľka s prehľadom prvkov nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

tags: #vladna #koncepcia #starostlivost #o #ludovu #kulturu