Internet sa stal neoddeliteľnou súčasťou moderného života, a to aj vo vzdelávaní. Jeho prínos ako učebnej pomôcky je nesporný, no zároveň prináša aj riziká, najmä pre deti a mladistvých. Ako teda využívať internet vo vzdelávaní efektívne a bezpečne? A ako nájsť zdravú rovnováhu medzi online a offline svetom?
Cieľom týchto usmernení je pomôcť pedagógom pochopiť potenciál, aký môže mať používanie aplikácií a údajov umelej inteligencie vo vzdelávaní, a zvýšiť informovanosť o možných rizikách.
Internet ako zdroj informácií a nástroj vzdelávania
Internet ponúka rozsiahlu databázu informácií zo všetkých oblastí - od kultúry a cestovania, cez politiku a šport, až po predaj nehnuteľností a predpoveď počasia. Žiaci a študenti ho môžu využívať na vyhľadávanie informácií pre svoje školské projekty, referáty a seminárne práce.
Nástenná tabuľa "Internet - využitie" slúži ako vynikajúca didaktická pomôcka, ktorá jednoduchým a nenáročným spôsobom popisuje rozsiahlu tematiku využitia internetu. Názorne vysvetľuje, čo je IP adresa a doménová adresa.
Okrem toho internet umožňuje prístup k online vzdelávacím kurzom, interaktívnym cvičebniciam a iným vzdelávacím materiálom. Žiaci sa tak môžu učiť vlastným tempom a z pohodlia domova. Mnohé školy využívajú internet na zadávanie úloh, komunikáciu so žiakmi a rodičmi prostredníctvom elektronickej žiackej knižky alebo služieb ako EduPage.
Objavte „Europa Quest“, nový vzdelávací nástroj vo forme kvízu, ktorého cieľom je zlepšiť tímovú prácu a komunikáciu a zároveň poskytnúť žiakom a študentom informácie o inštitúciách EÚ, jej histórii, rozhodovacích procesoch, kultúre a mnohých ďalších témach. Kvíz, ktorý je k dispozícii vo všetkých jazykoch EÚ, dokonale podporí spoločné učenie!
Ako využiť internet múdro?
- Záväzky: Môžete ráno zverejniť, čo by ste sa chceli naučiť v daný deň a večer oznámte výsledok. Písanie odčerpáva značnú časť energie. Program writeordie.com slúži na to, že zadáte počet slov, dobu písania a začnete písať.
- Na učenie a čítanie:
- Wikipedia je pri vyhľadávaní informácií prvým útočiskom. Ak je nejaký článok neúplný, prejdite na stránku v angličtine, tie bývajú podrobnejšie spracované.
- Ak niečomu nerozumiete, môžete navštevovať rôzne fóra.
- Na stránke Amazon Search Inside môžete vyhľadávať knihy, v ktorých sa nachádza zadaný pojem. Tiež môžete vyskúšať Google Books.
- Webové stránky autorov kníh a učebných textov sa vám hodia k tomu, aby ste získali informácie o tom, ako autori vyzerajú, spoznáte ich životopis a výskum.
- Vďaka písaniu si ujasníte svoju situáciu a utriedite si myšlienky.
- Slovníky: lingea, Slovník, Juls, Savba.
- Ako využiť pri učení YouTube? Americké univerzity ponúkajú nahrávky prednášok.
Niektoré štúdie zistili, že internet starším seniorom pomáha mierniť úpadok rozumových funkcií. Pasovanie sa s online prostredím priaznivo vplýva na ich mozog a rozumové funkcie.
Riziká nadmerného používania internetu
Napriek nesporným výhodám prináša nadmerné používanie internetu aj riziká, najmä pre deti a mladistvých. Štatistiky upozorňujú na to, že čas trávený s informačno-komunikačnými technológiami (IKT) - internet, televízia, mobil, tablet, počítač, inteligentné hodinky, hracia konzola, fotoaparát a iné zariadenia s pripojením na internet - sa zvyšuje a priemer u starších detí je až 7,5 hodiny denne. "Je neuveriteľné, že do 6. roku života strávia deti v priemere jeden rok pred obrazovkami či displejmi."
Vplyv internetu na ľudskú myseľ a ľudský mozog patrí medzi zásadné otázky modernej spoločnosti a je obľúbeným predmetom výskumu. Výskumnú prácu zverejnil vedecký časopis World Psychiatry. Medzinárodný tím výskumníkov sa pokúsil o zhrnutie zistení. Zistil, že internet skutočne spôsobuje krátkodobé aj dlhodobé zmeny vo funkciách mozgu a zhoršuje naše interakcie v spoločnosti, schopnosť udržať pozornosť aj spracovávať spomienky. Už pred rozmachom internetu psychológovia a neurológovia zistili, že ľudský mozog je do istej miery „tvarovateľný“ - mení sa v závislosti od požiadaviek a stimulov vonkajšieho prostredia. „Niektoré štúdie zistili, že životný štýl s menším množstvom podnetov vedie k ochabovaniu rozumových funkcií,“ píšu autori novej štúdie.
„Kľúčové zistenie našej práce je, že veľká miera používania internetu skutočne môže ovplyvniť mnohé funkcie mozgu,“ hovorí hlavný autor výskumu Joseph Firth. „Zdanlivo nekonečný prúd okamžitých stimulov a notifikácií nás vedie k tomu, aby sme mali neustále rozkúskovanú pozornosť. Ale to pre zmenu znižuje našu schopnosť sústrediť sa na jednu úlohu,“ dodáva. „Bombardovanie stimulmi na internete a rozkúskovaná pozornosť prináša širokú škálu rizík,“ hovorí spoluautor Jerome Sarris.
Výskumníci upozorňujú, že internet obzvlášť účinne „tvaruje“ vyvíjajúce sa mozgy detí a dospievajúcich. Výrazne postihuje napríklad vývin exekutívnych (riadiacich) funkcií. Ide o schopnosť zapamätať si dôležité informácie na krátky čas, zdržať sa niektorých reakcií, ku ktorým máme nutkanie, ale sú nevhodné, alebo vlohy pomáhajúce plánovať či organizovať. Autori štúdie navyše dodávajú, že dlhodobé štúdie zistili zníženú verbálnu inteligenciu a oneskorené dozrievanie šedej aj bielej hmoty mozgu u detí používajúcich internet dlhšie ako tri roky.
Internetová hygiena a prevencia
Nechceným vplyvom na vývin detí možno podľa Josepha Firtha účinne predchádzať. Myslí si, že postačí, ak rodičia zaistia, aby napriek času trávenému na mobiloch, smartfónoch a počítačoch deťom nechýbali dôležité prospešné aktivity, ako sú spoločenské interakcie a cvičenie. „Pomôcť môžu aj rôzne aplikácie a iné dostupné programy, ktoré obmedzujú prístup na internet a prístup k smartfónom a počítačom,“ hovorí vedec. Nemenej dôležitá je podľa neho komunikácia rodičov s deťmi o ich aktivitách na internete a vplyve internetu na ich život. „Takto môžu identifikovať deti ohrozené kyberšikanou, závislosťami alebo dokonca zneužitím, čo umožní včasný zásah, ktorý predíde nechceným následkom,“ hovorí Firth.
Aby sme minimalizovali možné nechcené vplyvy internetového prostredia, Joseph Firth odporúča meditovať alebo takzvanú internetovú hygienu. To znamená obmedzenie internetového multitaskingu aj častého kontrolovania rôznych upozornení alebo správ. Ďalej odporúča večerný pôst od internetu a nahradenie chatovania osobnou komunikáciou tvárou v tvár.
Hovorí sa, že buďte offline, aby vám zostal mozog online.
Čítanie z papiera vs. z obrazovky
Taktiež je potrebné si uvedomiť, či sa učíme z papierovej knihy alebo z obrazovky. Väčšinou sa dnes všetci učia z obrazovky. Je to moderné, každý to preferuje, ba priam niektorí študenti sú do toho zámerne tlačení priamo od učiteľov. Rozdiel medzi čítaním z papiera a čítaním z monitora je odlišný a vieme o ňom už niekoľko rokov. Prvýkrát s touto myšlienkou prišiel Jakob Nielsen, a to už v roku 1997.
Pri čítaní z papiera čítame slovo od slova, riadok za riadkom, vytvárame si v hlave obraz a stávame sa aktérmi príbehu. Sami príbeh aktívne dotvárame, predstavujeme si ho, sme do neho hlboko ponorení. Naopak pri čítaní z monitora sa správame úplne inak. Hovorí sa, že skenujeme. Prelietavame očami čítaný text, hľadáme v ňom oporné body tzv. kľúčové slová, titulky a podtitulky, snažíme sa z textu vytiahnuť len dôležité informácie, zameriavame sa na kratšie odseky a tie dlhšie nečítame. Jakob Nielsen zistil, že aj tí, ktorí prečítajú celú stránku, zapamätajú si len 75% obsahu.
Písanie rukou vs. na klávesnici
Keď sa vysokoškolákov vyučujúci pýtajú, čo ich najviac rozptyľuje pri učení, väčšinou povedia, že internet. Takmer všetci majú na prednáškach tablet alebo notebook. Internet na prednáške by sa mal využívať len na vyhľadávanie odborných pojmov alebo obrázkov, ktoré súvisia s prednáškou.
Niektorí vyučujúci tvrdia, že je lepšie na prednášku chodiť bez tabletu alebo notebooku. Predíde sa tak zbytočnému rozptyľovaniu. Tvrdia, že na tvorbu poznámok či myšlienkových máp stačí zošit a pero. A tí, ktorí poznajú výskumy S. Dehaene z francúzskej College univerzity a V. Berningerovej z Washingtonskej univerzity, jednoznačne preferujú písanie rukou ešte aj z ďalších dôvodov.
Berningerová učila deti písať texty, ktoré tvorili rôznymi spôsobmi. Texty, ktoré boli napísané vlastnou rukou, deti nielen rýchlejšie napísali, ale boli aj oveľa emocionálnejšie a štylisticky prepracovanejšie. Výsledky ukázali určitú súvislosť medzi písaným písmom, vlastnou rukou a tvorením kreatívnych nápadov. Mozog detí, ktoré písali vlastnou rukou, ukázal pri skenovaní vyššiu aktivitu v oblastiach zodpovedných za pamäť a v oblastiach zodpovedných za čítanie a písanie.
Výskumy univerzít ukázali, že študenti sa učia lepšie, ak si poznámky zapisujú vlastnou rukou, ako keď ich píšu na klávesnici. Predpokladá sa, že písanie vlastnou rukou umožňuje priamo počas písania spracovanie jeho obsahu a určenie jeho štruktúry a tým položenie základov pre pamäť a hlboké pochopenie informácie. Písanie rukou je aj základnou zručnosťou, ktorá odráža našu osobnosť, rozvíja jemnú motoriku a zlepšuje pamäť.
Projekt Bezinternetu.sk: Hľadanie zdravej rovnováhy
Rôzne výskumy z celého sveta zisťujú, že nadmerné používanie IKT poškodzuje telesný, mentálny, duševný a sociálny vývin detí a navyše môže podporovať závislosť. Negatívne ovplyvňuje jemnú a hrubú motoriku, zmysly, rozvoj empatie a reči.
Projekt Bezinternetu.sk nechce zakazovať, ponúka príklady a pomoc, ako dobrovoľne obmedziť či dokonca sa na nejaké obdobie vzdať všadeprítomných displejov. Vychádza zo skúseností z rôznych krajín sveta. Projekt má tiež za cieľ zaviesť do života určité zásady a princípy, ktoré trvalo znížia vplyv digitálnych technológií a internetu. Ide v ňom o zníženie konzumácie digitálnej stravy. Jesť musíme, ale môžeme si vyberať lepšie potraviny. To isté platí aj o informáciách a technike.
Cieľom projektu je zmeniť "eDeti, eŠkoly, eSlovensko" na deti, školy a Slovensko, ktoré bude príkladom v oblasti ochrany a prevencie pred negatívnymi dopadmi internetizácie detí. Nájdite zdravú rovnováhu medzi online a offline svetom. Tá spočíva v nastavení hraníc, priorít a návykov pri používaní digitálnych technológií.
Kľúčová rola rodičov
Za dieťa do jeho plnoletosti je zodpovedný rodič. Podľa zákona o rodine majú rodičia rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa a majú právo použiť pri výchove primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa. Práve rola rodiča je v projekte kľúčová. Malé deti nevedia vyhodnotiť, čo je pre ne zdravé a čo nebezpečné. Navyše odborníci o digitálnych technológiách stále častejšie hovoria, že ich neprimerané používanie spôsobuje závislosť.
Aktivity projektu Bezinternetu.sk
Projekt Bezinternetu.sk nadväzuje na aktivity projektu neZávislosť.sk, ktorý naštartoval aktivity v tejto oblasti v Slovenskej republike vo februári 2017. Chce posilniť tému regulovaného používania internetu najmä s ohľadom na ochranu detí. Pilotná časť bola na Slovensku spustená na konci roka 2018.
Projekt navrhuje dobrovoľné vzdanie sa internetu a mobilov, tabletov, sledovania televízie, hrania PlayStation či Xboxov na jeden mesiac. Súčasťou projektu je aj aplikácia neZávislosť, ktorá pomôže pred a po projekte viac spoznať svoj online život. Počas mesiaca si žiaci, rodičia aj učitelia môžu zapisovať (kresliť) svoje pocity, postrehy či myšlienky do denníkov. Škola môže projekt pravidelne či nepravidelne opakovať.
Ako sa zapojiť do projektu?
Začať sa dá tým, že si prečítate stránku Bezinternetu.sk, poradíte sa s kolegami, priateľmi, deťmi. Upozorňujeme, že tento projekt nie je vhodný pre každú školu, rodinu a žiaka. Na realizáciu projektu treba prekonať veľa prekážok, najmä tých vo vlastných hlavách. Realizátori musia mať odvahu, ale aj šťastie, aby sa zišli v správny čas tí „správni“ ľudia.
Školy môžu projekt realizovať nasledovne:
- Vedenie školy predstaví projekt pedagogickým a nepedagogickým pracovníkom (vrátane vychovávateľov v školských kluboch).
- Rozhodne sa o termíne začatia a ukončenia projektu. Odporúčame vybrať mesiac, respektíve 30/31 dní tak, aby počas nich nebolo veľa dní voľna alebo prázdninové obdobie.
- Projekt sa predstaví rodičom a žiakom. Rodičia sa oboznámia s Príručkou pre žiakov a rodičov.
- Škola obmedzí pripojenie na školské wifi.
- Škola obmedzí používanie tabletov, počítačov či interaktívnych tabúľ počas jedného mesiaca, napríklad obmedzí zadávanie úloh cez internet. Samozrejme, výnimku tvorí využitie IKT ako vzdelávacej pomôcky, elektronická pedagogická dokumentácia.
- Školské kluby obmedzia používanie IKT. Vychovávatelia by mali zmeniť výchovné metódy v edukačnom procese (bez použitia IKT).
- Po ukončení projektu sa škola môže zapojiť aj do výskumu, v ktorom rodičia a deti vyplnia výstupný online dotazník. Najaktívnejšie školy z celého Slovenska získajú ocenenie: návštevu filmového projektu „Kto je ďalší?“.
Regulácia používania mobilov v školách
Na slovenských školách nemôžu žiaci ľubovoľne používať mobil. Podľa vyhlášky ministerstva školstva (č. 320/2008 Z. z. o základných školách, §20, ods. 7 z 23. augusta 2008). Školy to riešia prostredníctvom školských poriadkov. Každá škola pristupuje k problému rôzne a v mnohých prípadoch je síce zákaz mobilov deklarovaný, ale dodržiava sa len čiastočne. Odborníci tvrdia, že jednotná a prísnejšia regulácia používania mobilov v školách by mala výrazne skvalitniť výchovno-vzdelávací proces. Príkladom je aj Francúzsko, kde žiaci nebudú smieť používať mobilné telefóny a ďalšie komunikačné zariadenia na základe zákona. Výnimkou sú prípady, keď budú zariadenia využívať v rámci pedagogického procesu.