Zdravý životný štýl u mládeže: Kľúč k plnohodnotnému životu

Zdravie je základný zdroj a predpoklad pre optimálne fungovanie človeka, je prejavom jeho harmonicky vyváženého telesného a duševného stavu. Zdravie, pohyb, výživa, ekológia a civilizácia sú pojmy, s ktorými sa v súčasnosti stretávame vo všetkých oblastiach nášho života. Ich optimálna vzájomná väzba je predpokladom zodpovedajúcej biologickej, psychologickej, sociálnej a kultúrnej stránky rozvoja osobnosti. To všetko sa premieta do pojmu zdravý životný štýl - zdravý spôsob života, čo znamená racionálnu výživu, vyváženosť fyzickej a psychickej záťaže, cieľavedomú pohybovú aktivitu, harmonické vzťahy medzi ľuďmi, odmietanie návykových látok, zvládanie stresu, schopnosť relaxácie, zodpovednosť za svoje zdravie a pod.

Čo je to životný štýl a ako sa formuje?

Pojem životný štýl úzko súvisí s pojmom zdravie. Životný štýl je typický spôsob usporiadania činností, jednania ľudí, vzťahov, hodnôt, noriem a vecného prostredia v spoločnosti, ktoré je zjednotením životných spôsobov jedincov. Životný štýl a vzťah k vlastnému zdraviu sa vytvárajú v priebehu života človeka v závislosti na mnohých faktoroch ako je výchova, sociálne a ekonomické prostredie, tradície, stereotypy, pohodlnosť, jednotvárnosť, vzdelanie, kultúra, skúsenosti, atď. Jeho formovanie vyžaduje dôslednosť, sústavnosť a cieľavedomosť.

Harmonizovanie uvedených hodnôt, vzťahov a súvislostí sa premieta do pojmu zdravý životný štýl. Ide o vyváženosť fyzickej a psychickej záťaže, o cieľavedomú pohybovú aktivitu, racionálnu výživu, harmonické vzťahy medzi ľuďmi, zodpovedný pohlavný život, odmietanie návykových látok, zodpovednosť v oblasti práce a života, osobnú a pracovnú hygienu, atď.

Životný štýl detí a mládeže sa v posledných rokoch mení. Deti sú telesne menej aktívne, pobyt vonku pri hrách, ako je napr. futbal alebo bicyklovanie, sa zmenil na vysedávanie pred počítačom a televízorom v kombinácii s nedostatkom spánku, konzumáciou nezdravých potravín a presladených nealkoholických nápojov. V dôsledku toho vzrastá u mládeže nadváha až obezita, stúpa krvný tlak, zvyšuje sa výskyt diabetu 2. typu.

Kategórie súvisiace so životným štýlom

Životospráva

Životospráva - spôsob ako žijeme, je všeobecne považovaný za významný faktor vo vzťahu k zdravotnému stavu. Má rozhodujúci podiel na celkovom zdravotnom stave človeka. Zlé stravovacie návyky, nedostatočná telesná aktivita, fajčenie alebo nadmerná konzumácia alkoholu spolu s rôznymi rizikovými faktormi vplývajú na predčasnú úmrtnosť. Nezdravé životné spôsoby však vplývajú aj na vznik mnohých chronických ochorení, a preto majú výrazný vplyv na kvalitu nášho života.

Výživa

Jedlom neuspokojujeme iba hlad, ale dodávame telu dôležité životu potrebné látky k udržaniu optimálneho zdravia a výkonnosti. Racionálny výber potravín v jednotlivých vývinových etapách môže výrazne znížiť riziko výskytu ochorení ako sú obezita, infarkt, hypertenzia, cukrovka, niektoré typy rakoviny a osteoporóza.

Pre udržanie dobrého zdravotného stavu potrebujeme viac ako 40 rôznych nutričných látok a žiadna potravina nemôže sama osebe zaistiť príjem všetkých týchto látok. Preto je potrebné konzumovať pestrú stravu obsahujúcu ovocie, zeleninu, cereálie, obilniny, strukoviny, mäso, ryby, hydinu, mliečne výrobky, tuky a oleje.

Pitný režim predstavuje významný faktor rovnovážneho stavu organizmu, ktorý podmieňuje optimálny priebeh životných funkcií a teda zodpovedajúcu úroveň zdravia. Pitný režim je neoddeliteľnou súčasťou stravovacieho režimu. Strata telesných tekutín komplexne znižuje výkon organizmu. Spôsobuje únavu, zníženú koncentráciu pozornosti až nepozornosť, zhoršený reakčný čas, zapamätávanie. K podmienkam zdravej a racionálnej výživy teda jednoznačne patrí aj prijímanie dostatku tekutín, predovšetkým pitnej vody, ktorá musí spĺňať vymedzené zdravotné normy zaručujúce jej primeranú kvalitu.

Pohybová aktivita

Pohybová aktivita je mnohostranná pohybová činnosť človeka. Predstavuje súhrn všetkých pohybov potrebných k dosiahnutiu cieľa a k dosiahnutiu primeraného telesného a psychického rozvoja. Pohybové činnosti výrazne prispievajú k znižovaniu psychického napätia, úzkosti, depresívnej nálady, potláčajú negatívne emócie. Sú teda činiteľmi prevencie a komplexného zlepšenia celkového stavu jednotlivca. Pravidelná pohybová aktivita je významným prostriedkom získania kontroly nad záťažovou situáciou, vedie k zlepšeniu psychickej stability a odolnosti a zlepšuje sebavedomie.

Voľný čas a regenerácia

Voľný čas - protipól pracovnej vyťaženosti, kompenzovaný uvoľnením, oddychom, športovými aktivitami, zábavou s cieľom regenerácie fyzického a psychického zdravia. Vo všeobecnosti je chápaný ako všetok čas ostávajúci človeku po splnení si povinností a uspokojovaní fyziologicko - biologických potrieb. Vo vzťahu k povinnostiam a každodennej záťaži sa voľný čas stáva významnou oblasťou. V rámci voľného času a jeho zmysluplných aktivít je v silách každého jedinca rozvíjať samého seba, vytvárať predpoklady pre sebarealizáciu, vymedziť priestor na odpočinok a zábavu.

Prirodzeným dôsledkom telesnej a duševnej práce v závislosti na jej trvaní a intenzite je únava. Nástup únavy závisí od mnohých faktorov: vek, pohlavie, zdravotný stav, výživa, zdatnosť, druh a intenzita práce, fyzikálne, chemické, biologické faktory prostredia a ďalšie. Regenerácia je prostriedkom odstránenia únavy, urýchlenia zotavovacích procesov, prevenciou preťaženia alebo poškodenia zdravia. Organizmus sa môže zotaviť formou pasívneho odpočinku (nervovo - svalová relaxácia, spánok), alebo formou aktívneho odpočinku (vykonávanie činností odlišných od pracovnej záťaže, ktorá spôsobila únavu a ktoré zároveň pôsobia emocionálne).

Psychosociálne faktory

K tomu, aby človek mohol žiť plnohodnotným životom je potrebné nielen telesné, ale aj duševné zdravie. Obidve tieto zložky zdravia sú rovnako dôležité a sú predpokladom úspešného a harmonického fungovania organizmu človeka.

• Duševná hygiena: Je cieľavedomé upravovanie spôsobu života a životných podmienok tak, aby sa zabránilo nepriaznivým vplyvom, a aby sa v maximálnej miere mohli uplatniť vplyvy priaznivé, blahodarné na duševnú kondíciu.
• Pozitívne myslenie: Človek môže byť zdravý, šťastný a veselý iba vtedy, ak sú jeho telo aj myseľ v harmonickej rovnováhe. Mali by sme pamätať na to, že myslenie - pozitívne aj negatívne - sa odráža v kvalite nášho života. Čím viac budeme mať pozitívnych myšlienok, tým viac prežijeme šťastných chvíľ. Negatívne myslenie a vnútorná disharmónia sú základom pre vznik mnohých ochorení.
• Stres: Stal sa súčasťou každodenného života. Počas života sa človek stretáva s nekonečným počtom stresorov. V strese (ak nie je neadekvátny) vie človek podať vysoký výkon, fyzický či psychický. V prevencii je dôležité naučiť sa identifikovať najčastejšie zdroje stresu a naučiť sa ich zvládať a žiť s nimi, aby sa stres nestal nezvládnuteľným a zdravie poškodzujúcim.
• Depresia: Žijeme v dobe, keď sa úzkosť a obavy stali bežnou súčasťou nášho života. Podobné pocity sú často prirodzeným dôsledkom dramatických spoločenských zmien, nadmerného stresu, zvýšených profesionálnych nárokov a všeobecne rýchleho životného štýlu. Pri prežívaní stresujúcich udalostí zohrávajú veľkú rolu okolnosti, ktoré ovplyvňujú možnosť vzniku depresie.
• Sociálna izolácia: U ľudí so slabými sociálnymi kontaktmi s okolím dochádza vo zvýšenej miere k takým negatívnym sociálnym faktorom ako sú nezamestnanosť, problémy v rodine, problémy so zákonom, problémy so zaradením sa do kolektívu a pod. Pocit spolupatričnosti a prepojenia s ľuďmi je pre fyzické aj duševné zdravie veľmi dôležitý. Alkoholizmus, samovraždy ako aj duševné poruchy sa vyskytujú častejšie u ľudí žijúcich osamelo.

Rizikové a ochranné faktory životosprávy

Rizikové faktory

Rizikové faktory životosprávy sú vplyvy, ktoré zvyšujú riziko určitého ochorenia a zvyšujú pravdepodobnosť, že človek po určitej dobe expozície ochorie. Patrí sem:

• nesprávny spôsob výživy - strava s vysokým obsahom živočíšnych tukov a nízkym podielom ovocia a zeleniny,
• nesprávny spôsob života - fajčenie, alkoholizmus, zneužívanie liekov, nedostatok pohybovej aktivity, nedostatok spánku, priveľa času stráveného pri počítači a televízore a pod.,
• psychosociálne faktory - psychické napätie, stresy, preťaženie, konflikty spojené s emocionálnym vypätím a pod.

Ochranné faktory

Ochranné - protektívne faktory - sú také faktory alebo vplyvy, ktoré znižujú pravdepodobnosť vzniku určitého ochorenia, do istej miery nás chránia pred ochorením, podporujú či zlepšujú naše zdravie alebo zvyšujú odolnosť nášho organizmu. Patrí medzi ne napríklad:

• vyvážená strava a pitný režim,
• pravidelná a dostatočná pohybová aktivita,
• dostatočný časový priestor na regeneráciu,
• negatívny postoj k užívaniu návykových látok,
• pravidelná účasť na preventívnych zdravotných prehliadkach,
• psychická pohoda,
• dodržiavanie hygienických návykov,
• preventívne opatrenia - výchova k zdraviu, získavanie vedomostí o správnej životospráve a pod.

Vplyv životného štýlu mládeže na kvalitu života v dospelosti

Svetová zdravotnícka organizácia označila zdravie ako stav úplnej fyzickej, psychickej a sociálnej pohody človeka. Pritom kvalitu a dĺžku života až spolovice ovplyvňuje náš životný štýl, po dvadsať percent tvorí biologická dedičnosť a ekológia a len desať percent lekárska starostlivosť. V súvislosti so zdravím sa pojem kvalita života spája s pojmom duševná kvalita života, duševné zdravie.

Podľa Bratskej (2001) duševným zdravím sa rozumie taký stav človeka, v ktorom všetky duševné pochody prebiehajú optimálne, správne odrážajú vonkajšiu realitu.

Problémy so stravovacími návykmi

Výživa je jednou z najdôležitejších zložiek zdravého spôsobu života. V stravovacích návykoch adolescentov sú často prekračované výživové dávky, najmä tukov a cukrov, ale aj celkový príjem energie, ktorý je veľakrát vyšší, než jej výdaj. Veľa mladých ľudí vôbec neraňajkuje, alebo raňajkujú iba občas. Na desiatu si potom v škole kúpia len niečo z ponuky rýchleho občerstvenia alebo nejakú sladkosť. Mnohí z nich nemajú obed v školskej jedálni a tak prvé „normálne“ jedlo ich čaká väčšinou až popoludní po príchode domov. A vtedy, keďže už sú poriadne vyhladnutí, tak do seba „naládujú“ všetko, čo doma nájdu a čo im chutí. Ovocie a zeleninu väčšina z nich síce konzumuje, ale nie v dostatočnom množstve. Ich pitný režim je nedostatočný, pretože sladené nealkoholické a kofeínové nápoje sú nevhodné. Mali by piť vodu, minerálky, čaje a nesladené ovocné šťavy. Príkladom pre dieťa sú v prvom rade rodičia - tak ako v spôsobe života, správaní, záujmoch, tak aj v stravovacích návykoch.

Nežiaduce návyky a ich dopady

O škodlivosti fajčenia na zdravie človeka nepochybuje hádam nikto. Žiaden iný tvor si takto nepoškodzuje svoje zdravie, ako aj zdravie svojho potomstva. Fajčenie je jedným z najčastejších zlozvykov mladých ľudí. Niektorí fajčia "len" príležitostne, niektorí pravidelne, ostatní sú zase vystavovaní pasívnemu fajčeniu vďaka svojmu okoliu. Alkohol spolu s tabakom patria u nás k tzv. legálnym návykovým látkam. Napriek tomu, že podľa platnej legislatívy nášho štátu je predaj alkoholu a tabakových výrobkov mládeži do 18 rokov zakázaný, faktom je, že naša mládež pije aj fajčí. Alkohol vo väčších dávkach zvyšuje krvný tlak, poškodzuje steny ciev, poškodzuje životne dôležité orgány. Mladí ľudia často experimentujú aj s drogami, najčastejšie s marihuanou. Zvedavosť, túžba po poznaní, po niečom novom, inom je častokrát silnejšia ako vplyv učenia a zásad, ktoré sú im (alebo mali by byť) vštepované výchovou najmä v rodine. V dnešnom uponáhľanom svete však rodičia mnohokrát ani nevedia, čo vlastne ich potomkovia robia vo svojom voľnom čase, s kým sa stretávajú, s kým komunikujú, či už prostredníctvom internetu alebo osobne.

Školské prostredie a podpora zdravia

V školách pribudne zdravotnícky personál. Okrem akútnej starostlivosti sa budú školské zdravotné sestry venovať aj vzdelávaniu v oblasti zdravého životného štýlu. Zabezpečí sa to cez výzvu, ktorú vyhlásil rezort školstva v rámci Plánu obnovy a odolnosti. Školský zdravotnícky pracovník bude v školách poskytovať starostlivosť predovšetkým žiakom a žiačkam so zdravotným znevýhodnením, vždy len so súhlasom zákonných zástupcov, ale bude sa zameriavať aj na edukačný program v oblasti zdravia.

Začiatok pôsobenia školských zdravotných pracovníkov je sprevádzaný aj pilotnými projektmi zameranými na prevenciu v oblasti zdravia. Dôležitosť a význam starostlivosti o zdravie v školách bude od septembra zdôraznené aj pôsobením zdravotníckych pracovníkov na školách. V rámci Plánu obnovy a odolnosti SR ide o pilotné overovanie tejto pozície v praxi. Celkovo je na tento účel alokovaných 3 400 000 eur. Zdravotnícky personál bude mať na starosti aj edukáciu žiakov v oblasti zdravého životného štýlu a prevencie.

„Je pre nás veľmi dôležité, aby deti už od skorého veku vnímali dôležitosť zdravia, prevencie a zdravého životného štýlu. Som presvedčená, že zážitkovou formou sa deťom môžu podať aj náročnejšie témy tak, aby pre nich mali pozitívny a dlhodobý význam. Zároveň ide o dôležité systémové zmeny z pohľadu reformy obsahu vzdelávania,“ uviedol predstaviteľ rezortu školstva.

Výsledky výskumu HBSC

Národná správa, ktorú predstavilo Ministerstvo zdravotníctva SR v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva SR a kanceláriou WHO v Bratislave, ukázala, že konzumácia ovocia a zeleniny rastie, naopak, sladené a energetické nápoje pijú školáci menej. Výskumný tím medzinárodnej štúdie „Health Behaviour in School Aged Children“ (HBSC) skúmal súvis zdravia so správaním školákov vo veku 11, 13 a 15 rokov. Výskum v teréne sa uskutočnil v máji - júni 2018. „Najdôležitejšie je nastaviť správne stravovacie návyky a zdravý životný štýl už v detstve. Prostredníctvom športu, pohybu a zdravého životného štýlu tak môžeme prispieť k boju proti obezite a civilizačným chorobám, ktoré predstavujú závažný problém súčasnosti. Postupne prijímame národné či akčné programy zamerané na zmenu životného štýlu, ide napríklad o prevenciu obezity, podporu pohybových aktivít a zdravej výživy,“ uviedol štátny tajomník MZ SR Stanislav Špánik.

Odborníci navštívili viac ako sto škôl vo všetkých kútoch Slovenska. Do prieskumu sa zapojilo 10-tisíc školákov, pričom u približne tisícky z nich zmerali zloženie tela a telesnú zdatnosť. V roku 2018 tretina chlapcov a takmer polovica dievčat prežívala dve alebo viac zdravotných ťažkostí aspoň raz týždenne. K najčastejším zdravotným problémom patrili nervozita, podráždenosť a problémy so zaspávaním. Zároveň počas školského týždňa spala odporúčaných osem hodín denne len polovica 15-ročných školákov. V roku 2018 utrpela úraz, ktorý musel byť ošetrený lekárom, až polovica školákov. „Nemáme, k dispozícii bližšie údaje o okolnostiach úrazov a type úrazov.“

Od roku 2014 vzrástol výskyt pravidelnej konzumácie ovocia a zeleniny a klesol výskyt konzumácie sladkostí, sladených a energetických nápojov u slovenských školákov. Napriek pozitívnemu trendu je ešte stále veľký potenciál v tejto oblasti, nakoľko výskyt nezdravých výživových zvyklostí je stále vysoký. Približne polovica chlapcov a tri štvrtiny dievčat si čistilo zuby viac ako raz denne, pričom od roku 2010 došlo k minimálnym zmenám a len v skupine mladších dievčat. Viac ako polovica školákov trpí krvácaním ďasien, a približne 15 % školákov v uplynulom roku nenavštívilo zubného lekára ani raz. „Podpora ústneho zdravia školákov je stále nedostatočne účinná a v kombinácii s dostupnosťou preventívnej i liečebnej starostlivosti o ústne zdravie by mala byť prioritou v podpore zdravia školákov,“ komentuje Silvia Timková z LF UPJŠ v Košiciach.

„Až tretina 11-ročných chlapcov i dievčat trpí obezitou, čo pri objektívnom meraní zloženia tela znamená percento tuku nad 25 % u chlapcov a nad 30 % u dievčat. S veľkou pravdepodobnosťou toto zastúpenie pretrvá i po ustálení vývinových zmien, ako je pohlavné dospievanie a rast. Zároveň viac ako polovica školákov a školáčok má nízku úroveň funkčnej zdatnosti, tzv. „Tieto alarmujúce zistenia naznačujú potrebu aplikovania účinných stratégií a intervencií zameraných na podporu pravidelnej fyzickej aktivity už v mladšom školskom veku a to tak v škole (napr. aktívne prestávky) ako aj mimo školy, napr. v rodine,“ dodáva expertka.

Duševné zdravie a sociálne vplyvy

Každý piaty školák sa ľahšie zdôveruje so svojím prežívaním v on-line priestore ako pri osobnom stretnutí a 40% školákov vo veku 13 a 15 rokov sa priznalo, že používa mobil, aby sa cítili lepšie, keď im je nanič. Moderné technológie a sociálne siete sa stali základnou potrebou dospievajúcich, ale zároveň sú nástrojom uspokojovania základných potrieb ako sú interakcia s blízkymi a rovesníkmi, aktivity voľného času (počúvanie hudby, čítanie, pozeranie filmov, hranie hier), vyhľadávanie informácií, učenie a osobnostný rozvoj.

V škole sa páči iba každému piatemu školákovi vo veku 13 a 15 rokov, pričom väčšine 15-ročných školákov na vzdelaní veľmi záleží. Pritom až pätina školákov mala niekedy problém s čítaním a viac než polovica s matematikou. Skoro každému 11-ročnému školákovi a viac než polovici 15-ročných školákov pravidelne pomáhajú s úlohami rodičia, no iba približne 10% školákov nachádza tento druh podpory v školskom prostredí, ktorý je kľúčový najmä pre deti zo znevýhodneného prostredia. Vzťahy so spolužiakmi a učiteľmi hodnotia školáci prevažne pozitívne, hoci so zvyšujúcim sa vekom, najmä u dievčat, výrazne klesá dôvera v učiteľov.

„Štruktúra a fungovanie rodiny sa v dôsledku mnohých aj spoločenských zmien mení a súčasní školáci majú za sebou skúsenosti s rôznymi negatívnymi životnými udalosťami, ktoré môžu ovplyvňovať ich ďalší vývin,“ upozorňuje Daniela Husárová z Ústavu psychológie zdravia LF UPJŠ v Košiciach. Až 20% školákov zažilo rozvod alebo odlúčenie od svojich rodičov, 14% školákov zažilo opakované závažné konflikty alebo fyzické roztržky medzi rodičmi. Odlúčenie od rodičov z dôvodu práce v zahraničí zažilo 11% školákov a 36% školákov zažilo sťahovanie, teda zmenu svojho bydliska a komunity.

Stále veľká časť školákov už vo veku 11 rokov reportuje, že rodičia doma neuplatňujú žiadne pravidlá týkajúce sa raňajok, večierky či používania internetu. Približne polovica 11-ročných školákov uviedla, že spolu so svojimi rodičmi zvykne jedávať každý deň a takmer štvrtina 11-ročných školákov uviedla, že sa so svojimi rodičmi rozpráva len málo, alebo vôbec. Výskyt aktérov šikanovania v skupine chlapcov i výskyt chlapcov, ktorí priznali účasť na bitke, od roku 2014 významne klesol. Nízky bol aj výskyt školákov, ktorí sa často alebo veľmi často cítili diskriminovaní učiteľmi, inými dospelými alebo rovesníkmi kvôli pohlaviu, postave alebo výzoru, inej kultúre, jazyku či farbe pleti alebo kvôli zlej rodinnej situácii.

Za posledných 30 dní asi pätina 15-ročných a desatina 13-ročných školákov fajčila cigarety a približne tretina 15-ročných a menej ako pätina 13-ročných školákov pila alkohol aspoň jeden deň. Asi pätina 15-ročných, 5 % 13-ročných a menej ako 2 % 11-ročných školákov sa opilo aspoň dvakrát. Výskyt fajčenia, ale i konzumácie alkoholu má už od roku 2010 klesajúcu tendenciu, ktorú možno aspoň čiastočne pripísať zmenám sociálneho prostredia pravdepodobne súvisiacimi s nárastom komunikácie v online priestore, ako aj uplatňovaniu príslušnej legislatívy. „Napriek klesajúcemu trendu, je užívanie psychoaktívnych návykových látok predovšetkým u 15-ročných školákov rozšírené a zostáva dôležitým verejno-zdravotným problémom,“ uvádza Tibor Baška z Ústavu verejného zdravotníctva JLF UK v Martine.

Praktické tipy pre zdravý životný štýl mládeže

Dôležitosť duševného zdravia

Predtým, než začnete viesť svoje deti k športu či zdravému stravovaniu, určite si za prioritu ich duševné zdravie. Buďte rodičom, na ktorého sa môže dieťa vždy spoľahnúť, nebojí sa mu dôverovať a byť úprimné. Ukážte dieťaťu, že vaša láska je bezpodmienečná a nezávisí od toho, aké známky nosí zo školy alebo či podalo lepší výkon než jeho rovesníci. Choďte dieťaťu príkladom ako pár. Lepšie je predsa raz vidieť, než stokrát počuť. Keď už medzi sebou vybudujete dôveru, ukážte dieťaťu, že je v poriadku rozprávať o svojich pocitoch, trápeniach aj radostiach.

Spánok ako základ zdravia

Nič neovplyvňuje duševné a telesné zdravie tak významne ako spánok. Pri deťoch platí toto pravidlo dvojnásobne. Keď sme nevyspatí, pociťujeme väčší hlad. Chuť máme najmä na sladké. Čím viac sladkého zjeme, tým viac na cukor máme chuť. Podľa Eichlera, „ak konzumujeme veľké množstvo sacharidov večer, potláča to tvorbu hormónov dôležitých pre spánok”. Koľko hodín by vlastne mali deti spať? To závisí od ich veku. U novorodenca až batoľaťa je to od 14 do 17 hodín.

Deti nevystavujte modrému svetlu z obrazovky televízora, telefónu alebo tabletu aspoň 2 hodiny pred spánkom. Zdroj svetla obmedzte aj v detskej izbe. Nejedzte aspoň 2 hodiny pred spaním. Izba, v ktorej sa spí, by nemala byť prekúrená. Ukladajte deti spať každý deň o tom istom čase. Spánok pomáha zregenerovať nielen náš mozog, ale je aj dobrým pomocníkom pri zdravom trávení.

Pohyb a príroda

K zdravému životnému štýlu neodmysliteľne patrí pohyb. Možno patríte k rodičom, ktorí športujú celý život a viesť k nemu svoje deti je pre vás úplne prirodzené. Pohyb zlepšuje spánok (pozor si však dajte na šport tesne pred spaním! Pohyb uvoľňuje stresový hormón kortizol, ktorý vám nedovolí zaspať). Pohyb vplýva pozitívne nielen na naše fyzické zdravie, ale aj na činnosť nášho mozgu a zlepšenie nálady. Tie spolu s prekrvením a okysličovaním zohrávajú dôležitú úlohu pri sústredení, bystrosti a pozornosti. Človek nebol stvorený na to, aby sedel, ale aby sa hýbal. Svedčí o tom aj množstvo výhod, ktoré nám pohyb prináša.

Ak so športom vy aj vaše deti len začínate, nikam sa neponáhľajte a nečakajte okamžité výsledky. Vaším spoločným cieľom by nemali byť ideálne športové výkony, ale radosť z pohybu, spoločne strávený čas a to, že ste niečo urobili pre svoje zdravie. Ak ste rodičmi malých škôlkarov a rozhodli ste sa s nimi vydať na nenáročnú túru? Prvoradá je v tomto prípade trpezlivosť a chuť nevzdať sa. Pri najmenších deťoch nezabudnite do športu zakomponovať čo najviac hry, aby si ani nevšimli, že vykonávajú vaše pokyny a na cvičenie sa tešili aj nabudúce. Hýbať by sme sa mali každý deň, nie len párkrát do týždňa.

Či už ste sa rozhodli pestovať s deťmi šport, alebo potrebujete dobiť baterky a pookriať na duchu, príroda je ideálnym miestom pre všetky typy aktivít. Spojte príjemné s užitočným. Chôdza je pre človeka najprirodzenejší pohyb a lesy či hory máte u nás prakticky na skok z každej obce. Využite čas v prírode aj na vzdelávanie a výchovu. Deti, ktoré sa hrabú na záhrade v zemi, majú pestrejší črevný mikrobióm a lepšiu imunitu než tie, ktoré sa hrajú v mestských pieskoviskách. Z prírody vyťažíte ešte viac, keď sa s deťmi vydáte na kemping. Nezabudnite ale kempovať v miestach na to určených, s ohľadom na divokú prírodu a hlavne vaše bezpečie. O liečivých účinkoch morskej vody asi nemusíme hovoriť. Deti sa vo vode vedia perfektne uvoľniť a ak majú problém s nadváhou, práve plávanie je ideálnym druhom športu, ktorý im nezaťaží kĺby.

Zdravé stravovanie v rodine

Sú mamičky, ktoré nedajú dopustiť na klasickú kuchyňu starých materí. Iné si nevedia vynachváliť moderné trendy v oblasti vegetariánstva a vegánstva. Pre niektorých je nepredstaviteľné dať dieťaťu polotovar či cukor, druhá by vedela privrieť oko a potešiť svoju ratolesť sladkosťou z obchodu. Mediteránska diéta už niekoľko rokov po sebe vyhrala titul najzdravšej stravy. Obyvatelia Grécka a Talianska sa dožívajú vysokého veku práve vďaka strave a životnému štýlu. Základom tohto životného štýlu je pravidelné stolovanie vo veľkom kruhu rodiny a priateľov. Čím viac rastlinnej stravy, tým lepšie. Zeleninou a ovocím nikdy nič nepokazíte. Ovocie je zdravé kedykoľvek počas dňa. Protestujú vaši potomkovia proti čerstvej rastlinnej strave? Chce to len čas a trpezlivosť. Rozprávajte sa s nimi o priaznivých účinkoch rastlinnej stravy na zdravie. Náš tip: Vďaka zelenine a ovociu zabezpečíte vašim deťom veľa vitamínov. Aj čokoláda je dobrá pre mozog a celkové zdravie? Nie však hocijaká, ale tá, ktorá má podiel kakaa minimálne 70 %.

Hygienické návyky a zdravie ústnej dutiny

Napriek tomu, že hra v zemi a lístí je zdraviu prospešná, treba deťom vysvetliť, že aj malé potvorky menom baktérie treba raz za čas umyť. Umývanie rúk, zubov, strihanie nechtov či česanie vlasov, zo všetkého sa dá urobiť zábava. Vyberte spolu smiešnu kefku na zuby. Vám, dospelákom, sa môže zdať umývanie rúk ako banalita. Pre vaše ratolesti je to však zdolávanie Everestu. Ubezpečte sa, že majú všetko poruke: stolček, mydlo položte na dostupné miesto a háčik na uterák umiestnite na dosah.

Dýchanie ústami výrazne zhoršuje zdravie zubov? Mnohí ľudia dýchajú ústami bez toho, aby si to uvedomili. Môže to viesť k zvýšenému výskytu kazov a deformácii čeľuste. Každý rodič vie, že ostrihať nechty malému dieťaťu je heroický výkon, ktorý stojí človeka veľa potu a nervov. Nie je ľahké vyznať sa v radách výživových poradcov, športových či životných koučov. Pri výchove dieťaťa je najlepšie riadiť sa zdravým rozumom.

tags: #diskusny #prispevok #mladez #a #zdravy #zivotny